Ani iným ľuďom neprekážajú naše nevšímavé spôsoby?
Ahojte, všímam si nejaké veci, vždy sa nad tým pozastavím, ale vždy iba slušne, len ma zaujíma, či to len mne vadí alebo jed na tom niekto podobne.
Dnes vychádzam z lekárne. Predo mnou mladá pani, vyjde z dverí, zastane a začne si pozerať doklad o zaplatení. Rovno pred dverami. Ani meter ďalej. Slušne som ju oslovila, či by bola taká láskavá, lebo neviem prejsť. Jaj, prepáčte, nevšimla som si. Hm..
Idem nákup a v strede uličky pán s vozíkom, nakupuje veľmi pomalým krokom, ide presne v strede. Nemôžete ani naľavo, ani napravo. Opäť sa ozvem, môžem poprosiť? Chcela by som prejsť... Potom zastane pred potravinami a pozerá, pozerá. Ja si chcem vybrať jogurt z chladničky, on tam stojí a pozerá. Opäť ho poprosím, či by dovolil, že si chcem zobrať jogurt.
Idem s autom, chcem vyparkovať, za autom asi dva metre zastane mamička s kočíkom.
Ostanem stáť, mám zapálené svetl, naštartované auto, zaradená spiatočka, čiže svieti, že chcem cúvať. Ona tam zastane a telefonuje. Čakám minútu, nechcem trúbiť, má dieťa v kočíku. Vyjdem z auta a slušne sa opýtam či ju môžem poprosiť o pár metrov ďalej, lebo neviem vyjsť. Ona, nevidela som vás. Čo si nevidela? Že stojíš za naštartovaným autom, ktoré chce cúvať?
A takéto veci sa dejú bežne. Akokeby sme si absolútne nevšímali iných. Nejdeme v ličke vpravo, po chodníku vpravo, neuvoľníme vstup, aby vedeli ostatní vyjsť a vojsť, akosi neberiem ohľad na ostatných ľudí. Len ja si toto všimam? Podotýkam, vždy som slušná a úctivá. Ku každému veku a pohlaviu.
@anonym_722658 veď tu nejde o to či upozorniť alebo nie - ale to že to robia 😏
@sisaka by ma zaujímalo ako by si niekoho slušne požiadala keď je zaparkovaný pred tvojou bránou o šiestej ráno keď ideš do práce - a ty nevieš komu patrí to auto. zvoniť na všetkých 107 zvončekov? čo myslíš?
@biba_18 vyjadrujem sa k situáciám, ktoré opísala autorka tejto témy, tuto situáciu neuviedla.
Do tvojej situácie som sa síce ešte nedostala lebo
1. Bývam v dome
2. bývam v slušnej štvrti, kde ľudia dodržiavajú nariadenia, medzi ktoré patrí aj zákaz blokovania niekoho príjazdovej cesty
3. Ak by k niečomu takému došlo a ja nepoznám majiteľa auta mame linku 311 v meste a toto auto bude pokutované a odtiahnuté.
Dokonca môžem volať políciu.
4. Aké sú pravidlá v meste, v ktorom žiješ netuším, takže sa neviem vyjadriť k tomu, čo by si mala robiť. Možno Google, keď nevieš, aký je u vás postup.
Mne zas vadia dokonalí ľudia čo nemajú ani trocha pochopenia pre starších a spomalených dôchodcov, matky s malými deťmi... Pomohlo by viac tolerancie a zvýšiť dávky magnézia nervózným ľuďom, ak im všetko a všetci vadia aj dobrý psychológ pomôže.
@anonym_722658 a kde majú pochopenie napr tí dôchodcovia, čo sa v skupinách bavia v obchode o celom týždni lebo sa stretnú len v tom obchode raz za týždeň? A nepozerajú nato, že zavadzajú iným? Kde majú pochopenie matky, ktorých deti behajú po celom obchode, skáču ľuďom pred košík a vrieskaju ako zmyslov zbavene? Sorry, ale všetci ludia su si rovní. Ale niektore matky si myslia, že ja som matka, tak som boh a všetci ma tolerujte. Týžden dozadu mi v Tescu vbehlo decko pod košik a matka s mobilom v ruke ešte namna nakričala či nevidim. Hlavne, že ona cumiac do mobilu nevidela , kde ma decko. Hlavu zdvihla až keď začalo vrieskat potom čo som donho buchla ked sa vyrutilo z uličky rovno pod moj košik.
Nevadia mi v obchode spomalení ludia. Aj ja nakupujem pomaly. Vadia mi tí, čo očakavaju toleranciu, ale sami ju nedavaju.
@anonym_722658 a kde majú pochopenie napr tí dôchodcovia, čo sa v skupinách bavia v obchode o celom týždni lebo sa stretnú len v tom obchode raz za týždeň? A nepozerajú nato, že zavadzajú iným? Kde majú pochopenie matky, ktorých deti behajú po celom obchode, skáču ľuďom pred košík a vrieskaju ako zmyslov zbavene? Sorry, ale všetci ludia su si rovní. Ale niektore matky si myslia, že ja som matka, tak som boh a všetci ma tolerujte. Týžden dozadu mi v Tescu vbehlo decko pod košik a matka s mobilom v ruke ešte namna nakričala či nevidim. Hlavne, že ona cumiac do mobilu nevidela , kde ma decko. Hlavu zdvihla až keď začalo vrieskat potom čo som donho buchla ked sa vyrutilo z uličky rovno pod moj košik.
Nevadia mi v obchode spomalení ludia. Aj ja nakupujem pomaly. Vadia mi tí, čo očakavaju toleranciu, ale sami ju nedavaju.
@anonym_0d9dbd vôbec mi nevadia skupinky ľudí keď sa stretnú v supermarkete, ak mi stoja v ceste slušne poprosím a vždy ma nechajú prejsť, ani matky s deťmi mi nevadia 🙂 Mala by si sedieť doma a objednávať nákup cez net, pomôže to tvojmu psychickému zdraviu.
@anonym_autor neviem idkial si ale mna toto prekvapilo ked som sa pred 20r prestahovala z vychodu do BA. Nebola som na,to zvyknuta. Nechapala som ako niekto moze zastat s vozikom krizom cez ulicku, zablokovat ju a vyberat si kludne tovar. A dialo sa to pravidelne. Neviem ci len moja skusenost ale toto som na vychode nepoznala.
@biba_18 vyjadrujem sa k situáciám, ktoré opísala autorka tejto témy, tuto situáciu neuviedla.
Do tvojej situácie som sa síce ešte nedostala lebo
1. Bývam v dome
2. bývam v slušnej štvrti, kde ľudia dodržiavajú nariadenia, medzi ktoré patrí aj zákaz blokovania niekoho príjazdovej cesty
3. Ak by k niečomu takému došlo a ja nepoznám majiteľa auta mame linku 311 v meste a toto auto bude pokutované a odtiahnuté.
Dokonca môžem volať políciu.
4. Aké sú pravidlá v meste, v ktorom žiješ netuším, takže sa neviem vyjadriť k tomu, čo by si mala robiť. Možno Google, keď nevieš, aký je u vás postup.
@sisaka bezne sa mi staca, ze ludia zaoarkuju u nas auto tak, ze neviem vyjst. Kazdy mesiac niekto.
Bezne sa mi to stava, napr. vcera, ludia idu rano o 5 do prace autobusom, vystupujeme, pani vystupi a zastane rovno pred dverami autobusu a zacne si z kabelky vytahovat ciapku, sal, rukavice a my ostatni cakame v buse, aby sme mohli vystupit 🙂 ale mna to nerozculuje, ako sa hovori: ked nejde o zivot..
Podľa mňa to nieje bezohľadnosť ale zamyslenost
Tiež veľa krát sa mi to stalo aj z jednej aj z druhej pozície ale je to normálne
Veľa krát ľudia si samy neuvadomuju, že to robia lebo veľa ľudí sa ani neozve
Pokial nikto nič nerobí naschvál tak za mňa úplne bežná vec
ja hovorím, ži a nechaj žiť ... jasné, že to občas dvíha tlak, lebo niekedy je evidentne vidieť, že ten človek vie, ale má v paži a robí to cielene ... vtedy nad tým prevrátim oči a idem ďalej (a nenesiem si ho zvyšok dňa na chrbte tým, že sa nechám nasrať) .. ale aj ja som si všimla, že často je to "vlastný svet" ... a vtedy sa pozriem dotyčným do očí ... a žiaľ, často vidím, že sú myšlienkami inde, často majú neprítomný , smutný , vyhasnutý pohľad ... dokonca sa mi raz stalo, že jedna pani, ktorá stála uprostred uličky ... sa na mňa pozrela a do oči sa jej nahrnuli slzy ... samozrejme, často sú ľudia bezohľadní, niektorí nechtiac, iní principiálne (svet je ku mne zlý, ja nebudem za zlé oplácať dobrým) ... ale niekedy je už vidieť, že ľudia nevládzu, ubíja ich doba, životné tempo ... nechcem tým tvrdiť, že sa nemáme snažiť byť prítomní a nežiť tak, aby sme nezasahovali do slobody a priestoru iného ... len že niekedy to nie je bezohľadnosť, ale strata síl, schopnosti vnímať a nie je to provokácia alebo snaha nám ublížiť. Len môj názor (a áno, ak niekoho upozorníte a on sa správa ako chruňo - ignoruje, vynadá, naschvál spraví opak - to je už jeho chrapúnstvo a detinskosť, ale takého neprevychováme🙂 pekný deň
Ono, je zamyslenosť a tiež neschopnosť sa zamyslieť.
Zopár príkladov do života:
Vystupujem z autobusu. Teda chcem, ale nemôžem, lebo kopa "zamyslených" mi zatarasila východ, jediná možnosť, ako sa dostať von, je nadletieť asi.
Veru sa mi raz aj stalo, keď nechápali, že načo hovorím "s dovolením, prosím", vôbec to nepomohlo vysloviť 2x po sebe (a to hovorím nahlas, žiadne "muchy, zjedzte ma"), že som musela použiť aj "uhnete, neviem lietať". Až to bola čarovná formulka, aby som mohla prejsť cez Jordán.
Ľudia sú dokonca takí zamyslení, že zdravia selektívne.
Minulý rok som mala takú kolegyňu, že som nechápala. V škole som bola naučená zdraviť vždy každého, od najmenšieho po najväčšieho bez ohľadu na vek a funkciu.
A zrazu mladé teliatko ani mú, ani bú, dostala som vysvetlenie, že je asi zamyslená. No jasné, so žiakmi hahaha, s "rovnocennými" kolegami hihihi a my ostatní plebs sme nestáli za pozdrav. Pritom vzdelanie vysokoškolské sme mali tiež, aj vek vyšší, len ona si to akosi nevedela prepojiť taká neustále zamyslená.
Bohužiaľ, prestáva to byť ojedinelým (z)javom, tento rok prišla ďalšia podobná.
Momentálne si začínam všímať takový nešvar: ľudia vychádzajúci z obchodu / nákupného centra, či už jednotlivo alebo v skupine rôzneho rozsahu, vám zatarasí vchod / východ, lebo v momente, ako vojdú / vyjdú, buď niečo hľadajú, musia prebrať nesmrteľnosť chrústa alebo si len tak celkom bezprízorne postáť. Upozorníš jemne a hodia na teba v lepšom prípade nechápavý pohľad, v horšom kukuč vraha, lebo som ich vyrušila z hlbokého zamyslenia ...
Pritom prednedávnom slová "s dovolením, prosím" boli zárukou, že prejdem.
Akosi to prestalo stopercentne fungovať, lebo sa z mnohých stali tichí a nečakaní myslitelia. A ty zaručene nečakáš, koľkých takých mysliteľov počas dňa stretneš.
@anonym_0d9dbd vôbec mi nevadia skupinky ľudí keď sa stretnú v supermarkete, ak mi stoja v ceste slušne poprosím a vždy ma nechajú prejsť, ani matky s deťmi mi nevadia 🙂 Mala by si sedieť doma a objednávať nákup cez net, pomôže to tvojmu psychickému zdraviu.
ze tebe nieco nevadi neznamena nic. Empatia a zdvorilost ta zrejme obisli oblukom.
ze tebe nieco nevadi neznamena nic. Empatia a zdvorilost ta zrejme obisli oblukom.
@muzula práveže som empatická hlavne voči starým ľuďom, bola som tak vychovaná a sebci ako ty to nepochopia. " Ži a nechaj žiť " ti niečo hovorí ??
Nefrflem a nezrážam ľudí v obchodoch košíkmi, uličky sú úzke stačí slušne upozorniť.
to nie je sebectvo vediet, ze z budovy ci dopravneho prostriedku sa NAJPRV vychadza az POTOM vchadza, ze po chodniku sa chodi vpravo, ze po pouziti WC si treba umyt ruky a ze nezostanem stat a trkotat s kamoskou v uzkej ulicke medzi regalmi alebo rovno pred eskalatorom. To vedia moje deti uz od cca 5 rokov veku, tak by to mohli vediet aj dospeli ludia. Samozrejme, ze spomalenych neodhadzujem bokom, ale ked musim napriklad v obchode 5-ty krat povedat "dovolite? chcem vyjst", tak mam niekedy uz skoro preteceny pohar trpezlivosti. A sebci su hlavne tito ludia, pretoze seru na ostatnych vo veciach, ktore su zakladom.
@sisaka bezne sa mi staca, ze ludia zaoarkuju u nas auto tak, ze neviem vyjst. Kazdy mesiac niekto.
@anonym_autor očividne ťa to tak neštve, ako situácie, ktoré si opísala, inak by si to uviedla skôr,
Ja som reagovala na tie konkrétne, ktoré uvádzaš, tie mi neprídu ako niečo cielene bezohľadné. Jednoducho sú ľudia zamyslení, v svojom svete, zvlášť keď sú na mobile, tak si človek ani neuvedomí, žeby mohol niekomu zavadzať. Pri nákupoch takisto - ideš si niečo len zobrať, ale začneš vyberať z možnosti a ani si nevšimneš, že medzi časom niekto pristúpi a chce si tiež vybrať.
Chcela si vedieť, či to vadi len tebe, môžeš spokojne spávať, väčšine to tiež vadí, ale nájdeme sa aj také, ktorým takéto drobnosti nedvyhajú tlak, tak sa ma teraz nesnaž presvedčiť inymi situáciami, že aj ja by som sa mala rozčuľovať.
Už som uviedla, že auto mi ešte nikto neblokoval tak, že by šofér tam nebol a pár krat keď sa stalo, že niekto ma blokol - napríklad Amazon donáška, chlapík si asi myslel, že nikto nie je doma, viezol balík nám aj susedovi a presne v tej chvíli som ja otvorila garážové dvere, vyšla som z auta a povedala dotyčnému, že potrebujem vyjsť, ponáhľala som sa do roboty, inak by som počkala, kým roznesie …
Keby sa hypoteticky stala situácia, že niekto vidí, že tam mám auto, zaparkuje svoje tak, že ja nemôžem vyjsť a odíde od auta, tak áno, takáto bezohľadnosť by ma nahnevala. Spokojná? 🤦♀️
Všímam si to tiež a rozčuľuje ma to. Idem do vchodových dverí a skupinka ľudí sa tam rozpráva, že ani prejsť nemôžem. Alebo kráčam po chodníku a skupinka ľudí oproti mne po celom chodníku, ani ich nenapadne, že by sa zaradili za seba, aby protiidúci mohli prejsť. Sebci proste. Aj ja som koľkokrát zamyslená alebo zabraná do rozhovoru, ale vnímam, čo sa deje okolo mňa.
A úplne najhorší sú kolobežkári alebo cyklisti na chodníku. To by som im najradšej jednu struhla.
@anonym_autor ano takto bezohladnost, nevsimavost je casta a nechcem byt hnusna, vela ludi to robi naschval. Mam takych v blizkosti, co napr to s tym autom by veselo psravili, aj s tym nakupom.. ved nech si pocka :DD Ale co je lepsie, ked su zadubeni ludia niekde, clovek ich obchadza a ten dobrat ta zramuje a este je oduty :DD ani pardon ani nic... ja som dokonca zazila, dcera mala cca 2,5r, isla som s nou v aquaparku za ruku von z bazena, a pred nami mamicka este s mensim dietatom, ti isli pomalsie, ale ziadna katastrofa, raz dva by sme boli von.. a zrazu matrona dochodkyna preletela, okolo mna tu mamu s tym dietatom normalne odsotila, prekrutila ocami a gulala sa dalej, alebo.. stojime v rade na jarmoku, rad ze aj slepi to vidi.. a pani sa trepe do predu zboku a vpredu jej hovori niekto, pani ale tam je rada.. jaaaaaj nevsimla som si hihi, ja len toto by som... a toto je v podstate moj rodiny prislusnik = hanbim sa vzdy. vzdy. milion milion pripadov, sebestredny clovek, nevsimavy, namysleny, ona pupok sveta, ona fnukne a vsetci okolo mna lietaju, vsetci pockaju, uhnu sa... ale ona nie.. pred regalom v obchode zastane a bude tam zmurkat, nevadi, ze niekto caka... :DD Rozpravanie tam kde zavadzaju je uplna klasika.. posledne som prvy krat chcela ist do "stárbuksu" a tam slecny nalepene na vitrine, ani sa pohnut, dorpava, dolava, dve boli siroke ako cela vitrina...obsluha len zmurkala, nieze by taktne ze mate objednane, tuto pockajte alebo si sadnite.. tak som sa otocila a isla po par minutach prec :D neviem co maju, neviem co si dam:D vsade vsade to je...
inak to sa mi stalo v decathlone, potrebovala som konkretnu vec ale bol regal obsadeny panom co obzeral, tak som si isla zatial pozreit ine, a rovnako v obchode ked vidim, ze nietko komotne ide obchdoom , stredom a isto ho budem skor ci neskor obchadzat.. tak idem opacnym smerom, cize kym sa ten pri jogurtoch vykuka, ja obehnem zvysok a tam sa vratim :D
inak tieot veci koncia zvacas vtedy, ked danu osobu niekto zramuje, urazi alebo ublizi jej, casto stavaju aj v chodbach a za dverami atd.. potom uz su vsimavejsie.. :D
Tiez som nad tym rozmyslala, ja som v takychto veciach empaticka, aj ked soferujem, aj v obchode, nie je cela ulicka len moja, cela cesta len moja, ked napr idem do odbocovacieho pruhu a ten za mnou chce ist rovno, tak sa tam postavim tak, aby mohol okolo mna prejst, atd... A to som skor z osob so znizenou empatiou voci ludom, ze skor ma dojme utrpenie zvierat ako ludi, ale pri takychto veciach som zase vsimava.
Ja to volam "mam na haku" ludia, nestara sa, dokonca si vsimam, ze aj v cestnej premavke to robia, kludne vojde na vozovku, ved co, ze napr teraz sa neda zabzrzdit rychlo a aj ked ide clovek 20-30, tak to moze zle dopadnut, Akurat dnes som videla ako jedna baba prebehla popred auto predo mnou. Nesli semafory, sneh, smykalo sa, neupravena cesta dolu z vysokeho kopca a ona sa mu rozbehla rovno popred kolesa.
Mňa tiež irituju takéto veci, ľudia idú po svojej osi, nikto iný neexistuje len oni. Casto sa s tým stretávam. Svoje deti som učila aby boli ohľaduplne, majú to už v sebe ale samé si všimaju, že koľko krát ich ostatní kvôli tomu vytláčajú / utláčaju. Je to trápne aki vedia byť ľudia sebe strední.
Ked som si citala autorkinu ponosu, ako keby pisala o mne. Zvysok som ani necitala. Hold vy to povazujete za bezohladnost, ale co tak keby ste boli vy ohladuplni k nam? Nie vsetci a vsetkych mozgy pracuju rovnako. Kolkokrat sa ja zamyslim niekde na chodniku, v ulicke v obchode, rozmyslam, co som nespravila, co treba kupit, ci ma zase neoskubali v obchode, ci nablokovala akciovu cenu, alebo mi to dala na blok za plnu, lebo som nestihala balit aj sledovat, co nahadzuje cez pokladnu, aby som dlho neblokovala pult s nakupom pre dalsieho stojaceho v rade. Ako prepacte, ale to co tu pisete, mozem aj ja z tej opacnej strany povazovat za bezohladnost voci nasej skupine ludi, ktora sme zahltena podnetmi, ulohami, povinnostami, ze si jednoducho neuvedomime, ze stojime niekomu v ceste, ked sa zamyslime, alebo premyslame. Kolkokrat sa mi stalo, ze som isla po ulici a riesila pracovne veci na mobile a pri rozmyslani zastala, aby som spravne napisala odpoved. Pre vas by zitie v mojej kozi bola nocna mora. Otazka znie kam sa tak velmi ponahlate, ze nemozete chvilu pockat, kym sa prebudime z myslienok? Alebo vam tak vadi, ze ste museli otvorit usta? Mne staci, ked do mna jemne drgnu a hned som v pritomnosti a uhnem sa a ospravedlnim, nemusia ani usta otvarat, ak vas to tak obtazuje
@canany, ale o to predsa ide, ze ako spolocnost sme si nastavili nejake pravidla, tak by ich mali dodrziavat vsetci, a nie ich ignorovat a potom sa dovolavat ohladuplnosti. Ked tie veci co si napisala o sebe vies, preco TY nie si ohladuplna a pri rieseni pracovnych veci na chodniku sa nepostavis niekde na kraj?
Ked som si citala autorkinu ponosu, ako keby pisala o mne. Zvysok som ani necitala. Hold vy to povazujete za bezohladnost, ale co tak keby ste boli vy ohladuplni k nam? Nie vsetci a vsetkych mozgy pracuju rovnako. Kolkokrat sa ja zamyslim niekde na chodniku, v ulicke v obchode, rozmyslam, co som nespravila, co treba kupit, ci ma zase neoskubali v obchode, ci nablokovala akciovu cenu, alebo mi to dala na blok za plnu, lebo som nestihala balit aj sledovat, co nahadzuje cez pokladnu, aby som dlho neblokovala pult s nakupom pre dalsieho stojaceho v rade. Ako prepacte, ale to co tu pisete, mozem aj ja z tej opacnej strany povazovat za bezohladnost voci nasej skupine ludi, ktora sme zahltena podnetmi, ulohami, povinnostami, ze si jednoducho neuvedomime, ze stojime niekomu v ceste, ked sa zamyslime, alebo premyslame. Kolkokrat sa mi stalo, ze som isla po ulici a riesila pracovne veci na mobile a pri rozmyslani zastala, aby som spravne napisala odpoved. Pre vas by zitie v mojej kozi bola nocna mora. Otazka znie kam sa tak velmi ponahlate, ze nemozete chvilu pockat, kym sa prebudime z myslienok? Alebo vam tak vadi, ze ste museli otvorit usta? Mne staci, ked do mna jemne drgnu a hned som v pritomnosti a uhnem sa a ospravedlnim, nemusia ani usta otvarat, ak vas to tak obtazuje
@canany tiež nechápem, čo je na týchto bežných situáciách také strašné, že to niekoho vytočí, že musí povedať “s dovolenim” , niektorých ľudí očividne irituje akýkoľvek kontakt s ľuďmi, keď im aj slušní ľudia, ktorí sa len niekde nevhodne postavili a následne ospravedlnili vadia. Ja si nemyslím, že je to v týchto prípadoch úmyselné.
Ked som si citala autorkinu ponosu, ako keby pisala o mne. Zvysok som ani necitala. Hold vy to povazujete za bezohladnost, ale co tak keby ste boli vy ohladuplni k nam? Nie vsetci a vsetkych mozgy pracuju rovnako. Kolkokrat sa ja zamyslim niekde na chodniku, v ulicke v obchode, rozmyslam, co som nespravila, co treba kupit, ci ma zase neoskubali v obchode, ci nablokovala akciovu cenu, alebo mi to dala na blok za plnu, lebo som nestihala balit aj sledovat, co nahadzuje cez pokladnu, aby som dlho neblokovala pult s nakupom pre dalsieho stojaceho v rade. Ako prepacte, ale to co tu pisete, mozem aj ja z tej opacnej strany povazovat za bezohladnost voci nasej skupine ludi, ktora sme zahltena podnetmi, ulohami, povinnostami, ze si jednoducho neuvedomime, ze stojime niekomu v ceste, ked sa zamyslime, alebo premyslame. Kolkokrat sa mi stalo, ze som isla po ulici a riesila pracovne veci na mobile a pri rozmyslani zastala, aby som spravne napisala odpoved. Pre vas by zitie v mojej kozi bola nocna mora. Otazka znie kam sa tak velmi ponahlate, ze nemozete chvilu pockat, kym sa prebudime z myslienok? Alebo vam tak vadi, ze ste museli otvorit usta? Mne staci, ked do mna jemne drgnu a hned som v pritomnosti a uhnem sa a ospravedlnim, nemusia ani usta otvarat, ak vas to tak obtazuje
@canany presne si to vystihla a nadstavila zrkadlo večne nespokojným ľuďom, ktorí očakávajú, že sa im bude okolie neustále prispôsobovať.
Nová doba! Host vyhazuje vrchního! Alebo inými slovami, ked niekto nevie/nie je ochotný/ignoruje nejaké spoločenské normy, tak problém nie je v ňom, ale vo večne nespokojných ľudoch, ktorým sa on musí prispôsobovať. Celkom bizar...
Ked som si citala autorkinu ponosu, ako keby pisala o mne. Zvysok som ani necitala. Hold vy to povazujete za bezohladnost, ale co tak keby ste boli vy ohladuplni k nam? Nie vsetci a vsetkych mozgy pracuju rovnako. Kolkokrat sa ja zamyslim niekde na chodniku, v ulicke v obchode, rozmyslam, co som nespravila, co treba kupit, ci ma zase neoskubali v obchode, ci nablokovala akciovu cenu, alebo mi to dala na blok za plnu, lebo som nestihala balit aj sledovat, co nahadzuje cez pokladnu, aby som dlho neblokovala pult s nakupom pre dalsieho stojaceho v rade. Ako prepacte, ale to co tu pisete, mozem aj ja z tej opacnej strany povazovat za bezohladnost voci nasej skupine ludi, ktora sme zahltena podnetmi, ulohami, povinnostami, ze si jednoducho neuvedomime, ze stojime niekomu v ceste, ked sa zamyslime, alebo premyslame. Kolkokrat sa mi stalo, ze som isla po ulici a riesila pracovne veci na mobile a pri rozmyslani zastala, aby som spravne napisala odpoved. Pre vas by zitie v mojej kozi bola nocna mora. Otazka znie kam sa tak velmi ponahlate, ze nemozete chvilu pockat, kym sa prebudime z myslienok? Alebo vam tak vadi, ze ste museli otvorit usta? Mne staci, ked do mna jemne drgnu a hned som v pritomnosti a uhnem sa a ospravedlnim, nemusia ani usta otvarat, ak vas to tak obtazuje
@canany ako vieš, že ľudia ktorým to vadi, ktorí sa ponáhľajú nemajú ťažký život? Píšeš že keby sme žili ten tvoj, tak je to nočná mora, ale tak isto keby si ty žila život niekoho iného mohol by povedať to isté, nemôžeš vedieť ako to má niekto iný a neocakavaj že len ty to más ťažké.
Jedine čo autorka podľa mňa chcela povedat je, ze by ľudia obyčajne mohli vnímať okolie aspoň na toľko aby neobmedzovali druhych. Práve preto, že človek nikdy nevie prečo ten za tebou zamyslenou.sa ponáhľa. Možno bezi sa silne autistickym synom, ktorý dostal záchvat pri otcovi, ublizuje si a potrebuje aby prišla mama z obchodu.. jednoducho - sloboda jedného konci tam, kde začína sloboda druhého.
Ja uplne „zboznujem” ludi, ktori idu vo dvojiciach-trojiciach po chodniku oproti mne a ani za boha sa uhnut, aj ked vidia, ze nemam ako prejst, jedine by som musela vyjst na cestu. Vzdy som sa ako tela uhybala a vysla mimo chodnik, teraz ma ani nehne, vystriem chrbat, pridam do kroku a neuhybam, ti pricetnejsi sa spamataju a uhnu, zvysok dostane ramenom a snad nabuduce pochopia.🙂
@anonym_36b785 aj ja to tak robim. Aj ked ma to mrzi, ale pol chodnika je ich, pol moja, tiez drcbem ramenom a hotovo, ja sa nebudem kvoli nim hadzat do cesty

Niektori ludia su bezohladni, no vacsina z tych co "prekazaju" ma skor spomalene myslenie, pripadne im to vobec nedochadza a na tych sa netreba hnevat, vacsinou za to nemozu.