Čo definuje generáciu "Husákových detí"?
Sľub ma donútil sa nad tým viac zamyslieť.
Ak správne chápem tak "Husákove deti" sa mali dobre, lebo v tom období boli novomanželské pôžičky, stavali sa bytovky, dávali sa príspevky atď, aby mali ľudia čo najlepšie podmienky na to mať deti. Zároveň boli deti vedené vždy ku kolektívu cez jasle, pionierske tábory, spartakiádu atď.
Navyše som videla diskusiu na zahraničnom Reddite, že aká pieseň podľa ľudí definuje generáciu X (ľudia narodení 1965 – 1980) a tie roky sa prekrývajú. Američania sa zhodli, že ich skladba je Everybody Wants to Rule the World. Čo by to mohlo byť u nás?
My sme mali Trabant a ten som šoférovala od 5 rokov, tatko chodil po robote na pivo, kde to pri jednom nezostalo a tak som chodievala na bike pre neho, bike naložil do Trabanta, tlačil ma a ja som krútila volantom.
Auto bolo otvorené pred domom, bike pozabúdané v kríkoch a ráno všetko bolo na svojom mieste, prípadne ešte večer niekto zvonil a bike doniesol.
Pioniersky tábor som absolvovala každý rok a potom prázdniny u babky, čo bola od 54 rokov na starobnom dochodku.
A že to bola zábava, hrali sme školku, gumu, prebehovali sme cez cestu pred autami, raz ma zrazila motorka a dlhé roky som mala prezývku hnisavé koleno.
Všetky ženy(čo som poznala) chodili kaderníčke na vodovú, na trvalú a spávali v nátačkách, nátačky museli byť.
Zamilovaná som bola do Peťa Nagy, moja kamoška do Mira Žbirku.
A inak si myslím, že som v pohode, ako deti sme nič neriešili, stačila horalka, Pedro žuvačka a roksové 30cm lízatko( nie naraz, sladkosť bola za odmenu)a nebolo nás celý deň.
Rodičia na byt museli zložiť 18000 československých, keď sme byt vrátili(šli sme bývať do domu po babke) tak peniaze nám vrátili.
Fyzické tresty normálka, po papuli od učiteľky, suseda sa občas riešilo a občas nie.
Masiari, zelevocári boli bohati ľudia čo stavali domy a mali dobré autá, všetkým bolo jasné že okrádali zákazníkov, ale nikto to neriešil, lebo sa kradlo v každom odvetví..
My sme mali Trabant a ten som šoférovala od 5 rokov, tatko chodil po robote na pivo, kde to pri jednom nezostalo a tak som chodievala na bike pre neho, bike naložil do Trabanta, tlačil ma a ja som krútila volantom.
Auto bolo otvorené pred domom, bike pozabúdané v kríkoch a ráno všetko bolo na svojom mieste, prípadne ešte večer niekto zvonil a bike doniesol.
Pioniersky tábor som absolvovala každý rok a potom prázdniny u babky, čo bola od 54 rokov na starobnom dochodku.
A že to bola zábava, hrali sme školku, gumu, prebehovali sme cez cestu pred autami, raz ma zrazila motorka a dlhé roky som mala prezývku hnisavé koleno.
Všetky ženy(čo som poznala) chodili kaderníčke na vodovú, na trvalú a spávali v nátačkách, nátačky museli byť.
Zamilovaná som bola do Peťa Nagy, moja kamoška do Mira Žbirku.
A inak si myslím, že som v pohode, ako deti sme nič neriešili, stačila horalka, Pedro žuvačka a roksové 30cm lízatko( nie naraz, sladkosť bola za odmenu)a nebolo nás celý deň.
Rodičia na byt museli zložiť 18000 československých, keď sme byt vrátili(šli sme bývať do domu po babke) tak peniaze nám vrátili.
Fyzické tresty normálka, po papuli od učiteľky, suseda sa občas riešilo a občas nie.
Masiari, zelevocári boli bohati ľudia čo stavali domy a mali dobré autá, všetkým bolo jasné že okrádali zákazníkov, ale nikto to neriešil, lebo sa kradlo v každom odvetví..
@anonym_8fd13a no ako rodina masiara ti poviem, ze islo skor o predaj pomimo :D ako o "okradanie zakaznika".. a do dnes to tak je
@anonym_8fd13a no ako rodina masiara ti poviem, ze islo skor o predaj pomimo :D ako o "okradanie zakaznika".. a do dnes to tak je
@anonym_db878d ale zas nevies vsetko. Jasne, svieckova bola len pre vybranych zakaznikov, ale namocit stanglu sunky na noc do vody aby vazila viac, to bolo take "obchodne tajomstvo".
@anonym_db878d ale zas nevies vsetko. Jasne, svieckova bola len pre vybranych zakaznikov, ale namocit stanglu sunky na noc do vody aby vazila viac, to bolo take "obchodne tajomstvo".
@viestta viem viac nez dost. Svieckova aj do dnes, napr z "domacich zabijacok", malych fariem atd je len pre vybranych zakaznikov. A iste z namocenej sunky, ak niekto na to mal cas, urcite postavili domy a nakupili auta.
@anonym_8fd13a no ako rodina masiara ti poviem, ze islo skor o predaj pomimo :D ako o "okradanie zakaznika".. a do dnes to tak je
@anonym_db878d tak mojho spolužiaka otec bol normálne zatvorený, robil podvody, že predal predné ako zadné, predával za vyššie ceny ako mal( to vtedy nebola voľná tvorba cien), prelepoval cenovky, predával vlastný tovar, tovar po záruke, prišla mu kontrola, zistili mu rozdiel niekolko desaťtisíc a už ho aj brali..
@marsmykkok u nas na zakladnej z 30deti bol 1 spoluziak bratislavcan ktory mal obe babky a dedkov z BA. vsetko bolo z celej SK pomiesane a z CR.
@natalka13 aj ja mam tuto skusenost. A kto mal aj babku v BA, tak nie vo vedlajsom dome, lebo panelakove byty nepridelovali seniorom, ale mladym rodinam. Cize trend, ze babka prestravovala bol asi skor mimo miest, iny bol zivot na vidieku a iny v meste.
Ten progresivec ma dost ruzove okuliare. Predstava, ze na nabozenstve a kulture nebude zalezat, je naivna. Mozno ateisti a moderni krestania v Europe to tak vnimaju, ale ine silne religiozne skupiny (napr. islam) si svoju identitu prislis ustraze. Ak sa demografia prudko zmeni v prospech kultur, ktore maju uplne ine hodnoty nez my, pocitime to vsetci – od pocitu bezpecia na uliciach mozno az po zmenu nasich vlastnych prav a slobod, ale urcite ten pocit, vzhlad miest sa zmeni. Sledujem, ze pre mnohych je narodna identita "nic", dokonca je to pre nich neprijatelne, ak sa nejaka krajina brani, ale neuvedomuju si, ze prave tato identita a nasa kultura vytvorili prostredie slobody, v ktorom mozu svoje progresivne nazory vobec hlasat. Krajiny, ktore si chrania svoje hranice a kulturu, to nerobia z nenavisti, ale z pudu sebazachovy, aby sa ich spolocnost nerozpadla na izolované a nepriatelske skupiny. Ludia, ktori tvrdia, ze na kulture/nabozenstve nezalezi, casto beru vsetky vymozenosti nasej civilizacie (sloboda, bezpecie, prava) ako samozrejmost. Neuvedomuju si vsak, ze tieto veci vyrastli prave z nasej konkretnej kultury a historie, nie su "zo vzduchu".
A ze sa svet pomiesa.. no :DD ale kto na koniec ostane je otazka :DDD
@simca06022011 podla mna sa postupne premiesa. Uz teraz sa dost miesa, ale este zatial nie v nasich koncinach. A kto nakoniec ostane? No ti najsilneji, co sa vedia adaptovat, na meniace sa zivotne podmienky, tak ako to evolucia nastavila.
U nas v rodine ročníky 1946, 1957,1965 spominaju na krásne casy, ale tak nevidím sa, nic lepsie nepoznali. Aj ročníky 1977 a 1980 spominaju na krásne casy . Ja som revolučné dieta, treli sme biedu, 4 deti, rodicia rozvedeni. Az sama v dospelosti som sa z tej biedy vyhrabala. Netuším ako sa naozaj žilo v tych rokoch, hej, kazdy spomina na lacne to a to, od štátu všelijaké "dobrotinky" , ludia iní, robota istá . Ten ročník 1965 co hore spomínam, dnes využíva všetky vydobytky tohto sveta, ale ten spomienkový optimizmus z minulosti stale má. To bude ale každou generáciou tak, kazdy bude spomínať na svoje casy mládí a väčšina chce spominat na pozitívne veci, tie zlé sa pri tom prehliadaju.
Co sa tyka ,ze neboli telefóny a deti boli von, neviem ako inde, ale u nas, kazdy den deti zhodia tašku a idu von, ani domov nechcu ist. Niektoré deti maju zas nasekanych krúžkov, potom sa im treba do skoly pripravovať a cas na von nevydá vzdy. Niektoré deti su introverti. Kedysi by mozno take deti ani nechceli von tiez , ale ked bolo deti doma viac, rodicia ich hnali vzdy von , aby mali kus pokoj a cas si kľudne porobiť. Niektoré deti museli makať s rodičmi od mala. Uznávam, ze decka sa vedeli oveľa lepsie zabaviť bez mobilov , fantázia musela fungovať na plné obrátky. Dnes je to inak, ale taka je doba, nie je velmi spravne donekocna porovnávať, co bolo lepsie vtedy a dnes, vtedy bolo vtedy a dnes je dnes. Ľudia sa menia, svet sa meni , treba to prijat.
@anonym_6445f7 konečne rozumný názor 👍
Akurat pozeram film o Stevovi Jobsovi. Slub sa zacal odohravat v r. 1984. V r. 1984 bol predstaveny osobny pocitac Apple (Macintosh) Taky spomienkovy optimizmus. Este o 10 rokov neskor sme pouzivali T602 🙂
Nie je pravda, že za deti sa platili školy v prírode a pion. tábory. Priplácali sa liečebné pobyty v 3 - týž. táboroch pri mori a to sumou 200 Kčs na celý pobyt pri mori. Ten pobyt bol pre prieduškárov a pod. na odporúčanie lek. komisie. Sama som chodila do táborov ako dieťa, neskôr ako vedúca. Od r. 1970 som učila na ZDŠ, takže viem, čo sa platilo.
To nie je pravda, že bytov bol nedostatok. Bolo treba cca 2 - 3 roky počkať, lebo až koncom 60. rokov nastal boom v bytovej výstavbe. Veď po vojne bežný človek, ktorý nevlastnil pred vojnou majetky a nezabezpečil si bývaním potomstvo, nemal nič a byty neboli. To málo, čo bolo, bolo obsadené. No koncom 60. a zač. 70. rokov sa stavali ročne tisíce bytov štátnych aj družstevných. Byty sa nekupovali, ale prideľovali. Trh s bytmi neexistoval a byt nemohol predať ani ten, kto ho mal už spred vojny. Taká bola bytová politika, aby boli byty dostupné každému. Družstevných bytov bolo najviac a ten, kto ho dostal, zaplatil iba tretinu jeho hodnoty výrobnej. Trhová cena neexistovala. Cena bytu vychádzala z nákladov na jeho výstavbu a každým rokom strácal cenu na amortizácii. Najdrahší bol nový byt. 1/3bytu zaplatil jeho užívateľ, dalšiu tretinu štát a poslednú tretinu banka, ktorej sa splácala po dobu 25 - 30 rokov jednotne po 90 Sk mesačne v zálohovom predpise (nájomnom). Tú prvú tretinu bolo možné zobrať na pôžičku za 0,5 % úrok. Nie je pravda, že 8%- ný. Taký úrok sa dával výlučne na autá, ktoré sa nepovažovali za potrebné pre rodinu, len ako zbytočný luxus.. Tú prvú tretinu u viac ako polovici žiadateľov zaplatil zamestnávateľ ako stabilizačnú pôžičku za to, že dotyčný podpísal , že u zamestnávateľa zostane pracovať 15 rokov. Takto sa bránilo fluktuácii zamestnancov a dotyčný mal byt zadarmo. Po vyplatení anuity z banky po 25 - 30.rokoch, štát na žiadosť bývajúceho dal v katastri prepísať svoju tretinu na dotyčného. Tak sa byt dostal do osobného vlastníctva. Ale anuita banke musela byť vyplatená, teda tá tretina z banky. To sa stalo až začiatkom 90. rokov, lebo až vtedy prešlo 25 - 30 rokov od výstavby bytov. Bol to ťah štátu, lebo bytové domy už ostali schátralé, bolo treba ich rekonštruovať a prepisom na užívateľa, vlastníci si zaplatili rekonštrukciu sami. Štát sa elegantne starých bytov zbavil.
@evkatk nezabudaj, ze po vojne bola kolektivizacia a ti, co mali viac majetku, boli o neho pripraveni. Cize tvoja veta "Veď po vojne bežný človek, ktorý nevlastnil pred vojnou majetky a nezabezpečil si bývaním potomstvo, nemal nič a byty neboli" , je zavadzajuca. Lebo aj ten, co si majetok zabezpecil, o neho prisiel. Zostal mu len dom na byvanie, zvysok mu bol nasilne odobraty za cenu vyvlastnenia, uvaznenia, vyhostenia.
Nešlo tak o krásne časy, ale o sociálnu istotu a tým kľudný život mladých rodín. . Do 2 - 3 rokov bol 3 - izb. byt pre rodinu, právo na prácu a povinnosť pracovať zakotvené v ústave. Byt zaplatil zamestnávateľ alebo sa vybrala pôžička na jeho tretinu cca od 18 000 do 26 000 Kčs za 3- izbák, ktorá sa splatila max. do 10 rokov. Nestrašila žiadna hypotéka, dostupná lacno MŠ a DJ, možnosti nenávratnej štátnej dotácie na výstavbu rodinného domu do výšky až 75 % ceny domu. Musela to ale byť výstavba nového domu, ktoré rástli ako huby po daždi najmä v dedinách, kde mali ľudia svoje vlastné pozemky. Tie bežné 2 - 3 posch. kocky na dedinách stáli ľudí okrem vlastnej vloženej práce maximálne 30 000 Kčs. Ostatok dotoval štát. Tak som stavala aj ja. Finančne sa lepšie vyplatilo stavať dom, ako brať byt, ktorého vlastníkom sa dotyčný stal až po 30. rokoch. Dom bol hneď jeho aj na katastri a prostriedky vynaložené na získanie rovnaké - do 30000Kčs.
Kolektivizáciou sa prišlo hlavne o polia. Poľnohospod. stroje u nás medzi bežnými ľuďmi neexistovali iba mláťačky. Traktory mali iba zemepáni aj to staré, opotrebované , dovezené z Čiech. Nezobralo sa ľuďom bývanie, len pozemky a niektoré zvieratá. Viac tu ľudia nemali. Na dedinách aj tí najbohatší mali max 4 kone, 5 - 6 kráv a polia. Aj tí bývali v chalupách z valkov (hlina s kravským trusom) a mali slamené strechy. Po vojne aj oni dostali dotácie na výstavbu nových domov. Politika štátu bola úplne odstrániť hlinené chalupy so slamenými strechami. Bežné domy boli iba v mestách, ale ich majiteľov sa kolektivizácia netýkala. Nevstupovali do družstiev. Kolektivizácia iba pomohla, lebo tí, čo mali kúsok polí a zopár zvierat v novej dobe by neprežili. Tak dostal prácu na družstve, pravidelný plat a nejaký výnos z pozemkou. Tí vytrvalí, ktorí poslední vstúpili do JRD, nemali ani na elektrinu, nemali žiadne príjmy, ľudia im už odmietli ísť pracovať za almužnu napr. miska fazule za celodennú prácu. Každý mal svoje zamestnanie a príjem, hospodár nemal šance prežiť, za podmienok ako predtým mu nechceli ísť pracovať a sám bez traktora to nedokázal. Traktor na dedine nemal nikto, iba kone a voly. Zažila som to ako dieťa a pamätám sa aj čo o tom hovorili rodičia.
Kolektivizáciou sa prišlo hlavne o polia. Poľnohospod. stroje u nás medzi bežnými ľuďmi neexistovali iba mláťačky. Traktory mali iba zemepáni aj to staré, opotrebované , dovezené z Čiech. Nezobralo sa ľuďom bývanie, len pozemky a niektoré zvieratá. Viac tu ľudia nemali. Na dedinách aj tí najbohatší mali max 4 kone, 5 - 6 kráv a polia. Aj tí bývali v chalupách z valkov (hlina s kravským trusom) a mali slamené strechy. Po vojne aj oni dostali dotácie na výstavbu nových domov. Politika štátu bola úplne odstrániť hlinené chalupy so slamenými strechami. Bežné domy boli iba v mestách, ale ich majiteľov sa kolektivizácia netýkala. Nevstupovali do družstiev. Kolektivizácia iba pomohla, lebo tí, čo mali kúsok polí a zopár zvierat v novej dobe by neprežili. Tak dostal prácu na družstve, pravidelný plat a nejaký výnos z pozemkou. Tí vytrvalí, ktorí poslední vstúpili do JRD, nemali ani na elektrinu, nemali žiadne príjmy, ľudia im už odmietli ísť pracovať za almužnu napr. miska fazule za celodennú prácu. Každý mal svoje zamestnanie a príjem, hospodár nemal šance prežiť, za podmienok ako predtým mu nechceli ísť pracovať a sám bez traktora to nedokázal. Traktor na dedine nemal nikto, iba kone a voly. Zažila som to ako dieťa a pamätám sa aj čo o tom hovorili rodičia.
@evkatk neprisli len o polia, ale aj o zvierata, mnohi boli sebestacni, to mas ako dnesne mensie farmy.
Si predstav, ze mas role, zvierata, mastale, a zoberu ti ich. Urcite by si nepovedala, chvala bohu, zbavila som sa roli. Ved to bolo dedicstvo predkov, dedov, ludia mali k tomu vazbu. Vyhovovalo to len tym, ktori nemali nic a o nic neprisli.
A jasne, ze ti, co posledni prisli o majetky uz nemali nic, lebo im komunisti vyrubili take likvidacne kontingenty, ze ich neboli schopni splnit. Nasledne boli za ich neplnenie uvazneni, niektori ako kulaci vyhosteni, cize boli takto nasilne zlikvidovani.
@marsmykkok peniaze su, len kde tie peniaze koncia? Keby nekoncili vo vreckach "nasisch ludu" boli by sme ovela dalej ako sme. V state prezratom korupciou, kde sa peniaze prehajdakaju je tazko ocakavat nejake zazraky.
@viestta presne tak, asi je nam vzorom Rusko a Ukrajina, to su krajiny s najvacsou korupciou v Europe.
V zivote nikdy som nebola ani ja a ani moja sestra v skole v prirode ako husakovo dieta.
@anonym_8d1889 a potom si sa zobudila s rukou v serbli.
Kto cestoval? Ja v sirokej rodine nemam nikoho, kto cestoval co len do Juhosky. V triede na celej ZŠ tiez nikto. Moj manzel mi hovoril ako cestovali za sociku do Juhosky oni-vizove dolozky cez piatich ludi po znamosti, aby vobec pustili celu rodinu spolu, aby neemigrovali. Koruny si mohli vymenit v banke len urcite mnozstvo za ktore nekupili skoro nic. Dvaja vysokoskolsky vzdelani ludia setrili 2-3 roky, aby mohli ist na tyzden s 2 detmi a to mali jedlo nabalene na celu dobu. Tam si kupili naozaj len drobnosti, aby im vystacili financie. Benzin v bandaskach.
A spominas Kubu. Tam bezny smrtelnik nemal ani na letenku. Tam leteli mozno papalasi a pohlavari,. Mozno este nejaky ŠTB.
My bezni ludia sme nemali ani na dovolenku na Slovensku. V lete bola max babka na dedine.
K tym E-ckam. Tusis, co su Ečka? To su aj bezne prirodne sucasti, ktore su len skratkou oznacene ako E. Boli aj vtedy, su aj teraz a budu aj v buducnosti. Su bud na konzervovanie, udrzanie vone, farby...
To su len tvoje mokre sny, ze neboli E-cka. Oblecenie bolo takisto sama umelina. Este babka mi opisovala kusave oblecenie. Azbest sa veselo pouzival na stavbach. Ked sme kupili strukoviny, najprv sa vysypali na stol a museli sme povyberat hlinu a kamene. Oblecenie sme mali vsetci skoro rovnake. V obchodoch bolo velke h..no. A este aj to bolo drahe. Vyplata 1500SK a cizmy pre dieta v obchode za 350 SK. Drahota. Skus dat teraz 20-30 % z vyplaty na topanky.
Bezdomovci neboli, lebo ludia sa zatvarali do basy ak sa im nechcelo pracovat. Vtedy si vsetko MUSELA. Nemala si na vyber. Ani teraz nemusia byt bezdomovci, nuz ale taky volbu urobili oni sami., kedze sa im neche pracovat.
@anonym_aa6480 Azbest je stabilizovany cementom a skodlivy je v pripade, ak sa reze, pili, vrta, lame. Len vtedy sa azbestove vlakna uvolnia. Ak je zabudovany na streche ako krytina alebo vnutri ako potrubie je neskodny. Ak ho zacnu rozoberat stylom hadzanie do kontajnera zo strechy, vtedy je nebezpecny a kontaminuje cele okolie. V Rakusku su este stovky domov s azbestocementovymi strechami.
Kolektivizáciou sa prišlo hlavne o polia. Poľnohospod. stroje u nás medzi bežnými ľuďmi neexistovali iba mláťačky. Traktory mali iba zemepáni aj to staré, opotrebované , dovezené z Čiech. Nezobralo sa ľuďom bývanie, len pozemky a niektoré zvieratá. Viac tu ľudia nemali. Na dedinách aj tí najbohatší mali max 4 kone, 5 - 6 kráv a polia. Aj tí bývali v chalupách z valkov (hlina s kravským trusom) a mali slamené strechy. Po vojne aj oni dostali dotácie na výstavbu nových domov. Politika štátu bola úplne odstrániť hlinené chalupy so slamenými strechami. Bežné domy boli iba v mestách, ale ich majiteľov sa kolektivizácia netýkala. Nevstupovali do družstiev. Kolektivizácia iba pomohla, lebo tí, čo mali kúsok polí a zopár zvierat v novej dobe by neprežili. Tak dostal prácu na družstve, pravidelný plat a nejaký výnos z pozemkou. Tí vytrvalí, ktorí poslední vstúpili do JRD, nemali ani na elektrinu, nemali žiadne príjmy, ľudia im už odmietli ísť pracovať za almužnu napr. miska fazule za celodennú prácu. Každý mal svoje zamestnanie a príjem, hospodár nemal šance prežiť, za podmienok ako predtým mu nechceli ísť pracovať a sám bez traktora to nedokázal. Traktor na dedine nemal nikto, iba kone a voly. Zažila som to ako dieťa a pamätám sa aj čo o tom hovorili rodičia.
@evkatk nie, mestskych obyvatelov sa netykala kolektivizacia. Drobnych zivnostnikov, sukromnych majitelov cohokovek od krcmy az po tehelnu sa tykalo znarodnenie. Tykalo sa aj majitelov tych domov, domov kde byvali ich rodiny ale aj najomnici, robotnioci vo fabrikach, remeselnici, ktori nevlastnili vlastnu dielnu. Tym zhabali majetok presne tak ako donutili do druzstva vstupit kazdeho kto vlastnil aspon kusok pody, donutili do druzstva odovzdat aj kravu, kone. Mohli si chovat akurat tak hydinu alebo prasa.
@anonym_8d1889 a potom si sa zobudila s rukou v serbli.
Kto cestoval? Ja v sirokej rodine nemam nikoho, kto cestoval co len do Juhosky. V triede na celej ZŠ tiez nikto. Moj manzel mi hovoril ako cestovali za sociku do Juhosky oni-vizove dolozky cez piatich ludi po znamosti, aby vobec pustili celu rodinu spolu, aby neemigrovali. Koruny si mohli vymenit v banke len urcite mnozstvo za ktore nekupili skoro nic. Dvaja vysokoskolsky vzdelani ludia setrili 2-3 roky, aby mohli ist na tyzden s 2 detmi a to mali jedlo nabalene na celu dobu. Tam si kupili naozaj len drobnosti, aby im vystacili financie. Benzin v bandaskach.
A spominas Kubu. Tam bezny smrtelnik nemal ani na letenku. Tam leteli mozno papalasi a pohlavari,. Mozno este nejaky ŠTB.
My bezni ludia sme nemali ani na dovolenku na Slovensku. V lete bola max babka na dedine.
K tym E-ckam. Tusis, co su Ečka? To su aj bezne prirodne sucasti, ktore su len skratkou oznacene ako E. Boli aj vtedy, su aj teraz a budu aj v buducnosti. Su bud na konzervovanie, udrzanie vone, farby...
To su len tvoje mokre sny, ze neboli E-cka. Oblecenie bolo takisto sama umelina. Este babka mi opisovala kusave oblecenie. Azbest sa veselo pouzival na stavbach. Ked sme kupili strukoviny, najprv sa vysypali na stol a museli sme povyberat hlinu a kamene. Oblecenie sme mali vsetci skoro rovnake. V obchodoch bolo velke h..no. A este aj to bolo drahe. Vyplata 1500SK a cizmy pre dieta v obchode za 350 SK. Drahota. Skus dat teraz 20-30 % z vyplaty na topanky.
Bezdomovci neboli, lebo ludia sa zatvarali do basy ak sa im nechcelo pracovat. Vtedy si vsetko MUSELA. Nemala si na vyber. Ani teraz nemusia byt bezdomovci, nuz ale taky volbu urobili oni sami., kedze sa im neche pracovat.
@anonym_aa6480 za sociku NDR, Polsko, Madarsko, Juhoslavia, ZSSR a to nam chodili pohladnice z USA od rodiny, tak potom asi to take zle nebolo.
Pamata si niekto druzobne dopisovanie si s ruskymi kamaratmi? Netusim odkial boli tie kontakty, ale pisala som si s dievcatom zo zssr, posielali sme si balicky s blbostami. Potom este netusim odkial bol ten kontakt som si dopisovala s nejakou češkou, posielali sme si fotky. Nikdy som sa s nimi mazivo nevidela.
Pamata si niekto druzobne dopisovanie si s ruskymi kamaratmi? Netusim odkial boli tie kontakty, ale pisala som si s dievcatom zo zssr, posielali sme si balicky s blbostami. Potom este netusim odkial bol ten kontakt som si dopisovala s nejakou češkou, posielali sme si fotky. Nikdy som sa s nimi mazivo nevidela.
@0silvia0 ano ja si pamatam. Na rustine sme odoberali casopis Ogonok ci ako sa volal a odtial sme mali adresy do zssr na tie deti. Ja som si pisala s dievcatom so zaporozia, to si dodnes pamatam. A do skoly v prirode sa chodilo na 3tyzdne v 4tom rocniku. Ja som z KE, tam chodili vsetky skoly kvoli vzduchu z VSZ (US steel) a magnezitky.
@0silvia0 ano ja si pamatam. Na rustine sme odoberali casopis Ogonok ci ako sa volal a odtial sme mali adresy do zssr na tie deti. Ja som si pisala s dievcatom so zaporozia, to si dodnes pamatam. A do skoly v prirode sa chodilo na 3tyzdne v 4tom rocniku. Ja som z KE, tam chodili vsetky skoly kvoli vzduchu z VSZ (US steel) a magnezitky.
@ivana11155 aha ano, ohnik, to som aj zabudla, tak asi odtial to bolo. My sme zapad, my sme do skoly v prirode v nasom meste nechodili.
Kolektivizáciou sa prišlo hlavne o polia. Poľnohospod. stroje u nás medzi bežnými ľuďmi neexistovali iba mláťačky. Traktory mali iba zemepáni aj to staré, opotrebované , dovezené z Čiech. Nezobralo sa ľuďom bývanie, len pozemky a niektoré zvieratá. Viac tu ľudia nemali. Na dedinách aj tí najbohatší mali max 4 kone, 5 - 6 kráv a polia. Aj tí bývali v chalupách z valkov (hlina s kravským trusom) a mali slamené strechy. Po vojne aj oni dostali dotácie na výstavbu nových domov. Politika štátu bola úplne odstrániť hlinené chalupy so slamenými strechami. Bežné domy boli iba v mestách, ale ich majiteľov sa kolektivizácia netýkala. Nevstupovali do družstiev. Kolektivizácia iba pomohla, lebo tí, čo mali kúsok polí a zopár zvierat v novej dobe by neprežili. Tak dostal prácu na družstve, pravidelný plat a nejaký výnos z pozemkou. Tí vytrvalí, ktorí poslední vstúpili do JRD, nemali ani na elektrinu, nemali žiadne príjmy, ľudia im už odmietli ísť pracovať za almužnu napr. miska fazule za celodennú prácu. Každý mal svoje zamestnanie a príjem, hospodár nemal šance prežiť, za podmienok ako predtým mu nechceli ísť pracovať a sám bez traktora to nedokázal. Traktor na dedine nemal nikto, iba kone a voly. Zažila som to ako dieťa a pamätám sa aj čo o tom hovorili rodičia.
@evkatk ty si uplne jeb..ta. Ty si uplne ze mimo. Bud si mlada a sprosta, alebo stara a senilna. Ale takto dokrutenu historiu som uz davno nevidela. Ty si uply mimoň. Jedine ze by ta platila Sumracna. Taketo vygrcky som davno necitala. Nam zobrali 2 rodinne domy a natlacili nas do panelaku. Starym rodicom zobrali zvierata do druzstva. Keby sa ti to teraz stalo, co by si hovorila? Toto je uz na liecbu, co tu predvadzas.
A za ŠvP sa platilo a veruze niektore rodiny na to nemali.
Kolektivizáciou sa prišlo hlavne o polia. Poľnohospod. stroje u nás medzi bežnými ľuďmi neexistovali iba mláťačky. Traktory mali iba zemepáni aj to staré, opotrebované , dovezené z Čiech. Nezobralo sa ľuďom bývanie, len pozemky a niektoré zvieratá. Viac tu ľudia nemali. Na dedinách aj tí najbohatší mali max 4 kone, 5 - 6 kráv a polia. Aj tí bývali v chalupách z valkov (hlina s kravským trusom) a mali slamené strechy. Po vojne aj oni dostali dotácie na výstavbu nových domov. Politika štátu bola úplne odstrániť hlinené chalupy so slamenými strechami. Bežné domy boli iba v mestách, ale ich majiteľov sa kolektivizácia netýkala. Nevstupovali do družstiev. Kolektivizácia iba pomohla, lebo tí, čo mali kúsok polí a zopár zvierat v novej dobe by neprežili. Tak dostal prácu na družstve, pravidelný plat a nejaký výnos z pozemkou. Tí vytrvalí, ktorí poslední vstúpili do JRD, nemali ani na elektrinu, nemali žiadne príjmy, ľudia im už odmietli ísť pracovať za almužnu napr. miska fazule za celodennú prácu. Každý mal svoje zamestnanie a príjem, hospodár nemal šance prežiť, za podmienok ako predtým mu nechceli ísť pracovať a sám bez traktora to nedokázal. Traktor na dedine nemal nikto, iba kone a voly. Zažila som to ako dieťa a pamätám sa aj čo o tom hovorili rodičia.
@evkatk inak znies ako byvaly funkcionar ksč, podavas tendencne informacie ako na XV. zjazde KSČ v roku 1976😉
Pamata si niekto druzobne dopisovanie si s ruskymi kamaratmi? Netusim odkial boli tie kontakty, ale pisala som si s dievcatom zo zssr, posielali sme si balicky s blbostami. Potom este netusim odkial bol ten kontakt som si dopisovala s nejakou češkou, posielali sme si fotky. Nikdy som sa s nimi mazivo nevidela.
@0silvia0 tie adresy deti na dopisovanie mali skoly. Bola druzba medzi skolami, kazdej skole pridelili nejaku skolu v sov. zvaze, a tam pozbierali adresy deti ktore si chceli dopisovat a rozdali nam. Pamatam sa ako ucitelka prisla niekedy na druhom stupni, ked sme uz lepsie ovladali rustinu /tusim sa ucila od 3. rocnika/ a pytala sa, kto si chce dopisovat. Skoro kazdy chcel. Este teraz mam pred ocami totku dievcata z ruska, bola velmi krasna a vyzerala starsie ako ja. Ale oni boli velmi vdacni za kazdy riadok "zo zapadu". Len bohuzial v rusku a v menesej miere aj u nas bola bezna prax vykradania posty, hlavne balickov. Takze listy jej dosli, tiez nejaka vlozena platkova zuvacka, ale ked som jej poslala maly balicek aj slistom vnutri, tak cakam na odpoved cakam...a po par mesiacoch, vycitavy list, preco som tak dlho nepisala. To sa stalo asi 2x, tak sme uz balicky neposielali. Ale mne balicek z ruska dosiel.
@0silvia0 ano ja si pamatam. Na rustine sme odoberali casopis Ogonok ci ako sa volal a odtial sme mali adresy do zssr na tie deti. Ja som si pisala s dievcatom so zaporozia, to si dodnes pamatam. A do skoly v prirode sa chodilo na 3tyzdne v 4tom rocniku. Ja som z KE, tam chodili vsetky skoly kvoli vzduchu z VSZ (US steel) a magnezitky.
@ivana11155 ano, tak to bolo, skoly v prirode boli zriadene na pobyt deti zo znecisteneho prostredia v prirode, aspon na chvilu. I ked ten tyzden dva nikoho nespasil.
Ja somnapr. nebola, neviem preco, ani moje sestry, pritom nas region lezal v tzv. trojuholniku smrti - Vrano /Bukoza/ - Strážske /Chemko/ - Humenne/Chemlon/.
dodnes si z tej "zdravej doby" pamatam ako pocas kazdej inverzie zalahla na mesto husta zlta hmla s neopisatelnym smradom na davenie. To slo z bukózy, lutovala som tie deti, co byvali v dedinach vedla zavody po vetre. Tam bol skoro neustaly smrad, raz ma pozvala spoluziacka z onej dediny domov na navstevu - 3 dni ma bolela hlava z toho smradu. a tiez pluca.
@0silvia0 tie adresy deti na dopisovanie mali skoly. Bola druzba medzi skolami, kazdej skole pridelili nejaku skolu v sov. zvaze, a tam pozbierali adresy deti ktore si chceli dopisovat a rozdali nam. Pamatam sa ako ucitelka prisla niekedy na druhom stupni, ked sme uz lepsie ovladali rustinu /tusim sa ucila od 3. rocnika/ a pytala sa, kto si chce dopisovat. Skoro kazdy chcel. Este teraz mam pred ocami totku dievcata z ruska, bola velmi krasna a vyzerala starsie ako ja. Ale oni boli velmi vdacni za kazdy riadok "zo zapadu". Len bohuzial v rusku a v menesej miere aj u nas bola bezna prax vykradania posty, hlavne balickov. Takze listy jej dosli, tiez nejaka vlozena platkova zuvacka, ale ked som jej poslala maly balicek aj slistom vnutri, tak cakam na odpoved cakam...a po par mesiacoch, vycitavy list, preco som tak dlho nepisala. To sa stalo asi 2x, tak sme uz balicky neposielali. Ale mne balicek z ruska dosiel.
@negymama my sme mali rustinu od 5.triedy. Aj mne balicek dosiel. Mala som viac "dopisovateliek" z viacerych miest. Az Zbierali tam "fľamasteri" - fixy. Casom dopisovanie skoncilo. Asi aj z mojej strany. Potom som dostala prosbu z Charkova o pozyvaci list, chceli odist z Ruska navzdy. Bolo to po pade rezimu. Bola som zbabela - neodpisala som. Doteraz mam vycitky. Aj teraz - dalsi znamy z Charkova (ktoreho byt akurat po splatenej pozicke bol zbombardovany - prve utoky), ked nahodou rozprava, mam zimomriavky
V zivote nikdy som nebola ani ja a ani moja sestra v skole v prirode ako husakovo dieta.
@0silvia0 lebo ste sa asi neprihlasili, ci? Nechodilo sa kazdy rok, ale ja si 2x pamatam ze sme boli, na 2.stupni. Isli sme normalne vlakom. Plus lyziarsky v 7. triede.
Husakove deti sa mali dobre do roku 89, ako vsetky deti, necestovali, to je pravda, ale vtedy to bolo normalne, nikto necestoval, tak nam to velmi nechybalo. Ja som 1972, v rodine sme nepocitili nejake obmedzenia, nasi ani v strane neboli, aj do kostola sme chodili, birmovku mame a nic nam nikto nespravil, po prevrate zijeme presne, ako ostatni. Vacsina ma byty na pozicky, vtedy s omnoho vyssim urokom, ako je dnes, lebo vacsina z nas ziadny byt nedostala. Ale, vyhoda bola, ze ako deti sme sa nemuseli bat, ze nas zrazi auto, ci chyti nejaky ichylak. Od 4 rokov sme sami behali po okoli, na bicykloch aj 10km daleko od domu. Ja som napr.nic zadarmo nedostala, na vsetko som si musela zarobit. Ale na detstvo rada spominam.