Ako ďalej s prácou?
Ahojte. Potrebujem počuť rôzne názory, postrehy. V konečnom dôsledku sa rozhodnem ja, ale je fajn vidieť ako by reagoval niekto iný.
Pracujem pre zahraničnú firmu (nie z Európy). Prácu som vzala lebo bola v tom, čo viem robiť a poskytovala mi flexibilnosť. Pracujem z domu. Zobrala som to ako výzvu sa niečo naučiť a komunikovať v angličtine. Mala som vtedy ponuku aj z inej firmy, kde som chcela časom prejsť, ale to padlo, tak som zostala tu. Pracujem v nej 2 roky. Avšak nie som šťastná a ani spokojná. Veľmi ťažko sa mi komunikuje s kolegami (s tými mimo Európy) - je to iná mentalita. Mám toho veľa - mám pocit, že mi praskne hlava z toľkej agendy. Na všetko musím myslieť, urobiť vždy milión krokov, na nič nezabudnúť, všetko zapísať, preposlať, prekladať každý e-mail, každého informovať. Pracujem po nociach, stále myslím na prácu. Stále mi píšu aj cez dovolenku, všade si musím brať počítač, lebo ak nestiahnem poštu zo servera, tak sa po 3 dňoch zmaže. Všetko sa robí na poslednú chvíľu (napr. utekám na poštu večer, keď už sa chcem venovať deťom). Nie som stotožnená s ich systémom riadenia, snahy obchádzať pravidlá. Neviem za nich bojovať a vybavovať veci v prospech firmy, keď viem aký sú. Cítim sa veľmi izolovaná a chýbajú mi reálni kolegovia. A hlavne, nemám žiadnu zastupiteľnosť. No napísala by som milión vecí, čo mi vadí. Na druhej strane, to má aj pozitíva: zlepšila som si AJ, niečo som pocestovala, spoznala ľudí z rôznych krajín, zlepšila sa v problematike (možno mi to otvoria dvere do lepšej firmy, ktorá sa venuje tomu istému). Som flexibilná, zvládli sme locdown, keď dieťa ochorie - nemusím riešiť, kto ho postráži. Mám pekný plat. Ale ja som tak psychicky vyčerpaná z toho všetkého, už sa na tú prácu ani neviem sústrediť. Keď je nejaký problém budím sa s boľavým bruchom, neviem sa sústrediť ani na deti - proste mám strach, že niečo zabudnem, pokazím a spôsobím im škodu. Chcela by som si oddýchnuť, mať pokojnejšiu prácu, nemyslieť na ňu non-stop. A do toho, mam výčitky, že im odídem a nechám ich v tom - nový človek sa veľmi ťažko hľadá. Riešili ste čosi podobné? Ďakujem za akýkoľvek príspevok.
@nafka0483 No u nich PN, dovolenka, nadcasy, diety pocas pracovnych ciest..to nefunguje klasicky. V podstate by som mala byť na živnosť, ale som nakoniec zamestnaná u muža a on ma s nimi zmluvu. Nechcela som živnosť. U nas nie je problem aj zostat dlhsie doma, muz nas uzivi.
@ofzuza keďže sa agenda rozrastá, tak chcú niekoho ku mne, ale mám toho človeka hľadať ja...ale to nechcem. Ja nie som ten typ, čo bude niekoho lákať, aké je to tu fajn...keď viem, že nie je 🙄
tak tuto pasaz ci precitaj tak 6x
"Keď je nejaký problém budím sa s boľavým bruchom, neviem sa sústrediť ani na deti - proste mám strach, že niečo zabudnem, pokazím a spôsobím im škodu. Chcela by som si oddýchnuť, mať pokojnejšiu prácu, nemyslieť na ňu non-stop"
najdi si inu pracu, podakuj a cauce mrauce. Neberu ohlady oni na teba, tak ake vycitky.
Ja som riesila nieco velmi podobne a nakoniec som dala vypoved. Nema zmysel byt v praci, ktora ta nici a uz vobec nie z dovodu “aby si ich v tom nenechala samych”. Mysli na seba. Oni ta trapit nemusia.
Tiez som odchadzala z kednej prace kvoli tomu ze som nebola zastupitelna a bola na mne hrozne velka zodpovednost, ze som ra v noci budila na to co vsetko musim urobit a vladtne som mala strach este aj z toho ze co ked ma nahodou zrazu auto tak co by v praci bezomna robili. Ked som odchadzala tak som im to vysvetlili a zrazu maju na tu istu poziciu dve baby plus brigadinicku. Chceli ma ukecat aby som ostala ale citila som ze uz staci, teraz mam kludnu pracu kedy naozaj zaklapnem notebook a nerozmyslam nad robotou. Takze byt tebou odidem, ale urob im laskavost a vysvetli im ze tuto agendu jeden clovek nezvlada a mali by prijat dvoch, myslim ze urobis aj tej po tebe radost
Mne sa na tom najviac "paci", ze po tom hroznom opise das, ze ta trapi ako si niekoho za teba najdu...toho sa bojis? Toho sa neboj, to je fakt najmenej. Ty ries seba, svoj zivot. Ak to teda riesit chces. Neviem ako sa vola ten syndrom, ked cloveka vyuzivaju, vyciciavaju a este on sa o nich boji, ale uplne mi to na ten opis sedi...
A inak skusila si sa zamysliet aj nad tym, ze trochu moze byt "problem" v tvojom nastaveni? Ze co ponukas, to sa berie? Aby si si nenasla zas nieco podobne..
ano riesila. myslela som si ze som nenahraditelna. a potom som jedneho dna sla k lekarovi s bolestou, ktora trvala uz mesiace (ale nebol cas ram ist..lebo ved co by sa stalo keby som nebola v praci) a vecer som mala velku operaciu, ktora zasadne zmenila moj zdravotny stav. odvtedy som JA na prvom mieste, moja RODINA a praca az potom. nic mi nestoji za to aby som o tieto pre mna 2 najdolezitejsie hodnoty prisla.
a ver ze nikto nie je nenahraditelny. kazdy je. to si len my namyslame. ja len dufam ze tu pracu zmenis skor ako sa to odzrkadli na tvojom zdravi, alebo na tvojej rodine.
Ak nemate financny problem, pises ze muz by vas uzivil, tak uz aj by som tam dala vypoved a vybrala si podporu. Po podpore uvidis, trosku sa daj psychikcmy dokopy a hladaj nieco ine. A ked pises, ze muz ma firmu, tak po podpore ta moze zas zamestnat, nech mas pokryte odvody, ak by si nenasla nic ine.
Davno by som bola prec. Takto sa drat v praci je podľa mna ok len vtedy, ked clovek robi na svojom. Nicit si nervy pre zamestnávateľa, ktory to ani nevie ocenit? Nie
mas toho akosi vela. vstavanie s bolavym bruchom nie je nic dobre pre tvoje zdravie. zrejme ta praca bavi, ale si nou prilis zahltena, nic nestihas. moze sa to podpisat na nejakom tvojom neskorskom uplnom vycerpani.
mysli hlavne na seba, vsetci sme nahraditelni, odopieras sebe, aby to oni nemali narocne. ale ty mas. vezmi si, ze urcite aj oni by sa zariadili podla seba, toho, co chcu od zivota a neobetovali by sa pre dobro firmy 🙂
@mabenn ja som to vzala, lebo sa to ponuklo a povedala som, ze skusim. Popritom som riesila pracu, v podstate to iste, ale v serioznejsej firme, kam som mala po cca pol roku prejst. Zial padlo to a ja som zostala tu. Táto praca je zaujimava. Po skole som robila 4 roky v statnej správe - tuto problematiku, Po 2 MD a RD som sa tam vratila. Zial, prestahovali nas a mne by to dochadzanie nevyhovovalo. Tak som dala vypoved. Na Slovensku je viacero firiem, co sa tymto zaoberaju, ja ich v podstate poznam, z tej statnej spravy, lebo som s nimi komunikovala...teoreticky by som ich mohla oslovit, ale ja som taka blba povaha, ze mi je take blbe ich oslovovat 😒
V prvom rade si uvedom, ze ta firma nekrachne, ked odides..... Vsetci si myslia, ze su nenahraditelni.... Nie su....
ono, jasne ze su tam urcite vyhody, ako si spominala napr. plat, praca z domu, tvoj vyvoj, ale aj nevyhody... asi ako vsade...ide o to, ci dobre prevysuje pre teba a ci si ochotna znasat aj tie nevyhody...ako si tam teda vlastne dlho?
Tebe je vsetko blbe :D oslovit firmy, kde chces pracovat, dupnut si u zamestnavatela na ferove podmienky, vyberat druhych ludi na poziciu k tebe, odist z tej firmy... jeidne co ti nie je blbe je nicit si vlastne zdravie a psychicku pohodu a ukracovat tvoje deti a rodinu a cas s tebou a o prijemnu oddychnutu mamku.
Halooo, ved budicek, spamataj sa, ved ta v tej praci nic nedrzi ;) a nemate ani existencne problemy, uz davno si mala odist.
@nafka0483 ved to. Ja s tym bujujem..v mnohych veciach som sa uz posunula svoje hranice. Ale niektore su pre mna este velmi narocne...ale je to pre mna vyzva, otvorit si usta. Más uplnu pravdu.
@martinkatinka nie som nenahraditeľná, to si nemyslím Majú po celej Európe schopnejsich ludi...len im to trosku skomplikujem.
Pokial vas manzel uzivi tak s tym sekni. Neviem na co cakas.
Maju z teba uplne jasne nejaku handru.
Aby nevedeli stiahnut postu, wtf.
S tym vsetkym co si popisala si najdes lahko nejaku asistentku pre nejakeho riaditela, aby si mu organizovala cesty, meetingy a aj mala svoj rodinny zivot
Povedz si co je pre teba prednejsia - deti, rodina, tvoje zdravie, psychicka pohoda? Ci nejaka firma, v ktorej nie si spokojna?
Kazdy je nahraditelny aj ty... Na tvojom mieste by som odisla, ocividne to nie je uplne pre teba, ked sa takto citis... Poznam podobny pripad a skoncilo to PN zatial a planovanym odchodom lebo uz stacilo....
Každá práca má svoje plusy a mínusy, ale pre mňa bývali najťažšie začiatky a potom som si to zabehala, zorganizovala tak, aby som to zvládla. Dá sa aj zapisovať si, aby niečo nezabudol.
Ani to sa nedá vedieť, či reálni kolegovia budú prínosom, niekde je to tak, že práve kvoli nezhodám s kolegami si hľadajú radšej nové miesto.
Mala by so pre twb pracovnu ponuku. Tiez zahranicna firma. Ak chces kontaktuj ma.
Treba mysliet aj na seba a svoju rodinu - nemas mat preco vycitky ze odides a nechas ich v tom. Maju oni vycitky ze dovolenku vlastne realne nemas, ze pracujes po nociach? Mas aspon platene tie nadcasy, alebo ktovie ako mas robenu zmluvu...
Hladaj novu pracu, tato ti uz ovplyvnuje psychiku a moze aj fyzicke zdravie, takze hladaj inde, nasledne das vypoved.
Ak je to nezvladnutelne, tak sa daj vypisat na PN so syndromom vyhorenia. Alebo to mozes risknut, ist na podporu a popritom hladat pracu.