Prvorodičky - ako ste to zvládli?

Ja zase napíšem trochu iné.. S mojou mamou nemôžem byť pod jednou strechou viac ako 3 dni, to je presne ta hranica, kedy si začneme liezť navzájom na nervy a doteraz nemám rada, ak silou mocou pretlaca vlastne "výchovné metódy" a to nemám na mysli poznámky typu "daj mu kľudne aj cukor, my sme dávali aj do sunaru" ale skôr niečo ako "alergia na bielkovinu kravského mlieka je moderný výmysel lekárov, daj mu tvaroh, nič mu nebude" alebo "detské sedačky sú blbosť načo ho tam zapína, ani vy ste nemali" .Takže si vieš predstaviť, že ani ju, ani svokru som ani len nemala v plane pozývať na prvé dni s malým doma,ani sa vôbec nesnažili oni samé mi pomôcť, poradiť, prísť..
ALE.. Bola to chyba. Zvládla som to. Ale s odstupom času môžem povedať, že by to vtedy nebolo zle, keby tam niekto bol. Nikdy nemôžeš vedieť, v akom stave budeš po pôrode (ci už fyzicky alebo psychicky) a už len prítomnosť skusenejsej osoby, ktorej dôverujes vie veľmi pomôcť, keď nič viac, tak poupratuje, vyzehli, navarí, keď budeš veľmi rozbitá. Najmä ak máte dobre vzťahy. Zvládneš to aj sama ci s muzom, lebo musíš, nič iné ti neostáva, ale mysli aj na zadné vráta, že čo ak náhodou.. Aby si ich mala tak trochu v zálohe "kdyby náhodou".

Ja mam sice mladsich surodencov o ktorych som sa trochu starala, ale ked prve dni po porode prisli rodicia na navstevu, sucitne na mna pozerali, ako neviem dcerku chytit do ruk poriadne, ako som opatrna a nesikovna. Ked prisli o tyzden neskor, len skonstatovali, ze vidno, ze uz som sa naucila s nou manipulovat. Clovek si zvykne, lebo musi. Naucis sa to, neboj sa. Zakladne veci ukazu v porodnici, na nete je toho dnes vela a aj tak sa s dietatom nakoniec nejak zladite, lebo aj kazde dieta je ine, niektore chce byt vzdy na rukach, ine menej, maju radi rozne polohy a tak

Mne napriklad bola mamina pomoct po prvom porode asi na prvych 5 dni. Naprv som nechcela, ale ukazalo sa to fajn. Ukazala mi ako babo kupat a varila a tak. Ja som bola dost pozasivana, takze sediet 10 minút bolo pre mna utrpenie. Hej mala svoje nazory, ale tak som si vypocula, skusila a potom robila podla seba. Ved po tyzdni sme uz boli sami 😄 mne to napriklad teslda velmi pomohlo , ze tu bola.

Ja som mala paniku hlavne prvý mesiac. Každý doktor mi vravel, čo a ako robiť, samozrejme každý ináč ... Potom som sa na to všetko vykašľala, prestala stresovať a začala normálne fungovať.. okrem muža nemám nikoho "na pomoc", žiadne babky, súrodenci, kamošky, všetko som nakoniec zvládla a zvládam aj teraz s druhým ...

Podľa toho kde rodis. Mne hneď po pôrode ukázali ako sa má prisat bábätko a boli sme prisatí dve hodinky 😀 a potom na izbe prišla z novorodeneckého a vrchná sestra, ukázali ako dvihnúť bábätko, asi tri spôsoby kojenia, ako obliecť a zavinut bábätko a ako prebaliť. Mala som extra rýchlokurz. A potom každý deň ráno večer chodila sestra nech jej ukážem ako kojim a napravala má. Domov som prišla s tym, že Ježiš mami ja to viem, nemusíš mi nič ukazovať. Len som vyskolila manžela.

Ale tieto pocity som mala pred pôrodom rovnaké. Aj na koníkovi som sa pýtala to isté čo ty. Aj moja švagriná to má rovnako. Teraz bude rodiť a to ako chytiť bábätko je neskutočná téma. Ti ale poviem, budete takí parťáci na izbe, že bábätko ti pomôže. Daj si ho na posteľ pred seba a skúšaj. Okr toho, v zavinovačke sa chytá easy. Sestry ho chytali frajersky len za šnúrky na zavinovačke 😀

A teda podotknem ešte že som rodila teraz v októbri. A hlavne čo mi sestra poradila, ak už chytis bábätko vždy pevne. Ono nie je krehké. Naopak. Vydrží hrozne veľa. A musí mať pocit istoty. Takže držať pevné. To sa naučíš, je to fakt len o praxi a cviku ❤️

Ja mám teraz 4 mesačne dieťa a predtým som v živote malé dieťa na rukách nedržala, nemali sme žiadne bábätka v rodine. Aj moja mama sa chcela po pôrode k nám nasťahovať aby nám pomohla a tiež je presne ten typ, čo vie všetko najlepšie. Našťastie k nám nakoniec neprišla a zvládli sme všetko sami s manželom. Ja si neviem predstaviť, mat tu ešte ďalšiu osobu, stačili mi tie jej telefonáty o tom, prečo kúpem len každý druhý deň, prečo mala stále plače, že mám ísť k doktorke s nou, že ju slabo obliekam a prechladne atd 😀 Zvládame to teda s manželom sami dvaja a je to takto super. Neboj, zvládneš to 🙂

Ja som rodila doma, dieta som si porodila prakticky do vlastnych ruk..nikdy predtym som novorodenca nedrzala, nikto ma nic neucil, nepripravoval, neukazoval...zrazu mi to prislo vsetko tak prirodzene cela ta starostlivosť, fakt sa nemas co strachovat ten matersky instikt to je top

Ja som prvé dieťa v živote držala v rukách keď som bola v 8m, aj to len pár sekúnd lebo sa rozrevala. Toť moje skúsenosti s deťmi 😂 nepozerala som žiadne kurzy ani nič. a v pohode. Na všetko prídeš automaticky

S dieťaťom sa narodí aj matka a vzijete sa s nim do vychovy, mozno yo chve par tyzdnov ale potom to zvladnete lavou zadnou 😉

Neboj sa, vôbec o sebe nepochybuj.. Aj keď je prirodzené ze máš strach, to mala každá jedna z nás.. Ale ono to ozaj príde samé, hneď ako zoberieš bábätko na ruky tak si budeš dávať tak pozor ze určite mu neublížis 🙂 postupom času si nájdete svoj režim a zosúladite sa... Všetko príde samé. 🥰 Ja si spomínam na moju prvorodenu, tiež som mala strach a obavu, pozerala som si rôzne videa a čítala návody ale to asi robila každá... Teraz pri druhom to bola automatika, uzv pôrodnici som ho nosila bez zavinovačka co pri prvej by som sa bála.. Takže ti prajem veľa síl a hlavne rýchly pôrod 🤗 ubehne to ako voda, ešte si užívaj bruško a hlavne ten spánok 😂 držím palce

Ja som tiež nikdy pred mojim pôrodom nemala skusenosti s deťmi,ani som také malé babo nikdy nedržala. Pocity som mala asi také ako aj Ty teraz. Mne veľmi pomohlo,že svokra mala týždeň dovolenku a pomohla mi s malým. Aj manžel veľmi milo prekvapil,že sa nebál vziať malého hneď na ruky. Ono to naozaj príde tak nejak automaticky,to materstvo,inštinkty. Vôbec sa nad tým nezamyšlaj. Povedz si,ze bude to tak ako ma byt a bude to všetko super. Treba hlavne hlavičku podopierať,inak je to dieťa (ako mi povedali-gumove-len tak ľahko mu neublížiš). Ak sa budeš báť,tak použi zavinovačku,je to veľká pomoc, ľahšie sa s dieťaťom manipuluje. A ešte jedna rada,ak Ti v nemocnici automaticky nebudú radiť a pomáhať,tak sa pýtaj a pýtaj,a otravuj ich,na to sú tam, aby Ti pomohli,ukázali... Neboj,bude to v pohode. O chvíľu sa na tom budeš zabávať,ako si sa bála a ono to nie je také hrozné. Držím palčeky😉❤

Ale budeš vedieť iba si to nikdy nerobila, tak máš obavy aké to bude.Ja som sa takýchto veci nebála, ale skôr čo sa týka kojenia musela som odsávať flaskovat, až potom neskôr sa normálne kojila a to bol pre mňa najväčší stres plná chladnička fľaštičiek robota navyše, akonáhle sa podarilo iba kojit to bola paráda.Ved normálne bábo oblecies, budeš sledovať či mu nie je zima, pri kúpaní som používala teplomer do vody ver, že to pôjde úplne prirodzene.Horsie je, keď mala koliku to som sa bála čo robím zle, či mám zlú stravu, kedy prestane plakať... ja som v mysli stresak a panikar, ale, keď príde situácie tak idem a riešim🙂) takže nepanikar dopredu.Dobre to bude vždy je niekto čo Ti poradí len pozor na rady od staršej generácie nemyslia to zle, ale všetko je úplne ináč a zbytočne Ta budú strrsovat

Pozrite si videa o kojeni,prikladani babatka a polohy ,v nem.mi nic neukazali,iba mi vraveli ze mam babo prikladat a ukazali mi ako na to az ked som odchadzala domov.mlieko sa mi nerozbehlo tak babo si lahko zvyklo na flasku za 3 dni.
Kupali sme 1x tiez doma,v nem mi povedali iba teoriu kupania.
Svokru a ani mamu si nepustajte na pomoc,mne staci ze mi zavola svokra cez telefon a dava mi rady co mam robit a opakuje mi to dokola,pripadam si potom neschopne a ze vsetko robim zle,potom aom z toho nervozna a placem.Manzel mi velmi pomohol po porode doma a spoznal sa s nasim prsvym dietatkom
Mame 3 tyzdnove babo

Ja deti nemám ale keď sa narodila neter, tak mama šla do roboty a na mne bolo okupanie keďže sestra bola po cisárskom a najprv som sa bála tak si vravím, no fajne 🤔 ale nič iné neostávalo len okúpať 🙂 ako tu vravia dievčatá neboj, zvládneš to ;)

Ja som este pocas tehotenstva precitala knihy o tom ako mame byt sami - ja, muz, dieta - aka to bude idyla, ako to krasne dame a podobne..a ja som potom v tej hlavicke plnej poporodnych hormonov mala strasny pocit, ked mi chodili mama a svokra pomahat s varenim a upratovanim, ze som neschopna a podobne veci a malo to byt inak... 🤦
S odstupom casu sa na to pozeram takto - v sestonedeli zena potrebuje oddychovat, vela spat ak sa da a kazda pomoc je dobra. Ak ti mama pride pomoct s kuchynou, svokra navari, alebo da prat, je to super. Ty to budes isto zvladat nasledujuce mesiace a roky sama, ale v tych prvych tyzdnoch ta pomoc naozaj dobre padne 😉 drzim palce, nech ste hlavne ok 😉