Zmenila prítomnosť manžela pri pôrode váš vzťah?
Myslite si, ze pritomnost vasho partnera pri porode zmenila vas vztah? Myslim tym, ci mate pocit, ze si Vas mm viac vazi...resp. zmenilo sa nieco? Ja som bola vzdy proti, nepotrebovala som ho tam a on ani nechcel ale obcas uvazujem, ci to nie je pre nich poucna skusenost...
My sme sa dohodli, že bude pri pôrode. Nenútila som ho, len som skonštatovala, že by mi to dosť pomohlo, lebo on je u nás ten silnejší. 😉 Nakoniec som však musela mať sekciu, teda pri pôrode nebol, ale hneď keď som sa prebrala z narkózy, bol pri mne. Po oboch sekciách bol pri mne a hneď mi podal info o detičkách. To bolo pre mňa veľmi dôležité a cením si to. Odišiel, až keď som sa prebrala úplne a vnímala svet. 😝
Ja som bola pred pôrodom toho názoru, že nebudem muža nútiť, aby šiel ku pôrodu. Ale keď ma brali na sálu a mala som sa rozhodnúť či ho tam chcem alebo nie, bola som veľmi rada, že chcel ísť... O bolesť to ženu neoberie, ale ten pocit, že je tam niekto s tebou, koho dôverne poznáš, je na nezaplatenie... 😉 Nehovoriac o tom, že veľa mi aj pomohol, keď mi sprchoval kríže a brucho teplou vodou a ja som sa mohla sústrediť na predychávanie a kontrakcie... Dokonca potom po pôrode mi hovoril veci, ktoré som si ja pri tých bolestiach nepočula...
A či je to poučná skúsenosť, tak si myslím, že určite je! 😉
Ja som mala toho svojho pri sebe od prvej chvíle čo sme zistili že rodim 😀 A veruze sa držal statocne až do konca a to bol po desať hodinovej nočnej!!! Držal ma za ruku, nosil mi jedlo a pitie, chodil so mnou na wc keď som mala dávať vzorku moču ( chudácik skoro som mu plecia umackala), dýchal so mnou a nakoniec sa ešte aj pozeral ako sa mala tlači von. Na záver všetkého si šťastný otecko prestrihol pupočnú snuru!!!! A zeby mal z toho traumu..... Skor veľký zážitok s ktorým sa chválil kade chodil. 😀
@tova mne to nepride samozrejme rodila som tri deti a ani raz som tuto temu ani nenacala proste ja som ho tam nechcela nepotrebovala a on ani nenaznacil ze by tam siel raz bol so mnou na sono v 20 tt a povedal ze viac by nesiel je to uz" starsi pan "
Ja som mala pri porode partnera a moze povedat ze hi to zmenilo.. videl ze to nie je len tak a vela krat sa k tomu aj vracia .. ako bolo pri porode a rozprava o tom ako o najkrajsom zazitku v jeho zivote.. on ani raz nezavahal a od zaciatku chcel byt pri tom.. a ja nelutujem ..
moj muz bol pri druhom porode pri mne.a mozem porovnavat.urcite je lepsie,ked tam muz je.je to obrovska opora,lahsie som to znasala,pristup lekara a sestriciek taaak to sa neda porovnat.vsetci boli uplne mili,stale nam radili,vo vsetkom chceli vyhoviet...no a pri prvom porode to bolo presne opacne 😒
@mon777 alebo tam nechod. On ta isto zvladne odrodit doma... 😀
Moj bol, tiez sme najprv zvazovali ci pojde alebo nie. Ale bol mi tam naprd kedze mohol byt az pri tlaceni a to uz som teda absolutne nevnimala kto je okolo mna... Ale bolo to dobre aspon na to ze videl co to obnas a sam povedal ze vsetky zeny si za toto zasluzia obdiv. Ale ak bude niekedy druhe tak uz asi nepojde, raz mu to vidiet stacilo 😕 😕
@laura1804 moj nechcel byť, rešpektovala som to, ale ked ho doktorka so sestričkami vyhadzovali po prvej dobe zo sály, chcel ostať a áno, zmenilo to všetko k lepšiemu! pre mna bola druha doba prechádzka ružovou záhradou, doslova, dieťa šlo raz dva, ledva som ho cítila...ale pre neho to bol zážitok na nezaplatenie, vidieť to ako celok, a nelutuje, povedal, že on by také dačo neprežil 😀 teraz si ženy váži ešte viac...
Moj bol pri oboch. Pri prvom ma doslova vlacil ako som od bolesti nevedela co so sebou,krize masiroval,v sprche pomahal,prechadzal sa so mnou. A ked som na wc grcala,tak chudak od strachu hned sestricku zhanal..bol pri mne cely cas,pocas porodov ma drzal aj mi nieco rozpraval,ale to nepamatam. Po porode este hodinu bol pri mne a ten hrdy vyraz tvare,ked nase baby videl skor ako ja.. 🙂 pre neho to bol velky zazitok a nic sa u nas nezmenilo,akurat dodal,ze by isiel pozriet aj na iny porod ako to zvladaju ine zeny lebo ja som od bolesti dost kricala. Bol to super pocit,ze ho tam mam od uplneho zaciatku az po koniec,naozaj si to neviem bez neho predstavit a som mu za to vdacna. Pre mna skutocne opora,aj ked som mu vo velmi slabej chvilke povedala,ze ho neznasam :-P ale hlavne to musi byt dobrovolne,urcite nie nutene
@mamutka mna v nemocnici odhovarali od epi,ja som ju vlastne ani nechcela,len som sa chcela poradit a pocut odborny nazor,bolelo to ale zvladla som to a teraz sa smejem z toho ze som tam skoro rizbila novu porodnu salu co som bila po vsetkom 😂😂😂 a muza som tam nemala,nechcela som ho tam a len by ma tam otravoval...😂😂
@petulda333 no vidis, ja som nemusela demolovat porodnu salu, vcelku romanticky sme sa s manzelom drzali za ruky, az na to, ze som tu jeho skoro rozmliazdila, ani som o tom nevedela 😀 este dlho spominal, aka som silna zena 😀 😀 😀
@mamutka moj keby bol pri mne tak by asi schytal ze to kvoli nemu 😂😂😂 ja som mala stastie na super personal,takze mi dost pomahali a to sa 3smeny pri mne vystriedali
nas vztah ako taky to nezmenilo, ci to zanechalo nejaku hlboku stopu v muzovi tiez neviem, ale viem, ze rodit s nim bolo ovela lepsie ako bez neho (prvy porod som bola sama a revala som v kupelni, lebo som sa citila v tych najvacsich bolestiach uplne osamela, opustena, co samozrejme neprida na celkovej psychike a pohode potrebnej pri porode, kedze oba razy som rodila bez oblbovakov.)
Muza som do pritomnosti pri porode netlacila, chcel ist sam a ani som necakala nejake zmeny vo vztahu. Som rada, ze sme pri zrode nasho syna boli spolu, muz pozna moje telo, takze nemal ziaden sok z toho, ked sa pozrel medzi moje nohy 😀 a to ze odtial vychadza hlavicka je predsa normalne a prirodzene a nic sokujuce, takze ani ja ani on sme necakali ziadne traumy, kolabovanie a pod.
Keby som mala znova rodit tak urcite s manzelom, nielen koli opore, ale koli celkovemu zazitku privadzania cloviecika na svet, prve nezabudnutelne momenty, ktore ostanu navzdy v spomienkach, neviem, preco by som ho mala o nieco take krasne ochudobnit.
Tak ja som asi divná alebo čo....ja som môjho nemala ani pri jednom, ani som necítila potrebu ho tam volať. Povedal síce, že ak budem chcieť, tak tam pôjde. Ja som však bola toho názoru, že vžiť sa do bolesti a do konkrétnej situácie vie len niekto, kto tú bolesť prežil. Vzala som teda moju mamu a tá bola pri oboch. To bolo pre mňa najviac. Vedela som, že ma tam nenechá určite umrieť, ak to poviem nadnesene 🙂 Neviem si tam predstaviť svojho, zaprvé by mi išiel na nervy ako zúri a za druhé mohol by kľudne byť protivný na sestričky a to som riskovať nechcela. Ani si nemyslím, že by to nejak zmenilo jeho vzťah ku mne alebo ku deťom. Je to len môj názor a ja som bola so svojím rozhodnutím spokojná 😀
@evuska32 sme divné dve.. len ja som nemala pri sebe nikoho... a nik mi tam nechýbal
@luciferkax sme tri..mne stacili sestricky tam
@petulda333 veru, mne občas aj tá už šla "na nervy" :D :D akosi som chcela byť sama, aaž ku koncu som ich potrebovala, aby mi pripomenuli, že mám dýchať :P a kedy tlačiť
@luciferkax asi tak ja som neraz mala na jazyku ze nech ide do pi 😂😂😂..a ked som tam lezala a pred postelou sedeli na stolickach,sestricka,lekar a dve dr z novorodeneckeho mala som dost a este aby namna chlap kukal no urcite!!!
@petulda333 tak som rada, že nie som jediné "čudo" :D :D
@laura1804 ja nemam rada muzov padavky. Moj muz ako dobrovolny poziarnik videl ludi bez koncatin, s otvorenym bruchom, hlavou atd. Ja ho nesetrim,on nodpadne. Ja chcem aby muz stal pri mne v akejkolvek situacii. Ja som pri porode vobec nemyslela na muza ake bude mat pocity lebo tie najbolestivejsie som mala len ja. Ja si absolutne neviem predstavit a ani moj muz aby som porodila a po hodine ho zavolala prid sa pozriet na svoje dieta. To akoby som z obchodu doniesla zmrzlinu pod sa pozriet na hotove.
Vraj su sestricky milsie ak je tam aj otecko 🙂 chlap ma respekt a nedovoluju si.
@anakristina a nie je to smutne? Ze sa nespravaju s respektom automaticky ku vsetkym? ☹

osobne, radsej som tam mala muza, aby mi masiroval chrbat a pomahal zvladat bolest, akoby mi mali pichnut epiduralku. Keby som ju fakt potrebovala, ze uz naozaj nic nezvladam, tak si ju ziadam. Ale na druhej strane, preco sa povazuje za tak normalne trpiet ako hovado a potom si slahnut oblbovak, ktory spomaluje porod a tym predlzuje trapenie dietata v porodnych cestach, ked moze clovek mat pri sebe svojho zivotneho partnera zn."v dobrom aj zlom" aby s tymi bolestami pomohol.
Takze, vseobecne - aby sa to niekoho nedotklo - hrat sa na hrdinku - zvladla som to sama, na co by mi bol - a pritom potrebovat vsetky mozne sposoby ako si ulavit, co sa len daju do zeny pichnut - tak to si myslim ze je take zvlastne. Nemyslim tym niekoho konkretneho tu, skor to, ako to medicina a postupy v nemocniciach zariadili