Môj prvý pôrod

Ako myslíš psychyka?mam hlavne obavy stoho aké to je cely porod ako prebieha? 🙂

@roman566 Vôbec na to nemysli, mysli na to čo príjde potom, na svoje dieťaťko ... ja rodím v júni, a keď mi príjde na um takáto čierna myšlienka, poviem si že každého človeka na tejto planéte musel niekto porodiť.. a keď to zvládli oni, zvládneme to aj my 😉

Aha a to si hovořím aj ja ale neviem no bojím sa hlavne tých bolesti atd

ja som sa nebála pôrodu a dcérka bola za hodinu od kontrakcii vonku.pri synovi som sa bála a bolo to horšie

@roman566 vždy si povedz prežili to druhý prežijem to ja.

@roman566 Pôrod bude prebiehať presne tak, ako na neho budeš vnútorne pripravená, čiže ak budú obavy, bude zlý, takže si povedz ako to tu už je napísané, že každý deň sa rodí kvantum detí a ako ho prežili ich mamy v pohode, nebudem výnimka 🙂 Rovnaké obavy som mala aj ja, ale povedala som si, že to bude v pohode a tak aj bolo, do dvoch hodín po príchode do pôrodnice bol malý na svete a aj bez epi, ak budem rodiť opäť, budem sa tešiť, že si to opäť užijem. Samozrejme istá bolesť tam je, ale tá bolesť je iba dočasná a vôbec nie taká hrozná, každou jednou kontrakciu budeš bližšie k svojmu pokladíku 😉

ja sa tiez zatial neboj skor sa tesim na malu ked uz bude s nami domka 🙂...a presne treba myslet pozitivne neboooj prezijeme uvidis :D...kolke to pred nami.zvladli tak zvladneme aj my 🙂...neviem nemam obavu z porodu xi zatial :D...mozno ked budem prenasat tak.budem na to myslet casto ale zatial mam este casuuu a uzivam si 🙂.

@roman566 ahoj 🙂 ja som si cele tehu vsugerovavala, ze moj porod bude ok a aj bol.. cize aj podla mna psychika spravi vela.. mne zacali bolesti o 3tej nadranom, o 5tej som uz bola v NsP a 9.20 sa narodil maly.. nehovorim ze to bolo uuuplne jednoduche, ale pravdou je, ze akonahle ti daju babatko na prsia, na celu bolest zabudnes.. a mne straaaaaaasne pri porode pomohol manzel - hladkal mi ruku, vlhcil pery - na toto by personal namal ani cas ani chut. a taktiez som mala zazmluvnenu doktorecku - tiez dolezity faktor väcsej pohody pri porode - lebo som jej absolutne doverovala a mala ku mne iny pristup nez nejaky dr. pre ktoreho by som bola len dalsou v poradi.. a neboj, zvladnes, lebo to stoji za to 🙂

Caute baby.Chcela bysom vam len povedat a vlastne suhlasit s ostatnymi ze 50% uspechu mate v hlave psychika je dolezita ja som napriklad si hovorievala,ze ,,no ked sa dostalo dnu musi aj von a su len 2 sposoby a nech je co chce je to len 1 den a ptoom uz cely zivot s mojim dietatko.nebojte zvladnete to ono to nie je az take hrozne.....A hlavne nepocuvajte tie mudre maminy ktore vam budu dopodrobna opisovat porod ako katastrofu kazdy je individualny......Drzim palce...

Dakujem za t moc to polmáhá aj ja sa teraz těším na malu

Aj mna to caka ...uz teraz v piatok 🙂) a nebojim sa no mozno troska 😎 ..som prvorodicka tak neviem ake to bude ..ale neviem sa dockat svojho drobceka tak uz nech je piatok 🙂)

ja cakam ale az 14 juna takze tiez som prvorodicka a mam trosku male obavy ale viem ze to zvladnem lebo moj priatel my dava podporu

ja som mala hrooozne dlhy porod, ale beriem to ako to najbolestivejsie vzruuuso. kazdy sa okolo teba toci, ofukuje ti ritku 😀 😀 😀 , len keby to zasitie tak nebolelo

Ja mám termín v máji,moje prvé babo,a snazim sa myslieť pozitívne. Vlastne na pôrod ani nemyslím,skôr sa tesim Mato ako bude malá vyzerať,ako to bude ked ju budeme mať doma,ako sa bude smiať a všetko okolo nej... Nevim z toho odhadnúť aký bude.pôrod,ale uz len skrz toto všetko čo som ti napisala že jak sa tesim na malinku atď. sa na pôrod aj teším 🙂 good luck 🙂

Ja som staršia dievčence od vás,ale poviem vám radšej by rodila,ako chodila k zubárovi. mám 3 deti. tiež kedysi bola prvorodička,neexistoval net ani žiadne rady.hovorila som si,že tiež,ako to zvládla susedova Mara prečo by to nemala zvládnuť ja. často som sa s bábetkom v brušku rozprávala,aby mi pomohlo ked príde čas.a ked ten čas prišiel,tak kontrakcie sa dajú zvládnuť správnym dýchaním a to môžeš cvičiť aj doma. a ked prišiel ten moment nezabudnem ako mi satrá sestrička povedala:,, dievča moje, kedže ideš prvý raz na to, tak tlač,ako ked ideš na záchod,dýchaj,ked ti povieme." a ver pomohlo. samozrejme že niečo bolí,ale pocit zdravého bábenka je ten najkrajší. a šitie: trošku pobolelo,ale v tej chvíli sa dívala na malé a myslela aké to bude. A najhoršie na tom všetkom je,o pár rokov puberta. Mám starých corgánov a aj teraz je to najkrajší pocit ked mi povedia,maminka,ľúbkame ťa,alebo maminka nešanti- ked ich hreším.Jediné čo sa v tvojom živote pôrodom zmení a čo bude vždy bolieť, je starch o tie naše deti.ked boli malé bála sa aby sa im dačo nestalo,teraz sa bojím aby prišli z diskoteky v poriadku domov. Na toto všetko mysli ,lebo pôrod je len krátky okamih a aj bolesť stojí za to. a vždy sa smíiala,ked vravela na pôrodnej sále,že nikdy viac,o 2 dni po pôrode vravela možno a bola tam 3x. veľa šťastia a neboj,m&ysli pozitívne

@roman566 No tak ako ti píšu baby pôrod je u každej ženy iný ale čím viac budeš myslieť negatívne tým to bude horšie pozri určite si šťastná že čakáš bábo tak musíš myslieť na to že pôrod je toho súčasťou ....nehovorím že to bude ľahké ale môže byť je to veľmi individuálne ale ja som zdravotná sestra bola som pri pôrode videla som čo ma čaká ale až ked to človek prežije tak sa môže k tomu vyjadriť ja som sa vobec nebála uvidíš ked sa bude blížiť ten čas tak sa začneš viac a viac tešiť a verím že to zvládneš ak máš strach skús aj predpôrodnú prípravu možno ti to pomôže prekonať strach z nepoznaného.A pôrod u mna prebiehal asi tak že ráno som dostala vyvolávačku okolo 9 mi začali bolesti o 11 som bola na sále a mala som už kontrakcie asi každé 2 min tie silneli okolo 13:30 som dostala tlaky a 14:35 sa malá narodila ale vravim možno by t pomohla predpôrodná príprava skús.

ja ked napisem svoj prispevok neviem ci pomoze, aspon co si spomeniem, chodila som na cvicenia, ucili nas dychat, cvicit, aj na uvolnenie, bola aj prednaska z partnermi, obrazky, v pohode, ale nevedela som tiez do coho idem, stale som sedela na MK, a citala, pisala, vsetky radi pozerala, sastych poslickov som mala, kazdu noc, ze uz asi, ale presne si pamatam, ked to zacalo, bolo to vecer, pomale bolesti, a pravidelne kontrakcie, a dychacky, som zvladala, tak do polnoci, potom som uz zlanarila, muza, ze to prichadza pomaly, rano o 6 sa to. ale velmi pomalicky spravidelnovalo, som v zahranici, volali sme porodnej sestre, ze pride neskor mame cas, zrazu mi volala, cela moja rodina, aj ta co sa nikdy neozvala, uz som kricala, plakala do telefonu, ze za chvilu to bude, nikto nevedel, ako poradit, priatel na mna zufalo pozeral, opieralo som sa do neho, dychat sa mi absolutne nedalo, tak ako sme sa ucili, len plytko som robila fufu, a ziadny vydych, prisla ma skontrolovat, ale, ze som otvorena iba na par prstov, ze pride po obede, nech si dam sprchu, a relax, nic som nejedla, pomaly od strachu ani nepila, celu noc, a pol dna, sprchu som hadzala od bolesti o zem, a uz som sa aj pomaly plazila po zemi, a kricala modlila, vzdychala, proste hrozny pohlad, a ked prisla po obede, nic nepovedala, len volala nemocnicu, aby mi dali morfium, lebo som nedokazala od bolesti, ani sa nou dat vysetrit, moja nemocnica, 15 min, od domu, nemala volno, tak sme volali kamarata zlalarmovali auto, ona mala take mini, tam by sme sa nezmestili, bol oktrober,len si pamatam ako som v aute kricala, ze rodim, a ked som vysla z auta, citila som hlavicku babetka, dali ma na sedacku, a hned rychlo na izbu, kde bola jedna sestricka, povedala nech sa nadychnem a povie mi kedy mam vydychnut, ja som panikarila, kricala, pamatam si, ze to trvalo 1é min, koli mojhu histericeniu, a maleho mi celeho malickeho trosku fialoveho polozila na prsia, ja som neverila, myslela som, ze tam budem do vecera rodit, a ta sestra a porodna asistenka kukali, ze ako som sa rychlo otvorila, neverim, ze som nebola skor otvorena pri tolkych bolestiach, ziadny nastrich ziadne morfium, ziadny doktor tri krat nadych tlacenie poriadne a dychanie a maly skoro 4 kg bol o 14,32 na obed vonku, ja v soku, sprcha, mimi obed a vecer o piatej herecka, uz doma na skype, a fb, som si pisala veselo spravy a davala fotky, pamatam si na to ako vcera, viem, ze pri druhom baby, to uz take nebude bolestive, a hlavne budem viac studovat kojenie, po porode a starostlivost o babatko, co je 100 krat dolezitejsie ako porod, pretoze to bola pre mna veda, prilozit k prsniku, saje nesaje, mlieko, kedy ide to dobre, lebo zo zaciatku kym sa baby rosaje to bola pre mna veda, potom mi mlieko len tak striekalo, a v soku, ze co ani nemam velke prisa, a musela som pysat hodinu, kedy pil, na buduce sa budem k tomu viac venovat, porod prezije kazda, zena ci pomozu, alebo nie priroda, to tak zariadila, ale ten pocit miminka, a maminy je najkrajsi na svete, ked sa babo usmeje neskor, asi v 2 mesiaci a smeje sa stale, ked vidi mamu, a je napapany, prebaleny, a vyspinkany, zabudnem na vsetku unavu, a problemy na svete, lebo som najstastnejsia mamina na svete... 😉

@roman566 jeeej, ja som mala termín 21. 5. minulého roku 🙂 nakoniec sa malý narodil až 30. 5. tak ako ti baby radili treba myslieť pozitívne a neriešiť pôrod, ale sústrediť sa na mimi. A čo sa pôrodu týka (tiež som bola prvorodička), tak mne veľmi pomohol manžel, ktorý bol celý čas so mnou na sále (podával mi vodu na ovlaženie, prechádzal sa so mnou po sále, rozprávali sme sa, keď sa to dalo...). Ja som mala náročný pôrod, opisovať ti ho tu nebudem, lebo každý pôrod je individuálny.... ale správne dýchanie je úplne to najlepšie, čo pomôže pri kontrakciách. A to bábätko potom.... človek rýchlo zabudne na tú bolesť. A ešte heslo mojej kamošky: bez bolesti to nebude, ale nech to bolí, čo najmenej 🙂

@roman566 vyber si porodnika a zazmluvni si ho. Ja som nemala a lutujem. Epidural som nemala a ani by som si nedala. Nikdy. Porod je vec ktoru prezijes a na bolest zabudnes 2 sekundy po nom len co uvidis babo.

ja som prvorodicka a niekedy moje hormony si so mnou robia co chcu niekedy neviem co mam robit so sebou bojim sa ze to nezvladnem a anik neviem aky je ti porod to je v tom

ahojte !!tak to si mala ozaj kreativny pôrod eri....😀D ja som takto nervovala v pôrodnici...tiež si to pamätám akoby to bolo len wčera...mne odyšla zátka o 10-tej...3dni pred termínom...čo som bola aj rada lebo čakať na pôrod v nemocnici sa mi nechcelo teda!! tak som teda išla za hodinku do pôrodnice s priateľom...ktorého som nemohla dobudiť vzhľadom na to..že bol po nočnej🙂) ked som tam prišla bola som otvorená len na prst..a hned mi powedali..že to budem čakať až do druhého dňa...ku wečeru sa mi kontrakcie spravidelnievali..ale neotvárala som sa.. sestrička mi powedala aby som sa sprchovala teplou vodou že sa mi uľavý...a lepšie sa mi budú otvárať pôrodné cesty...tak od 21 hod wečer som sa len sprchovala ako blázon...a od 23som si myslela že vystrelím od bolesti...neskutočne ma boleli kríže až ma zlamovalo v kolenách...no čakala som ešte...no ked o jednej ráno som sa skoro plazila..šla som za sestričkou...tá zavolala doktora ...a šli sme na sál..lebo som bola otvorená už na 4prsty..a aj to tak ostalo...dosť dlhú dobu...doktor mi hned prepichol plodovú vodu...(popri tom kýchal)....potom mi urobili klistýr...no hrôza...mala som čakať aspoň 15minut..ale v tých kontrakciách sa to nedalo...tak som letela hned do sprchy...nervózna...unawená...nasraná na celý svet...som newedela čo zo sebou..akoby bolo málo..musela som hopkať na lopte...bolesť krížov sa skrúcala ako pri epilepsii🙂)(teraz sa len na tom bavím)..ked sa na mna po troch hodinách prišiel pozieť doktor...a zistil že sa neotváram a som stále len na 4roch otvorená dali mi infúzku...no poviem že bolesť stokrát horšia...partnerovy som skoro zhmoždila prsty na rukách...a mala som weľmi" príjemnú " pôrodnú asistentku,ktorá len na mna revala že neviem dýchať, myslím len na seba a nie na dieťa a že mu týmto ubližujem..takže pri týchto povzbudivých slovách som takmer plakala...ale od únavy sa mi nedalo..až pred deviatou rano.....sa zrazu pri mne zbehlo niekoľko doktorov..(čo mi bolo podozrivé. a dieťa stále nebolo v pôrodných cestách..tak som sa prevalina na bok..aby som mu pomohla..zachvíľu som bola už na siedmych...lenže...srdiečko mu nebezpečne klesalo...a tak nečakali..hned ako zliezlo hlavičkou do pôrodných ciest ...čo bolo na na tych siedmych cm...tak na nastrihli...a na tri zatlačenie...ktoré mi robil doktor bol synček na svete..v tej sekunde som zabudla aj na nekonečných 9 hodím trápenia...a bola som najšťastnejšia maminka na svete...malinky bol v poriadku..bol krásne ružovučky ked zo mna vyletel...čo som bola veľmi rada..lebo v deň odchodu z pôrodnice som sa dozvedela od doktorky ktorá sa zrejme preriekla..že mal pupočník okolo krku...takže preto pôrod trval tak dlho...vzhladom na to..že mi neurobili pred pôrodom ultrazvuk...a ani pri bolestiach...pri ktorých mu srdiečko veľmi klesalo...som rada že je v naprostom poriadku...už si budem dávať pozor pri druhom pôrode...akú asistentku budem chcieť...a budem stáť sa tom..aby urobili wšetky vyšetrenia pred spontánnym pôrodom...pretože sa im vtedy asi veľmi nechcelo pripraviť ma na sekciu..tak ma nechali trápit...a došitá som bola ako 300stranová kniha....tiež som si hovorila že psychika je veľmi doležitá...wed som sa aj tešila ked už začali prvé bolesti..newedela som sa dočkať mojho anjelika ...ale kto wedel...že to takto bude prebiehať...aôe aj tak som už weeeľľľmi sťaaaaaastná maminka už 4mesiačiky🙂))))) jediné čoje najkrajšie na celom pôrode je okamih, ked zbadáte to malinkaté nahé telíčko svojho bábätka!!!!ktoré vás ľúúúúbi najviac na svete...!!!!takže sa teším aj na druhé..ktore bude hádam za pár ročkov🙂))))