• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Pôrod s midwife

16. mája 2009 
skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne :slight_smile:

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila :grinning: ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar :grinning: potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. :confounded: Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena :grinning: no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super :grinning: som z toho bola uplne sfetovana :grinning: no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu :wink: ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo :sweat_smile: (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal :grinning: . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo :grinning: bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete :grinning: . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja :grinning: . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor :wink:
10. apr 2009 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj. Ja síce nemám ešte dve deti, ale viem zo skúseností s mojou malou, že si vždy pri manželovi dovolovala aj nemožné. Občas to ešte skúša. On je na ňu mäkký. Skoro všetko jej dovolí, ak chytí malá nejaký rapel a niečo chce riešiť fňukaním, plačom atď, tak to robí iba keď je doma manžel, lebo vie, že pri mne by neuspela. Ja som neni zástanca bitia detí, ale občas presne trafená (myslím situáciu) po riti je viac ako hodiny dohovárania, hlavne u malých detí. Ja som nikdy nedohovárala. Ak neposlúchla, vysvetlila som prečo a keď ani potom neposlúchla, tak už som buď zvýšila hlas, alebo išla rovno po zadku. Bola som od začiatku na ňu prísna a musím povedať, že velmi skoro pochopila, že niektoré veci proste nejdú. Chová sa tak stále, len pri manželovi, kde vie, že je s ňou málo a preto sa s ňou najradšej mazná je niekedy zlá. Preto si myslím, že aj u vás je ten problém. Ako sa malá chová, keď je iba s manželom, bez teba? Možno to robí, lebo vie, že ty si na ňu mierna a ona si hlavne teraz potrebuje vydobiť tvoju pozornosť. A najlepšie na seba upúta scénami. Skús proste nekompromisne tie jej afekty prehliadať, prípadne vyhrešiť a zaujať nejak inak, ale nedohovárať atď, lebo to evidentne nikam nevedie. Neviem, či som ti poradila, ale prajem ti, aby sa to skoro zlepšilo a vy si mohli vychutnávať spoločne aj bábetko. Pa pa.
10. apr 2009 o 15:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ladybird co sa tyka pristupu manzela k vychove...ja som nechala toho mojho precitat tuto knihu http://www.martinus.sk/?uItem=55133
a uz on sam si urobil obraz co povazuje za vhodne vo vychove...

a co sa tyka ziarlivosti...tak an to som zvedava aj ja, ako dopadneme a budem rada, ak tu precitam nejake rady :sweat_smile:
10. apr 2009 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Starostlivost o babätko vam uplne prirozene zabera mnozstvo casu a odcerpava energiu. Starsie deti sa mozno citia opustene, menej milovane a aby vasu lasku podrobili skuske budu podvedome vysielat seriu signalov, ktore musite desifrovat : budu robit nespocetne mnozstvo hluposti, znovu sa zacnu pomocovat, budu mat zle sny, nebude chciet jest... Kazdy prostriedok na uputanie pozornosti bude dobry , chapte ich a radsej sa vyzbrojte väcsou trpezlivostou a empatiou. Netrestajte ich, ale im vysvetlite, ze srdce rodicov rastie s poctom deti a ze v nom maju svoje miesto. Povyste ich na velkych a zapojte ucinnejsie do diania v rodine. Nechajte ich, nech sa zucastnuju na kupani a starostlivosti o babätko, budu sa citit dôlezite. Pokuste sa najst si trsku casu len pre ne.
10. apr 2009 o 17:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj!

My sme mali podobne "stavy" s Adamkom. O to horsie, ze po 3 mesiacoch nastupoval do skolky, takze to bolo dost tazke obdobie. Co mozem doporucit, vela Nikolku objimajte, presviedcajte o tom ako ju lubite. S trestanim velmi opatrne, aj ked bez toho to niekedy nejde..Ona potrebuje len cas na to , aby si zvykla na novu situaciu. Aj podla odbornikov je dolezite, aby si si nasla casi iba na nu - ja som v case ked Matusko spinkaval, aj napriek neumytym riadom, alebo neopranemu pradlu vela casu venovala Adamkovi, bolo to ako "za starych cias" - ked sme boli traja..Bolo to sice dost vycerpavajuce, hlavne ked Matusko je velmi zly "nocny spac", takze som casto zaspavala doslova na koberci.. Ale myslim si, ze to stalo za to. Adamko nikdy Matuskovi naschval neublizil. Stalo sa, ze ho nechtiac buchol, a to som mu kludne vysvetlila.. A teraz je z nich skvela dvojka, sice nie este rovnocenna, ale su skveli..
Takze hlavne veeela trpezlivosti a lasky. Ono to raz prejde a potom si to budete vsetci uzivat..
10. apr 2009 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenka a ako dlho asi trvalo to obdobie ziarlivosti?
10. apr 2009 o 21:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ladybird - ja ti sice nepomozem, ale u nas je presne toto iste co si napisala. Misko je od narodenia Lucky ako vymeneny. Furt trucuje, place, v noci sa presne tak isto budi. No a uz som tiez na nervy, lebo pomaly nic ine nerobim len kricim - uz sa hanbim sama pred sebou. Je mi Miska velmi luto, lebo Lucka patri medzi velmi narocne deti a na Miska mi zostava malo casu. Rada by som sa venovala len jemu aj viac ako ked Lucka spinka, ale Lucku musim furt nosit na rukach a od jej narodenia som od nej nebola ani na krok - len par krat vecer ked spinkala. No a nase noci vyzeraju tak, ze sa zobudi zacne plakat, neda sa utisit, ked sa mu prihovorime este viacej sa rozplace, ked nanho manzel vyleti, aby uz neplakal tak spusti rev na celu dedinu. Snazim sa Miska vela, vela objimat a vzdy mu hovorim ako ho lubim. No neda mi nekricat na neho ked inak dobry Misko kopne len tak Lucku, berie jej hracky, sace ju. No a potom je len stres, rev a plac. Uz aj mne to lezie velmi na nervy a chcela by som aspon trochu cerstvej energie a trpezlivosti. Sice som ti ziadnu radu nenapisala - len som ti chcela napisat, ze nie si sama v takejto situacii a plne s tebou citim. Drzim ti velmi palce!!!
10. apr 2009 o 22:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
zuzanka - u nas sa neda povedat kto je ten prisnejsi. Ked je manzel v robote, tak ja s Nikolkou vacsinou nemam problem, pekne poslucha, pocuva, sice vacsinou nie na prvy krat, ale skoro cely den je bez placu. TAkisto aj manzel sa mi kolkokrat chvali, aka bola Nikolka super poslusna ked som nebola doma. No a ked sme obaja doma, tak vtedy je "zla", teda aby som ju zas len nekarhala, ma aj svoje sladke chvilky, ktorym sa tesim, ze je to stara sladucka NIkolka. Pacnutie na rit je vychovna metoda, ale prislo mi to moc prisne, ze niekolko krat za den ma na tu ritku nalozene, i ked si vlastne zasluzila.
Som zvedava na tuto noc, ci spusti zachvatovy plac, uz som skusala cokolvek, plac neviem utisit :frowning2:
fifinka, robime presne ako pises, v ziadnom pripade je neodsuniem nabok,ked sa venujem babatku.Pri kazdej cinnosti je s nami, aj sa tomu Nikolka tesi, aj pomaha, aj ked kojim, tak sa venujem Nikolke, a ked najmensia zaspi, tak hned letim sa venovat starsej. Takze odsunuta vobec nie je, aj si ju vyobjimam, aj blaznime ako kedysi, no jednoducho zrazu chyti rapel a je na chvilocku ina, no a v noci uuplne ina.
sirinka, no najmensie mimi mam doma mesiac, takze cely mesiac, a tie nocne zachvaty sa mi zdaju coras castejsie.
jej, mufinka, dakujem ze si napisala, je mi tiez luto, ze mas taky problem. Najhorsie na tom je, ze my tie vacsie deti strasne lubime, a oni si mozno myslia opak :frowning2: ja mavam teda hlavne v noci tie zufale stavy, vtedy mam pocit ze zlyhavam...
10. apr 2009 o 22:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ladybird vôbec nezlyhávaš. Malinká si proste dala niečo do hlavy a možno ani sama nevie čo, len sa proste s tou novou situáciou vyrovnáva po svojom. Určite to prejde. Prajem vela síly a trpezlivosti.
11. apr 2009 o 10:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem Zuzka, za podporu. Snazim sa mojej starsej venovat max. ako sa len da, aj ju stale objimam, niekedy mi dokonca ani nedovoli, aby som ju pobozkala. A je stale akasi smutna, uz neziari tak ako kedysi :frowning2: Jaj, keby som len vedela vidiet do jej hlavicky, a mohla jej pomoct.
Nase noci su coraz horsie, uz nie jeden krat sa budi s placom, ale dva tri krat. Poslednu noc som bola pri nej pat krat, nedalo sa mi ju vobec utisit, ked som sla na nu pomaly, milo, tak spustila volume a takto hlasno plakala vyse pol hodiny. Ked som sa ju snazila prekricat aby ma pocula, tak zase zosilnila plac...Uz som bola zufala, zobrala som ju do kupelne, zasvietila svetlo, nech sa preberie, ovlazovala som jej tvaricku a ruky studenou vodou, ako tak sa utisila. Dala som ju do postele, a sla som si lahnut, no o pat minut spustila dalsi neutisitelny hlas, to sa opakovalo zo tri krat za sebou. Dokonca ma k sebe ani nechcela, pytala si tata. No ten mal na nu uz take nervy, ze s komentarom uz ma series, vybehol z jej izby a treskol za sebou dvere. Islo mi srdce vytrhnut, pretoze som bola zufala s jej stavom a zufala z jeho vychovy...
Dnes mame za sebou vecer jeden zachvatovy stav, ale ten som chvalabohu zvladla do 10 min. utisit, i ked to bolo dost psychicky namahave...no..idem, zas place...
12. apr 2009 o 23:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte maminy... ked si to tu tak citam, vobec vam nezavidim.. :frowning2: musi to byt tazke a vyzera to asi neriesitelne, myslim ale, ze to chce cas, lebo vsetko robite zjavne spravne..

ja sama mam dve deti, ale je medzi nimi skoro 5 rocny rozdiel.. ale aj napriek tomu vyssiemu vekovemu rozdielu sa stane, ze starsia ziarli, nepovie to priamo, ale jej spravanie tomu nasvedcuje.. velakrat si "pyta" pozornost, je pojasenejsia, myslim ale az tak, ze to prehana :rolling_eyes: , ale zase vie sa s krpatou tak pekne zahrat a aj maznat..
tiez jej vravim, ze mam obe rovnako rada a ze byt starsim surodencom ma kopec vyhod, nemam na nu samozrejme ten cas, ktory sme mali, ked sme boli same, ale snazim sa jej to vynahradit.. chodime spolu na vylety, na ihrisko a vecer sa mojkame, citam jej vecer rozpravky, aby mala pokojne sny. drzim vam vsetkym utrapenym maminkam, aby si vase deturence coskoro zvykli a boli stastnee, ze maju jeden druheho :wink:
13. apr 2009 o 01:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak teraz som teda uplne v rozpakoch....ako si to tu citam, tak ja som uplny blbec. Syn sa zacal ku mne spravat velmi zle....resp. podobne situacie ako vy: nepocuva ako keby ohluchol, jasi sa, vyvadza, stale zuri, ked nieco nie je po jeho voli, malej robi zle (okrem toho, ze sa uz vedia spolu zahrat) a predvcerom ma prvy krat udrel.... a potom nasledovalo tiez slovne vyjadrenie typu: "uz nie som tvoj kamarat". Tak som mu povedala, ze nech ide za tatom, ked nie sme kamarati. Bol ticho, ako mucha a po5 minutach mi vravi, aby sme si isli citat. Znova som mu povedala, ze aby isiel za tatom, lebo ma udrel a nie je moj kamarat. A on mi na to hovori: "Ale ja si chcem citat s tebou, lebo ja lubim teba".

Moze aj taketo spravanie byt ziarlivost? Ja som si to cely rok nechcela pripustit, ze by ziarlil...ale zacinam na neho kricat tak asi kazdu hodinu a tiez dostava po zadku, alebo po ruke,ked ublizi sestre a chodi do kuta....
Ale intervaly sa zvacsuju a ja si pripadam, ako keby som bola tyran- krcim, blacim, premyslam, ze ako je to mozne, ved pred pol rokom posluchal na slovo a teraz sa ledva sam obuje alebo si zdvihne hracku.

laydibird1 prepac, ze ti tu zasahujem do problemu a pytam si tiez rady...ale zda sa, ze mame rovnaky problem...
Co sa manzela tyka, ten ho voebc ale vobec nebije...on si uz davno vytvoril autoritu a jemu staci ani nie zakricat, ale razne povedat nieco a posluchne ho. A ak neposluchne, tak ma tuto metodu:" Chod do svojej izby, ruky na postel a stoj tam kym ti nedovolim odist". Toto je jeho jediny trest.
13. apr 2009 o 04:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte!

Sirinka, myslim, ze ta ziarlivost tu bude stale.. Najnovsie si berie Matuskov dudlik a gumene hracky. Ale uz je Matusko aj pre Adamka zaujimavejsi, ked sa na nom smeje, dnes som mu dovolila ho krmit...Takze sa snazime "sklbit" obe deti "dokopy." Tiez to nejde bez zachvatov hnevu a obcasnych trestov..
Digysa, nic si nevycitaj, ja mam tiez niekedy blby den, ze po Adamkovi len kricim a stale ho za nieco trestam. A cim som ja nervoznejsia, tym je on horsi..Od narodenia je velmi citlivy na moju naladu, tak sa snazim byt co najkludnejsia za kazdej okolnosti aj ked to nie je vzdy mozne..
13. apr 2009 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby,
tak ja tiez asi moc neporadim, ale aspon pridam skusenost.
Mam dve deti, vekovy rozdiel skoro 6 rokov. Jazminka si straaasne zelala surodenca, viackrat ma prosila, aby som sa "postarala", aby som mala v bruchu babo. :grinning: No a ked sa narodila mala, zacala mat take zachvaty precitliveslosti. V skolke sa hocikedy rozplakala, teraz v poslednej dobe je nejaka sklesla. Malinka uz ma vyse roka, a stale sa mi zda byt taka nejaka smutnejsia, nez byvala. Co ma tesi, nikdy nemala nejake vypadky voci malej, skor mne kadeco vycitala, doteraz ma taku svoju temu, ze ju nelubim, ze som si ju len niekde ukradla a ze vlastne nie som jej mama - myslim ze jej je dost jasne, ze je to konina, ale pohrava sa s tou myslienkou, taky nejaky masochizmus ci co :unamused: . Obcas je to az desive... Snazim sa byt k nej velmi citliva, ale obcas to ozaj nejde, je strasn nesustredena, casto schvalne protivna, vsetko jej strasne trva, rano ju budim o 6.40 a az o siedmej je vacsinou konecne oblecena (to je prvy bod programu, cize sa oblieka 20 minut :rolling_eyes: ). No a tak dalej...
Myslela som si, ze mensi vekovy rozdiel je v tomto lepsi, ze menej "poznaci" starsieho surodenca - a vlastne si to myslim stale. Prajem vam, aby to bolo tak, ako si myslim, ze to je: ze cim mensi vekovy rozdiel, tym skor sa to dieta vysporiada s prichodom surodenca. Ale zaciatky su asi tazsie pri malom vekovom rozdieli.
13. apr 2009 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
...na jednej strane som rada, ze nie som sama s takymto problemom, no na druhej strane si zelam, aby taketo cosi ani nebolo. ani by ma vo sne nenapadlo, ze sa moje sladucke dievcatko moze tak odrazu zmenit na ignorantku, generalku, ubecanu :frowning2: manzel mal u nej vybudovanu autoritu, ved este ked som bola v porodnici, tak za cely tyzden ju tak zmenil, ze som si myslela ze ju doma tyral, ale nie, ona jednoducho vzdy mala k nemu velky respekt a posluchla na prve slovo. ale ako sme sa vratili z porodnice, odvtedy je uplne ina, az niekedy nechapeme. No jedine vonku je zas to nase sladke poslusne dievcatko.
Ja sa snazim tieto jej zachvaty stale riesit s chladnou hlavou, a snazim sa nebyt nervozna a to je teda riadny zaberak. Ked ma neposluchne na prvy, druhy...az deviaty krat /co je teraz normalne, ze nepocuvne ani na 20. krat/, postupne zvysujem volume, a potom nasleduju vyhrazky typu: zavolam policajta z tesca /toho sa velmi boji, aj ked ideme do tesca, tak sa za mnou schova, ked ho zbada, neviem kto ju nim bubulacil/, alebo sa jej vyhrazam, ze dostane cipok do ritky :slight_smile: vacsinou vyhrazky zaberu, ale v noci zial ani tie, vtedy je hlucha, slepa a beci si svoje...
dnes ma dokonca tiez rano vytocila do vyvrtky, robila same naschvaly, totalne ma ignorovala, zacala robit este k tomu bordel, vsetko rozhadzovala po zemi, zacala plut po zemi co netusim odkial nabrala, no pustili mi nervy, ze sa mi tisli slzy do oci, aj som jej po riti dala, co teda ja nezvyknem, ale akoby nic, asi manzel pocul ze uz sa s nou dlho trapim, tak vyskocil z postele, co dospaval nocnu, a dal jej trikrat po riti. chytila taky zachvat, ze hladala vo mne pomoc, no ja som ju ignorovala, ale pritom mi srdce islo puknut, motala sa okolo mna s placom a strasne ma zrazu chcela...no a potom bola ako medik cely den....jaj, mam strach z kazdeho jej zachvatu...
13. apr 2009 o 22:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ladybird1: vies co? My to mame tak isto....tiez je na mna uplne zly, ako cert...a muzovi to nechcem povedat, lebo ked na neho iba hovori a posle ho do izby, alebo mu nebodaj da po riti, co sa stava velmi zriedka, tak tiez spusti riadny rev a vola na mna z izby....mami, mami, mami....Tiez ho musim ignorovat. A este ktomu mu musim povedat, ze "tato ta lubi, ale ked neposluchas, tak ta musi potrestat...a ja s nim suhlasim"...

Ale vnutri by som mu najradsej chcela povedat, aby ho nechal tak....a utekat za nim do izby...ale to by bolo este horsie.
Ja si myslim, ze niekedy, ked je zena makka, tak je dobre mat muza, ktory ti pomoze udrziavat disciplinu. Ja mu buchnem a potom sa mu hned ospravedlnujem...(a to by sa nemalo).

Dnes sme mali celkom dobry den, nejako som miesto nadavok pouzivala reci typu o laske a ako ich mam rada obidvoch atd...takze sme mali fajn den. Asi ho budem menej karhat, aj ked robi zle...skusim to prvratit na to, ze ma to boli a je mi smutno....urobim zo seba obet :sweat_smile:
14. apr 2009 o 00:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. No my mame zatial jedneho skoro 2 a pol rocneho chlapca a cakame dalsie babatko, tak som zvedava co to bude. U nas je to zasa naopak, ja som ta zla a manzel je ten superhrdina, v strasne vela veciach co sa tyka vychovy s nim nesuhlasim, malemu strasne vela dovoluje. Ked som s nim doma sama tak mam pokoj, maly je kludny, proste pohodicka, ak je s nim manzel sam tak je taktiez v pohode, ale akonahle sme spolu je to katastrofa, robi mi napriek, narokom nieco vytreli, manzel caka kedy ho vykricim, a potom pride on-superhrdina a mojka ho a nvm co este, uz mi to lezie na city, vzdy ked sa nieco stane tak leti za nim. Maly je strasne roztopasny, ked ideme vonku, tak nema respekt chodit za ruku, na navsteve spravat sa normalne, vkuse len vyvadza...mna to privadza do nepricetnosti, manzel sa z toho len smeje, ine deturence-co mame znamych, cca v jeho veku, su aspon trochu normalne, ale on. Keby som na malom aspon videla ze este tomu a hentemu nerozumie,tak fajn, ale on je taky zbehli uz vela veciach a vela veciam rozumie..som strasne zvedava ako to bude pri babetku ked sa nam narodi. drzim vam palce
14. apr 2009 o 10:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol upravený adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Fórum nie je pre firmy".
14. apr 2009 o 10:38 • jujuju
ahoj zeny, nas to tiez caka, v lete matyskovi pribudne surodenec, to bude mat takmer 2 roky.

kamaratka mi poradila, aby sme uz v tehotenstve presunuli postupne co najviac povinnosti o mateja na tatka-vecerne uspavanie, obcas aby si zasli sami niekam spolu na vikend-k rodicom napriklad, niekam kde to maly pozna, ale bez maminky. ona to tak urobila, a ze ked sa jej narodilo druhe babo, maly si stratu pozornosti nespojil s nim, lebo to uz poznal z tehotenstva. a je vraj ziarivym prikladom dobreho vztahu k svojej mladsej sestricke vekovy rozdiel maju asi ako budu mat nase deti.

chceme to skusit, uvidime, ako to bude u nas. Potom urcite napisem:slight_smile:
4. máj 2009 o 00:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj ladybird a vsetci..nemam zatial druhe dieta ale to prve cca vo veku tvojej starsej a riesime afekty a vystrajacky na hranici znesitelnosti tiez a to aj bez dovodu na ziarlenie na nejake dalsie mimino.. ked som citala o tvojom probleme tak ma az tak stislo ze to mas take dost tazke..ale hore hlavu dievca ty to zvladnes..totiz bez naznaku feminizmu dost vela klucovych veci je na zenach aby to ustali a potom sa odvija spokojna domacnost... vcetne muza..takze poporiadku aspon co ma napada ti napisem..na Nikolku skus velmi zazat zuby a vydrzat vsetky tlaky a vzdy ked mozes ked vystraja ju schyt do narucia a drz laskavo a pokojne az kym sa uplne neukludnii ( hladaj terapia pevnym objatim ) u nas to zacalo pri podobnom spravani nesmierne zaberat..dokola dokola stale kym sa to nezacne zlepsovat..viem ze mas dve deticky a to je technicky zlozitejsie ale aspon ked sa da.. a tiez nedohovar jej ..povedat raz, jasne vysvetlit a dost a tulit.. aj ked zuri aj ked place.. no a manzel mam pocit ze aj tam je okrem toho ze ako kazdy chlap ma menej nervov :grinning: tak mi to pripada neziarli aj on??? nejak podvedome nechtiac..?? na teba ?? proste mate dve bambulky a je definitivne na tretej kolaji??.. skus mu v ramci vasej komunikacie mojkavej milej doslova pomastit dusu maslom a vysvetlit ze potrebujes spravit pokus s tym objimanim nech sa prida nech ju aj on schyti a drzi kym neprejde...keby sa dal nahovorit velmi by to pomohlo verim tomu... hladaj v sebe silu najdi pozitivnu strunu ze dokazes veci potiahnut aby boli vsetci ukludneni..a pojde to.. verim ze najdes cestu drzim palce a pozri si tu terapiu pevnym objatim tusim to je v temach skolkari ..vela sil drzim palce.. :sunglasses:
6. máj 2009 o 14:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj ladybird - no jo, neboj, cim budu deti starsie bude lepsie :wink: - aspon ja si tak hovorim. my mame rozdiel 21 mesiacov, malemu sme od zaciatku druheho tehotenstva vysvetlovali a pripravovali ho na prichod sestricky. hanku neskutocne lubi, ale tiez ma spojenu ziarlivost s obdobim vzdoru a ja tiez uz kolkokrat nevladzem. u nas sa to prejavuje tak, ze sa pocikava - sme bez plienok uz dlho /len na noc davame/, vie sa vyzliect, obliect, nocnik ma pod nosom, schodik a wc redukciu nachystanu.. ale ked si zmysli, tak sa v priebehu 10 minut aj 5xpocika, len aby som sa mu venovala. pripadne ma totalne ignoruje a nepocuva na prvy..treti..patnastykrat.. a potom sa to u mna len stupnuje, nakricim nanho a nakoniec to este odnesie aj muz chudak, ked dojde domov z prace.
uz sme skusali rozne veci a taktiky. snazim sa mu venovat rovnako ako malej a mozno aj viac - az mi to niekedy pripada tak, ze zanedbavam mladsiu dcerku. mali sme aj obdobia, ked sa mi hadzal vonku o zem a ostal lezat a bolo.. a nic s nim nepohlo.
s tym nocnym budenim - kubo tiez mava svoje "vecere- noci" dva-trikrat do tyzdna - len u nas ocka nechce, iba mna. aj to ak ho objimam a tisim, tak ma odtlaca. reve ako tur, aj pol hodinu v kuse, nevies z neho dostat kusok slova, ci ho nieco boli, ci sa mu nieco zle snivalo alebo co..snazim sa s nim co najviac rozpravat a pytam sa jednoduche otazky, aby mi odpovedal iba jednym slovom (lebo niekedy nevieme, ci spi alebo je hore, oci zavrete a rev akoby ho z koze drali). a obcas to skonci tak, ze si musim k nemu lahnut do postele v detskej a spat tam. nasi susedia beru kubove nocne revy tak, ze zacnu trieskat na radiator, co sa este viac nalaka a reve intenzivnejsie a dlhsie.. uz som im to vysvetlovala, ze nech sa paci, mozu dojst a zazvonit a ja im ho dam, nech ho utisia, lebo my nevieme co s nim

inak hanke zle nerobi vobec, nebije ju, neberie jej hracky.. proste to prejavuje takto. teraz fungujeme na finte, ze ak neposlucha a nerobi, co ma tak hracka, s ktorou sa hra, ide prec do kosa a vrati sa zo smetiska, ked je dobry chlapcek (napr. dnes skoncilo v kosi asi 6 hraciek, ale potom poobede sa spraval ukazkovo cestou do obchodu, v obchode aj cestou domov, tak sa hracky zo smetiska vratili) -hracky mu beriem, asi po stvrtom-piatom napomenuti. a vysledok je, ze si chvilu poplace, urobi, co ma, a zasa ma maminku "v pazi" :rolling_eyes:
neboj, nie si v tom sama, drz sa
12. máj 2009 o 23:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ten nocny plac, nemoze to byt nahodou "nocny des" alebo "nocna mora"? Skuste si o tom nieco precitat na internete, alebo sa spytat doktorky. Ja som nasla toto: http://www.dieta.sk/index.php?page=1&type=news&id=11&method=main&art=1030&pg=5 zaujimave je o az od tretieho odstavca.
16. máj 2009 o 09:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
betka1 - vdaka za clanok, ale u nas je to ozaj skor ta ziarlivost na sestricku, ze to takto kompenzuje, mame odsledovane a ked ma niekedy nocne mory, vie o nich hovorit, ked sa ho pytame otazkami. a kubko je odmalicka - od pol roka aj nocny "cestovatel" - kym bol v postielke, tak ho budili steny-tycky pri otacani a teraz "lieta" z matraca na zem na mensi matrac a odtial kolkokrat aj kotrmelce cez polku detskej..
16. máj 2009 o 23:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok