Som ZŤP a žijem v toxickom prostredí
Ahojtee, chcela by som vedieť či tu niekto nemá podobný problem alebo pribeh ako ja. Mám 20, som na vozíku (svalová dystrofia AMC).
Rodina je veľmi dysfunkčná - otec manipuluje a ponižuje, má narcistické črty. Mama pracuje a stará sa o domácnosť, mna a brata - už je vycerpana, vezie sa s otcovým režimom a neuvedomuje si to.
Od malička som ochranár mamy a brata. Od 10tich som sa hadala s otcom namiesto mamy a bratovi som vzdy vyvracala vsetko čo mu otec hovoril.
Bola som vzdy v strehu a cakala kedy sa co stane a bola nezdravo empatická…doma su moje uplne smiešne potreby typu “chcem toto konkretne tričko” bagatelizované alebo ignorované. Celkom zanedbávana hygiena. Mam uzkosti z dní kedy su rodičia doma, cez víkendy sa pije.
Po maturite som len doma. Predtym som mala vzdy taky balans - škola a domov. Teraz nemam nikoho a necakala som že bude potreba hned po skole riesit osamostatňovanie. Mám nulovú podporu od rodičov odkedy mam vlastny nazor a odkedy chcem ist preč… kvoli strachu urobiť nejaký krok, som to nechávala az na teraz. Avšak teraz uz mam extremne preťažený nervový systém, som neustále v extrémnom strese, mám triašku 24/7, prestávam citit emócie, idem na autopilot, nedokážem vypnúť a strasňe ťažko sa mi vybavuje sťahovanie.
Mám potrebu utiecť, ale nemám kam a už vobec nemam ako.
Na krízovej linke mi povedali, ze som prvá na vozíku, ktora vola o pomoc a vobec mi nevedeli pomoct...)
Na koho sa obrániť ked chcem stabilizovať nervový systém? a nepoznáte náhodou psychológa ktorý ale vie, ze človek na voziku vníma realitu inak a má s takymi ľudmi skusenosti? Lebo zatiaľ mám len skúsenosti že psycholog iba “chápe” ale naozaj nechape podla toho čo mi hovoril.
Vôbec neviem už kam mám ist a som už tak preťažená, že už ani neviem premýšľať logicky.
V prvom rade by som si vybavila hospitalizáciu, v tvojom prípade možno na neurológii alebo rehabilitačnom oddelení. Pomohlo by ti cvičenie, infúzie, rehabilitácie, pokoj a kľud. Potom by som si podala žiadosť na liečenie, mesiac v inom prostredí ti tiež pomôže. Predpokladám, že máš aspoň nejaký ID z mladosti, čiže na základné poplatky by si mohla mať. Ale potrebuješ sa tam aj dopraviť samozrejme. Skúsila by som nejaký denný psychiatrický stacionár, kde sú psychológovia a minimálne cez deň by si bola mimo domov. Nakontaktuj rôzne nadácie so žiadosťou o pomoc - Úsmev ako dar, nadácie bánk, televízii apd. Možno by bolo fajn ti zriadiť účet na Doniu, kde by sa ti mohli ľudia cez crowdfunfing zložiť i keď iba po eure... a mala by si niečo na tieto náklady. Z dlhodobého horizontu by som potom skúsila nejaký DSS, kde by si sa mohla cítiť lepšie. Neviem, či si schopná žiť sama a postarať sa o seba. Skús zavolať na ÚP na sociálny odbor, čo by ti oni poradili - opýtať sa na sociálny byt. To môžeš aj na obecnom úrade/magistráte.
@anonym_d58ddd Dakujem velmi pekne za odpoved, Avšak rehabilitácie sú fajn a aj ich mam v pláne, ale momentálne riešim problém skor psychický kvoli tomu že sa nedokážem zatiaľ odtiaľto dostať.. mam preťazeny nervový systém zo stresu, pretože držím celú rodinu, som stale v strehu, kontrolujem kazde svoje slovo a pohyb, aby sa nezačal konflikt, potláča emócie atd…
Rehabilitácie a všetko čo je potrebné pre moju diagnózu budem riešiť, až keď vyriešim psychiku a dostanem sa odtiaľto preč. Lenže práve tam je ten problém.. asi nikto nepočítal že bude mať vozičkár psychické problemy, pretože zatiaľ som nenašla psychológa ktorý by ma chápal a ani na krízovej linke nemajú žiadne pravidlá, ako postupovať pri zťp cloveku… poberám invalidný dôchodok, mam mieru postihnutia 80%, ale dokázala by som bývať v normálnom byte sama s pomocou asistentov, keby slovenský systém pre invalidných bol moderný a vynovený… nemáme skoro žiadne bezbariérové a zautomatizovane byty, asistentov je taktiež veľmi málo. a keď je ešte vozičkár v krízovej situácii, tak to už vôbec nikto nevie čo s tým
Vo všeobecnosti mi ide o to aby som sa osamostatnila a bývala sama za pomoci asistentov, nechcem žiadne ústavy, kde by som bola aj s ostatnými…. veľmi ma láka žiť normálne ako každý iný, len neviem či je to na Slovensku vobec pre zťp možné…V Česku viem že to maju modernejšie, lepsi systém a viac ludi a celkovo to tam je o nieco lepsie
ahojko tak ako pise vyssie chod ak nie na hospitalizaciu tak urcite na liecenie mesiac, skús si niekde v okoli obvolat ustavy kde by mohli byt umiestneny vozickari aby si vypadla z domu, odstahovala sa, popr. skus (ak sa vies sama o seba postarat) oslovit internat v bratislave na mokrohajskej mozno by vedeli aj ubytovat + maju tam centrum na podporuca prave takychto ludi ktori skoncili skolu a nevedia co a ako dalej. mozno pomozu najst pracu aby si zasa mala svoj rezim. popr. vybavit si cez UPSVaR pomoc (opatrovatelku) a s jej pomocou sa odstahovat od rodiny... drzim palceky, nepises blizsie co vlastne by si chcela tak tazko radit ako sa dalej posunut. drz sa
@anonym_d58ddd Dakujem velmi pekne za odpoved, Avšak rehabilitácie sú fajn a aj ich mam v pláne, ale momentálne riešim problém skor psychický kvoli tomu že sa nedokážem zatiaľ odtiaľto dostať.. mam preťazeny nervový systém zo stresu, pretože držím celú rodinu, som stale v strehu, kontrolujem kazde svoje slovo a pohyb, aby sa nezačal konflikt, potláča emócie atd…
Rehabilitácie a všetko čo je potrebné pre moju diagnózu budem riešiť, až keď vyriešim psychiku a dostanem sa odtiaľto preč. Lenže práve tam je ten problém.. asi nikto nepočítal že bude mať vozičkár psychické problemy, pretože zatiaľ som nenašla psychológa ktorý by ma chápal a ani na krízovej linke nemajú žiadne pravidlá, ako postupovať pri zťp cloveku… poberám invalidný dôchodok, mam mieru postihnutia 80%, ale dokázala by som bývať v normálnom byte sama s pomocou asistentov, keby slovenský systém pre invalidných bol moderný a vynovený… nemáme skoro žiadne bezbariérové a zautomatizovane byty, asistentov je taktiež veľmi málo. a keď je ešte vozičkár v krízovej situácii, tak to už vôbec nikto nevie čo s tým
Vo všeobecnosti mi ide o to aby som sa osamostatnila a bývala sama za pomoci asistentov, nechcem žiadne ústavy, kde by som bola aj s ostatnými…. veľmi ma láka žiť normálne ako každý iný, len neviem či je to na Slovensku vobec pre zťp možné…V Česku viem že to maju modernejšie, lepsi systém a viac ludi a celkovo to tam je o nieco lepsie
@sima451145 riešenie na tvoju situáciu nemám, ale vedia o tom, že zvažuješ odchod rodina? Ako nato reaguje?
ahojko tak ako pise vyssie chod ak nie na hospitalizaciu tak urcite na liecenie mesiac, skús si niekde v okoli obvolat ustavy kde by mohli byt umiestneny vozickari aby si vypadla z domu, odstahovala sa, popr. skus (ak sa vies sama o seba postarat) oslovit internat v bratislave na mokrohajskej mozno by vedeli aj ubytovat + maju tam centrum na podporuca prave takychto ludi ktori skoncili skolu a nevedia co a ako dalej. mozno pomozu najst pracu aby si zasa mala svoj rezim. popr. vybavit si cez UPSVaR pomoc (opatrovatelku) a s jej pomocou sa odstahovat od rodiny... drzim palceky, nepises blizsie co vlastne by si chcela tak tazko radit ako sa dalej posunut. drz sa
@kacena4 Ďakujem za rady, ale moje problémy sú psychické, nie fyzické.
Nejde o rehabilitácie ani ústavy. Ide o preťažený nervový systém z domáceho prostredia ktore je uplne dysfunkčné a potrebujem psychologickú pomoc, nie hospitalizáciu.
Osamostatnovanie a asistenciu už riešim cez Belasý motýľ. Nechcem újst z domáceho prostredia do dalsieho ústavu… myslím si že mám nárok na plnohodnotný život ako každý zdravý človek. Chcem sa odsťahovať do normálneho bytu ako zdravy clovek, ale s priradenym asistentom, ktory mi bude pomahat s prepravou, starostlivosť, úradné veci, atd…
Gró problému je, ze som sťahovanie zacala kvoli strachu z rodicov riesit az teraz, ale to uz mi je psychicky velmi zle a neviem racionálne premýšľať… takže som si povedala že najprv začnem teda riešiť psychiku. No tu je celý problém: Ľudia na vozíku alebo teda aspoň ja mám v našej rodinnej situácii, tendenciu byt náchylnejší na psychické problemy, pretoze keď zdravé dieťa trpí doma, tak odíde von za kamarátmi alebo niekam preč. Ja som doma a vsetko prezivam odtialto bez kontaktu s normálnym svetom, ja musim riesit moj brat ktory je zdravy fyzicky, vobec nema tie problemy ako ja. Pretože mne rodičia riadia každý môj pohyb - co si oblečiem, co budem jest, s kym sa stretavat, ako žiť, musim si pytat vsetko a oni rozhodujú ci to mat budem alebo nie… normálne zdravé dieťa toto robí automaticky samé bez rodiča…
@sima451145 riešenie na tvoju situáciu nemám, ale vedia o tom, že zvažuješ odchod rodina? Ako nato reaguje?
@anonym_4bcd95 ako som písala hore, odkedy sa chcem odsťahovať a mám vlastný názor, tak mám nulovú podporu, som nevychovala a blazen ze ja ako vozickar chcem zit sama :/
@kacena4 Ďakujem za rady, ale moje problémy sú psychické, nie fyzické.
Nejde o rehabilitácie ani ústavy. Ide o preťažený nervový systém z domáceho prostredia ktore je uplne dysfunkčné a potrebujem psychologickú pomoc, nie hospitalizáciu.
Osamostatnovanie a asistenciu už riešim cez Belasý motýľ. Nechcem újst z domáceho prostredia do dalsieho ústavu… myslím si že mám nárok na plnohodnotný život ako každý zdravý človek. Chcem sa odsťahovať do normálneho bytu ako zdravy clovek, ale s priradenym asistentom, ktory mi bude pomahat s prepravou, starostlivosť, úradné veci, atd…
Gró problému je, ze som sťahovanie zacala kvoli strachu z rodicov riesit az teraz, ale to uz mi je psychicky velmi zle a neviem racionálne premýšľať… takže som si povedala že najprv začnem teda riešiť psychiku. No tu je celý problém: Ľudia na vozíku alebo teda aspoň ja mám v našej rodinnej situácii, tendenciu byt náchylnejší na psychické problemy, pretoze keď zdravé dieťa trpí doma, tak odíde von za kamarátmi alebo niekam preč. Ja som doma a vsetko prezivam odtialto bez kontaktu s normálnym svetom, ja musim riesit moj brat ktory je zdravy fyzicky, vobec nema tie problemy ako ja. Pretože mne rodičia riadia každý môj pohyb - co si oblečiem, co budem jest, s kym sa stretavat, ako žiť, musim si pytat vsetko a oni rozhodujú ci to mat budem alebo nie… normálne zdravé dieťa toto robí automaticky samé bez rodiča…
@sima451145 ja iba potrebujem zohnať psychológa ktorý rozumie vozičkárom a ma s nimi skusenosti
@sima451145 Urob si Reiki aspoň 1.stupeň a uvidíš, či ťa to osloví a najdeš sa v tom. Alebo aj spievaj Hare Krišna mahá-mantru. Je to liek na všetko.
@sima451145 Urob si Reiki aspoň 1.stupeň a uvidíš, či ťa to osloví a najdeš sa v tom. Alebo aj spievaj Hare Krišna mahá-mantru. Je to liek na všetko.
@kavasaki370 držím sa len vedecky potvrdených veci, ale ďakujem
@kavasaki370 držím sa len vedecky potvrdených veci, ale ďakujem
@sima451145
@sima451145 oki. Tak daj vedieť, ako ti pomohli 💚.
@sima451145 No ako? Už je lepšie? Reiki je subtílná "metafyzická" metóda dávania vecí do rovnováhy. Aj hrubé telo, ktoré je z kostí a mesa, bez metafyzického tela nemôže existovať. Jemnohmotné telo sa skladá z mysle, inteligencie a falošného Ega.
@sima451145 No ako? Už je lepšie? Reiki je subtílná "metafyzická" metóda dávania vecí do rovnováhy. Aj hrubé telo, ktoré je z kostí a mesa, bez metafyzického tela nemôže existovať. Jemnohmotné telo sa skladá z mysle, inteligencie a falošného Ega.
@kavasaki370 Ja rozumiem, že tomu veríte, ale ja sa pri zdravotných a psychických problémoch riadim medicínou založenou na dôkazoch.
Reiki ani “metafyzické telo” nemajú žiadne vedecké dôkazy, že by účinkovali pri úzkostiach, derealizácii ani traume.
Naopak, psychosomatická a psychiatrická starostlivosť ktorú vyhľadávam ja, je fyzicky aj vedecky overená a je odporúčaná reálnymi odborníkmi.
Preto opakujem, že sa radšej obraciam na psychológa a odborné služby. Ďakujem za pochopenie.
@kavasaki370 Ja rozumiem, že tomu veríte, ale ja sa pri zdravotných a psychických problémoch riadim medicínou založenou na dôkazoch.
Reiki ani “metafyzické telo” nemajú žiadne vedecké dôkazy, že by účinkovali pri úzkostiach, derealizácii ani traume.
Naopak, psychosomatická a psychiatrická starostlivosť ktorú vyhľadávam ja, je fyzicky aj vedecky overená a je odporúčaná reálnymi odborníkmi.
Preto opakujem, že sa radšej obraciam na psychológa a odborné služby. Ďakujem za pochopenie.
@sima451145 Ideš si svoje oki. Hlavne nech sa ti polepši. Čau 💪
P.S. Ja nefungujem v zivote, ze niecomu slepo verim.. Najprv ziskam poznanie a potom je mozné hovoriť o osobnych skusenostiach s danou vecou.
To, že veda ma kvazi absenciu v chápaní metafyziky je jej " nevedomosť" a druh chyby.
Hrubé telo bez subtílného ani nemože fungovať vyjmuc druhy tiel na urovni duchov, ktore funguju čisto na tom subtilnom tele. Preto ich priamo neregistrujeme, ale mozme vnimať ich pritomnosť skrz urcité druhy rozrusenia.
Čauky mňauky paradajky a daj sa dokopy 💚
V prvom rade by som si vybavila hospitalizáciu, v tvojom prípade možno na neurológii alebo rehabilitačnom oddelení. Pomohlo by ti cvičenie, infúzie, rehabilitácie, pokoj a kľud. Potom by som si podala žiadosť na liečenie, mesiac v inom prostredí ti tiež pomôže. Predpokladám, že máš aspoň nejaký ID z mladosti, čiže na základné poplatky by si mohla mať. Ale potrebuješ sa tam aj dopraviť samozrejme. Skúsila by som nejaký denný psychiatrický stacionár, kde sú psychológovia a minimálne cez deň by si bola mimo domov. Nakontaktuj rôzne nadácie so žiadosťou o pomoc - Úsmev ako dar, nadácie bánk, televízii apd. Možno by bolo fajn ti zriadiť účet na Doniu, kde by sa ti mohli ľudia cez crowdfunfing zložiť i keď iba po eure... a mala by si niečo na tieto náklady. Z dlhodobého horizontu by som potom skúsila nejaký DSS, kde by si sa mohla cítiť lepšie. Neviem, či si schopná žiť sama a postarať sa o seba. Skús zavolať na ÚP na sociálny odbor, čo by ti oni poradili - opýtať sa na sociálny byt. To môžeš aj na obecnom úrade/magistráte.