Zápasím s neskutočnou samotou
Prisla som si sem tak trosku vyliat srdiecko. POPROSIM ZDRZAT SA HEJTOV!
Neviem ci sa tu niekto citil, popripade citi rovnako ako ja posledne tyzdne, ale posledne obdobie zapasim s neskutocnou samotou, niekedy az z toho vyplyvajucimi depresivnymi stavmi. Pravdou je, ze som nikdy daako extra nezapadala do kolektivu, neviem preco. Mam 36, zijem sama, surodencov nemam ani ziadnu rodinu, okrem mamy, otca. Priatel ma opustil po 2 rokoch, tohto roku som prisla o dobru pracu, vraj znizovanie stavov.... Z "kamaratok" sa vykluli falosne osoby. Nechcem aby ma tu niekto lutoval, skor aby ma konecne niekto vypocul, poradil. Cely zivot som bola ja ta, ktora by kazdemu pomohla, vybavila, poradila, nasla znamost, pomaly dala to posledne, ale akonahle ja som potrebovala akukolvek, hoc maalinku pomoc, takmer kazdy same vyhovorky, toto sa mi neda, hento nevyhovuje, teraz nemozem, otocili sa mi chrbtom. "Kamaratky" ze nemaju cas alebo stretko polhodinu pred dohodnutym uskutocnenim zrusia. Ja nevladzem takto dalej. Kde robim chybu, opakuje sa mi to dokola. Kazdy clovek potrebuje niekoho, komu sa moze obcas "vyplakat" na pleci. Sam so sebou byt je take upokojujuce, ale nie nadlho. Svoje zaluby mam ale chyba mi spolocnost. Na muzov som zanevrela po extremne zlych skusenostiach z minulosti. Uzavrela som sa do seba. Nikomu nedokazem doverovat. Neni som si vedoma toho, zeby som robila nieco zle, mozno mam iba smolu na zlych ludi. Nerozumiem tomu. Je tu niekto s podobnym osudom? Ako si sprijemnujete taky zivot, dakujem!
tiež som sám, nemám žiadnu rodinu, venujem sa rekonštrukcii domu, učím sa rôzne stavebné remeslá, varím, pečiem, kosím záhradu. A to som pár rokov dozadu pracoval s ľuďmi, no osud to takto zariadil.
@anonym_b72d5f s kym sa rozpravas ked ti je tazko, obcas to potrebuje kazdy....
@anonym_f2af61 daj mi konkretne typy, lebo nemam prehlad, dakujem
@anonym_autor kniha "Ked detstvo boli" ako na zaciatok...po precitani vytriezvies.
https://www.youtube.com/watch?v=k1--ea8C3BE
@anonym_autor ahojky nebuď smutná možno teraz také obdobie keď si z Bratislavy môžme pokecať dať kávu 😀
@slovakboy no bolo mi povedane ze som negativna ale to je z toho ze si clovek vela zazil, sikana na zakladke, nonstop napatie kym som byvala pri rodicoch.... z toho ziskas akurat tak kvalitnu traumu, odpor k urcitym veciam so mnou je to tazke ale je to tym, cim vsetkym som si musela prezit v detstve....
@anonym_autor to mi je ľúto a chápem ťa.
Ja som na tom veľmi podobne ako ty. Odkiaľ si?
tiež som sám, nemám žiadnu rodinu, venujem sa rekonštrukcii domu, učím sa rôzne stavebné remeslá, varím, pečiem, kosím záhradu. A to som pár rokov dozadu pracoval s ľuďmi, no osud to takto zariadil.
@anonym_b72d5f záhrada, stavebné práce ti dáva energiu, pokoj, to je to, čo všetci potrebujeme, my ktorí sme sami, nájsť zmysel v niečom peknom
@slovakboy no bolo mi povedane ze som negativna ale to je z toho ze si clovek vela zazil, sikana na zakladke, nonstop napatie kym som byvala pri rodicoch.... z toho ziskas akurat tak kvalitnu traumu, odpor k urcitym veciam so mnou je to tazke ale je to tym, cim vsetkym som si musela prezit v detstve....
@anonym_autor ty nepotrebuješ žiadneho psychiatra, si práveže až moc normálna, kľudne mi napíš, viem ťa pochopiť, ja som zostala sama s dieťaťom, nemám nikoho. som dobrý psychológ amatér.
@anonym_autor karta sa vždy obráti len nezufaj
Som označovaná za zvláštnu , negatívnu , ťažko pochopenú.. sme introverti a to sa v dnešnej rýchlej dobe moc nenosí .. niesi jediná 🙂
Ale možno to bude aj tým zimným obdobím .. a na jar keď vyjde slniečko bude zase dobre.. lepšie ..teraz teplý čaj ,deku, knihu do ruky a pomedzi yogu alebo fitko 😉
veľa síl prajem ..
@anonym_autor napis mi ,porozprávame sa ,hlávku hore.
@anonym_b72d5f s kym sa rozpravas ked ti je tazko, obcas to potrebuje kazdy....
@anonym_autor možno si pomyslíš, že som vyšinutý, ale rozprávam sa niekedy sám so sebou, len si neodpovedám. Predstavujem si, čo by mi odpovedali rodičia, ak by ešte žili.
@anonym_b72d5f záhrada, stavebné práce ti dáva energiu, pokoj, to je to, čo všetci potrebujeme, my ktorí sme sami, nájsť zmysel v niečom peknom
@natiba baví ma stále niečo robiť, nedokážem len tak sedieť alebo polihovať, idem aj bicyklovať a podobne. No večer to príde, keď sa nemám ani s kým porozprávať. Ani do pohostinstva nechodím, teda nikdy som ani nechodil.
@anonym_6063b6 chcem ostat v anonymite....
@anonym_autor ale keby si napisala aspon pri ktorom vacsom meste, tak mozno sa najdu nejaki ludia, ktori by mali zaujem sa stretnut
tiež som sám, nemám žiadnu rodinu, venujem sa rekonštrukcii domu, učím sa rôzne stavebné remeslá, varím, pečiem, kosím záhradu. A to som pár rokov dozadu pracoval s ľuďmi, no osud to takto zariadil.
@anonym_b72d5f ale ved takto sa zit neda ked clovek zije sam tak sa ziada spolocnost aspon raz do tyzdna....
@anonym_autor
Dnešná doba je rýchla a veľa ľudí pôsobí sebecky, niektorí takí aj sú.
Podľa toho čo píšeš, radšej vyhovieš niekomu inému aj na úkor seba. Možno je to výchovou, možno potrebou byť tá dobrá a napomocná, nikto si to ale neváži.
Mysli trošku aj na seba, nič dôležitejšie ako ty pre teba nemôže byť 🙂 váž si sama seba a príde ti do života niekto, kto si ťa tiež bude vážiť, nemá zmysel dávať ľuďom viac ako od nich dostávaš.
@tyrkysova_lentilka nemam pocit zeby som samu seba nevazila, vzdy som bola celkom spolocensky tvor, rada som rozpravala o blbostiach o hocicom, ide o to ze ja som malokomu sympaticka, to som si vsimla davnejsie, ludia tak na mna zazeraju akokeby som mala nieco na cele napisane, ale to mi je jedno, teraz som sa utiahla do seba lebo mi to takto vyhovuje....
@anonym_autor Odporúčam prečítať knihu od Hailey Magee: Postav sa za seba. Ako poraziť potebu vyhovieť každému. Nevyrieši to všetky problémy ale podla toho co si napísala pomôže pochopiť tvoje správanie.
@anonym_1a8706 je objednana, som zvedava
@anonym_autor prečo hneď psychiater? Nemáš šťastie len na tých správnych ľudí. Svet nie je ideálny, ale to neznamená, že to tak bude navždy. Treba len chodiť medzi ľudí. Je to síce tak trochu klišé takáto rada, ale funguje to. Sama doma sa nestretneš s nikým.
@sevrin chodit medzi ludi, nezmienila som sa o tom ze ja pritahujem blbcov, minule v autobuse na mna cumel nejaky chlap som sa ho bala ze ma oslovi ale to na pohlad bol nejaky podivin co nemal 5 pohromade, tak na mna cumel ze mi neprijemne bolo, dalej v autobuse ku mne 4x prisadla sibnuta zenska co chodi horedole s taskami po meste, ale preco akurat ku mne ked vedla bolo volne.... chapes na co narazam, asi daco vyzarujem, moje byvale vztahy, to jedna hotova katastrofa......
@anonym_autor skús zmeniť sortu ľudí s ktorými sa stretávaš. Ja sa niekedy cítim podobne v určitej skupine ľudí. Aj v práci. Ale mám vždy okolo seba aj iných ľudí, ktorým nemusím vždy vyhovieť s len vtedy ma prijímajú. Priateľstvá nie sú rovnako intenzívne dlhy čas. To je úplne vporiadku. Ty si asi ale čakala viac. Keď sa vrátiš do spomienok, boli okolo teba aj ľudia ktorými si sa cítila prijímaná? Možno lipneš na opätovaní tvojej snahy a nevšímaš si, keď ti ju opätujú ale viac si všímaš keď nie. Ani môj najlepši kamarát nemá na mňa vždy čas a aj moja manželka ma má niekedy na háku. Ale nesústrediť sa na tú chvíľu ale na tú dobrú. Nie som si vôbec istý či ti radím dobre ale možno je to jedna z možností.
@slovakboy poradil si pekne, ano v minulosti sa nasli ludia pri ktorych som citila ze ma beru aka som, nechceli ma vyuzit pre svoje potreby ale to boli roky dozadu, skolse casy, ked mame medzi 30-40 vztahy sa tazsie nadvazuju, vobec ma nenapada kde by som mohla spoznat normalnych prijemnych ludi, kazdy ma priatela priatelku manzela manzelku alebo pracu na 12 hodin alebo rodinu... ja nemam nic z menovaneho
Ja som na tom veľmi podobne ako ty. Odkiaľ si?
@sedulacka tak aspon viem ze v tom niesom sama....
@anonym_autor ty nepotrebuješ žiadneho psychiatra, si práveže až moc normálna, kľudne mi napíš, viem ťa pochopiť, ja som zostala sama s dieťaťom, nemám nikoho. som dobrý psychológ amatér.
potrebujem pretoze sa mi stalo ze moje depresivne stavy ma obmedzovali v beznom fungovani dna....
Som označovaná za zvláštnu , negatívnu , ťažko pochopenú.. sme introverti a to sa v dnešnej rýchlej dobe moc nenosí .. niesi jediná 🙂
Ale možno to bude aj tým zimným obdobím .. a na jar keď vyjde slniečko bude zase dobre.. lepšie ..teraz teplý čaj ,deku, knihu do ruky a pomedzi yogu alebo fitko 😉
veľa síl prajem ..
@patulyk dakujem takto fungujem, fitko ma neberie...
@anonym_autor napis mi ,porozprávame sa ,hlávku hore.
@david1202 spokojne pis sem....
A u toho psychiatra si sa nepýtala na kritiku?
Lebo je asi nejaký dôvod prečo ti udržanie kamarátstiev a vzťahov chronicky nevychádza a to, že je človek "príliš dobrý a obetavý" nikdy nie je dôvod. Ja ťa osobne samozrejme nepoznám, takže budem skôr rozprávať tak generálne, o podobných prípadoch.
Aj pri kamarátstvach je treba si sadnúť a musí byť nejaká chémia. Treba druhej strane niečo ponúknuť - musí byť zábava/pochopenie/musia sa ľudia cítiť fajn. Nemôžem niekomu urobiť službu a čakať že bude so mnou kamarát na veky vekov. To jednoducho nie je (kamarátsky) vzťah.
Tu, na fóre je milión tém, kde matka narieka že jej dieťa nemá kamarátov a pritom to je tak milé, šikovné dieťa! Určite jej spolužiaci závidia samé jednotky a preto ju nemajú radi! A pritom všetci vieme že deti sa nikdy nešikanovali za známky. Jednoducho má dané dieťa nejakú povahu a nejaké vystupovanie, ktoré sa zbytku triedy nepáči. Mínusová charizma.
Ja by som sa veľmi rada videla očami druhých ľudí, aby som videla vlastné chyby a to, ako na ľudí pôsobím. Len to sú také citlivé témy, ktoré nikto nikomu nepovie na rovinu a do očí.... Cudzí ľudia si s tým nebudú špiniť ruky a priateľskí ľudia nechcú ublížiť.
Svet okolo sa zmeniť nedá. Vieš ovplyvniť iba seba. Na tvojom mieste by som sa triezvo pozrela na seba ako človeka a pohľadala v čom je problém. Prípadne sa fakt opýtať toho psychológa. Videl ťa, pozná ťa, že či by nemohol dať nejaké hodnotenie. Len to musí byť podané a aj prijaté bez nejakých silných emócii...
Ale že by si bola sama, toho sa báť nemusíš 😉
@anonym_autor Odkiaľ si? okres 🙂
@anonym_b72d5f ale ved takto sa zit neda ked clovek zije sam tak sa ziada spolocnost aspon raz do tyzdna....
@anonym_autor ja viem, ale všetci okolo majú svoje rodiny
1. stále sa hýbať - produkcia hormónov šťastia bez pohybu neexistuje... 2. zbaviť sa toho "ja chudák, ja smutný, ja úbohý, ja nešťastný, ja ja ja ja - vyhoď ego, len ťa trápi 3.každý deň si urob radosť - Pravidelne! Všímaj si svet okolo, rob malé dobré NEZIŠTNÉ skutky, vráti sa ti to 4. staraj sa o svoju dušu modli sa (alebo medituj), obdivuj všetko krásne, snívaj, uč sa, spievaj, tancuj (hoci aj sama🙂
https://www.youtube.com/watch?v=Dobce9k1XKcPavel Moric je super, skús si vypočuť nejaké rozhovory s ním, má dar ukázať "ako na dobrý život"
napr.:
@sevrin chodit medzi ludi, nezmienila som sa o tom ze ja pritahujem blbcov, minule v autobuse na mna cumel nejaky chlap som sa ho bala ze ma oslovi ale to na pohlad bol nejaky podivin co nemal 5 pohromade, tak na mna cumel ze mi neprijemne bolo, dalej v autobuse ku mne 4x prisadla sibnuta zenska co chodi horedole s taskami po meste, ale preco akurat ku mne ked vedla bolo volne.... chapes na co narazam, asi daco vyzarujem, moje byvale vztahy, to jedna hotova katastrofa......
@anonym_autor ten čo po tebe čumel, nebol to náhodu @unbenholfen ? To by na neho sedelo úplne presne, tiež vie tak úchylne čumieť 😅
@anonym_autor skús zmeniť sortu ľudí s ktorými sa stretávaš. Ja sa niekedy cítim podobne v určitej skupine ľudí. Aj v práci. Ale mám vždy okolo seba aj iných ľudí, ktorým nemusím vždy vyhovieť s len vtedy ma prijímajú. Priateľstvá nie sú rovnako intenzívne dlhy čas. To je úplne vporiadku. Ty si asi ale čakala viac. Keď sa vrátiš do spomienok, boli okolo teba aj ľudia ktorými si sa cítila prijímaná? Možno lipneš na opätovaní tvojej snahy a nevšímaš si, keď ti ju opätujú ale viac si všímaš keď nie. Ani môj najlepši kamarát nemá na mňa vždy čas a aj moja manželka ma má niekedy na háku. Ale nesústrediť sa na tú chvíľu ale na tú dobrú. Nie som si vôbec istý či ti radím dobre ale možno je to jedna z možností.
@slovakboy no bolo mi povedane ze som negativna ale to je z toho ze si clovek vela zazil, sikana na zakladke, nonstop napatie kym som byvala pri rodicoch.... z toho ziskas akurat tak kvalitnu traumu, odpor k urcitym veciam so mnou je to tazke ale je to tym, cim vsetkym som si musela prezit v detstve....