Prvá noc po pôrode bez bábätka
Ahojte, prvu noc po porode ma dokrorka s manzelom presvedcili, ze bude lepsie, ked bude dietatko na novorodeneckom oddeleni. Po dlhom vahani som suhlasila. Priniesli mi ho v noci a rano na cca polhodku. Ked ho rano odniesli, velmi vraj u nich plakalo, ze mi ho teda prinesu spat. Cakala som, ze pridu a nic, ked som sa dopytovala, vraj zaspalo, tak prinesu, ked sa zobudi. Bol to hrozny pocit, plakalo niekde samo a ja som neprisla. Potom mi ho priniesli a uz bolo so mnou stale. Mozno je to blbost, ale nedokazem sa s tym vyrovnat, trapi ma, ze som ho nechala takto mimo. Hlavne ked som bola presvedcena predtym, ze toto urcite nedovolim. Ako prvorodicka som sa strasne bala o neho, ze mu tu prvu noc ublizim. Citila som sa vsak relativne dobre, hoci bol porod dlhy, nespala som viac ako 30 hodin. Ale aj tak som na izbe po porode nevedela spat. Vycitam si to. Mali sme potom aj tazsie zaciatky s kojenim, babo vela plakalo. Usudzujem, ze to mohlo byt aj tymto odlucenim. Zazili ste niekto podobne pocity? Da sa s tym nejako vyrovnat? Racio mi hovori, ze aj tak to uz nezmenim, nemam to co riesit, ale neide mi to nejako.
dobre
No ja ťa asi nepoteším ale väčšina ľudí ma v dospelosti problém ktorý vznikne práve pri separacnej uzkosti dieťaťa po narodení, v podstate dieťa nevníma čas a má naozajstný pocit ohrozenia života neuronove vlákna ktoré sa majú vytvárať v tomto obdobi sa neobnovia. Traumu mozog potlačí do podvedomia ktoré sa ale v dospelosti ozýva. Separačnej uzkosti sa venuje veľa psychológov dá sa zvládnuť, hlavne je dôležité ju nájsť, uvedomiť si ju a pracovať s ňou, myslím ze my ako deti sme ju mali naordinovanu, skus poguglit držím palce.
Neber si to tak. Ja som mala prvu sekciu a syna som nevidela 24h vobec, druhy denna 3o minut ale zvladla som len pozerat nanho. Treti den som zacala prikladať, ale mlieko sa mi az doma po 6 dnoch pustilo a kojila som 20 mesiacov a musela to stopnut ja :D. Druheho syna mi dali hned po porode k cicke a potom o pol dna, ale kedze zly porod, vela krvi som stratila, zase som zvladla len pozerat, takže ho zase odniesli, druhy den som ho mala viac ale kedze som zakazdym ked som vstala odpadla po 0ar krokoch, 5ak ho odniesli. Nosili ho len na kojenie (kázala som nedavat mu glukozu xi co to davaju, lebo mlieko som mala hneď) a az po transfuzke na treti den som ho mala na dlhsie. Kojila som od prvej chvile co som zvládla a aj tak po 8 mesiacoch sam uz nechcel cicku. 🤷♀️. Nevycitaj si to. Bohužiaľ niektore sme take ze si vycitame ako matky vsetko, to nie je dobre, ak budes mat tieto pocity aj dalej pri beznom fungovani s bábätkom urcite sa porozpravaj so psychológom ❤️. Pomoze ti na veci pozerat s odstupom
Áno takto som si to vysnivala aj ja. Že po pôrode budem mať bábo hneď..
No nakoniec bola sekcia, malinká išla na pár hodín do inkubátora. 24 hodín som sa nemohla postaviť takže mi ju doniesli 3x na chvíľu.. Skrátka nevedela by som sa hneď o ňu postarať po pôrode. Bola som vďačná že je zdravá a všetko v poriadku, a že sa musím skoro dať aj ja aby sme boli už len spolu.. Mysli na to že už budete spolu, skús sa uvoľniť lebo bábo to cíti.. Aj keď verím že je zo ťažko + hormóny do toho...