Zvládanie straty otca
Ahojte, pred tromi mesiacmi mi zomrel otec,náhle. Cítim sa zle, aj po psychickej aj po zdravotnej stránke. Čakala som,ze mi manžel bude oporou v tejto ťažkej situácii, ale mne sa zdá ze to nechápe. Ked sa to stalo, tak bol nápomocný, aj pomohol vybavovať, ale teraz s odstupom casu .. Skrývam sa,aby ma nevidel plakať. Tie,ktoré máte niečo podobné za sebou ako sa vaši chlapi k tomu postavili?
@anonym_autor ono je to podľa mňa veľmi ťažké a asi sa to ani nedá chápať. Môj muž stratil ocina, snažím sa mu byť oporou ale tiež neviem, či to robím dobre. Ono človek ktorý to nezažil to nevie pochopiť, môže sa len snažiť. Skúste sa s mužom porozprávať, povedať mu čo vás trápi a možno mu povedať vaše predstavy, napr. keď ma uvidíš plakať tak ma objím a nič nehovor, alebo ma nechaj samú a odíď, alebo mi povedz vtip a rozvesel ma. Komunikácia je dôležitá.
Vypýtaj si čo od neho potrebuješ.
A vie tvoj muz čo presne potrebujes?
Môjmu mužovi keď zomrel oco som sa len opýtala ako to zvláda a či niečo potrebuje a ak ano musel mi povedať čo presne ,ako to ma ten druhý vedieť
Ja napríklad sa vtedy o tom vôbec nechcem baviť a potrebujem si to sama vyriešiť a nechať uležal v hlave
Prečo sa vlastne skrýváš
čo s tým tvoj muž urobí? kľudne plač aj pred ním ... len neviem čo presne od neho očakávaš ...
Chlapi majú iné zmýšľanie a chápanie.
Choď za ním a otvorene sa s ním porozprávaj. Je to tvoj manžel a keď mu sama nepovieš svoje pocity, traumu akú prežívaš, on sa to nemá ako dovtípiť. Povedz mu ak svoju predstavu o tom v čom by si chcela jeho oporu - čo má robiť aby si cítila jeho podporu.
Myslim si, ze si tym musi v podstate prejst kazdy sam. Ak sa chces muzom o tom rozpravat, tak mu to povedz, nehanbi sa za slzy, ale mam skusenost, nie kazdy vie ako reagovat a byt empaticky. Ked mi zomrela mama, chcela som byt praveze sama a tak smutit, ale kazdy sme iny..
Nevie co chcem ,zostala som úplne divná.
Nevie co chcem ,zostala som úplne divná.
@anonym_autor nie si divna, proste smutis a chce to cas...
Niektoré odpovede otras. Asi ste ešte takúto stratu nezažili.
Nevie co chcem ,zostala som úplne divná.
@anonym_autor ... Nie si divná. Len nemôžeš po niekom chcieť niečo, čo sama nevieš pomenovať.
A co ma ten tvoj muz akoze robit?? Nechapem co od neho ocakavas..
A co ma ten tvoj muz akoze robit?? Nechapem co od neho ocakavas..
@anonym_9b265c niekto potrebuje rozprávať o svojom žiali a byť vypočutý, niekto zase nechce o tom rozprávať, ale potrebuje sa vyplakať na pleci, pritúliť a objať
Nevie co chcem ,zostala som úplne divná.
@anonym_autor tak ty nevieš čo chceš a on to má vedieť ako? Poplač si keď to potrebuješ a neschovávaj sa. Objatie, rozprávať sa, pozrieť komédiu? Bol to tvoj otec a aj keď ho muž poznal dosť dobre nemôžeš od neho čakať rovnaký smútok ako u seba.
@anonym_autor Strata rodičov je bolestivá, ale vysporiadať sa s ňou musí každý sám.Mozete byť smutná, môžete si poplakat, máte na to plné právo.Mne pomohlo uvedomiť si,ze sa už netrápia a telesná aktivita, až kým som unavená nepadla,aby som co najmenej rozmýšľala nad tým, že prečo odišli,prečo tak skoro...
Nevie co chcem ,zostala som úplne divná.
@anonym_autor neskryvaj sa, strata rodiča je veľmi ťažká vec, ale nie je určite prínosné dusiť to v sebe a zvladat to v samote. Potrebuješ spoločnosť a objatie, rozptyľuj sa, keď to na teba príde poplač si a potom choď robiť niečo pričom prídeš na iné myšlienky. Ale plač pred manželom, takto mu len podporiš nazor ze si ok a keď bude stále "chladný" raz vybuchnes a obvinis ho za to za čo vlastne nemôže.
môj si robil aj posmešky keď som nosila dlhší čas čierne oblečenie. bolo mi veľmi smutno za mamou, odišla nečakane. ja som to tak cítila preto som sa tak aj obliekala do čierneho.
Niektoré odpovede otras. Asi ste ešte takúto stratu nezažili.
@anonym_7161cf čo je otrasne na odpovediach
@anonym_autor úprimnú sústrasť. Mne zomrel ocko pred 3 tyzdnami a vďakabohu to zvládam veľmi dobre. Viera mi pomáha najviac. Bola som pri ockovi cely čas od zistenia rakoviny, po posledne vydýchnutie a asi aj to mi pomáha, že som robila maximum čo som vedela, 13 chemoterapií nádherne zvládol, bojoval najviac ako sa dalo 🙏 ak chceš kľudne mi napis správu
@anonym_autor úprimnú sústrasť. Mne zomrel ocko pred 3 tyzdnami a vďakabohu to zvládam veľmi dobre. Viera mi pomáha najviac. Bola som pri ockovi cely čas od zistenia rakoviny, po posledne vydýchnutie a asi aj to mi pomáha, že som robila maximum čo som vedela, 13 chemoterapií nádherne zvládol, bojoval najviac ako sa dalo 🙏 ak chceš kľudne mi napis správu
@jaass úprimnú sústrasť aj Tebe.Ja som to tiež zvládala ako tak,ale teda teraz to je podstatne horšie. August ako tak sa dal. V septembri to na mňa celé doľahlo a trvá to stále.
Ja ti poviem taku zvlastnu vec. Kedysi pred 25 rokmi som bola mladucka, slobodna, mojej o 14 rokov starsej sestre zomrel muz - bola som jej vtedy absolutne na blizku, posilnilo to nase vzahy, bala ma ako zachrancu.
Ona si potom nasla druheho partnera, aj sa vzali, a zili spolu, no cca pred rokom ju opustil s inou zenou. Ona cakala, ze znovu jej budem k dispozicii ako volakedy, bola som v tych najtazsich chvilach, ale uz som jej nemala co viac dat.
Ona si s tym nedokazala poradit, stale smutila, alebo sa hnevala, tahalo to dolu aj mna, ak som sa s nou bavila, rady nepotrebovala, iba vypocutie, ale za pol roka sa nikam jej smutok nepohol. Ja mam uz svoju rodinu, svoje problemy, aj zavazne, nemala som naozaj energiu stale riesit ju, lebo potom som sa trapila tak, ze jej neviem pomoct, az som nespavala a este menej energie som mala.
Najuprimnejsie co som jej dokazala povedat - prosim ta, ja uz to teraz nezvladam, vyhladaj psychologicku, lebo ja ti neviem pomoct bez toho, aby ma to strasne nevycerpavalo, neviem si obnovovat energiu a neviem ti naozaj pomoct. Spolocne smutenie nikam nevedie, tvoj smutok musis odsmutit sama, lebo sama vies najst jeho pramen, povod.
Ako to dopadlo? Nerozprava sa do dnes so mnou, urazila sa, ze som narcisticka... Je mi to luto, mam ju uprimne rada, ale naozaj - niekedy ti druhi, aj najblizsi tvoji, s tvojim smutkom neporadia. Musis ho naozaj odzit a odsmutit sama, pokial ta neprenasleduju, aby si uz bola normalna, ok, ak im to vadi, poprosit ich o zhovievavost, povedz, ze si ides posmutit a naozaj oni nemusia byt tvojho smutku ucastni, moze ich to paralyzovat rovnako ako teba a situacii to nepomoze. Ulavi sa ti, ak by bol rovnako tvoj muz zaseknuty ako ty?
Nepokaz si vztah s muzom, smut, plac, prejdi vsetkymi fazami smutku. A ked ti to nejde, hladaj psychologa - on vie ako na to, vie ti byt oporou a vie, ako si obnovovat energiu bez toho, aby to zasiahlo jeho srdce a vosiel do depky s tebou. Hovori sa, ze ak ten najhlbsi smutok nevie prejst dva mesiace, uz by si toho psychologa mala hladat.
Vacsina blizkych, akokolvek ta maju radi, nie su psychologivia a nevedia tu psychohygienu robit, nevedia nekonecnu energiu z niecoho cerpat, ktora bude minuta na tvoj smutok, a potom nacerpat dalsiu na rodinny zivot, na bezne denne ulohy v praci...
Pozri si clanok: https://hedepy.sk/temy/truchlenie A mozno na tej stranke hladaj aj pomoc pre seba...
@jaass úprimnú sústrasť aj Tebe.Ja som to tiež zvládala ako tak,ale teda teraz to je podstatne horšie. August ako tak sa dal. V septembri to na mňa celé doľahlo a trvá to stále.
@anonym_autor ano prve tyzdne su ovela ''lachsie'' nez potom precitnutie
@anonym_autor - manzel stal cely cas bolesti po boku a pomahal /rozhovor, objatie/. Najvacsia bolest a uvedomenie si prislo po 8 mesiacoch, kedy to cele dolahlo. Pomohli aj priatelia rozhovormi. A rozhodnutie, ze je mozno dobre sa podakovat aj ludom, ktori v tom case bolesti stali po boku a aj malickostou pomohli. Hovori sa, ze rok trva kym najvacsia bolest prejde. Ak je to mozne treba hladat rozptylenie - cestovat, prechadzky (aj sam so svojimi myslienkami), ucenie, ...
@jaass úprimnú sústrasť aj Tebe.Ja som to tiež zvládala ako tak,ale teda teraz to je podstatne horšie. August ako tak sa dal. V septembri to na mňa celé doľahlo a trvá to stále.
@anonym_autor po smrti 2-3-4-5-6m trva kym tom cloveku dopne
A čo by si chcela, aby s odstupom času robil? Keď už sú veci vybavené.? Prečo sa schovávas?