Cítili ste sa pri pôrode slobodné a neobmedzované?
Ahojte dievčata. Zakladam tuto diskusiu, lebo ma zaujima, či ste sa pri pôrode citili byť slobodné, zbytočne neobmedzované. Zaujima ma, či ste bezdôvodne (teda ak neboli skutočné zdravotné komplikacie) neboli obmedzované v pohybe, či v prípade, že chceli do vas niečo pichnuť, Vám vysvetlili čo to je, a z akého dôvodu Vám to chcú pichnúť, či s tym suhlasite (pokial vyslovene nešlo o niečo životzachranujuce) Či vam nezakazovali piť, chodiť, kričať, zotrvavať v polohe, ktorú ste si zvolili. Zaujima ma to preto, lebo čím viac sa pýtam mamičiek, tym viac zisťujem, že aj npariek tomu, že pôrod prebiehal fyziologicky bezproblémovo, boli nutene byť neskutočne dlhý čas napojene na monitor, bol im podaný oxytocín bez vysvetlenia a bez akéhokoľvek dôvodu, boli nutene rodiť v polohe, ktorá im nevyhovovala. Zakazovali im piť a podobné veci, ktoré vyslovene nerešpektovali osobnú slobodu rodičky. Ďakujem Vam za vaše skusenosti 🙂
@rutie
@vejula
nakolko vyberate informacie z kontextu , nema zmysel pokracovat v debate.
porod pre mna neznamena byt jednou nohou v hrobe , zase taky idiot nie som. ale pokial neviem co mna a dieta caka, nakolko nie som divozienka osvietena vesmirom, tak som rada, ak je pri mne niekto, kto mi vie pomoct.
@katka888 nemyslim, že ide o moju zlu skusensoť. Len si myslim, že som viac citlivá na takýto typ nasilia. Neviem v akej pôrodnici by ženu nechali rodiť v čupe, pokial by odmietla zmeniť polohu... Ja som to riskla, síce nevyšlo, ale čo už.
Neviem kde som vytrhla veci z kontextu. Nemyslím si že som divožienka, len som ešte uplne neohluchla sama voči sebe a svojim potrebam. Ale nechcem aby si to vnimala tak, že sa v zlom s tebou rozpravam, to nemam v umysle. 😉
Ja som mala úplne slobodný pôrod, prišla som do pôrodnice už so zájdenou bránkou, takže so mnou nestihli urobiť absolútne nič, iba chytiť krpca do rúk. Dokonca som im nedala ani informovaný súhas, nič, nič. Na pôrodné polohovateľné kreslo som si vyšla sama dobrovoľne. lebo som chcela rodiť na ňom. Rodila som v noci, nik tam nebol, doktorka so pôrodnou asistentkou boli fantastické, milé a prívetivé.
@sissmiss teraz nie k porodu ale k pristupu: ja mam este aj po mnohych rokoch totalne traumu z nemocnic ked som bola mala (5 rokov) museli ma hospitalizovat na silnu alergiu na ATB, lebo som nemohla ani dychat. tam sa o mna tak "skvele" starali, ze som dostala sarlach a este cosi do toho a dokopy som tam bola nejako sest tyzdnov. Pamatam si take myslienkove obrazy (ako parrocne dieta) a ani jeden nie je pozitivny.
Potom trochu neskor uz ako skolakov ked nas zubarka bezne bila (na preventivky sa chodilo zo skolou) ked sme dostatocne nespolupracovali, umrtvenie neexistovalo, vrtali nam vzdy zaziva aj ako malickym skolacikom. Neskor na gympli mi trhali zub, potom ako sa rozlomil, tahali koren a cisitili to potom tak isto bez akehokolvek umrtvenia.
Velmi mi zvykla tiect krv z nosa v letnych mesiacoch az raz to prislo do stadia, ze ma brali na pohotovost. Tam mi leptali cievky bez akehokolvek umrtvenia, len tak ako som si tam sadla. Tak ma to bolelo, ze mi slzy tryskali z oci a doktor este na mna krical, ze to ma nemoze boliet.
Jedna zdrav. sestra mi raz tak brala krv a nevedela sa trafit, ze som mala cele predlaktie cierne a vpich sa mi zapalil, ze som ani nevedela poriadne ohnut ruku v lakti.... no spomieky uzasne.
Vytvorili mi taku traumu, ze nasi so vsetkym so mnou museli chodit do Ciech k maminej sestre lekarke, lebo ja som bola schopna vyskocit v panike z okna ked to bol niekto koho nepoznam...
@vejula ja som to tu len tak prebehla ocami, ale nemozem to ani citat ☹ Ja mam z porodu na Slovensku doteraz traumu, nejdem ani pisat, ako sa ku mne spravali, zda sa, ze to tu viacere doverne poznate, nazvala by som to slovenska klasika - so ziapanim, klistirom, vylozenymi nohami, prepichovanim, nastrihom .... Takmer 10 rokov mi trvalo odhodlat sa na druhe dieta a to som sa odhodlala len preto, ze zijem v Kanade, takze som dufala v iny pristup Najvacsia trauma z toho slovenskeho bolo, ze mi zobrali babatko hned po porode, doniesli mi ho zabalene ukazat na 1 minutu a odniesli s tym, ze rano mi ho prinesu na izbu, vsak je noc, treba ist spat. Takze po porode som "dostala" svoje dieta po 9!!!! hodinach. Nechcem si ani predstavit, co moja dcerka prezivala, uz len pri pomysleni na to je mi do placu. Dodnes si vycitam, ze som nic nespravila, ze som drzala hubu a krok 😔 . Je to hanba, ako to funguje na SLovensku, zial, kym tu budu zeny, ktore budu takyto porod povazovat za nevyhnutne zlo, ktore treba absolvovat, aby sme sa dostali k vytuzenu babatku, ci dokonca si mysliet, ze to nie je zlo, ale dobro a tak to ma byt, sanca na zmenu je mala. Drzim vsetkym bojovnickam za NORMALNY porod palce, ako to tu citam, tak sa to pomalicky meni, aspon v niektorych porodniciach
rodila som 2krat, oba porody vyvolavane oba v tej iste porodnici,akurat sa medzitym zmenil primar na oddeleni... pri prvom mi vadil nastrih, to ze mi dr tlacil na brucho a nenechali ma rodit samotnu, cely cas som bola napojena na monitor na posteli,lebo malej klesali ozvy,malu mi neprilozili, a videla som ju az rano . 🙄 . druhy porod pred 4 mesiacmi bol super,necitila som sa omedzovana nicim, nemala som nastrih,volny pohyb,ozvy pocuvala sestricka len tym prenosnym doplerom, na dve kontrakcie som maleho pekne vytlacila,nechali dotepat pupocnik,maleho mi prilozili, hodinu po porode sme ho mali pri sebe, potom ma uz prevazali na izbu, vybalila som sa, osprchovala, a maleho mi doniesli. u nas to bolo tak ze sme mali babo pri sebe, len v noci od 1-5 boli na novorodeneckom... 🙂
Necitala som prispevky, napisem len svoju skusenost.
Rodila som 3x na Slovensku. Pri prvom som bola mlada a blba, tak to nic, ani mi nedoslo, ze to mohlo byt ine. Pri druhom som bola len blba 😅 a pri tretom som si myslim ze presadila skoro vsetko, co sa v nasich porodniciach da.
Do tretice som si zobrala so sebou skusenu kamaratku-viacnasobnu matku.
Do porodnice som nesla zbytocne skoro, v podstate som prisla hodinu a pol pred narodenim maleho.
Mala som nastudovane vselico, a hlavne, bola som naladena na radostny zazitok, nie ze si to idem odtrpiet - toto je podla mna zaklad uspechu!
Hned na prijme som im povedala, ze nechcem ziadne zasahy - a ako starej korculi a tretorodicke mi naozaj dali celkom pokoj 🙂
Cize klystyr, holenie ani kanyla sa ani nespomenuli. Na monitor som isla, tam ma buzerovali, ze musim lezat na chrbte, to ma dost obmedzovalo, mala som uz velmi caste a intenzivne kontrakcie. Na vzdycharni som si uz ale potom robila co som chcela, hopsala som na lopte, prechadzala som sa atd., nik tam nebol, len my dve s kamoskou a kedze porod postupoval rychlo, ked ma prisli skontrolovat, uz som isla aj rodit.
Jasne ze na posteli s nohami hore, ale tak Kramare... ALe nenastrihli ma, maleho mi hned dali este takeho spinaveho a napojeneho na pupocniku, dve hodiny sme tam boli spolu, takze vcelku sa to dalo.
Cize moja osobna skusenost je taka, ze ked chce zena rodit v porodnici na Slovensku, a napriek tomu ako-tak normalne a podla svojich predstav, zaklad je mat velmi presnu predstavu, dostatok informacii a dostatocne sebavedome vystupovanie. Nie je na skodu clovek, ktory rodicku podpori (mne napr. kamaratka zabranila tomu, aby mi sestricka zatlacila na brucho pri tlaceni).
Ale mozno som mala iba stastie na sluzbukonajuce lekarky 🙂
mno..
1.pôrod - začal v nemocke, kde sa už pár dní čakalo či sa spustí prirodzene
- kontrakcie hodku po polnoci začali chodiť hneď v intervale 5min, čakala som hodku a pol a rátala si a zapisovala, šla zobudiť sestru
- napojenie na monitor, vraj absolutne žiadne kontry, doktorka pozrela, že otvorená za 1 prst
- poslali ma spať, no dali mi nejakú "fajnú" injekciu, vraj aby som si oddýchla a že mám zavolať sestru, keď budem chcieť na wecko, no.....
- okolo tretej som odkväcla do postele, zobudila ma príšerná bolesť v krížoch, trhajúca bedrá, končiaca v stehnách a pocitom, že som načisto ochrnula, no keď pominula zdvihol sa mi žalúdok, vypotácala som sa z postele, zavesila sa nad umyvadlo, že bléééééééé, naspäť do postele, zasa upadla do divného spánku a znova po 5 minútach rovnaký kolotoč až do 6-tej,
- 6:00 monitor, vraj žiadne kontry, 😲 😲 😲 , pomaly zo mna simulantka a to som mala pocit, že ma rozdrapí a v duchu som si vravela, že to bude iný masaker, keď tie kontrakcie už monitor zaznamená, no bola som na 4prsty otvorená, šups ho na porodmu salu
- tam prenádherná simultánka: nekonečné vypĺňanie dotazníka (otázky typu - kedy ste boli 1x u gynekológa ako tehotná, hlavne, že papiere s info mala pred sebou 🙂... zároveň s podávaním blahodárneho klystíru, ktorý do mňa liala sestra a námatkovým bodaním ihly do žily, ktorý vykonávala ďalšia učnica od Bátoryčky, bo čo vpich, to prasknutá žila, nakoniec cca na 4x som skončila s kanilou uprostred predlaktia
- po "očiste" na wecku, prepich plodovky (okolo 7.30), a šups ho na fitloptu na striedačku so sprchou (na toto rada spomínam, asi takto nejako som si predstavovala predýchavanie, manzel pri mne, masáž, proste pohodička cca do 10.30)
- finálna fáza, tlaky mi prestali, ako ma šupli na škripec( rozumej porodny stôl), nohy široko-ďaleko, ja starý reumatik som sa až začudovala, veď 1x v živote som spravila šnúru (keby tak môj reumatológ videl, v akej dobrej kondícii som!), k tomu ma ešte naklonili dopredu (vravím si, kokso, koksy ešte držia - dobre je) a do rúk mi vtlačili nejaké tyče, že sa ich mám držať a ťahať sa dopredu. Lyžiarske palice som teda mala a len lyže mi chýbali na nohách ako nevyhnutná výbava k blížiacemu sa športovému výkonu.... No, už ma majú, už neutečiem, .... ale koniec - koncov po tých kontrakciách a tlakoch, ktoré sa zrazu nevedno prečo kamsi vytratili, mi aj táto poloha vtedy pripadala vcelku fajn.
Odborný personál okolomňa usúdil, že mi treba pomôcť. Doktor ma chutne nastrihol, z jednej strany sa na mna zvalila jedna sestra (čo, hádam len neodpadla 😲 ), z druhej strany tuším tá s nadaním trafiť sa do žily a vraj tlačteeeee!!!!, tak som tlačila ako divá až som si uvedomila, že už nemám vzduch a bolo by príjemné aj sa nadýchnuť, ale ako, keď v tej baletno-lyžiarskej polohe mám na hrudi metrák závažia. Pustila som palice a začala mávať rukami, aby som im naznačila, že čosi nie je v poriadku a začínam sa dusiť, no oni mi ich strkali späť, vraj upokojte sa, sústredťe sa na tlačenie. Pri mojom plavecko-lyžiarsko-baletnom výkone asi zbadali, že otváram ústa ako vianočný kapor v posledných sekundách života, oči som asi nepučila, lebo som si prízvukovala, že rodiť treba so zavretýmia radšej som sa nechcela pozerať. Na asi tri sekundy povolili tlak a hltla som si vzduchu a celá tortúra odznova. Nakoniec som úspešne porodila 10.50 - a celá šťastná som ako v delíriu nezastaviteľne dookola opakovala :ja som to dokázala, ....
- no a potom nasledovalo cca 45 minútové šitie, kde mi najprv doktor vopchal tie ich háky -"zrkadlá" do rany so slovami: "musím pozrieť či sa nenatrhol konečník", ale to je začiatok celkom iného sado-masového príbehu
- keď sa tak nad tým zamyslím, prešla som celou procedúrou síce ako teliatko na motúzku, ale hlavne že prešla, no nabudúce
- určite nechcem žiadnu fajnú oblbovaciu injekciu
- simultánku rozdeliť na tri časti s jemnejším prístupom
- rada by som volne dýchala pri tlacení v inej ako baletno-lyžiarskej polohe na škripci
- a pri tom šití aspoň trolinku umrtviť
Ale inak na tento porod rada spomínam, dokonca napriek opisu som sa spatne nan nikdy nepozrela ako na horor. Horor bolo to, čo nasledovalo. Ak si niekto povie, že porodiť a som za vodou.....naučiť sa dojčiť, správne to rozbehnúť a potom to udržať je teda fuška a beh na dlhé trate
Nečítala som ostatné príspevky, ale z mojej skúsenosti mám len pozitívne spomienky na oba pôrody. aj keď druhý bol bolestivejší, lebo mi podali oxitocín. Ale aj keď som ho neodsúhlasila, viem prečo to urobili.. po prepichnutí plod.vaku zistili, že mám už zelenú vodu a bolesti slabé na to, aby to bolo rýchlo za mnou. A po podaní som za pol hod. nevedela čo sú to bolesti. Prvý bol lepší. Dokonca prišiel primár aby ma naň už napichli, že to bude rýchlo zamnou, ale sama doktorka (ktorá pri mojom druhom pôrode bohužiaľ nebola) bola zásadne proti tomu,ešte chvíľu ma nechala v miernych bolestiach a až keď som už išla tlačiť mi ho napichli. Klistýr som dostala, ale ja neviem čo je na ňom tak strašné, neviem čo proti tomu každý má. Mne nevadil a ani som ho neodmietala.Jedine čo som nemohla to piť, ale oba pôrody som mala rýchle, takže neviem čo je to trpieť pocitom smädu, ovlažovať ústa som si mohla. Hýbať som sa mohla koľko som chcela, v sprche som mohla stráviť času koľko som chcela. Oba pôrody boli v Bojnickej nemocnici a aj keď sú na ňu aj zlé ohlasy, ja o žiadnom negatíve neviem. Od upratovačky až po doktorky som sa stretla iba s perfektnými ľuďmi... 🙂
@kofoluska ano koch je jedna z moznosti ktore budem urcite zvazovat ale.... Pozri na ich stranku ako maju opisany porod - bolest a jej riesenie - na vyber tlmenie liekmi alebo epidural, ziadne masaze, polohovanie,dalej klasika obmedzenie prijmu potravy, tiez by ma zaujimalo ci cakaju na rodicku kym ona povie ze chce tlacit alebo proste ste otvorena na 10cm tak tlacte...No a co sa tyka nastrihu tak by ma zaujimalo % vyjadrenie kolko porodov takto konci. No a druha vec je suma co za to pytaju, v zahranici je tento standard uplne normalny a u nas za to pytaju nenormalne peniaze...
@stormie viem, ako maju porod opisany. A viem, ako som ho zazila ja - takze pridam odpovede na tvoje otazky na zaklade vlastnych skusenosti. 🙂 Masaze mi robil manzel, na to tam ostatne bol, aj keby sa ktokolvek ponukol, ze to spravi za neho, poslala by som ho dakam. Polohovanie na cakacke ani na porodnej sale nebol problem, mohla som sa ulozit ako mi bolo pohodlne. Celu dobu som na porodnej sale napriklad lezala na boku, pretoze na chrbte by som sa od bolesti asi vyskriabala po stene. Pasy od monitora som tiez mala pripevnene leziac na boku. Potravu obmedzuju, to ano - ale dovolia hroznovy cukor. A poviem ti, bohate mi stacil. 🙂 Neviem, ako u ostatnych mamiciek a ako ostatni lekari, ale ked som manzela poslala z porodnej saly vedla k lekarke, ze uz xcem tlacit, prisla, skontrolovala ma, urobili sme jedno "cvicne" tlacenie a uz sa vsetko chystalo na prichod maleho. Takze rozhodla som o tom ja, hoci mi doktorka hovorila, ze este kusok chyba. Ja som proste povedala, ze ideme tlacit a nezaujima ma, co este chyba :D Po 42och hodinach som to uz fakt xcela mat za sebou. Na tlacenie som si JA zvolila polohu a verim tomu, ze keby som xcela rodit v podrepe, doktorka s tym nebude mat problem. Jedna vec je ale fakt, nastrihli ma automaticky. Ale to som neriesila, nastrih bol maly a zasita som bola za chvilku.
Pytaju za to velke peniaze, to ano. Ale ked si porovnam porody v statnych nemocniciach - tak by som to pokojne zaplatila znova.
@vejula mne vsetko vysvetlovali a nic nezakazali...mam za sebou 2 krasne porody v statnej nemocnici, 2 zdrave deti a pekne spomienky,aj na nemocnicu sa usmievam ked idem okolo,stale si pomyslim ze som si odtial priniesla mojich krpcov
Mna aj o nastrihu informovali,suhlasila som...po prvom porode som s vynimkou cca2-3hodin mala malu stale pri sebe
Ja som rodila v Prahe na Bulovke a musim len dakovat a este raz dakovat aky pristup mali ku mne... Prisla som v noci s manzelom do porodnice - od parkoviska krasna nocna prechadzka s prestavkami ked som mala kontrakcie 🙂 Nasa dcerka nechcela ist do porodnych ciest a tak sa nasa Laska narodila cisarskym rezom. Hned som ju aj videla a isla rovno do narucia mojho manzela 🙂 Poporodna starostlivost tiez super 🙂 Mozem len odporucit tuto porodnicu 🙂
@briketa ☹ ☹ ☹
Po prvom porode aom to spracovavala roky...prvy rok bol najhorsi, potom som zacala uvolnovat tie emocie. Vobec neslo o bolest ale o otrasny pristup lekara a sestier...Trvalo roky kym som opat nabrala odvahu a aj odhodlanie ze teraz sa nedam a bude po mojom. Nepodarilo sa mi to sice uplne, ale uz to bolo o niekolko levelov lepsie
@kofoluska nejde o to kto ti robil masaze ale ci ti ich ponukli a odporucili ako sposob tlmenia bolesti. Co sa tyka jedla, mne doniesli automaticky ranajky a aj obed, ten som uz sice nezjedla ale keby som chcela je tam a dokonca aj na predporodnej priprave nam hovorili ako je dolezite jest a pit aby sme boli silne lebo porod je fyzicky narocny. Co sa tyka nastrihu - tam kde som rodila ja by si nikto nedovolil co i len ruku na mna dat bez toho aby sa ma opytali ci mozu a nevysvetlili mi co idu presne robit. Takze nieco ako automaticky nastrih ani omylom a este nam aj hovorili ze v porodnom plane to nemusime ani spominat lebo to robia velmi vynimocne a v nevyhnutnych situaciach, nieco ako sekciu...
Pri tvojom prispevku ma este napadla jedna vec co som mala inak - neviem co je cakacka a co je porodna sala - ja som proste dosla do porodnice, dali mi izbu kde som mala vsetko a tam som bola dokym som neporodila a nepreviezli ma na lozkove oddelenie.
Pre mna je kazdopadne Koch lepsi ako statna nemocnica ale od zahranicneho bezneho standardu ma este daleko, je to taka slovenska porodnica s pozlatkou a za to sa samozrejme aj plati...
@isabel11163 och teraz som si všimla tvoj prispevvok o tom, ako sestrička pomaha tlačením na brucho. Dokonca niekedy pomaha až tak, že ma žena modriny po bruchu...
Nebezpečenstvo tlačenia na brucho počas druhej doby pôrodnej spočíva vo viacerých veciach. Pri tlačení na maternicu a snahe urýchliť vypudenie bábätka, dochádza vo väčšine prípadov k nutnosti nástrihu hrádze (epiziotómii) alebo jej natrhnutiu, ktoré môže byť veľmi rozsiahle.
Okrem toho je tento zásah vnímaný rodičkou negatívne a bolestivo. Medzi riziká Kristellerovej expresie patrí aj ruptúra maternice(obzvlášť veľké riziko, ak už žena predtým rodila cisárskym rezom) či poranenia pošvy, poranenia rebier (ich zlomeniny) a orgánov matky a negatívny vplyv môže mať tento zákrok aj na dieťatko.
Kristellerova metóda by sa nemala vykonávať vôbec, respektíve len ako jedna z posledných možností a len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Žiaľ, skutočnosť je u nás, ale aj v iných krajinách, odlišná a počet mamičiek, ktoré pri svojom pôrode tento zásah zažili, je naozaj vysoký.
@kubinca čože??? CA? No ja som tam rodila pred 4 rokmi a skončila som sekciou ☹ PRednosta primara mi prepichol plodové obaly ked som bola na 2prsty otvorená, hrúza... A potom to šlo dolu vodou všetko. JE ale perfektné počuť, že sa to tam takto zmenilo. Som z toho uprimne šťastná 😵
Milé mamičky dovoľte mi aby som vám opísala jeden prípad ktorý sa stal práve včera v mojej službe.. možno to aspoň trošku zmení váš pohľad na vec.. na pôrodnú sálu prijali ženu prvorodičku v 38 t.t ktorej odtekala PV.. všetko bolo v poriadku dali sa jej antibiotiká aby bola krytá maminka aj dieťatko.. nebola tam žiadna pôrodná činnosť tak sa zatiaľ pravidelne monitorovala..neskôr začala trošku nejaká pôrodná činnosť - pani bola otvorená na 3 cm.. keď sa natáčala na danom monitore začali sa kaziť OP,zmenila sa poloha,pekne sa s ňou dýchalo atď... nakoniec sa jej dal inhalačne O2 aby sa jej trošku pomohlo.. nastalo zlepšenie.. pani bola stále napojená na monitor.. a ani nie zachvíľku sa ozvy dieťatka stratili úplne.. !!! takže ďalej nasledovala veľmi rýchla organizácia SC do 3 minút bolo všetko nachystané na operáciu.. do ďalších 3 min bolo dieťatko na svete.. našťastie v poriadku 🙂 a teraz otázka čo by sa stalo keby žena bola so svojím mužom kdesi na vzdychárni a nechcela byť rušená personálom a aby jej niekto fušoval do remesla ako to tu niektoré napísali pretože pôrod vnímajú ako niečo do čoho sa lekár ani iný zdravotnícky pracovníci nemajú miešať... no skončilo by to asi veľmi fatálne.. tak isto keby ostala doma s odtekajúcou vodou.. alebo by chcela rodiť v domácom prostredí.. mnohé tu opisujete aké je to v tých pôrodnicách hrozné ale málo ktorá si uvedomujete že každému z nás od lekárov až po sestričky ide len o to aby ste vy a vaše dieťatko boli zdravé a šťastné !! pozerať sa na pôrod ako že zvládnem to sama bez pomoci je fakt odvážne ja vidím pôrody každý deň,za rok ošetrím dosť novorodencov nato aby som si mohla dovoliť tvrdiť že sama by som to nezvládla.. nikdy neviete čo vás postretne a verte tomu že je lepšie aby pri tom bol lekár aj sestra ako byť nato sama alebo len s mužom kdesi v tichúčku a pokoji.. viem nie vždy má každý zdravotnícky pracovník úsmev na tvári a prívetivé slovo aj keď po ňom každý túži ale aj my sme len ľudia..a to že svoje problémy nástupom do služby sa majú hodiť za hlavu nie je vždy také jednoduché.. držím každej jednej z vás palce aby ste sa stretli len s milým prístupom a aby vaše pôrody boli podľa vašich predstáv a hlavne aby výsledok bol zdravý uzlíček a spokojná maminka..
@isabel11163 mne sa zastavili kontrakcie pri prvom porode ked som prisla do nemocky po odteceni pd lebo sestricka aj dr na mna nahucali. Je fajn ze mamicka neprisla o dietatko, btw, narodilo sa v poriadku? Bez nasledkov? Druha vec, poznam vela pripadov kedy zena dosla do nemocnice ze neciti pohyby a poslali ju domov, ze panikari, a na druhy den uz bolo neskoro a plod uz bol nezivy. Takze je to dost dorovnane, niekde pomozu, niekde ublizia.
@isabel11163 Môžem sa spytať, čo sa vlastne dialo babatku? PRečo sa stratili ozvy? Ake AS malo babatko?
niečo o nastrihoch pre zaujimavosť
Nástrih hrádze je na Slovensku najčastejšie vykonávaný chirurgický zákrok na žene pri pôrode. Podľa The European Perinatl Health Report 2010 bolo v Dánsku percento nástrihov hrádze 4.9%, v Estónsku 16%, v Anglicku 19.4%. Za Slovensko údaje v tomto dokumente chýbajú. Podľa Regionálnej analýzy pôrodníc v Slovenskej Republike za rok 2010 bolo percento nástrihov 69%, za rok 2011 bolo nástrihov 67%.
Mnohí slovenskí lekári uvádzajú, že nástrih hrádze slúži na ochranu zvieračov konečníka a uzáverový aparát močového mechúra. Avšak Cochrane analýza o nástrihu hrádze z r. 2009, ktorá sumarizuje výsledky doterajších randomizovaných štúdií na túto tému, hovorí jasne: obmedzené používanie nástrihov vedie k nižšiemu riziku vážnych poranení hrádze oproti rutinnému používaniu nástrihov.
Aj Svetová zdravotnícka organizácia zaradila rutinný nástrih hrádze k praktikám, ktoré sa často používajú nevhodne a uvádza: „Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že rutinne prevádzaná epiziotómia má priaznivé účinky, existujú však jasné dôkazy o tom, že môže spôsobiť škodu. Percento epiziotómií, ktoré bolo dosiahnuté v anglickom pokuse (10%), bez poškodenia matky, alebo dieťata (Sleep a kol. 1984), by malo byť cieľom“.
Nikto nespochybňuje užitočnosť nástrihu v prípade, keď je dieťa v ohrození zdravia alebo života. Percento nástrihov v slovenských pôrodniciach je však v úplnom protiklade s 10% odporúčanými WHO.
@sissmiss je mi ľúto že sa dejú také veci asi si mali takú ženu nechať na monitoring a nie ju posielať domov ale určite ju poslali preto že bolo všetko v poriadku po natočení záznamu a sone.. ale určite si ju mali nechať.. to je môj názor.. a vo vašom prípade ide skôr o to že bábätko si to rozmyslelo 🙂 ešte sa necítilo prísť na tento svet..veľa krát sa stáva že mamine prestanú kontrakcie a pokiaľ je všetko dobré vôbec to nevadí.. mali sme 6 rodičku ktorá mala bolesti bola na 7 cm otvorená no pôrod sa zastavil a ona ešte týždeň behala po nemocke 🙂 včerajšie bábätko je v poriadku kričalo hneď ako prišlo na svet a má sa dobre 🙂
@vejula bábätko malo AS 10/10/10, a bol prepadnutý pupočník
@isabel11163 môžem sa spýtať, prepadnutý pupočník sa neda zistiť vyšetrením?

@sissmiss och, no ja som mala príjem tiež velmi príjemný, sestrička tam po mne bliakala, ked som mala kontrakciu a klakla som si na gauč že To čo robite ved na ten gauč roztrhate.... 😅 akože kolenami kožený gauč. No komedia, potom sa ma pytala na zamestnavatela asi 5 minut som jej vysvetlovala, že z vysokej som hned otehu a potom druhy krat otehu. Normalne po mne zvrieskla, že ona sa ma nepyta na to, ale na zamestnavatelka. už ma to nahnevalo, tak som zvrieskla rovnako ja po nej. To oči vypleštila, že to ako sa s nou rozpravam. Tak som jej odvetila, že rovnako ako ona somnou, že ja niesom žiadna handra, že sa somnou bude rozpravať uctivo. A ak nie, tak potom nech čaka rovnaky spôsob komunikacie z mojej strany. To sa už aj manžel zastaral na moju obranu, tak potom akože dobručka bola. No ale to fakt musí človek ukazať, že si nenecha s*** na hlavu, lebo inak sa k nemu budu spravať jak k prašivemu psovi.