Vzťah matky a dieťaťa po prirodzenom pôrode a po cisárskom
Ahojte, máte skúsenost s pôrodom oba spôsobmi? Máte iný, intenzívnejší vzťah s dieťatkom narodeným prirodzene ako s dieťatkom narodením cisárskym rezom?
Ahoj,suhlasim s babami,je uplne jedno,akym sposobom sa dietatko narodi,pretoze vsetko je v hlave 🙂 je jedno,ci bonding bol,alebo nie... Zavisi aj od povahy dietatka,mam jedneho maznaca,ten je po mne a antimaznaca,ten je po tatkovi...
Nevsimaj si mamila sektu,ktora sa mladym mamickam snazi navodit pocit neschopnosti,ci zlej vychovy len na zaklade toho,ze dietatko bolo bez bondingu,bolo narodene sekciou,ci nebolo kojene....
Kazda jedna mama bude milovat svoje deti rovnako,nech sa narodia akokolvek,aj ty 🙂
@katariinam prvé dieťa prirodzene, všetko fajn, ale prvý druhý tretí deň mi to prišlo ako jéééj rozkošné bábätko, bábika, ale nejak som si neuvedomovala, že som jej matkou a toto má byť tá materinská láska na celý život a podobne. ten cit sa objavil postupne, povedzme do týždňa. Samozrejme že som si ju túlila, kojila som ju, často som si ju nechávala spávať na sebe počas dňa atď. Bolo to príjemné, milé, všetko super, len v hlave sa to asi museli nejak nastaviť alebo čo.
Druhá dcéra akútna sekcia, ako mi ju ukázali som plakala ešte na stole otvorená, že to je moja moja malinká krásnučká, nevedela som sa dočkať kedy mi ju dajú, akonáhle ma odcievkovali, krivkala som za ňou do sesterskej izby bolesti nebolesti a povedala som im že beriem si ju na izbu, že to zvládnem, sestry mi ju samozrejme ochotne vydali :D. Takže - u mňa presne naopak 🙂.
teraz určite nemôžem povedať že jednu ľúbim viac či menej, obe sú to moje zlatíčka, hlavne keď sa spolu hrajú, jašia, jedna robí zábavku druhej, alebo staršia pekne dohovára mladšej keď niečo vyvedie, tak ma to hreje pri srdci, aké mám úžasné detičky sestričky 🙂.
@katariinam osobne si myslim, ze je sposob porodu a vsekto to okolo zbytocne precenovane na Slovensku. ide o pocity matky par dni mozno tyzdnov po porode a to najma u mamiciek, ktore nic ine ako prirodzeny porod neuznavaju, ako si to zorvnaju v hlave.
Ja sposob porodu za dolezity absolutne nepovazujem. Mala som zo zdravotnych dovodov sekcie, narozdiel od niektorych to neberiem ako osobny zlyhanie. Prve dieta som videla az asi 12 hodin po porode, druhe par minut. Vztah matka-dieta sa vytvara cely zivot, nie par hodin po porode.
Urcite som mnou par ludi nesuhlasi, ale to je moj nazor
Prezila som si dost velkym peklom vobec byt tehotna a dieta donosit, nemala som vobec cas sa tym zaoberat ako budem rodit a ci mi to nejako vadi.
Ja nerozumiem, ako vobec niekoho napadne toto riesit...
@zuzana76 ja som písala skôr o prvých mesiacoch života, postupne som si k tomu prvému bábätku našla cestu, vytvorili sme si puto, ale trvalo to mesiace, pri synovi som nič take neprežívala a bonding bol okamžitý, hneď ako mi ho dali do náručia po pôrode. Keďže od začiatku sa naše vzťahy vyvíjali rôzne, malo na ne veľký vplyv aj to prvé stretnutie a všetko po ňom, tak ako pri iných ľuďoch, ktorí prídu to nášho života.
Čo sa týka vzťahu a lásky k deťom, je to podľa mna ako s inými ľudmi - s niektorými si rozumieme v tom, s inými v niečom inom, niečo mame spoločne, niekde sú trecie plochy, s jednimi mame odzite to, s inými ono, ja mám pocit, že s každým blízkym človekom mam odlišný vzťah a mám ho rada “inak” - inak manžela, inak jedno dieťa, inak druhé, inak mojich rodičov, inak najbližších kamarátov.
nemám v tomto rada nejaké merania a porovnavania-toho mám radšej, toho menej toho najradšej a týchto rovnako (to je správna odpoved pri deťoch)
Už tu boli témy, koho máte radšej muža, či deti, máte rovnako radi svoje deti a pod. - fakt neviem, nedokážem to porovnať, ani odmerať a ani to neriešim a bežne sa nad tým nezamýšľam, iba keď niekto nadhodi takúto tému. Podľa mna je nemožné mat s roznymi ľudmi rovnaké vzťahy a vlastne deti nie sú žiadnou výnimkou, mat iný vzťah podľa mna nie je nič nenormálne, ani zle - práve naopak podľa mna je to normálne. Všetky vzťahy sú neustále ovplyvňované, okrem iného, aj vonkajšími vplyvmi, situáciami - neviem prečo by sme sa mali tváriť, že príchod na svet tam nepatrí ....
@sisaka tak bud si nemala zrovanane v hlave sposob porodu a bola si nastavena len na prirodzeny alebo si mala z porodu taku traumu, ze to ovplyvnilo tvoj vztah s dietatom. Ale opakujem, nie je to sposobom porodu (ci prirodzene alebo SC ci bonding alebo nie), je to v hlave. Nasa psychika dokaze naozaj narobit velku paseku.
Absolútne nepodstatná vec... prvý syn - prirodzený pôrod, videla som ho hneď na sále, hneď mi ho prikladali na hrudník, 5h po pôrode som ho už mala na izbe 🙂 Prvorodička - brala som ho ako "samozrejmosť", nejak som si neuvedomovala, že "zázrak". Pri druhom synovi - akútna sekcia, v 20tt som takmer potratila, počas pôrode sme takmer zomreli ja aj on... bála som sa oňho od prvej sekundy, hneď ako som rozlepila oči po narkóze som ho chcela mať pri sebe, ledva som sa po sekcii postavila z postele, už som ho pýtala k sebe na izbu a tak aj bolo... bol so mnou okamžite, ako som odkráčala z JISKy na svoju izbu. Neskôr sa ukázala aj srdcová vada, bola som doslova "agresívna", keď sa ho chcel niekto v nemocnici čo i len dotknúť, nedala som ho z ruky...
Ale s láskou to nemá nič spoločné... milujem ich obidvoch rovnako silno, bojím sa o oboch rovnako, dýchala by som za oboch, trápim sa rovnako pre obidvoch...
Nerieš zbytočnosti 🙂
@xxxkatka ja som rodila, nemôžem napísať prirodzene, lebo to malo od prirodzeného ďaleko - ale normálne, vaginálne, nie cisárskym. V tom čase, takmer pred 20 rokmi som nebola nastavená na nič, inernet bol na Slovensku v plienkach, o bondingu som nevedela nič a nepočula nič ani z rozprávania, keďže som žila na Slovensku a nemala som kontakt s niekym v zahraničí, kde to bolo v tom čase už asi normálne. MK neexistoval a ani som v hlave nemala žiadnu predstavu, ako to ma správne byt. Až časom človek pochopí, či si uvedomí, čo nebolo správne a čo pravdepodobne spôsobilo problémy vo vytváraní si vzájomného vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ja som na ta prišla až vtedy, Ked som zazila pri druhom dieťati úplne niečo iné, keď ta vzájomná naviazanost, pripútanie, prišlo automaticky a prirodzene a bol to úžasný pocit. Pre niekoho sú štúdie, ktoré dokázali dôležitosť bondingu hneď po narodení irelevantne, ja som rada, že v krajinách, ktoré idu s dobou, tieto štúdie uznali a považujú Bonding po pôrode za veľmi dôležitý pre budúci život dieťaťa a pre vzťah matka-dieťa a tým pádom boli vytvorené v pôrodniciach podmienky na okamžitý bonding po pôrode.
U nás aj po cisárskom, ak nevzniknú nejaké komplikácie, je matka okamžite s dieťaťom, na pooperačnom bežne vídavam mamičky po cisárskom a bábätka majú položené na sebe, partner pri nich. Je to umožnené, lebo sa prišlo na to, že je to veľmi dôležité, tak ako je dôležité, aby dieťa prešlo pôrodnými cestami, žiaľ nie je to niekedy možné a tak sa snažia umelo navodzovať aj pri cs procesy, ktoré sprevádzajú normálny pôrod, pomalé vyberanie dieťaťa, podanie probiotík na osídlenie čriev baktériami ... Bonding s matkou...
@sisaka ja som bonding mala pri prvom dietati, a ako sa to da nazvat blizsi vztah mam prave s dietatom, ktore bonding nemalo. Ja si skor myslim, ze to co sa u teba stalo bolo tym "tazsim" priebehom porodu, to ako si to ty znasala, vnimala, bol to pre teba sok, mozno si podvedome cakala nieco ine, lahsie, vludnejsie prostredie atd. kazdopadne nejako si nastavena bola a realita ta zaskocila. Podla mna si mala postraumaticky sok z porodu, co dokazuje aj to, ze druhy si mala ok. Takze budem sa opakovat, je to psychika.
@katariinam
@sisaka je uplne jedno,ako porodis,ja mam.sice dve sekcie,ale pri prvom bolo odlucenie dlhsie,videla som.ho kvoli malo posteliam a vela detom az po vyse 24h. (teda po porode mi ho ukazali zabaleneho), spolu sme boli az od 4.dna,dovtedy len krivkajuc sme dobehli my po sekciach za detmi..
Druhe dieta -menej deti,nuz kazde 3hodiny na dojcenie, od 3.dna.uz nastalo,od 2.dna len.cez den.
Ku komu mam lepsi vztah? Neviem.. Sme.navzajom na seba naviazani dost..viac sa bojim o starsieho..horsie znasam.odlucenie od neho.. Akoby to podvedome,ze mi ho zobrali a neviem.o nom nic vo mne zanechalo stopu. Aj dcerka mi chyba,ale tam.sa.nejak menej bojim.. Teraz to uz ale vidim skor tak,ze uz to nie je kvoli odluceniu,ale tym,ze on je chalan a odvazny,ma rad rychlost a nemusi si este vzhladom na vek velz veci uvedomovat a to byva stale pod dozorom-stari rodicia, veduci v tabore a pod... A na mna je ale viac naviazana mala.. Ta je uplne na mna stale... A to bonding nebol ani v jednom.pripade... Maly je skor tatinkov,maly sa logicky v nom viac vidi...
My sme.boli rodene prirodzene,ale.kedze socik,bonding nebol,ani nic take,ze room-in.. Napriek tomu sme na mamu dost naviazane..
Mozno to,co myslis,je len v prvych dnoch,ale to pominie,tak ci tak si s babatkom kazda z nas vytvori vztah bez ohladu na bonding.
@sisaka ja som mala bonding pri vsetkych 3detoch a lezali na mne dost dlho.. Ale pri prvom to bolo ine.. Po prve preto, ze bolo prve - nech je clovek akokolvek pripraveny byt rodicom, je to velikanska zmena.. Po druhe u mna preto, ze som po dlhom porode nedokzala mat otvorene oci, mala som ho pri sebe, ale zvracala som, zaspavala som..
Pri druhej som zas prezila maximalnu euforiu, taku som este nezazila.. Pri tretom som bola stastna, ale euforia to nebola.. Tak ci tak milujem kazde moje dieta, aj ked pri prvom som stastna nebola, dokonca prve mesiace skor nestastna (mala som poporodnu depresiu)..
Ja len, ze o bonding vobec nejde, ale o mnoho a mnoho inych faktorov.. Nic nie je 100%rovnake..
@xxxkatka a hlavne... naše matke v čase komunizmu ani len netušili, že nejaký bonding existuje a čo to vôbec je... a hádam s nimi nemáme (naša generácia) dobré vzťahy? Nie je to vôbec o tom... a čo adoptované deti, ktoré milujú svojich adoptívnych rodičov a rodičia ich...
Ja netvrdím, že je správne, ak sa pôrodníctvo uberá smerom dávnych čias... som za, aby sa pri pôrode pristupovalo k žene a k dieťaťu s úctou, ale vzťah matka-dieťa nemá nič spoločné so spôsobom pôrodu (prirodzene, CS), ani so spomínaným bondingom... je to krásne, je to v súlade s prírodou, ale nepreceňujme to... 🙂
Toto nemôže nejako ovplyvniť lásku medzi matkou a dieťaťom.
Dakujem baby za vsetky prispevky. Porod mam za sebou -prirodzeny.. bola to euforia, a hned mi ho dali cize som bola velmi stastna.. je asi kvoli bondingu pokojnejsie babatko,staci ho pomojkat a prestane plakat.. prvy syn vela plackal a nic nepomahalo. No moze to byt nahoda. Ale veruu naozaj mate pravdu,oboch synov rovnako milujem..su to moje zlaticka 🙂 dakujem za prispevky
Ja mám bohužiaľ dve sekcie a keď mi ukázali deti,tak som od šťastia plakala a milujem ich)))