Neviem sa zbaviť vecí. Ako prekonať tento pocit?

Hoarding disorder.
U niekoho sa to dokáže vyvinúť do vážnej diagnózy

@anonym_autor ale tým že si to vieš pripustiť a hovoriť o tom, tak je to krok vpred.

@anonym_4cb7ee ja verim ze mas pravdu, uvidime kedy ma zas chyti upratovacia mánia

@anonym_autor ja som raz prišla v živote o všetko, všetky veci boli zrazu fuč… ostala mi jedna igelitka veci. A vieš, čo? Nič z tých veci mi nechýba a vlastne celkom rýchlo ich nahradili iné veci. Na jednej strane nemám tvoje problémy, nemusím špekulovať, či sa zbaviť knihy z detstva, lebo žiadnu takú nemám. Na druhej strane, kedy si tu knihu naposledy čítala alebo ju bude niekto iný u teba doma citat? Skús tým veciam ponúknuť nový život… možno to ta bude motivovať. Predstava, že tu knihu nejaké dieťa číta…

V skupine minimalizmus raz padla rada, ze "predstav si, ze je na tej veci hovno" - a teraz : das si tu námahu ze to hovno umyjes (teda ta vec za to stoji) alebo proste nestojí za to a vysmaris aj s hovnom? Chce to veľkú predstavivosť 😅😅😅

Ja tento problém nemám, pravidelne veci vyhadzujem a darujem. Ale zažila som ten pocit s knihami, dlho som opatrovala nejaké detské knihy, ale keďže priestor nie je nafukovací, tak som jedného dňa vyložila celú knižnicu, vybrala tie naozaj srdcovky, to isté muž a všetko ostatné sme predali/darovali. Žiadna z tých kníh mi nechýba, už si ani nepamätám poriadne, čo všetko tam bolo 😅 Oblečenia sa napríklad vôbec nemám problém zbavovať, 2x ročne vykladam celý šatník, pretriedim a tak sa mi veci nekopia. Ak to nedokážeš spraviť sama, tak poziadaj niekoho, nech ti pomôže, bude to ľahšie, keď budeš mať podporu.

@anonym_autor ja som opacny pripad,ja dokonca radsej veci vyhadzujem ako nakupujem,ale bude to sposobene tym ze u nas v rodine sa nikdy ani gombik nevyhodil. Vzdy sa vsetko odkladalo,akoby sa jednalo o zlaty inventar,pricom sa bavime o 30rocnych srubach, polstorocnom nabytku,uz davno nenositelnom obleceni atd. Iste veci si clovek chce zanechat v pripade "potreby" (sice som to tricko nemala na sebe uz 10 rokov ale co ked...), potom su zas sentimentalne veci a dary od blizkych,to viem pochopit proste drobnosti,ktore nas spajaju s minulostou a vela pre nas znamenaju (ak to nie je zrovna nefukncny klavir tak ok). Zvlast kategoria su totalne rarohy - nefukncne,znicene,spinave a uz na prvy pohlad vieme ze sa ich chceme zbavit,nad nimi netreba prilis rozmyslat. Dobrym prikladom su znicene kable,nefunkcna elektronika,prazdne krabice ktorych sa nikto nedotkol uz minimalne rok.

@olimuc Aj ja mam taketo zachvaty minimalizmu s vylukou knih 🤭🤗.

Byt nekompromisna, uvodos ako sa ti bude laxhsie upratovat zit. Knihy , ved su kniznice, eknihy, zozenies vsetko

@anonym_autor o sa dalo posunut dalej som posunula, nepredavala, jednoducho podarovala lebo odniesla na charitu. Co bolo nepouzitelne slo do smeti (vytriedene, nieco na zberny dvor, nieco do plastov, textilu, papiera, co neslo vytriedit do komunalu). Absolutne bez vycitiek.

@gloriadeville Presne 😅
@jablkovastrudla Tak napis aspon prve pismeno. 🙂

Zachovalé oblečenie som dala do tých kontajnerov na oblečenie.

Knihy, ktoré sú v podstate nové, som dala do Martinusu (knihovrátok), za to som dostala poukážku a v budúcnosti si môžem kúpiť ďalšie knihy.

Knižky, ktoré by sa nedali predať, som dala do knihobúdky, antikvariátu alebo komunitnej záhrady, kde tiež majú knihobúdku.

Hračky som podarovala ďalej v rodine, kde majú malé deti.

@anonym_3fc7b5 👍 😂

Čo by ti mohlo pomôcť, je odfotiť si to. Ale pre vlastnú potrebu.
Ako také uzavretie (closure). Spomienka.

Ahoj, ak raz budeš mať deti,veľmi oceniš,že si si odložila svoje knihy z detstva..a úplne sa vrátiš späť vo svojom detstve, sú to tak nádherné chvíle, že sa mi ťažko aj hľadajú slová. Alebo hračky, Tvoje bábiky, mončiči,s ktorým sa hrá Tvoje dieťa..Tvoja kuchynka, ktorú si dostala pod stromček..vrátiš sa späť v čase, keď bolí Vianoce také čarovné..
Vždy počúvaj svoj hlas..a nezbaví sa vecí, ktoré raz môžu oceniť Tvoje deti, neterka,synovec..vnuci,atď..

@anonym_autor saty svoje triedim pravidelne nám minimum čo točím dookola po čase vymením. Nezhromažďujem. Dekorácie mám väčšinou živé kvety sem tam vyhodil sem-tam donesiem nové. Jedlo ani kozmetiku - drogérii neskladujem. Obaly likvidujem hneď. Ale čo ma úplne desí je predstava upratovania po rodičoch napríklad čo s krištáľom, karlovarskym porcelánom verím že všetci toho nakúpili a majú v obývačkových stenách dosť - mám z toho nočnú moru🙂

@anonym_autor ak proste nedokazes sama urobit ten krok vypratat a vyhodit, tak chod psychologovi. Ano, peniaze ti v tom stoja. Co malo pres 10 r hodnotu 5 eur, dnes nevezme nikto ani zadarmo...

@anonym_autor predavatcsa neoplatí v dnešnej dobe vevi nrmaju ziadnu hodnotu, cize darovat alebo vyhodiť.

tu sa objavuje silný vzorec (a je to celkom bežné u ľudí) potreba kontrolovať minulosť cez veci, aby si sa cítila bezpečne...cítiť sa viazaný vecami, ktoré majú hodnotu alebo spomienku je prirodzené.. experimentuj s malými rozhodnutiami na začiatku.. nechaj ísť jeden menší predmet a všímaj si,pozoruj, ako sa cítiš..nie je nutné robiť radikálne upratovanie...malými krokmi sa zmeny stávajú zvládnuteľnými..ktorý konkrétny predmet by si dnes mohla pustiť? s akými príjemnými pocitmi to chceš mať spojené? za čo si ýtm veciam vďačná? ktorá časť tvojej minulosti ti dnes bráni žiť slobodne? ono stači niekedy namiesto "zázrakov" pár hlbokých nádychov, zatvoriť si oči, predstaviť si úlohu daného predmetu v našom živote, poĎakovať a nechať ho ísť 🙂 nechcem posobiť ezo, ani to nemá byť nič také, ale snáď sa chápeme :D držím palce 🙂

@anonym_autor ja mám odložené aj moje žiacke knižky a prvú čítanku spred 38 r🤣a často si to s deckami pozeráme, rozprávame.Tiez máme jednu izbu kde mám v krabiciach veci na predaj zimné overaly, plný veľký sáčok Lego, rifle pár krát oblečené, monitor chcela som to teraz pred Vianocami nafotit popredavat, ale som ochorela.Ta izba nikdy nebola prázdna a viem, že tie veci nevyhodim len musím chytiť ošiaľ a nafotit mne sa s predajom celkom darí, ale nemám teraz čas sa tomu venovať to treba stále pridávať do skupín každý deň, hľadať nové skupiny zo skúseností po Vianociach sa dobre predáva, tak dovtedy snáď niečo nafotim.
ja som vždy mala veľký cit k veciam a spomienkam a neviem sa ľahko s tým rozlúčit tak to ani nerobím🫣.Moje detské, teenegerske knihy som darovala do knižníce knižiek mi nie je ľúto.A po deťoch mám vrecia veci na streche😆mne to nezavadzia aj, keď logiku to nemá nechávať si ich, ale neviem to len tak chytiť a darovať.

@anonym_autor predstáv si svojich blízkych, ktorých máš rada, že po tvojej smrti sa budú musieť vysporiadať so všetkými tvojimi citovými väzbami k veciam - koľko ich to bude stať peňazí, času, energie, aby to po tebe upratali a koľko problémov im tým spôsobiš. Predstaví aj keď nikoho nemáš aj tak to bude niekto musieť zlikvidovať a teda že cudzí ľudia sa budú musieť zaoberať tvojimi haraburdami - mne toto dosť pomáha.

Toto mám ja. Mám už vlastnú domácnosť kde som si zobrala len to najnutnejšie ale u rodičov mám celú detskú izbu vecí na ktoré som extrémne naviazaná. Rôzne predmety aj oblečenie z rôzneho obdobia, puberty atď. Pri predstave že to vyhodim ma prepadajú úzkosti akoby som vyhodila tým kúsok seba a toho obdobia. Najhoršie je že nedokážem vyhodiť ani také veci ktoré mi pripomínajú to zlé z detstva. Pred pár rokmi mi mama vyhodila istý kus oblečenia a dodnes som z toho prehnane smutná a chýba mi to. V mojej domácnosti sa snažím nezahlcovat ale neviem čo so všetkými tými vecami z detstva. Viem že to nie je normálne ale kto toto nezáživa tak nepochopí

Ozaj mas teraz jedinecnu prilezitost urobit poriadok s vecami, ktore zrejme uz nepotrebujes/nepouzijes, prosim vyuzi ju. Par veci, ktore maju pre teba velku citovu hodnotu si nechaj ale ostatnych sa zbav (vyhod, daruj, predaj) Presne toto sme riesili so svokrou po smrti svokra. Stahovala sa do krasneho prerobeneho trojizbaku, zial vela veci zbytocnych (oblecenie, ktore uz dobrych par rokov nemala na sebe, veci po svokrovi, po muzovi a kopec dalsieho) priniesla so sebou s tym, ze sa ulozia do izby a postupne to vytriedi a urobi izbu pre decka, aby u nej mohli prespat. Dopadlo to tak, ze ani po 8 rokoch izba nie je vytriedena, zapratana este viac ako bola a deti tam samozrejme nikdy nespali, nebolo kde. Ale u mojej svokry je to uz asi diagnoza.

Odporucam si veci odfotit a posunut /vyhodit. Kludne si potom z toho urob malu fotoknihu, ze spimienky a napis k predmetom, ze “knizka od maminy, kupila mi ju ked som mal 7 rokov”. Ja som takto vypratavala detsku po rokoch, hrozne vela spomienok, nic som z tych veci nepotrebovala ale bol to sentiment. Tak som si to pofotila a obcas natrafim na ten obrazok a pousmejem sa. Predmet nepotrebujes, ide o tu spomienku.

Vďaka Bohu tento pocit nemám. Dokonca sa rada zbavujem vecí, rada ich darujem. Nemám rada, keď mi zapĺňa priestor niečo, čo nevyužívam...

Ja mám veľmi veľa vecí, asi na 3 životy, trochu to pramení z toho, že som v detstve nemala ani svoje topánky, mohla som v nich chodiť, ale keď zmizli tak som nemohla plakať kde mám moje topánky, lebo nikdy moje neboli, aké boli voľné, hoci aj o 2 čísla, išla som v tých.

Takže keď sa neviem hýbať a strácam prehľad a vyslovene padajú na mňa veci zo skríň tak triedim: darujem, predám, vyhodím, nechám si.
Vždy sa čudujem, prečo skladujem oblečenie, ktoré je zatrhnuté, so žmolkami, zlý materiál, to sú vačsinou veci-nechám si🙄 lebo nebudem túto vec predávať, ani darovať, keď je o ničom.
Tak nezostane nič iné len ich potom vyhodiť, lebo nemám miesto pre ostatné veci.
Včera práve som vyhodila 2x 60l sakle s oblečením, pre ktoré som nemala využitie, nedali sa darovať, ani predať a už som si ich nemohla nechať.
Takže aj stará kniha, pokiaľ nikoho nepoteší tak ju nepotrebuješ ani ty, sú to zbytočnosti, ktoré musíš obchádzať.
Ten pocit po vypratávaní a keď sa tých vecí zbavíš, je neskutočný, nadýchneš sa, budeš sa usmievať😍

@anonym_autor Ak predávaš sama cez bazáre, nafotíš knihy, na Čarovnej poličke iba vypíšeš názov, cenu si určuješ sama, ale môže to trvať dlhšie. Knihobot vykupuje knihy od roku 1990, urobíš jednu fotku kníh vedľa seba, aby bolo vidieť názvy, pošleš im, odpovedia Ti, kam to chceš doručiť alebo kedy má pre to prísť kuriér. Je to zadarmo. Postupne budeš dostávať peniaze, ako sa knihy predajú. Ja som za 28 kníh dostala necelých 22 eur. Na Restorio si zadáš knihy a hneď vidíš, koľko za ne dostaneš, aj Ti to hneď vyplatia. Na Martinuse takisto, ale dostaneš poukážku a za tú si môžeš u nich kúpiť knihy.

Nemate nejaku miestnu skupinu, bazar na FB? Lebo u nas toto velmi dobre funguje - nafotim, ze darujem a potom mam dobry pocit, ze vec sluzi. Ty si len myslis, ze predas, ale to niekedy mozes cakat roky, zakial co ked darujes, vec naozaj dalej sluzi, tesi niekoho. U nas aj v bytovke zvyknem dat, mame vo vchode v chodbe taku policku a ludia tam daju obcas knihy, niekedy aj fungujuce vyradene pristroje, hracky. A vzdy si to niekto vezme. Dokonca papierove tasky z obchodu odkladam a aj to ked dam, vzdy si niekto vezme. Vraj veci sa zbavis lahsie, ked jej podakujes, ze ti sluzila 🙂

@anonym_autor ja som takto dosť rôznych veci ešte po nebohej mamke, skladovala v špajze dosť veľkej. Keď sme išli prerábať kuchyňu, tak som hneď vedela, že aj špajzu. Zobrala som veľké vrece a postupne plnila. Nerezové hrnce, ktoré na indukčné nedam som vyložila v deň zberu komunálneho odpadu ku braničke. Smetiari si to vzali našťastie dnu do kabíny, tak sa nevyhodili, slúžia ďalej. Zvyšok čo sme nepoužívali sme vyhodili. Teraz už priebežne vyhadzujem, nech sa mi nič neskladá 👍.