Zvládnem to?
Do termínu pôrodu je predomnou už len niekoľko týždnov,no keďže som prvorodička stále rotzmýšľam nad tým,či to všetko zvládnem,najmä sa bojím začiatku,že ani nebudem vedieť držať to malé,že nebudem vedieť prečo plače atd...je to naozaj také?🙂
@lulu551 tak ako ta tu uistili vsetky maminy, zvladnes to. Mne sa syncek narodil v 35. tyzdni a najnizsiu vahu mal 2,30 kg, takze naozaj drobciatko. Od prvej chvile ako mi ho dali na ruky to bolo uplne prirodzene - prve kupanie bolo sice take rozpacite, ale zvladli sme aj to a domov som uz prisla ako hrdina co sa tyka starostlivosti onho. A dokonca aj manzelovi to trvalo len dni a naucil sa chytit si ho aj vybrat z postielky. A co sa tyka placu, to sa neboj, na zaciatku ides vylucovacou metodou: hlad, mokra plienka, bolave brusko alebo len tuzba pritulit sa 🙂
a moja rada, rozpravaj sa s babatkom od prvej chvile, vysvetluj mu co ides robit (pri prebalovani, kupani, prezliekani) - ono tomu porozumie davno predtym ako ti bude vediet odpovedat... 🙂
ver si, si jeho mamina a ste spojeni spolu uz devat mesiacov
Moja, nebudes to vediet a prave preto je to narocne. Casom ano rozpoznas kedy naozaj place, ze mu nieco je a kedy len tak betarsky skusa, co zaberie ,aby si sa mu venovala.Moje druhe dieta fakt nespalo vobec. Teda 10min. spala, hodinu jedla a 2 plakala. A nebolo jej vobec nic.Len ja som schudla 15kg, vyskusala milion poloh na bolesti bruska, vysolila kopec penazi za UM a nic nepomphlo. Teraz je to uz 13 rocna pubertiacka a znova neviem co jej je. U deti nikdy nevies .Ale mat deti je to najkrajsie a stoji to za tie nervy a prebdene noci. Ale zase ked cakas chlapceka mozno bude fajn. Moj syn bol tak lenivy, ze sa mu nechcelo zobudit ani na jedenie. A teraz ma 17 a zjedol by vsetko co vidi.Takze vsetko casom prejde aj ta neistota co s malinkym . Hlavne neupadnut do depresie
@lulu551 Ja som natom podobne ako ty len s tym rozdielom, že termin mam na 24.11. co uz je hrozne blizko....kazdym dnom je to horsie a horsie... 😖 najvacsie starosti mi robi samotny porod
@luckaajurko noo,poviem ti,ze ja som na tom tak,ze akurat vcera mi dr.povedala,ze ked este maly vydrzi aspon dva tyzdne vo mne,tak uz potom moze kludne prist(kedze je velmi nizko a pomlay sa aj otvaram),takze mozno aj mna to kazdu chvilu caka a vies co?ja sa nato vsetko hrooozne tesim a bojim sa naozaj len jedine toho,ci budem mu vediet vzdy porozumiet,ked bude nieco chciet aporod je urcite krasny,ved ked si predstavis,ze "vdaka"tej bolesti bude o niekolko hodin s tebou tvoje najvacsie stastie v tvojom zivote,tak myslim,ze sa bat nemas coho,prave naopak..;)
@lulu551 prosim ta neries, samozrejme ze to zvladnes, naucili sa ine zeny tak sa naucis aj ty. Treba mysliet pozitivne a nezatazovat mysel blbostami, citaj pozitivne clanky a porad sa u tych ktori v rodine babatko uz maju, resp. u svojej matky. Neboj dietatu porozumies, je to spontanne, proste to citis ty sama co potrebuje (spinkat, napapat, prebalit, pokocikovat, pomojkat, okupat a hlavne potrebuje byt stale s tebou). Drzim palce, ak nieco nebudes vediet kamarati google, konik, kniha o dietati alebo tuba- video pomozu 😉
zvladnes, vacsina z nas funguje ako robot,cize sa stlaci nejaky gombik a zrazu vies skoro vsetko 🙂 Inak moja teta mala super detekovaci system, ona vzdy skontrolovala ked maly plakal, ci nema plnu plienku,ci asi neboli nejak brusko,ci nechce papat a pod. ked nic tak ho nechala plakat,zase mojej kamosky mala place len kvoli tomu,ze sa jej nenatriasa zadok alebo nema vyhlad vonku na stromy...nejak ju to fascinuje, ma 3 mesiace,tak neviem co uzasne vidi,ale vidi a bavi ju to 😉 volame ju operna spevacka,lebo dava arie jednu za druhou...potom uz len potlesk prosim,ja sa idem do svojej pojazdnej mliekarne napapat 😀 Nic sa neboj,zvladnes to... 😉