Dostávali ste ako deti na holý zadok?

@anonym_autor neboli to úplne rodicia, dostala ze ma napríklad doktorom strasila okolitá rodina. Dneska mam skoro 30, vidím ihlu a je mi zle, bojím sa. Bojím sa doktorov lebo jak decku mi hovorili ze mi daju injekciu do jazyka, do oka... dostať som dostala len teda nic hrozné žeby ma tasali a mala som modriny. Ja to neuznávam, moje dieťa nepijem a ked mi kolegyňa povedala zwby som mala začať ze mi bude skákať po hlave som kukala na ňu ci jej šibe. Mala je vychovana tak ze ked vidi aj ze som smutná pride za mnou ma povzbudiť nie mi naložiť. Takto si žiaľ predtým rodicia vychovali svoju generáciu. Na deti frflali, nadávali im a teraz sa čudujú ze su v domovoch dôchodcov a nikto za nimi nepríde.

Narodila som sa v úvode 80tych rokov. Pravdepodobne som v utlom detstve dostala na zadok (s plienkou ), ale to si nepamätám. Raz som dostala facku od otca a raz od mamky. Ale to som si naozaj zasluzila, nevedela som sa v puberte vpratat do koze a mame uz skutocne rupli nervy. Naozaj vdaka Bohu za ich bozsku trpezlivost so mnou. Inak ziadne bitky a tresty u nas neboli.

@anonym_autor som dieťa takmer nultých rokov, dostala som pravidelne na zadok, pamätám si však raz jednu bitku, kedy starší súrodenec mamu odtrhol oddomňa, lebo jej minimálne preskočilo - 8 modrín, 2 škrabance, hrča na hlave a veľká bolesť v srdci, prešlo odvtedy možno aj 15r a ja to mám v hlave čerstvé akoby to bolo včera. Vtedy som si povedala, že moje deti vždy dostanú pochopenie, nie bitku, keď budú mať ťažké dni.

Nikdy som svoje deti neudrela, občas sa hnevám a kričím ale nikdy ho neudriem ani slovne neurazím. A biť deti (akokoľvek aj jedna po zadku) je pre mňa uchylné, choré a zvrátené.

To asi preto majú dnes deti viac psychických problémov, než ste mali vy, lebo ich tak ukážkovo vychovávate. Prepadávajú starých na uliciach za bieleho dňa, nosia do školy sekery a nože, vraždia spolužiakov a učiteľov, skačú pod vlaky a zo striech, sebapoškodzujú sa, majú depky a úzkosti, psychológovia nestihajú. Aha, lenže tieto nedokonalé matky na koňa nechodia.

@anonym_autor Ja som vyrastala v 80tych rokoch, pamätám si, že sme občas za trest kľačali, že mama občas vytiahla varechu, ale ak nás dobehla, raz nám s ňou dala po zadku (nie holom), občas nás tak udrela rukou po chrbte. Ja som toto celé "pochopila" až ako dospelá, že ona bola vychovavaná v takom duchu, že takto treba vychovávať deti a preto sa jej to zdalo najsprávnejšie.
Zas môj otec viem, že ako najstaršie dieťa z piatich bol strašne bitý svojim otcom, remeňom, rukou, palicou... takmer denne. On nás nikdy nebil, s ním som mala aj lepší vzťah ako s mamou. Za celý život mi dal jednu facku, keď som urobila niečo, za čo by som sa prefackala aj sama.
Ja dcéru nebijem, dostáva iné tresty a zákazy, keď je to potrebné.

@billy_jean mam rovnaké spomienky. A lepších rodičov som si priať nemohla.

@anonym_73997c ty si dobre chytená 🙂 v hlave riadna inventúra

@anonym_autor budem mať 50 a nikdy ma rodičia neotĺkali. Nedostavala som na zadok ani ma nestrasili školou, doktorom a pod. To nie je o dobe, skôr o labilnych jedincoch, ktorí nestihli dozrieť a rýchlo sa ponáhľali rozmnožovať. Pamätám si, že ma strašili, že pôjdem do pionierskeho tábora a tam konečne začnem jest 🤣 absolvovala som to verná svojim zásadám, guláš tam domna nedostali.

to nie je vôbec dobou, aj teraz mastia matky svoje deti…

Som ročník 1980, čo si pamätám, rodičia ma nebili, raz mi dal otec facku - ale zaslúžene, to som bola pubertiačka, drzá, arogantná atď. ... pustila sa mi vtedy z nosa krv, on chudáčisko, do konca života mal skrz to výčitky svedomia ... ale vtedy som si to fakt zaslúžila, sama sebe by som si dala facku za také správanie.

Ja som tiež dieťa 90. rokov a babka sa mi síce bežne "vyhrážala" papučou, či prakerom, hlavne keď som neupratovala, no nedostala som nikdy naozaj 😅

Mám vyše 50. Otec na nás nwpolozil ruku nikdy. Mama párkrát papuču, ale nikdy nie za blbosť.
Mala som milujúcich rodičov.

@anonym_autor o pár rokov budem dôchodkyňa, nikdy ma rodičia nebili, ani ja a môj muž sme nikdy naše dieťa nebili

Mam 40+ a nedostala som ani raz, ale ani nemali dôvod. Tiež nebijem svoje deti, aj keď by si niekedy zaslúžili 🙈 radšej vrieskam jak nepríčetná. Ale nikdy ich neudriem a nedovolím to ani manželovi.

Rodičia nás deti neboli, bili sa len oni medzi sebou.

@anonym_autor Samozrejme, že sme dostali a navyvádzaki toho dosť. Zili sme na dedine v takej kominute detí, že sme robili veľa neplechu a nie raz som sa bála domov 🤣🤣🤣 Inak som mala milujúcich rodičov len deti sme boli veľmi besné a ja prevažne po horách, kopcoch s chlapcami sa hraja na indianov 😅😅 Nikdy nezabudnem aký pruser bol keď sused zakvačil mačku za nihu na strom a mačka jačala ako o život a ja som revala,že ju nechce pustiť a ešte sim.aj dostala doma.

Ja mám psycho mater, ktorú celý život neznášam, lebo sa nikdy ku mne nesprávala ako matka ale iba ako zakomplexovaná zrúda plná zla. Vždy mi robila zle, komplikovala mi život, kričala po mne, nadávala mi, zhadzovala ma, urazala, trestala a aj rôzne ťažké traumy som si kvôli nej zažila. A teraz keď som dospelá a žijem svoj život, tak sa falošne tvári na milú a priateľskú, ale už je neskoro.

Mám skoro 50, a nikdy ma doma nezbili, ani my s manželom sme našu dcéru nebili. Inteligentní ľudia si nepotrebujú autoritu získavať hrubou silou a násilím. V konečnom dôsledku sa to práveže otočí proti nim. Moju kamarátku zo susedstva bil jej otec celé detstvo a kôli tomu doteraz k nemu nemá žiadny vzťah.

@anonym_autor Mám takmer 60r.,ale ja skutočne neviem,co je bitka.Rodicia vychovavali slovne.Na tu opisovany prípad -injekcia u lekára,ma slovne pripravili.Vdaka tomu som vedela,ze čo mozem očakávať a zároveň som chápala, že tá malá bolesť je potrebná ,aby som sa uzdravila.. Pri výchove syna som praktizovala spôsob výchovy mojich rodičov a tiež sa osvedčil ...

My sme ako deti dostali vechťom od mamy,otec ma raz zbil ked som mala 12 ale to som si plne zasluzila.Horsie bolo jeho spravanie k nam,radsej nas mal bit ako znicit nam psychiku.Bitka preboli,to aky bol despota ostava vo mne aj po 40tke.

@anonym_eb7999 hlúpa odpoveď. Zrejme nevieš, čo sa deje v spoločnosti. Tak mohla by si aspoň pamätať diskusie,
kde si ženy radia, ako ziskať ID na psychickú dg, lebo ony ho už majú. Ako píšu konikovské matky, ako sa správajú ich deti a ony si nevedia dať rady. Každý vychováva, ako najlepšie vie, aj tak sa chýb dopusti. Len si to treba priznať a nemyslieť si, že moja výchova je tá najlepšia. Aj tebe raz tvoje dospelé dieťa vystaví účet.

Som Husakove dieta. Ked som dostala doma bolo to viac nez zasluzene az v puberte … a nie traumu z toho nemam asi preto, ze som vedela za co a pamatam si v podstate iba jednu a este dodnes sa bavim na tom. Jednu pamatnu facku som dostala este po 18 stke … ale bol to pripad, kedy uz by praskli nervy hocikomu … len mne a sestre to bolo smiesne (ona dospela vydata dostala tiez). Od otca nikdy … sice sa vyhrazal, ale v podstate len proforma a najvyssi trest bol, ze schoval nejaku hracku alebo kus oblecenia. skor si pamatam nase ucitelky … tie nemali problem slahnut palicou na chodenie po chrbte a vyrazit dych, prilepit spoluziaka na stolicku lepiacou paskou atd 🤦🏻‍♀️

Narodila som sa v 80-tych rokoch. Sem tam som určite dostala, ale nemyslím že na holý zadok. Teda nepamätám si to, to znamená, že žiadne bitie či týranie to nebolo, žiadne traumy z toho nemám. Čo si z toho pamätám, že som dostala, keď som ozaj nepočúvala a raz, keď som preliezla cez balkón k susedom. Netreba si mýliť výchovnú a bitkami.

Dostávala som a som za to vďačna dnešným rozmaznancom to zjavne chýba

Vyrastala som v 90tich rokoch a pamätám si ako ma mama naháňala s varechou po byte, jednu na mne aj zlomila 😂 vždy som vedela za čo som to dostala 😊 nemyslím si žeby ma to nejak poznačilo

@anonym_73997c každá generácia rodičov spôsobí dieťaťu iný typ traumy, je možné si naštudovať charakteristiku jednotlivých generácií rodičov a dopad ich výchovy na dieťa.
Tu spomínaná generácia odchádzala do práce skoro, deti vychovávali jasle, škôlka, pribuzní, bitka bola súčasťou, aj nechať vyrevať, rodičia nevenovali pozornosť emocionálnym potrebám detí - to su fakty, ale majú aj svoje dôvody, že prečo to bolo fakt.
Tie deti vyrástli a dnes svojim deťom dávajú naopak zas prehnanú pozornosť - volá sa to helikopterový rodič, deti sú v kuse sledované a mojkané - a to zas vytvára iné psychické traumy.
Žiadny extrém nie je dobrý a treba hľadať cesty, ako vychovať zdravých a vyrovnaných jedincov.

Dnešné deti nedostanú výchovnú, rodičia ich "vychovávajú" v rukavičkách, nedajú na ne dopustiť, milión krát im len dohovárajú. Nepomáha to, potom sa matky sťažujú, že si nevedia rady. Deti im doslova skáču po hlave. Nevedia sa správať v škole, na ihrisku, v obchode. V škole rodičia idú vynadať učiteľom, namiesto dohovorenia vlastnému decku, a dalo by sa ďalej pokračovať... Netreba písať o extrémoch vo výchove s bitkou, aj dnes sa nájdu rodičia, čo svoje deti týrajú. Ale moderná výchova je "dohováracia", a potom to tak vyzerá, ako všade naokolo...

Som ročník 86 a áno, niekedy sme dostali so segrou aj s varechou, ale nejaké traumy z toho nemám. To skôr z rozvodu rodičov, ale to už je na inú tému

@anonym_autor to nie je o dobe,ale o ľuďoch. Nás rodičia nebili. Zato švagriná, ktorá je o 12rokov mladšia (roky 90) kľačala na klatiku 🤦🏻‍♀️. Jej otec,si doteraz vyžaduje pozornosť a vďaku od detí, vnúčat .Vyžaduje za všetko "čarovné" slovíčko a nechutnú pusu na ústa. Pritom jeho správanie k iným je nechutné a zlé.