Budem ho mať dostatočne rada?
Ahojte. Potrebujem sa vyrozprávať, neviem či sú moje pocity normálne a čo mám robiť. Čím bližšie mám pôrod, tým viac sa bojím, že nebudem mať svojho druhého syna dostatočne rada. Že nebude milovaný tak ako ten prvý. Prvý má rok a pol a milujem ho tak veľmi, že si neviem predstaviť milovať tak veľmi ešte jedného, bojím sa aj, že sa to vo mne zmení a budem milovať druhého syna tak, že tento sa bude cítiť neľúbený... hanbím sa to aj napísať, ale je to tak, že nemám pocit, že sa na druhého teším tak ako som sa tešila v prvom tehotenstve. Mám veľký strach o oboch, že im nebude dobre, lebo nebudem mať dosť času na jedného aj druhého, že jeden sa bude cítiť zanedbaný. Mali ste aj vy takéto stavy? Prešlo to po pôrode? Často plačem, lebo mám naozaj strach keď trávim s ním čas, že už na to čas nebude a jemu to bude chýbať... milujem ich oboch, ale bojím sa, že nie rovnako.. 😢
Stručné zhrnutie
- Obavy, že druhé dieťa nebude milované rovnako ako to prvé, sú bežné pred pôrodom a mnohé matky ich označili za normálnu reakciu spojenú s hormónmi a úzkosťou z neznámeho.
- Viaceré rodičky uviedli, že obavy sa po príchode bábätka zmiernili v časovom rozpätí od niekoľkých dní či týždňov až po približne 5 týždňov alebo 6 mesiacov, a že pomohli praktické riešenia ako zapojenie staršieho dieťaťa a vytvorenie systému starostlivosti.
- V diskusii panovali dva hlavné pohľady: väčšina tvrdí, že „materská láska sa násobí“ a rodičia nakoniec milujú obe deti veľmi silno (aj keď rozdielne), zatiaľ čo menšia skupina uviedla skúsenosti s reálnou preferenciou jedného dieťaťa a s jej možnými dlhodobými následkami.
Najčastejšie otázky
Q: Je normálne báť sa, že nebudem milovať druhé dieťa rovnako ako to prvé?
A: Áno; v diskusii viaceré matky popísali rovnaké pocity a pripísali ich hormonálnym zmenám a strachu z neznámeho, pričom väčšina uviedla, že láska k druhému dieťaťu prišla neskôr.
Q: Ako dlho môžu tieto obavy trvať po pôrode?
A: V príspevkoch sa spomínali konkrétne časové rámce: niektoré matky písali o zlepšení za pár dní až týždňov, jedna uviedla 5 týždňov, iná približne 6 mesiacov a jeden príspevok spomenul, že najväčší nápor prejde po pol roku až roku.
Q: Ako pripraviť staršie dieťa na príchod súrodenca?
A: Odporúčané kroky z diskusie zahŕňajú zapojiť staršie dieťa do príprav (príprava postieľky, výber vecičiek), čítať mu o bábätkách a dávať mu malé úlohy pri starostlivosti, čo podľa viacerých matiek pomohlo vyvolať očakávanie a radosť.
Q: Pomôže vytvorenie „systému“ starostlivosti o obe deti?
A: Áno; viaceré matky odporúčali vedome vytvoriť čas pre každé dieťa a rutiny, ktoré znižujú pocit zanedbania a uľahčujú zladiť starostlivosť.
Q: Môže preferencia rodiča viesť k vážnym dlhodobým následkom pre deti?
A: V diskusii jedna skúsená prispievateľka tvrdila, že nerozpoznaná preferencia môže viesť k celoživotným problémom (prvorodený ako egoista, druhý s trvalým pocitom ukrivdenia); tento názor bol v diskusii prítomný, ale nebol podložený odbornými dôkazmi v rámci vlákna.
Q: Existujú reálne prípady, kde rodič otvorene preferuje jedno dieťa?
A: Áno; viaceré príspevky uviedli príklady rodín, kde rodičia preferovali jedno dieťa, a upozornili na potrebu uvedomenia si a práce na rovnomernom zaobchádzaní.
Závery z diskusie
Zhoda
- Obavy z nedostatočnej lásky k druhému dieťaťu pred pôrodom sú bežné a často sú pripisované hormónom a strachu z neznámeho.
- Väčšina skúsených matiek v diskusii uviedla, že po pôrode začali milovať obe deti veľmi silno, pričom láska k nim môže byť rozdielna, nie nevyhnutne menšia.
- Praktické opatrenia, ktoré odporúčali viaceré príspevky: zapojiť staršie dieťa do príprav, vytvoriť systém starostlivosti a vyhradiť čas samostatne pre každé dieťa.
Sporné názory
- Niektoré príspevky hlásali, že „materská láska sa násobí“ a rodič miluje obe deti rovnako, zatiaľ čo iné príspevky uvádzali, že v praxi niektorí rodičia skutočne preferujú jedno dieťa a to môže mať dlhodobé následky.
Otvorené otázky
- Ako objektívne zistiť a merať, či dieťa pociťuje preferenciu rodiča?
- Aké odborné stratégie (psychológia, rodinné poradenstvo) sú najefektívnejšie pri riešení rodičovskej preferencie?
- Aký je bežný časový priebeh zmeny pocitov rodičov po pôrode pre väčšinu rodín?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
hormóny, zapojenie staršieho do príprav, čítanie kníh o bábätkách, príprava postieľky a vecičiek, vytvorenie denného systému, postupné navykanie staršieho na bábätko, pridelenie samostatného času každému dieťaťu
Miesta a osoby
žiadne
Neboj, je síce pravda, že po príchode druhého dieťaťa, nie je toľko času na prvé, ale najväčší nápor po pol roku, roku prejde (novorodenec a naozaj malé bábo potrebuje veľa podpory, a aj keby čo bolo, nedá so medzi nich rozdeliť čas rovnomerne), ale potom to budú hlavne benefity-nie je nič lepšie, ako mať priamo doma kamaráta.
Ahoj, neboj sa, v tehotenstve nás napadá všeličo, hlavne si vieme všeličo predstaviť, ale aj tak sme nervózne, ako to vlastne bude. Ver, že ak jedno dieťa miluješ, budeš aj druhé 🙂 To sa nedá viac alebo menej milovať. Jasne, občas bude menej času na jedno a viac bude treba na druhé. Ja som to riešila tak, že som staršiu hneď zapojovala, hovorila, že to je naša Eliška a teraz sa o ňu budeme starať a ukazovala som jej ako som sa o ňu ako o bábatko starala a neskor ma sama nechala, šla sa hrať, ja som nakojila, preblila, uložila a zase bola chvíľka pre staršiu. Veľa sme chodili von, teraz su z nich skoro dvojičky, nerozlučné parťáčky. Občas sa poškriepia, ale inak nedajú na seba dopustiť. Ako píše matusko4 treba ich viesť ku kamarátstvu, spolupráci, riešiť spravodlivo, vedieť sa omluviť ako sa niečo nepodari a tak. My sme vlastne také tri kamošky, občas musím urobiť rozdiel, lebo sú každá iná, ale inak to klape krásne. Držím palce! 🙂
ja mam zatial len jedno a tiez si hovorim, ze mat druhe, tak ho budem milovat rovnako a nesmela by som ziadnemu dat pocitit ze je menej lubene...musi to tak byt
ale
tiez mam viacero kamosiek s viacerymi detmi a hlavne teda ked su tie deti uz vacsie maju same pocit, ze je tam dieta, ku ktoremu maju blizsie...moze to byt cokolvek ako dovod..prvorodene dokonale, druhe sa porovnava...alebo zas prvorodene napriklad nie take super, moze byt chorlavejsie, drzejsie, zle spavalo, dotrapila sa mamicka a druhe jooj ake dobrucke, spinka od narodenia, to nie ako ten cert prvy..tiez byvaju vplyvy toho ake su povahy, napriklad v rozvedenej rodine, kde sa dcera podoba na hulvata otca a matka si to nevie vypustit z hlavy, ze je cela "po nom",..uz som aj take pocula, ze ked sa pozriem na dceru, stale vidim "jeho" a je tam akoby ista averzia k vlastnemu dietatu..alebo po 3 dievkach pride vytuzeny chlapec a je milacik a je urcite najmilovanejsi a podobne..je veeelmi vela pripadov a akokolvek si to mamicky mozno nechcu pripustit, velmi casto nejako ci uz vedome ci nevedome inklinuju k jednemu z deti viac....ale viem, ze kazda z nas milujuich mamiciek sa iste snazi aby to deti nepocitli..ale asi nie vzdy to ide..
:( Najhoršie je, že tie deti s tým budú bojovať do dospelosti, ak si to mama neprizná a bude jedno preferovať. Z prvého vyrastie egoista a z druhého ukrivdená kôpka nešťastia. To "obľúbenejšie" si bude celý život myslieť, že je dôležitejší ako všetcí ostatní, a naopak, ten neobľúbený zasa, že jeho existencia nemá zmyseľ, len prekáža a všetcí majú práva, len nie on. Je treba sa snažiť, aby to deti nepocítili, no.
@m.i.r.i tak to je pravda ale tie deti to podla mna aj tak vycitia... aspon u nas ( mna a brata ) to tak bolo... jasne, nasi nikdy nerobili nejake rodziely a mne by ani na um neprislo im v tomto smere nieco vycitat ale aj tak; bratovi sa vybavil jazykovy kurz; letna brigade, proste x- million veci / aktivit . a ja som si vsetko "vybavovala " vo vlasnej rezii." . nasi to tak proste brali, ze ja som z nas ta zivotaschopnejsie/ samostatnejsia (ci ako to mam nazvat), ze ved mne netreba nejak extra pomoct.. ono to tak aj bolo, ale ked sa na to po rokoch spatne pozeram, tak obcas by mi to snad aj dobre padlo keby za mna niekto nieco vybavil 🙂 no ale zivotnu trauma z toho teda nastastie nemam 🙂 ja mam 2 deti ( 8 a 12r,) a dobrovolne sa priznavam, ze su tiez urcite charakterove crty ktore mam u jedneho radej ako u druheho a naopak... ale dufam ze sa mi to dari drzat ako top secret temu aspon kym nedospeju 🙂
síce som túto situáciu nezažila - mám iba jedno dieťa a druhé nejak neplánujem, ale poznám pár matiek dospelých "detí", ktoré úplne otvorene preferujú jedno dieťa a pochybujem, že s tým začali až keď deti vyrástli, resp. preto, že by sa nejak nevydarili. čiže takéto matky existujú. nehovorím, že taká budeš ty, len poukazujem na to, že také existujú. a je to veľmi zlé.
Úplne chápem tieto pocity , tiež som si to nevedela predstaviť ale ako sa druhý narodil okamžite som ho milovala ako druhého a prvého stále ako prvého a teraz mame tretieho chlapinu a ľúbim ho tiez ako tretieho je to rovnako silno ale každého inak a za každého by som rovnako aj dýchala , su velmi rozdielny a napriek tomu ich mulijen rovnako silno
Ahoj ja mam dvoch synov.Prvy bol vytuzene babatko lebo prve tehotenstvo skoncilo v 25tt. Bol pre mna vsetkym.Mam ho s byvalym manzelom druhy sa narodil po 4,5roku a tiez som sa toho velmi bala. Milujem ich oboch a bez vahania by som za nich dala zivot ziadny rozdiel co sa tyka mnozstva lasky neexistuje 😊
mala som presne podobne pocity=mozno hormony robia svoje
aaale mozem ti povedat,ze odkedy mam aj druheho....mam este aj prveho radsej,hoci som si myslela,ze viac sa to neda
skratka=musis to zazit🙂
@marissenka mobil mi blbne...No ,že hormóny ti robia tieto obavy a hormóny po pôrode ti nedovolia ho nemilovat😉 vytvoris si systém a nebude ukrátení ani jeden.
@marissenka A to je dobre napísané. Teraz hormóny lietajú. Eště si aj ja stále pamatám, čo mi behalo v prvnom aj druhom tehotenstve po rozume. A potom nastal šrumec a ten malý uzlíček si nás všetkých tak získla, že nebola šanca, aby bola mladšia dcéra stranou. A je to naše slniečko doteraz 🙂
@dorottka moja znama ma 3 deti a minule priznala, ze tie 2 su cele po nej citliva povaha a ten treti je uplne iny a povedala, ze najviac s nim bojuje a mysli si, ze ho ma najmenej rada, lebo ma pocit, ze jej robi napriek.A to su uz skolaci.Nikto nevie co mu Boh nadeli aku povahu ake problemy je to vzdy loteria.Ale take reci, ze mama lubi rovnako neverim kazde dieta je svojske ku kazdemu treba iny pristup inu vychovu ine poziadavky.Ale to neznamena, ked lubis inym sposobom, ze je to zle.Ono tie rozdiely pridu az casom, ked su deti vacsie jeden je uzavrety druhy sa mota okolo mamy vzdy ma mama k jednemu blizsie a jeden je aspon malo preferovany
ale mama lubi vsetky svoje deti kazde svojim sposobom neboj sa🙂niekwdy je lepsie sa nad tym nezamyslat