Vyrovnanie sa s traumatickým pôrodom
Ahojte,
je tu mamička, ktorá mala náročný pôrod a dlho sa s tým vyrovnávala?
Som onedlho 4mes po pôrode a stále mám všetko v hlave. Som ľútostivá, plačem. Mám zlé myšlienky. Všetko mi príde ľúto. A to nielen v súvislosti s pôrodom. Mám dobré aj zlé dni. Zažila som dlhý pôrod, otváranie 2 dni, tlačenie bolo takmer 2,5hodiny, pichanie oxytocínu a zakončenie sekciou. Správanie personálu zvláštne, miestami drzé a neľudské. Nekomunikovali so mnou, šepkali si, tvárili sa akokeby ani nevedeli čo robili. Ako prvorodička som bola celý čas v strese a myslela som si, že umriem. Chodilo na mňa pozerať asi 5 doktorov a nikto nič nehovoril. Stále ma kontrolovali od spodu, aj sonom a len stále volali niekoho iného. V mojej hlave sa tam vtedy odohrával príbeh, že je niečo zle, že nevedia čo so mnou a že to skončí zle. Sekcia bola v úplnej anestéze a bonding neprebehol. Mlieko mi ani nenabehlo. Nedokázala som ani kojiť. Môj vysnený pôrod skončil hrozne a plačem denne kvôli tomu,že som bábätko nemala pri sebe. Stále sa zamýšľam nad tým, či ma po vybratí hľadalo🥺 Ani kojiť som nedokázala. Po pôrode mi ostalo 18kg navyše, chronická bolesť hlavy a chrbtice, zapálené vyrážky na hrudi a tvári. A veľmi silná náladovosť.
Môžu to byť ešte hormóny a je šanca že to samo odoznie? Prípdne ako ste sa vyrovnali s takýmto traumatizujúcim pôrodom? Chcela som detí viac ale po tomto nechcem a som pevne rozhodnutá.
Ďakujem za každý komentár
Mam za sebou ťažký pôrod prvej dcéry, ktorý trval 14 hodín a skončil sa pridusenim dieťaťa. Moje dieťa neplakalo, nehýbalo sa, nejavilo žiadne známky života. Takmer som tam skolabovala a umrela od strachu. Takisto sa mi nepodarilo kojiť, nakoľko som zažívala permanentný stres z vyšetrení, hospitalizácii. Spamatavala som sa z toho dlho. Mňa skôr vyliečil druhý pôrod, ktorý prišiel ani nie rok a pol po prvom. Všetko prebehlo v poriadku a keďže som sa zrazu musela starať o dve deti naraz, zle myšlienky a spomienky som hodila za hlavu. Už nebol čas sa tým zaoberať a navyše pri prvej dcére sa nepotvrdil žiadny zdravotný problém, takže sme si aj vydýchli.
To čo cítiš su hormony a aj trauma. Daj si čas zostaviť sa poriadne po porode, užívaj si bábo, takéto malinké bude len chvíľu 🥰
Ci budes ďalšie alebo nie, to vobec neries, nemusíš sa o tom rozhodovať hneď teraz. Sústred sa na to bábätko ktoré máš.
Asi si tu uz pisala ze? Nie tak davno som reagovala na podobny prispevok...
ono niekedy mame jednu predstavu. Ze to bude porod ako z filmu. Ale ono realita je casto ina. Na mile vzdialena...
moj prvy porod bol po 28 hod. Akutna sekcia... ako dr povedal v poslednej minute...
tiez som mala-ani nie traumu. Ale spamatavala som sa z toho cca pol roka... mala vycitky ze nie som schopna porodit... az casom ked mi povedala dr ze mam byt vdacna za to ze sme zdravi. Ze je vsetko ok. (Ano nastastie).
"Uzdravil" ma az dalsi porod. Ktory bol ozaj uzasny. Krásny.. doslova zazitok pri ktorom som si povedala-tak toto chcem zazit este raz 😂
Kazdopadne... viem trauma sa dlho predychava... ber do uvahy ze to co bolo uz nezmenime.
Ale neutapaj sa (pokial sa da) v tych myslienkach. Uz to nijako nezmenime. Poklep si po pleci ze ste to zvladli. Ze si uzasna mamina ❤️
"môj vysnený pôrod skončil hrozne" keď nebudeš mať v živote veľké očakávania, nebudeš sklamaná a až traumatizovaná, veľa pôrodov je nepekných. Viem, že ťa to neuzdraví, ale v stredoveku zomierala každá 5 žena pri pôrode 🥺. Buď napríklad rada, že si mohla rodiť v nemocnici, ženy v Afrike, v Ázii a pod. túto možnosť ani nemajú a na tvojom mieste by už boli asi mŕtve. Že neprebehlo bonding nie je fakt veľká tragédia, no celkovo to treba brať odľahčene, dieťa zdravé, ty si zdravá tak sa nás tým netreba toľko zamýšľať
Dlhe roky som mala traumu. Pomohla mi psychologicka. Uz som.ok.
Velmi podobne tvojmu. Otrasny porod a moje presvedcenie ze za nic na svete nechcem toto absolvovat znova. Po dvoch rokoch aj kusok som znovu tehotna...
Odznie to, ale tiez som velmi dlho so sebou bojovala
Ahoj ja som mala taký porod ze som si myslela ze som sa ocitla v hororovom filme a že isto umrieme možno obaja s bábätkom. Dlho som sa otvárala a syn bol už veľmi nízko sekcia sa nedala spraviť a stratil ozvy a ja do toho som stratila kontrakcie mala som obrovské bolesti ale žiadne tlaky na tlačenie proste nedalo sa mi vôbec tlačiť ale musela som nasilu. Už prišli s kliešťami vybrať syna a urobili riadny nástrih a vtom ešte skúsili zatlačiť na brucho a syn zazrakom vyšiel prirodzene ale celé to bolo veľmi nasilu ako ho ťahali von a nešlo to...
Syn bol cely modry a nedýchal takze ho rozdychavali a všade bolo ticho... ale ja som bola v takom šoku z tých bolesti ze som si vravela ze ho nechcem ani vidieť a že možno aj zomrel ale hlavne ze ja som to prežila...Potom ma snáď aj hodinu zasivali a až potom na izbe som sa spamätala a pýtala som nech mi syna hneď donesú keď to bude možné.
Tak potom mi ho doniesli ale.mne sa hneď krásne rozbehlo dojcenie takže to bolo na celom pôrode najlepšie a tým pádom sa mi aj hormóny dali do.poriadku.Avsak trauma z pôrodu mi ostala riadna aj obrovský strach mať ešte deti.
Podla mna aj hormony, aj trauma. Ja byt Tebou tak skusim bud psychologa, alebo niekoho, kto sa zameriava priamo na vztah Mama/ babo a napr niekoho na kurz nosenia, jogy pre mamu a babo a pod. Podla mna si potrebujes dobehnut ten bonding, aby si si vzala naspat to, co potrebujes. Babo urcite nemali ziadnu traumu, tie deti su po porode take tiez este trosku mimo a dolezite je to,co sa deje dalsie mesiace a roky potom. Cize teraz babo potrebuje dalej Teba, zdravotnici zmrvili par hodin, ale nie cely dalsi zivot. Tak to treba brat a hotovo. My kid, my shit a budes robit podla seba.