Ako prekonať strach zo samoty, keď je manžel preč?
Ahojte, manžel chodí približne raz za 2 mesiace, niekedy aj častejšie na sluzobku na týždeň, a mňa chytajú strašne úzkosti, strach ze sa mu niečo stane ( 15 hod cesta autom), ako to zvládnem s deťmi, či neochoriem aby som sa mohla starať o deti lebo nemám nikoho na pomoc, často ma sekne ze sa 3 dní nemôžem pohnúť, alebo mávam zavraty, tak len trpnem aby som bola ok, a proste úplne mam hrozné myšlienky a strach...snažím sa upokojit , že vsak to rýchlo prejde, ze bude všetko v poriadku, že kopec mamiek sú samozivitelky a sú samé nonstop..nemáte ešte nejakú radu, možno povzbudenie ako to ľahšie zvládať? Ďakujem
Úprimne ti pomôže iba psychológ. Pretože ak máš úzkosti z tohto, ďakujem Bohu,že nič iné riešiť nemusíš. A to myslím v dobrom! Niekedy mám pocit, že niektoré ženy boli vychované ako kráľovné a potrebujú osobnú stráž. Smer psychológ nie je to normálne.
@janka1224 ale dospelÍ dokážu zapojiť sebadisciplínu a poradiť si s neodôvodnenými obavami
@danica2711 Ja som jej poradila smer psychológ, iba sa ju snažím pochopiť, nemá každý ostré lakte, niekto sa jednoducho horšie vysporiada s nejakými vecami.
Ved sa snažím s tým niečo robiť, viem ze to nie je úplne normálne taký strach a úzkosti, preto to chcem zmiernit..áno som citlivá úzkosti a povaha, uvedomujem si to, samozrejme sú medzi nami aj drsné povahy ktoré nič nerozhadze, to obdivujem...zato narozdiel ido mňa bez empatie...ale ďakujem
@anonym_autor ja píšem narovinu a veľakrát tvrdo. to však neznamená, že nie som empatická. som. a mimoriadne. ak to situácia vyžaduje. ale toto nepochopím ani ja.
vieš čo mi napadlo, autorka, že sa ťa opýtam... manžel chodí na týždeň na služobku. ako dlho máš tie úzkosti, odkedy odíde až kým sa nevráti?
@anonym_autor ja píšem narovinu a veľakrát tvrdo. to však neznamená, že nie som empatická. som. a mimoriadne. ak to situácia vyžaduje. ale toto nepochopím ani ja.
vieš čo mi napadlo, autorka, že sa ťa opýtam... manžel chodí na týždeň na služobku. ako dlho máš tie úzkosti, odkedy odíde až kým sa nevráti?
@amdornik presne aj ja tak píšem, ale tiež som empatická. Tu ale zrejme musíš pisat len samé ňuňuňu, ináč z teba urobia necitlivú zrúdu.
@amdornik presne aj ja tak píšem, ale tiež som empatická. Tu ale zrejme musíš pisat len samé ňuňuňu, ináč z teba urobia necitlivú zrúdu.
@aurora33 tak ja som si to už vypočula veľakrát. a pritom iba preto, lebo píšem o realite a snažím sa poradiť objektívne (alebo vyjadriť). ale áno, stretla som sa s témami, kde tie "dobré" robili ňu, ňu, ňu a tá zlá (ja a ešte pár) napísali, ako to vidia a že život je proste taký a netreba sa z toho rúcať. no koniec.... dobre že beštia nie som. a pritom sama som vedela v danej téme, ako sa tá baba asi cíti, prežila som to v minulosti (dávnej), ale ja som sa z toho nerúcala. brala som život, taký, aký prišiel a čo mi dal/nedal. k tomu ma viedla aj mama, aby som sa nezosypávala z vecí, ktoré proste viac-menej ovplyvniť neviem alebo sa skrátka nečakane stanú. no... život je pes niekedy a treba vedieť prijať aj zlé veci, aj keď bolia.
@anonym_autor môžeš mi odpovedať, na čo som sa ťa opýtala? to máš celý týždeň jeho neprítomnosti také úzkostné stavy?
@janka1224 umrnčaná tu je jedine autorka. A už mi nepis. Pekný deň. Tam pis autorke ako je normalne mať úzkosti a podobne dristy
@aurora33 to bude zase vymyslená téma, inak by mi autorka odpovedala. veď keď mám úzkosti z niečoho a obrátim sa v diskusii na MK na ľudí s prosbou, čo s tým, tak sa potom neodmlčím, ale čítam si, aké rady "idú" a teda, prípadne ich aj vyskúšam praktizovať. ale tu zase ani obraz ani zvuk. jedine, že je autorka niekde pri mašine v robote a fakt nemá možnosť napísať. ale podľa toho, čo MK produkuje, skôr myslím, že je to vymyslené.
Čo máte s tým troll oným furt. Však je to verejné fórum, nikto nema zakázené písať.
@aurora33 to bude zase vymyslená téma, inak by mi autorka odpovedala. veď keď mám úzkosti z niečoho a obrátim sa v diskusii na MK na ľudí s prosbou, čo s tým, tak sa potom neodmlčím, ale čítam si, aké rady "idú" a teda, prípadne ich aj vyskúšam praktizovať. ale tu zase ani obraz ani zvuk. jedine, že je autorka niekde pri mašine v robote a fakt nemá možnosť napísať. ale podľa toho, čo MK produkuje, skôr myslím, že je to vymyslené.
Jemine všetko si čítam keď mám chvíľu prečítam ale nestíham odpísať maly ma vkuse ťahá aby som sa mu venovala, bola som s nim von, išli sme pre dcéru do školy atď...bývame mimo mesto čiže to nie je otázka 5 min...už sa ani nejdem vyjadrovať k tomu ze som umrncana je mi to jedno kto si co myslí...ja mam takých uzkostnych rodičov ze si ani neviete predstaviť čiže iné vzorce som nemala odkiaľ prevziať len strach a stres..naši sa tak báli aj boja vsetkeho ze keď nám niekto zaklopal na dvere tak všetko vypli zhasli a úplne sa vystresovali a tvárili ze tam nie sú a podobne...ja sa snažím, starám sa, manžela by som nikdy nenutila meniť prácu kvôli mne...ja s tým potrebujem pracovať nikto iný...
@amdornik úzkosti mam.vacsinou týždeň pred jeho odchodom a tak do stredy večera, keď viem ze piatok sa ma vrátiť...proste keď viem ze sa blíži ze sa vráti a keby nieco
Nechtiac som odoslala už.. ze keby niečo tak už len chvíľu vydržať, príp.ze keby niečo veľmi vážne sa stalo tak za tých 15 hod už vie prísť..ja sa len bojím ze keď sa niečo stane nie som taká schopná ako on a nemám nikoho blízkeho na koho sa obrátiť.
Nechtiac som odoslala už.. ze keby niečo tak už len chvíľu vydržať, príp.ze keby niečo veľmi vážne sa stalo tak za tých 15 hod už vie prísť..ja sa len bojím ze keď sa niečo stane nie som taká schopná ako on a nemám nikoho blízkeho na koho sa obrátiť.
@anonym_autor jaj taak ty myslíš emergency situácie. To netuším čo by som robil, ale za tie roky sa mi to nestalo. Ja mám na zozname 16 filmov a 3 relácie. Takže ani si nemám čas všimnúť tú samotu lebo rátaj že to je celovečerný film teda cca 90 minutový 16x plus ešte tie 3 relácie dve polhodinové a jedna hodinová. Mám 2-3 dni čo robit.
A ešte aj na brigádu chodím, ale aj keď som len čisto na dávkach tak stále niečo robím, špekulujem, takže ani nevnímam tú samotu a prázdnotu.
Nechtiac som odoslala už.. ze keby niečo tak už len chvíľu vydržať, príp.ze keby niečo veľmi vážne sa stalo tak za tých 15 hod už vie prísť..ja sa len bojím ze keď sa niečo stane nie som taká schopná ako on a nemám nikoho blízkeho na koho sa obrátiť.
@anonym_autor tak ale potom je naozaj riešenie dobrý psychológ, lebo toto nie je úplne v poriadku. nebude v tom trošku aj to, že sa bojíš, či tam niekoho nebude "mať"?
@anonym_autor tak ale potom je naozaj riešenie dobrý psychológ, lebo toto nie je úplne v poriadku. nebude v tom trošku aj to, že sa bojíš, či tam niekoho nebude "mať"?
@amdornik ty si normálna ?? Autorka má úzkostné stavy a ty jej nasadíš chrobáka do hlavy, že ju tam manžel podvádza. To ste si sem prišli kopnúť, zamyslite sa nad sebou.
@anonym_autor tak ale potom je naozaj riešenie dobrý psychológ, lebo toto nie je úplne v poriadku. nebude v tom trošku aj to, že sa bojíš, či tam niekoho nebude "mať"?
@amdornik nie toto vôbec, dám za neho ruku do ohňa, nikdy by to nespravil..toto mi vôbec starosti nerobí, fakt je to ten strach a úzkosti čoby bolo keby..to zdravie hlavne, a ze co keď sa mi niečo stane, alebo malý ochorie, ako budem voziť staršiu do školy a nim, alebo sa pokazí auto, bez auta sa nepohneme odtiaľto a také..ale hlavne ta zdravotná stránka lebo viac krát sa stalo ze práve ochoreli keď išiel na sluzobku a ja som padala fakt na hubu..ale vždy sme to prežili no len ja si viem také scenáre vymyslieť nechtiac samozrejme ze ma to až paralyzuje..
@amdornik nie toto vôbec, dám za neho ruku do ohňa, nikdy by to nespravil..toto mi vôbec starosti nerobí, fakt je to ten strach a úzkosti čoby bolo keby..to zdravie hlavne, a ze co keď sa mi niečo stane, alebo malý ochorie, ako budem voziť staršiu do školy a nim, alebo sa pokazí auto, bez auta sa nepohneme odtiaľto a také..ale hlavne ta zdravotná stránka lebo viac krát sa stalo ze práve ochoreli keď išiel na sluzobku a ja som padala fakt na hubu..ale vždy sme to prežili no len ja si viem také scenáre vymyslieť nechtiac samozrejme ze ma to až paralyzuje..
@anonym_autor tak potom jedine poraď sa s OL, existujú aj jemné AD, ktoré môžeš skúsiť, predpisujú ich aj obvodní... lebo kým sa dostaneš ku psychológovi, budú ešte 2 služobky... prípadne nejakú štvrtinku neurolu alebo iného ukľudňováku, keď to na teba pôjde, že sa jemnučko oblbneš. poradiť sa však musíš s lekárom, samozrejme. myslím, že nájde nejaké riešenie, kým sa dostaneš na nejakú terapiu. inak, rozumiem ti. ja som mala priam panický strach, keď som porodila a potom sme sa presťahovali z maličkého útulného bytu na 6. poschodí do veľkého 3-izbového na 1. poschodí. pod nami síce bol ešte byt, ale ja som sa prvý rok-dva šialene bála, že kým budem v jednej izbe, tak sa mi v inej niekto zvonku vláme dnu... ale teda, nebola som nikdy v noci sama. nebola som ani trasorítka, môj strach plynul zo zážitkov z detstva, toho som si bola vedomá. možno práve preto do roka to prešlo. takže tiež som si prešla nejakou tou úzkosťou v danom období. už je to dávno. skús teda lekára aspoň takto narýchlo.
Jemine všetko si čítam keď mám chvíľu prečítam ale nestíham odpísať maly ma vkuse ťahá aby som sa mu venovala, bola som s nim von, išli sme pre dcéru do školy atď...bývame mimo mesto čiže to nie je otázka 5 min...už sa ani nejdem vyjadrovať k tomu ze som umrncana je mi to jedno kto si co myslí...ja mam takých uzkostnych rodičov ze si ani neviete predstaviť čiže iné vzorce som nemala odkiaľ prevziať len strach a stres..naši sa tak báli aj boja vsetkeho ze keď nám niekto zaklopal na dvere tak všetko vypli zhasli a úplne sa vystresovali a tvárili ze tam nie sú a podobne...ja sa snažím, starám sa, manžela by som nikdy nenutila meniť prácu kvôli mne...ja s tým potrebujem pracovať nikto iný...
@amdornik úzkosti mam.vacsinou týždeň pred jeho odchodom a tak do stredy večera, keď viem ze piatok sa ma vrátiť...proste keď viem ze sa blíži ze sa vráti a keby nieco
@anonym_autor a ako riešiš tie úzkosti? Vieš že sa mu môže stat hocičo aj vo štvrtok? A sory ale týždeň pred jeho odchodom sa takto báť? Ved to si sama privolal tie choroby. Deti to musia cítiť aká si ,,paralyzovana”.
@anonym_autor Ahoj autorka❤️ Úplne chápem tvoj strach, nie je na tom nič čudné...no vidím, že je to pre teba vyčerpávajúce a naozaj ťažké. Chcem ťa povzbudiť v tom, že to určite zvládneš, nech už akokoľvek, zvládneš.🫶 Ak by si sa kedykoľvek potrebovala porozprávať, napíš. Mám tu na modrom koníku aj skupinu Mental Health, kde môžeš napísať, čo ťa trápi, nájdeš tam aj rady s úzkosťou apod. Posielam objatie🫂😘
@aurora33 chuďa autorka, takže nakoniec je neschopna, lebo je úzkostliva.Predpokladam, že tvoj muž je doma o 17 a na služobky nechodí.
@anonym_autor strach prekonas len tým, že si povieš, že všetko zvládneš a, ak by si ochorela, alebo niečo sa stalo vždy sa to vyrieši.Pomozu susedia, rodina, niekto...strach o najbližších je normálny len nemôžeš ich zavrieť doma😆
Ale súhlasím s tým, že tie stavy, ktoré máš sú zo strachu a úzkosti.Moj muž je dnes 350 km a tiež som sa pristihla, že som počúvala rádio či tam je sneh, kolóny atď...mne deti v tomto pomohli vedela som, že musím byť silná a postarať sa, keď je v noci preč.Citila som sa s nimi istejšia aj, keď to boli miminka😉Myšlienky na zlé veci som odsuvala rozmýšľala som nad druhým dňom, čo budeme robiť, keď príde.Ak sa cítiš zle, tak navstiv psychológa.Moja psychologicka mi porozprávala, že keď mala dcéru VS študentku v zahraničí nevedela spávať a čakala každú správu prvé dni a týždne potom si zvykla.Sme ľudia, máme city niekto všetko zvláda lepšie niekto je citlivejší.Ja mám teraz chorých teenegerov a tiež mám úzkosť.
@anonym_b6738e môj muž chodí na sluzobky, áno, bojím sa oňho, ale nemám úzkosti. Urobím sa večer pre seba keď je preč. Napíšem mu, zavolám, zacvicim si, precitam knihu….. opakujem, kebyže mám úzkosti z toho, tak by som to riešila.