Muž pri pôrode - za a proti

Za mňa áno, samozrejme,ak sám chce, určite by som ho nenútila. Môj mi sám povedal,že by veľmi chcel byť pri tom a tak aj bolo a som tomu veľmi rada, veeelmi mi pomohol, nakoľko pôrod bol dosť dlhý, našťastie ľahký a veľmi nas to oboch dojalo a zblížilo. A to mal mierne obavy, či to zvládne, ale dal to úžasne 😊 ( samozrejme, vo finále bol pri mojej hlave 😄 no i tak myslím,že videl dosť pred aj po 😅)

Za mna ano, aj manzel bol rad ze mohol byt pri prvom celu dobu pobytu, aj tie prve dni po porode s nami. Ma preto so synom velmi silne puto. Pri mensom nemohol byt, corona., a je mu to luto. Myslim ze aj tej zene je oporou, personal sa inak chova atd. Ale zas ak ma tam ist nasilu tak radsej nie.. A aj ta zena musi zvazit ci jej to pomoze, mozno niektorej to vadi ze ju muz uvidi v takej situacii, predsa len sa tam mozu diat rozne veci napr ak vam nestihnu dat klistir aby sa ta zena nehambila tlacit..

Nedá sa jednoznačne povedať.... Rozhodne manžela netreba nútiť, ak nechce byť pri pôrode.
Ak chce, resp neodmieta túto možnosť, tak z hľadiska ženy väčšinou je muž psychicka opora pri pôrode.
Ja som veľmi chcela, aby tam manžel bol so mnou. Nakoniec to bolo tak, že v noci (prišla som s odtecenou vodu, bez bolestí) ho poslali domov, krátko nato sa rozbehol pôrod, ja som do rána do vizitky v kľude sama rodila, sedela som v sprche na fit lopte a púšťal na seba teplú vodu, bolo to super, vedela som sa sústrediť na prichod/odchod bolestí, a neviem, čo by tam manžel robil so mnou... Asi by som ho aj tak poslala spať na gauč ☺️ potom na vizite vraveli, že aby som ho už zavolala, bola som na 5 prstov otvorená, tak posledné 2 hodiny bol pri mne, to zas bolo super, ze ma držal za ruku.

Môj bol 4x, - obaja sme boli za. U iných - nech majú dôvody akékoľvek, vždy si to musia dohodnúť medzi sebou, hlavne ak jeden je pre a druhý ísť nechce. Dôvody môžu byť rôzne, ja som nikdy až tak nepátrala že prečo áno, prečo nie,- proste som sa tak cítila lepšie, istejšie.

Ťažko povedať. Môj nechcel byť, ja som doňho hučala, že ho tam chcem, tak nakoniec, že urobí mi po vôli. Napokon aj keď do nemocnice prišiel načas, nechali ho čakať na chodbe, lebo dcére klesli ozvy a musela som rýchlo rodiť. Malá vyšla von pridusená, museli ju rozdýchavať, tak napokon som bola rada, že tam nebol. Prišiel až keď už dcéra plakala. Ale pri šití mi bol veľkou oporou, lebo to trvalo vyše hodiny.

Neexistuje ziadne proti.

Moj bol prvy krat na pochybach. Nakonec isiel a super. Bol rad, ze tam mohol byt. Druhy krat sa velmi tesil, ze pojde ale bohuzial som rodila na zaciatku covidu ked bol zakaz otcov pri porode.
Pre mna plus, ze mi pomohol, masiroval ma, bol mi oporov a bola som stastna, ze nejsom sama. Vela veci odkomunikoval. Druhy krat mi tam sice chybal ale zvladli sme v pohode.

Môj našťastie od začiatku hovoril, že nechce ísť k pôrodu. A ja som ho tam ani nechcela. Pekne som odrodila s personálom, ktorý bol ku mne ústretový a milý a manžel mi tam vôbec nechýbal.

Toto je vysoko individualne.
Pre mna osobne neexistuje ziadne "proti", nevidim absolutne ziadne negativa. Ale to som ja a moj muz.. niekto iny to moze mat inak.
Pre mna bola jeho pritomnost obrovskou psychickou podporou. Pre neho to bol obrovsky pozitivny emocny zazitok..

A vo vseobecnosti, co sa tyka pritomnosti blizkej osoby pri porode, je dokazane, ze to ma pozitivny vplyv na priebeh porodu..

Tiež nevidím žiadne proti. Prvé dieťa som rodila bez, ešte na Slovensku, keď to vôbec nebolo ešte bežné a bol to po emočnej stránke strašný zážitok. Bola som tam sama, bez akejkoľvek opory a tým myslím aj bez opory zdravotných sestier. Boli tam nenormálne harpie.
Pri pôrode syna už manžel bol, bol to krásny zážitok pre oboch a aj Bonding otec-syn hneď po pôrode nezabudnuteľný. Nevidím jeden dôvod ukrátiť milujúceho manžela, otca dieťaťa o tento zážitok a tiež možnosť zažiť s manželkou najväčší zázrak sveta - narodenie potomka.

Môj bol pri pôrode našej dcérky a neľutujem 😊 videl čo to pôrod obnáša a ako som sa trápila ,bol chápavý keď videl že ma zašívali a ochotne mi pomáhal a ten pocit keď videl že sa mu narodila dcéra a položili mi ju na bruško a o pár minút ju doniesli jemu do náručia ❤️💋 neopísateľný a doteraz sa chváli že bol 1vý ktorý ju videl ❤️ je hrdý nato že bol pri pôrode 💋 pôrod som nemala ľahký ,bol dlhý a bolestivý ,preto mi jeho prítomnosť dosť pomohla 😊 hlavne mohol byť s malou ešte aj so mnou na izbe ,od pôrodu bol s nami asi cca 4 hodiny ,kým baba čo rodila so mnou ,tak sa len prišiel pozrieť ,odniesol jej veci hore a musel ísť 😑 keď som sa nato pýtala,tak vraj keď je otec pri pôrode ,tak môže byť s dieťaťom celý čas ale keď je vonku ,tak len na cca hodinu a musí ísť preč 😑 nechápem prečo ale tak to vtedy bolo 😑

Za mňa určite áno. Taký ten pocit, že tam máš nejakú oporu, aj ked odrodiť to musíš ty, ale proste.... Za ďalšie, podľa mňa ak je chlap ozaj chlap, tak si po tom všetko ženu začne oveľa viac vážiť. Ak chlap nie je, poznám takých, čo povedali, že by potom so ženou spávať už nemohli, že sa mu to zhnusilo. Tak keď to do nej pchal sa mu to nehnusilo, ale keď tade išlo ich spoločné dieťa, to sa už hnusí. Iné je keď chlap má problém s krvou alebo niečo také, že nemôže vidiet. Ale povedať, že sa mu žena zhnusila... Viem, že každý sme iný, ale toto je môj názor.
A dalšia vec...pokiaľ tam muž nebol, jedna sestrička bola ku mne fakt hnusná. Keď už bol aj on pri mne, už sa krotila.

Za mňa určite áno, bol pri mne od úplného začiatku až po tlačenie (to šiel na posledných 5 minút na chodbu)..... vpodstate ho spontánne sestričky poslali lebo sa u mňa počítalo s komplikáciami (ale to mi vôbec nevadilo, lebo tlačenie bola rýchlovka). Hneď ako malá začala plakať prišiel naspäť a bol snami ešte dve hodinu na sále.
Takže za mňa určite áno robil mi spoločnosť, podal keď som niečo potrebovala, pomohol mi sa premiestniť, zavolal sestričku keď niečo bolo treba, keď bolo niečo treba riešiť odkomunikoval to za mňa keď som už nemohla.....ja by som si to bez doprovodu (v mojom prípade partnera) nevedela ani predstaviť.

Ja som mala dlhý pôrod tak mi to naozaj dobre padlo 😊.

Co ja viem, je to narodenie spolocneho dietata. Ked je ta moznost aby to prezili rodicia spolu nevidim dovody prečo nie… Kazdy chlap potom povie ako svoju zenu obdivuje za to ako toto zvladla, pocut prvykrat plač a vidiet prvy nadych tvojho dietata je tazke niecim vynahradit. Ze ten proces nie je pekny a je narocny ? No ved o tom je ten zivot nie?

Individuálne.
Pôvodne som chcela, aby bol, len kvôli podmienkam prísť nemohol (ani celý týždeň do nemocnice) a nakoniec som bola rada. Bolo to náročné, ťažké, dlhé, nemyslím si, že by to dal a ja by som ho ja tak nevnímala, sotva som vnímala doktora.

Jediné, čo mi bolo ľúto, že z únavy som nezvládala bonding, malého museli zobrať, nech si doslova zdriemnem na sále. Tam mi bolo ľúto, že nebol pri ňom, videl ho až keď sme šli domov.

Za mňa nie, bol to môj intímny čas potrebovala som sa sústrediť a byt sama so sebou. Myslim ze príroda krásne rozdelila úlohy otca a matky nech sa každý rozhodne čo mu vyhovuje.

100% nie

Ak chce chlap sam, tak nieje o com. Moj aj chvilu vahal a potom ho presvedcil vlastny brat, ktory to zazil 2x predtym. Ja som zato vdacna. Velkou mi bol oporou a doteraz rad spomina na cely porod a ako si mohol potom syna podrzat, boli to nadherne momenty pre nas ako rodinu. K dcere prist nestihol, bola to rychlovka, on sa este motal doma, vycikat sa a tak 😀 prisiel asi 2 minutky potom, ako sa narodila tak aspon chvilinku si ju stihol podrzat kym mi ju prilozili na prve dojcenie a bonding. Pobozkal nas, poplakali sme si, posedel pri nas kym ma pozasivali a isiel domov za starsim. Uz je to vyse 7 a vyse 3 roky a stale si zavse pospominame ♥️♥️

Ja som jedna možno z mála čo aj keď vtedy manžel chcel ja som nechcela aby tam bol.
Bola to moja chvíľa, kedy som sa chcela plne sústrediť a sama zo sebou prežiť ten zázrak. V kľude sa zžiť s tým že už niesme 2v1. Že už je ja a ona.
Vždy som vedela že tam partnera nechcem. Proste za mňa je to intímna chvíľa ženy a dieťata.
Ak však obaja citite že pri tom chcete byť spolu prečo nie. Ak však jeden z vás hoc ktorý s tým nieje stotožnený nerobte to.

Keď chce nech ide, môj nechcel a ja tiež nie aby tam bol, rozhodne by som ho nikdy nenutila. Ani tretí krát tam nebude, bude doma s deťmi

Urcite ano, ak to obaja chcete