Porozchodový glow up: Možnosť druhej šance?
Ahojte, chcel by som sa podeliť o svoj príbeh, možno to niekomu pomôže, možno mi vy pomôžete pochopiť niečo, čo ešte sám úplne nespracoval.
Bol som s partnerkou 10 rokov, z toho niekoľko rokov manželia, máme dieťa. Po čase sa náš vzťah pokazil – priznávam, robil som chyby (bol som lenivý, menej pozorný, mal som svoje ego, občas som vybuchol…). Myslel som si, že „veď to je normálne“, ale nebolo. A ona odišla.
Rozchod som nebral ľahko. Absolútne ma to zlomilo, ale… niečo sa stalo.
Namiesto sebaľútosti som sa rozhodol meniť:
začal som makať na sebe (fyzicky aj psychicky),
zmenil som životný štýl,
prestal som byť výbušný,
stal som sa pokojnejším, zodpovednejším,
snažím sa byť lepším otcom,
celkovo mám „glow up“ – ľudia si to všímajú.
Paradox?
Ja som ten „odkopnutý“, ale ja som ten, kto rastie.
Ona je tá, čo odišla „za šťastím“, ale dnes pôsobí nešťastne, uviaznuto, bez motivácie.
A tak rozmýšľam:
Boli sme naozaj odsúdení na rozchod?
Alebo sme len obaja robili chyby, ale ja som bol ten, čo bol ochotný sa meniť?
Dá sa vôbec vzťah zachrániť, ak sa zmení len jeden?
Prečo niekto odíde, aj keď ten druhý by dnes bol presne taký partner, akého chcel?
Nie je to hejt na ňu. Stále ju rešpektujem a úprimne mi na nej záleží (minimálne ako na človeku a matke nášho dieťaťa).
Skôr hľadám váš pohľad:
Má tu niekto podobnú skúsenosť?
Dá sa po rozchode „nájsť“ znovu k sebe, keď sa jeden posunie?
Alebo keď raz niekto odíde, už sa nikdy nevracia (aj keby vedel, že ten druhý je konečne ten pravý)?
Vďaka každému, kto si to prečíta.
Nechcem hejt, skôr úprimné názory. 🙏
@anonym_autor v istej chvíli bol pre ňu váš vzťah neznesiteľný, tak to ukončila. Ďalšie analýzy sú zbytočné, kto viac rastie a kto stagnuje, porovnávať to k iným vzťahom tiež nie je potrebné, lebo čo vzťah, to individuálny vývoj. Rodičia ste stále, v kontakte ste, tak to nechaj plynúť a v makaní na sebe môžeš pokračovať ďalej.
Iba by som dodala , že to ako pôsobí je len tvoj pohľad ale ako to je ,vie len ona
Inak super, že kvôli sebe pracuješ
A čo sa da- nedá je len medzi dvoma aj to čo bude-nebude
Takže ,ak by bola otázka o nej, záleží na nej
🙂
@anonym_f0bd77 Máš pravdu, ako pôsobí, je len môj pohľad zvonku. Do jej vnútra nevidím.
Ja som si len všimol, že ani po rozchode nevyzerá šťastná – ale to ešte neznamená, že kvôli mne.
Každopádne ďakujem – áno, pracujem hlavne na sebe.
A presne ako píšeš – čo sa dá a čo nie, je len medzi dvoma.
Možno je moja otázka v jadre o tom, či sa človek môže zmeniť až „príliš neskoro“, alebo či sa niekedy dá na vzťah pozrieť nanovo, keď sa vyvinú obaja.
@anonym_f0bd77 Máš pravdu, ako pôsobí, je len môj pohľad zvonku. Do jej vnútra nevidím.
Ja som si len všimol, že ani po rozchode nevyzerá šťastná – ale to ešte neznamená, že kvôli mne.
Každopádne ďakujem – áno, pracujem hlavne na sebe.
A presne ako píšeš – čo sa dá a čo nie, je len medzi dvoma.
Možno je moja otázka v jadre o tom, či sa človek môže zmeniť až „príliš neskoro“, alebo či sa niekedy dá na vzťah pozrieť nanovo, keď sa vyvinú obaja.
@anonym_autor Áno, uznávam, že v istej chvíli to pre ňu bolo neznesiteľné – a nečudujem sa, spätne chápem svoje chyby.
To „rozpitvávanie“ nerobím preto, aby som hľadal vinníka, ale aby som pochopil dynamiku:
či niekedy ľudia odídu nie preto, že láska zanikla, ale preto, že sa vyčerpala trpezlivosť.
A či keď sa ten človek NAOZAJ zmení (nie len „sľubuje“), či je šanca, že láska sa dá znova vybudovať…
Alebo či v momente, keď niekto odíde, už má v sebe „stopku“ navždy.
Máš pravdu – sme stále v kontakte kvôli dieťaťu, ja makám ďalej a nechávam veci plynúť.
Len ma zaujíma, či niekto zažil to, že sa to po rokoch zmeny predsa len vrátilo.
@anonym_autor jasné že odišla. Prečo si bol tak strašne ochotný sa meniť až po rozchode?
Píšeš že ste asi obaja robili chyby ale len ty si ten čo bol ochotný sa meniť. Prečo až po rozchode? To si mal ešte počas vzťahu. Jasne že odišla...
Ty po rozchode rasties lebo si si uvedomil že musíš niečo zmeniť. Ona možno bola už vyčerpaná z teba počas vzťahu a odniesla si to so sebou. Možno to vidí že sa teraz menis k lepšiemu a je smutná z toho že si to nerobil keď ste boli ešte spolu
@anonym_autor jasné že odišla. Prečo si bol tak strašne ochotný sa meniť až po rozchode?
Píšeš že ste asi obaja robili chyby ale len ty si ten čo bol ochotný sa meniť. Prečo až po rozchode? To si mal ešte počas vzťahu. Jasne že odišla...
Ty po rozchode rasties lebo si si uvedomil že musíš niečo zmeniť. Ona možno bola už vyčerpaná z teba počas vzťahu a odniesla si to so sebou. Možno to vidí že sa teraz menis k lepšiemu a je smutná z toho že si to nerobil keď ste boli ešte spolu
@niki35 Presne toto ma trápi najviac – že ona mi počas vzťahu dávala signály, že je vyčerpaná, a ja som to nevidel.
Bol som tvrdohlavý, myslel som si, že je všetko „v pohode“. A až keď odišla, dostalo ma to do reality.
Áno, zmenil som sa až po rozchode – nie preto, aby som ju získal späť, ale preto, že som pochopil, že taký človek, akým som bol, som nechcel zostať.
Na druhú stranu…
Vo vzťahu sa udiali aj veci, ktoré boleli aj mňa. Také tie situácie, ktoré ti úplne zoberú dôveru a sebaúctu.
Nechcem ju očierňovať, len tým chcem povedať, že tie zranenia boli na oboch stranách.
Takže to nebolo len „ona sa snažila a ja som všetko kazil“.
Skôr sme sa navzájom prestali cítiť bezpečne a rešpektovane.
Ja som si svoje chyby priznal a pracujem na sebe dodnes.
Len rozmýšľam… keď sa obaja časom zmenia a dospejú,
je už navždy neskoro?
Alebo sa dá niekedy láska znovu vybudovať medzi dvoma, ktorí pochopili veci až „po“?
Zaujíma ma čistá ľudská skúsenosť, nie rozprávky.
Glow up? Ty si sa rozžiaril? To mi príde vhodný termín po zákroku, alebo dobrej skin care resp. make up rutine. Ale ak chlap po rozchode napíše glow up - tak je sebestredný. Ja som si myslela, že si na sebe zapracoval, že si sa posunul, že si popracoval na svojom rozvoji. Ale počas manželstva si nežiaril? A teraz nežiari ona? Really? Chlape...
@anonym_f0bd77 Máš pravdu, ako pôsobí, je len môj pohľad zvonku. Do jej vnútra nevidím.
Ja som si len všimol, že ani po rozchode nevyzerá šťastná – ale to ešte neznamená, že kvôli mne.
Každopádne ďakujem – áno, pracujem hlavne na sebe.
A presne ako píšeš – čo sa dá a čo nie, je len medzi dvoma.
Možno je moja otázka v jadre o tom, či sa človek môže zmeniť až „príliš neskoro“, alebo či sa niekedy dá na vzťah pozrieť nanovo, keď sa vyvinú obaja.
@anonym_autor áno ľudia sa môžu zmeniť až príliš neskoro,niekedy len kvôli sebe,niekedy kvôli ex,niekedy az pri inej...
A možno už by ste neboli na jednej ,,vlne,, ani vnútorne ani citovo a možno áno
Jednoducho ,nedá sa na to odpovedať všeobecne
ked teba zaujíma konkrétna odpoveď
Šanca nájsť cestu k sebe snou
A to záleží aj od nej
Či by bola vhodná,, príležitost,, teraz či neskôr,, alebo vôbec
v akej vzťahovej fáze je jej život, ak niekoho má,tak nieje to vhodné otvárať túto myšlienku ale ak by bola sama alebo raz bude sama,tak skús
Ale byť kompatibilný vlastnostami je jedna vec ale druhá a najdôležitejšia je citova!
🫣
Súhlasím, je super, že si sa niekam posunul, že si na sebe zamakal, ale myslím, že kus cesty máš ešte pred sebou, pretože si to ešte neuzavrel.
O nej, kým nemáme aj jej pohľad na vec, sa nedá povedať nič. Ako to máte s dieťaťom? Ak je stále na neho viac menej sama, tak asi je stále vyčerpaná a unavená.
A čo sa týka toho, že či sa môže vzťah obnoviť, to je veľmi individuálne, ale za mňa, keď vidím, že človek vie na sebe zapracovať, ale nebol schopný to spraviť, kým sme boli spolu, že mu nás vzťah za to nestál, tak ma to skôr nahnevá ako že by som mala chuť sa k nemu zrazu vrátiť.
Glow up? Ty si sa rozžiaril? To mi príde vhodný termín po zákroku, alebo dobrej skin care resp. make up rutine. Ale ak chlap po rozchode napíše glow up - tak je sebestredný. Ja som si myslela, že si na sebe zapracoval, že si sa posunul, že si popracoval na svojom rozvoji. Ale počas manželstva si nežiaril? A teraz nežiari ona? Really? Chlape...
@anonym_46dc25 Chápem, čo tým myslíš. Aj mne príde slovo „glow up“ na mužovi čudné 😅
V mojom prípade to nebolo o kozmetike ani egu – skôr o tom, čo si spomenul ty:
posun, rozvoj, uvedomenie si vlastných chýb, práca na sebe zvnútra aj zvonka.
Priznávam – počas manželstva som „neziaril“.
Bol som unavený, apatický, nevedel som komunikovať, mal som vlastných démonov, ktoré som neriešil.
A áno – ona vtedy zhasínala so mnou.
A to je pointa:
Nie že teraz „ja žiarim a ona nie“.
Skôr vidím, že ja som sa prekopal von z toho dna, ale ona ostala v tej bolesti, ktorú sme si navzájom spôsobili.
Takže moja otázka nie je „kto žiari viac“.
Skôr:
Keď sa jeden z partnerov naozaj zmení až PO rozchode… je to už neskoro?
Alebo sa niekedy stane, že aj ten druhý časom dozreje… a dvaja ľudia sa nájdu znova, ale už ako „nové verzie seba“?
Nie som pre ňu nahnevaný. Nesiem svoju zodpovednosť.
Len ma zaujíma, či existujú vzťahy, kde rozchod nebol koniec – ale súčasť cesty.
Súhlasím, je super, že si sa niekam posunul, že si na sebe zamakal, ale myslím, že kus cesty máš ešte pred sebou, pretože si to ešte neuzavrel.
O nej, kým nemáme aj jej pohľad na vec, sa nedá povedať nič. Ako to máte s dieťaťom? Ak je stále na neho viac menej sama, tak asi je stále vyčerpaná a unavená.
A čo sa týka toho, že či sa môže vzťah obnoviť, to je veľmi individuálne, ale za mňa, keď vidím, že človek vie na sebe zapracovať, ale nebol schopný to spraviť, kým sme boli spolu, že mu nás vzťah za to nestál, tak ma to skôr nahnevá ako že by som mala chuť sa k nemu zrazu vrátiť.
@anonym_d8e9c1 @anonym_f0bd77 Ďakujem za obidve odpovede – toto sú presne tie pohľady, ktoré som chcel počuť.
Rozumiem, že sa ľudia môžu zmeniť „príliš neskoro“.
A rozumiem aj tomu, že niekedy ten druhý už proste nemá kapacitu znovu otvoriť srdce – lebo bol dlhodobo vyčerpaný, sklamaný a zranený.
Úprimne…
Áno, bol som ten, kto mal na sebe makať skôr. A je úplne pochopiteľné, že ju mohlo bolieť, že som sa „spamätal“ až po rozchode.
Toto mi hovorí veľa žien – a ja to už naozaj chápem, nie len rozumom, ale aj srdcom.
Na druhú stranu…
Vo vzťahu sa diali aj veci, ktoré boleli aj mňa. Boli momenty, ktoré zničili moju dôveru a sebahodnotu. Obaja sme mali svoje rany a svoje chyby.
Takže to nebolo len „ona trpela a ja som bol zlý“.
Bola to dynamika dvoch ľudí, ktorí si navzájom prestali vedieť dať bezpečie.
Možno som sa ja zmenil „neskoro“.
Možno sa ona ešte nezmenila vôbec – a stále žije v tej bolesti, ktorú si so sebou nesie.
A preto je moja otázka možno ešte hlbšia:
Dá sa láska znova vybudovať iba vtedy, keď obaja dospejú – alebo musí najprv jeden úplne „pustiť minulosť“, aby druhý mohol vôbec dostať šancu?
Lebo ja necítim nenávisť. Necítim potrebu „vráť sa za každú cenu“.
Skôr cítim:
Ak by sme boli obaja noví ľudia… mohlo by vzniknúť niečo nové. Nie návrat starého, ale úplne nový príbeh. Trvácnejší a silnejší ako predtým.
A áno – možno to nikdy nebude s ňou.
Možno raz stretnem niekoho iného.
Ale chcel som počuť, či niekto zažil, že ozajstná zmena + čas + pochopenie = druhá šanca, ktorá bola ešte silnejšia.
ps: o dieťa sa staráme obaja striedame si ho
@anonym_d8e9c1 @anonym_f0bd77 Ďakujem za obidve odpovede – toto sú presne tie pohľady, ktoré som chcel počuť.
Rozumiem, že sa ľudia môžu zmeniť „príliš neskoro“.
A rozumiem aj tomu, že niekedy ten druhý už proste nemá kapacitu znovu otvoriť srdce – lebo bol dlhodobo vyčerpaný, sklamaný a zranený.
Úprimne…
Áno, bol som ten, kto mal na sebe makať skôr. A je úplne pochopiteľné, že ju mohlo bolieť, že som sa „spamätal“ až po rozchode.
Toto mi hovorí veľa žien – a ja to už naozaj chápem, nie len rozumom, ale aj srdcom.
Na druhú stranu…
Vo vzťahu sa diali aj veci, ktoré boleli aj mňa. Boli momenty, ktoré zničili moju dôveru a sebahodnotu. Obaja sme mali svoje rany a svoje chyby.
Takže to nebolo len „ona trpela a ja som bol zlý“.
Bola to dynamika dvoch ľudí, ktorí si navzájom prestali vedieť dať bezpečie.
Možno som sa ja zmenil „neskoro“.
Možno sa ona ešte nezmenila vôbec – a stále žije v tej bolesti, ktorú si so sebou nesie.
A preto je moja otázka možno ešte hlbšia:
Dá sa láska znova vybudovať iba vtedy, keď obaja dospejú – alebo musí najprv jeden úplne „pustiť minulosť“, aby druhý mohol vôbec dostať šancu?
Lebo ja necítim nenávisť. Necítim potrebu „vráť sa za každú cenu“.
Skôr cítim:
Ak by sme boli obaja noví ľudia… mohlo by vzniknúť niečo nové. Nie návrat starého, ale úplne nový príbeh. Trvácnejší a silnejší ako predtým.
A áno – možno to nikdy nebude s ňou.
Možno raz stretnem niekoho iného.
Ale chcel som počuť, či niekto zažil, že ozajstná zmena + čas + pochopenie = druhá šanca, ktorá bola ešte silnejšia.
ps: o dieťa sa staráme obaja striedame si ho
@anonym_autor hovoríš o sebe ako o novom ale u nej žiadna zmena, takze je to len čo keby,
a asi sa nechce menit,
A možno keby sa začala meniť,tak ako vieš, že by to bolo k väčšej kompatibilite práve s tebou?
Viem čo by si chcel počuť ale je to vzacne,ze DVAJA a to DVAJA sa az tak zmenia aby to mohlo byť zrazu ideálne
Ja ti hlavne prajem aby si bol spokojný či snou ci bez nej kvôli sebe a kvôli dieťaťu čo máte 🍀
Možno je vnútorné spokojna a šťastná, nevidíš do jej vnútra, vidíš iba obal..
Ze napr neschudla, necviči, neobieha všetky kurzy, salóny krásy, neznamená, ze nie je šťastná.
Možno si užíva samotu, kľud..pre niečo odišla, teraz to nerieši a je spokojna.
Ona vie, ako uvažujes? Ze nový človek, nový začiatok,nový vzťah?? Ci to len ty si tak rozoberas sam?
tulipany nebudu ? 😀
tento iosty probeh (teda - takmer ten isty,,,tam boli spolu len par mesiacov, zvysok idemticky) bolo rieseny na plocje, frustrpvany typek to radsej zmazal, lebo sa nedockal odpovedi, ako chcel
sprry, ale to, co tu v poslednej dobe niekto cie;ene zverejnuje, je uz fakt ako zo specialnej ZS.
trapne aj na vymyslene temy, ale ze mega
@anonym_autor možno nežiari len vtedy, keď ťa vidí😵💫, tým ťa samozrejme nechcem uraziť, ale možné to je. Možno ty cvičiš staráš sa o seba a ona sa stará o vaše dieťa, chodí do práce, škôlky, školy, zarába, upratuje, učí sa s ním, behá po doktorovi a všetko sama, zatiaľ čo ty sa " posuvaš" ďalej a glow upuješ. Tiez by mi bolo ťažšie pri pohľade na takého bývalého. Apropo, ľudia sa nemenia si myslím, len sa vedia lepšie pretvarovať.
@anonym_autor možno nežiari len vtedy, keď ťa vidí😵💫, tým ťa samozrejme nechcem uraziť, ale možné to je. Možno ty cvičiš staráš sa o seba a ona sa stará o vaše dieťa, chodí do práce, škôlky, školy, zarába, upratuje, učí sa s ním, behá po doktorovi a všetko sama, zatiaľ čo ty sa " posuvaš" ďalej a glow upuješ. Tiez by mi bolo ťažšie pri pohľade na takého bývalého. Apropo, ľudia sa nemenia si myslím, len sa vedia lepšie pretvarovať.
@anonym_e5b26d bohužial v tomto nemáš pravdu 🙂 k lekárom chodíme obaja s ním, sme zadobre. Rovnako sa o neho staráme keď je u mňa alebo u nej, neviem prečo modrýkoník fanklub berie tieto príbehy, že muž nič nerobí a žena si všetko odmaká, ako by to v živote nebolo aj opačne. To, že nežiari mi hovorí jej okolie 🙂 nechápu čo sa s ňou deje, a nechápu čo sa stalo so mnou za pozitívnu zmenu. Ale asi tému uzavriem už som konštruktívny feedback dostal.
@anonym_e5b26d bohužial v tomto nemáš pravdu 🙂 k lekárom chodíme obaja s ním, sme zadobre. Rovnako sa o neho staráme keď je u mňa alebo u nej, neviem prečo modrýkoník fanklub berie tieto príbehy, že muž nič nerobí a žena si všetko odmaká, ako by to v živote nebolo aj opačne. To, že nežiari mi hovorí jej okolie 🙂 nechápu čo sa s ňou deje, a nechápu čo sa stalo so mnou za pozitívnu zmenu. Ale asi tému uzavriem už som konštruktívny feedback dostal.
@anonym_autor daj jej čas, niekoho si nájde, zamiluje, a rozžiari sa tak, ze zatieni aj teba.
@anonym_autor daj jej čas, niekoho si nájde, zamiluje, a rozžiari sa tak, ze zatieni aj teba.
@mk22 ja jej to prajem 🙂 ak bude šťastná tak bude šťastné aj naše dieťa
@anonym_autor ako tu bolo spomenuté, nie nevrátila by som sa k niekomu, kto sa zmenil až po rozchode. Je nešťastná, pretože si to nedokázal vo vzťahu. A nie, už by to nikdy medzi vami neklapalo, pretože - keď ste sa spoznali, nemali ste toxický vzťah, musel si byť pre ňu perfektný človek, keď spolu máte dieťa, ale zrazu si sa zmenil - a ona vždy bude mať v hlave tú kontrolku, že z toho fajn človeka, za ktorého sa ty máš teraz, sa znova môže niekdy stať ten človek, s ktorým vzťah ju ničil. A druhýkrát si tým už prejsť nechce...
@anonym_e5b26d bohužial v tomto nemáš pravdu 🙂 k lekárom chodíme obaja s ním, sme zadobre. Rovnako sa o neho staráme keď je u mňa alebo u nej, neviem prečo modrýkoník fanklub berie tieto príbehy, že muž nič nerobí a žena si všetko odmaká, ako by to v živote nebolo aj opačne. To, že nežiari mi hovorí jej okolie 🙂 nechápu čo sa s ňou deje, a nechápu čo sa stalo so mnou za pozitívnu zmenu. Ale asi tému uzavriem už som konštruktívny feedback dostal.
@anonym_autor ide aj o to, kto ti hovorí, že žiariš ty a ona nie, pokiaľ tvoja rodina, tak je to veľmi otázne hodnotenie. Ja tiež hovorím, keď stretnem tatka s dieťaťom, aký šikovný synček, celý tatko, akoby ockovi z oka vypadol a keď stretnem mamku, tak vravím, no to je ale krásavica, tvoja decrka, na mamku sa podala, je celá ty🤪
Iba by som dodala , že to ako pôsobí je len tvoj pohľad ale ako to je ,vie len ona
Inak super, že kvôli sebe pracuješ
A čo sa da- nedá je len medzi dvoma aj to čo bude-nebude
Takže ,ak by bola otázka o nej, záleží na nej
🙂