Je povinná vstupná lekárska prehliadka pre zamestnancov?
Poradte, je povinna vstupna lekarska prehliadka urcena zo zakona len pre zamestnanca, ktory vykonava pracu zaradenu do tretej alebo stvrtej kategorie -zakon 355/2007 §30e 1) a)
a pre mladistveho zamestnanca - zakon 311/2001 §41 (3)
Teda pre dospelých zamestnancov, ktori vykonavaju pracu zaradenu do prvej a druhej kategorie povinna vstupna lekarska prehliadka zo zakona nie je, alebo som prehliadol
nejaky §?
Stručné zhrnutie
- Vstupná lekárska prehliadka je zo zákona povinná pre zamestnancov vykonávajúcich práce v 3. a 4. kategórii (zákon č. 355/2007 §30e).
- Pre mladistvých zamestnancov je povinnosť vstupnej lekárskej prehliadky stanovená v zákone č. 311/2001 §41 ods. 3.
- Pre práce v 1. a 2. kategórii zákon všeobecne vstupnú prehliadku nepovinnosťou neukladá, ale povinnosť môže vzniknúť podľa osobitných predpisov (napr. práca so zobrazovacou jednotkou), alebo z povinnosti zamestnávateľa preukázať zdravotnú spôsobilosť (§6 BOZP), preto zamestnávatelia často vykonávajú VLP aj u týchto zamestnancov.
Najčastejšie otázky
Q: Je vstupná lekárska prehliadka povinná pre zamestnancov v 1. a 2. kategórii?
A: Zo zákona nie je všeobecná povinnosť pre 1. a 2. kategóriu; povinnosť môže vyplývať z osobitných predpisov (napr. práca so zobrazovacou jednotkou podľa Nariadenia vlády č. 276/2006 Z. z.) alebo zo zákonnej povinnosti zamestnávateľa preukázať zdravotnú spôsobilosť (§6 BOZP).
Q: Ktoré právne predpisy sa v diskusii spomínali ako relevantné?
A: Spomínali sa zákon č. 355/2007 §30e, zákon č. 311/2001 §41 ods. 3, Nariadenie vlády č. 276/2006 Z. z., zákon č. 124/2006 a povinnosť podľa §6 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).
Q: Ako riešiť VLP pri zamestnancoch, ktorí pracujú na diaľku zo zahraničia?
A: Viacerí diskutujúci odporúčajú overiť pravidlá krajiny, kde zamestnanec pracuje, a konzultovať s PZS alebo IP; v praxi zamestnanec môže absolvovať vyšetrenie vo svojej krajine a poslať potvrdenie a doklad o úhrade, ktoré zamestnávateľ môže preplatiť.
Q: Má zamestnávateľ povinnosť preplácať dioptrické okuliare na prácu s obrazovkou?
A: Podľa Nariadenia vlády č. 276/2006 Z. z. ide o „špeciálne korekčné prostriedky“ prispôsobené práci s monitorom (počítačové/degresívne šošovky) a zamestnávateľ ich má zabezpečiť; diskutujúci uviedli, že v praxi sa často preplácajú sklá a rám je často limitovaný dohodou.
Q: Môže uchádzač alebo zamestnanec odmietnuť absolvovať vstupnú prehliadku?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že ak je vstupná prehliadka podmienkou prijatia stanovenou zamestnávateľom, odmietnutie môže viesť k neprijatí; pre práce 3. a 4. kategórie je prehliadka povinná zo zákona a bez nej nesmie zamestnanec vykonávať prácu.
Q: Čo robiť, ak je zamestnanec chorý v deň plánovanej VLP?
A: Viacerí diskutujúci odporučili zavolať lekárovi; lekár počas akútnej choroby alebo trvania PN zvyčajne nevyšetruje a termín sa odloží a ospravedlní.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vstupná lekárska prehliadka je zákonom povinná pri prácach zaradených do 3. a 4. kategórie (zákon č. 355/2007 §30e).
- Pre mladistvých platí povinnosť podľa zákona č. 311/2001 §41 ods. 3.
- Zamestnávateľ má podľa §6 BOZP povinnosť posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnancov a v praxi sa to najčastejšie overuje lekárskym posudkom.
- Osobitné predpisy (napr. nariadenie č. 276/2006 o práci so zobrazovacou jednotkou) môžu vytvoriť povinnosť VLP aj pre pracovné miesta v 1.–2. kategórii.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdili, že VLP je povinná pre všetkých zamestnancov; iní trvali, že zákonom povinná nie je pre 1. a 2. kategóriu.
- Nie je jednotný názor na to, či zamestnávateľ musí automaticky preplatiť rám okuliarov; jedna strana tvrdí, že zamestnávateľ hradí sklá, druhá uvádza, že spôsob preplatenia a limit rámu je v praxi dohodou.
- Diskutujúci sa rozchádzali v názore, do akej miery musí firma riešiť právne a daňové následky, keď zamestnanec pracuje zo zahraničia (často záleží na počte dní a mieste výkonu práce).
Otvorené otázky
- Ako presne zabezpečiť a archivovať doklady o zdravotnej spôsobilosti pre zamestnancov, ktorí sa nachádzajú fyzicky v zahraničí?
- Kedy a v akej výške má zamestnávateľ preplácať rámy okuliarov pri potrebe „špeciálnych korekčných prostriedkov“?
- Ako postupovať pri kontrole Inšpektorátu práce alebo RÚVZ pri remote zamestnancoch pracujúcich zo zahraničia?
- Koľko dní v roku môže zamestnanec pracovať zo zahraničia, aby sa nezmenili daňové a odvodové povinnosti zamestnávateľa?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník, kozsr.sk, ÚVZ SR, RÚVZ, Inšpektorát práce, legalfirm.sk, Zakonypreludi.sk, PZS (pracovná zdravotná služba), ChatGPT
Spomenuté produkty a metódy
vstupná lekárska prehliadka, periodická lekárska prehliadka, špeciálne korekčné prostriedky, počítačové (degresívne) šošovky, posudok o zdravotnej spôsobilosti, práca so zobrazovacou jednotkou, BOZP §6, zákon č. 355/2007 §30e, zákon č. 311/2001 §41 ods. 3, Nariadenie vlády č. 276/2006 Z. z., zákon č. 124/2006, remote work / home office / digital nomad, overenie u PZS a na Inšpektoráte práce
Miesta a osoby
Slovensko, Európa
@done čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Nie je zakázané prijať a zamestnávať zamestnanca bez lekárskej prehliadky 1. a 2. kategórie, okrem špecifických výnimiek zo zákona. Takže povinná nie je.
Ale poradila by som sa s PZS. Oni budú vedieť na isto odôvodniť aj pripadne kontroly z IP, RUVZ. Pri každej kategórii a prac.mieste je písaná aj záťaž, stupeň.
Ak zamestnávateľ ľudí v zahraničí pozri si hlavne, ktoré zákony - oblasti sa uplatňujú tej danej krajiny a ktoré slovenské. Pretože prac.cas, prestávky, minimálna mzda, pripadne ďalšie sa môžu riadiť cudzími predpismi.
@billy_jean dakujem, tiez som to takto pochopil. Nasi zamestnanci nemusia splnat ziadne osobitne predpisy. Ide vylucne o dusevnu pracu.
@done https://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-276
Paragraf 7, zobrazovacie jednotky
@done https://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-276
Paragraf 7, zobrazovacie jednotky
@eeffka to nariadenie 276/2006 Z. z. poznam, zakon 124/2006 odkazuje na zakon 355/2007 ale tam sa o tomto nariadeni nepise. Zakon je nadriadeny nariadeniu. Okrem toho ma podla tohto nariadenia zamestnavatel podla §7 odsek 3 povinnost v pripade potreby preplatit zamestnancovi aj dioptricke okuliare alebo kontaktne sosovky, s cim som sa doteraz nestretol, aby tieto korekcne prostriedky zamestnavatel preplacal.
@done https://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-276
Paragraf 7, zobrazovacie jednotky
@eeffka Príkladom takýchto prác s obrazovkou, pri ktorých je nutné pravidelne posudzovať zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu, sú hlavne práce s vnúteným pracovným tempom alebo pod časovým tlakom, pri ktorých si pracovné tempo a prestávky pri práci s obrazovkou neurčuje sám zamestnanec.
https://www.uvzsr.sk/web/uvz/praca-so-zobrazova...
@eeffka to nariadenie 276/2006 Z. z. poznam, zakon 124/2006 odkazuje na zakon 355/2007 ale tam sa o tomto nariadeni nepise. Zakon je nadriadeny nariadeniu. Okrem toho ma podla tohto nariadenia zamestnavatel podla §7 odsek 3 povinnost v pripade potreby preplatit zamestnancovi aj dioptricke okuliare alebo kontaktne sosovky, s cim som sa doteraz nestretol, aby tieto korekcne prostriedky zamestnavatel preplacal.
@done neviem cim sa zivis ale ak si o tom este nepocul mas riadne medzery
@eeffka o preplacani dioptrickych okuliarov zamestnavatelom som este fakt nepocul, v tomto mam medzery rovnako ako niektori lektori v kurzoch BOZP, personalistiky a miezd, ktori to ani len nespomenuli.
@eeffka o preplacani dioptrickych okuliarov zamestnavatelom som este fakt nepocul, v tomto mam medzery rovnako ako niektori lektori v kurzoch BOZP, personalistiky a miezd, ktori to ani len nespomenuli.
@done v usmerneni sa nepise nic o preplacani okuliarov ale o zabezpeceni korekcnych pomocok, cize zamwstnavatel ti zakupi za naklad a dizajn aky uzna za vhodne a su len na pracovisko. A presne o tom je ta tcoja vstupna prehliadka, ak si nastupil do prace s tym ze uz mas okuliare 3ky a zrak mas stabilny nevidim dovod ti zabezpecovat okuliare kazdy rok
@eeffka to nariadenie 276/2006 Z. z. poznam, zakon 124/2006 odkazuje na zakon 355/2007 ale tam sa o tomto nariadeni nepise. Zakon je nadriadeny nariadeniu. Okrem toho ma podla tohto nariadenia zamestnavatel podla §7 odsek 3 povinnost v pripade potreby preplatit zamestnancovi aj dioptricke okuliare alebo kontaktne sosovky, s cim som sa doteraz nestretol, aby tieto korekcne prostriedky zamestnavatel preplacal.
@done lebo ani nepreplaca: V slovenskej legislatíve (konkrétne v Nariadení vlády č. 276/2006 Z. z.) sa pod pojmom špeciálne korekčné prostriedky nemyslia bežné okuliare, ktoré nosíte na čítanie knihy alebo na šoférovanie. Ide o pomôcky určené výhradne na prácu s počítačom (zobrazovacou jednotkou).
Tu je podrobný rozklad toho, čo sa tým v praxi rozumie:
1. Čo sú špeciálne korekčné prostriedky?
Sú to dioptrické okuliare (prípadne kontaktné šošovky), ktoré sú prispôsobené strednej vzdialenosti – teda vzdialenosti medzi vašimi očami a monitorom (zvyčajne 50 – 70 cm).
Rozdiel oproti bežným okuliarom: Bežné okuliare na blízko sú nastavené na čítaciu vzdialenosť (cca 35 cm). Ak by ste ich používali pri počítači, museli by ste sa k monitoru neprirodzene nakláňať, čo spôsobuje bolesti krčnej chrbtice.
Najčastejšie riešenie: Ide o tzv. počítačové (degresívne) šošovky. Tie umožňujú ostré videnie na monitor a zároveň na blízke predmety na stole (klávesnica, dokumenty).
2. Kedy vzniká nárok?
Zamestnávateľ ich neplatí automaticky každému, kto nosí okuliare. Musia byť splnené tieto podmienky:
Lekárske vyšetrenie: Zamestnanec absolvuje povinné vyšetrenie zraku (zabezpečené zamestnávateľom).
Neúčinnosť bežných okuliarov: Lekár potvrdí, že bežné korekčné prostriedky (ktoré zamestnanec bežne nosí) nie sú postačujúce na prácu s monitorom a sú potrebné špeciálne „počítačové“ sklá.
Časová podmienka: Zamestnanec musí pracovať so zobrazovacou jednotkou významnú časť svojej pracovnej zmeny (podľa zákona zvyčajne aspoň 4 hodiny denne).
3. Čo presne hradí zamestnávateľ?
Zákon hovorí o povinnosti ich „poskytnúť“. V praxi to znamená:
Zamestnávateľ hradí náklady na sklá (šošovky) v plnej výške, pretože ide o OOPP (osobný ochranný pracovný prostriedok).
Pri rámoch zamestnávatelia často určujú limit (napr. do určitej sumy), alebo preplácajú sumu zodpovedajúcu štandardnému, funkčnému rámu. Ak chcete dizajnérsky kúsok, rozdiel si zväčša doplácate.
@done lebo ani nepreplaca: V slovenskej legislatíve (konkrétne v Nariadení vlády č. 276/2006 Z. z.) sa pod pojmom špeciálne korekčné prostriedky nemyslia bežné okuliare, ktoré nosíte na čítanie knihy alebo na šoférovanie. Ide o pomôcky určené výhradne na prácu s počítačom (zobrazovacou jednotkou).
Tu je podrobný rozklad toho, čo sa tým v praxi rozumie:
1. Čo sú špeciálne korekčné prostriedky?
Sú to dioptrické okuliare (prípadne kontaktné šošovky), ktoré sú prispôsobené strednej vzdialenosti – teda vzdialenosti medzi vašimi očami a monitorom (zvyčajne 50 – 70 cm).
Rozdiel oproti bežným okuliarom: Bežné okuliare na blízko sú nastavené na čítaciu vzdialenosť (cca 35 cm). Ak by ste ich používali pri počítači, museli by ste sa k monitoru neprirodzene nakláňať, čo spôsobuje bolesti krčnej chrbtice.
Najčastejšie riešenie: Ide o tzv. počítačové (degresívne) šošovky. Tie umožňujú ostré videnie na monitor a zároveň na blízke predmety na stole (klávesnica, dokumenty).
2. Kedy vzniká nárok?
Zamestnávateľ ich neplatí automaticky každému, kto nosí okuliare. Musia byť splnené tieto podmienky:
Lekárske vyšetrenie: Zamestnanec absolvuje povinné vyšetrenie zraku (zabezpečené zamestnávateľom).
Neúčinnosť bežných okuliarov: Lekár potvrdí, že bežné korekčné prostriedky (ktoré zamestnanec bežne nosí) nie sú postačujúce na prácu s monitorom a sú potrebné špeciálne „počítačové“ sklá.
Časová podmienka: Zamestnanec musí pracovať so zobrazovacou jednotkou významnú časť svojej pracovnej zmeny (podľa zákona zvyčajne aspoň 4 hodiny denne).
3. Čo presne hradí zamestnávateľ?
Zákon hovorí o povinnosti ich „poskytnúť“. V praxi to znamená:
Zamestnávateľ hradí náklady na sklá (šošovky) v plnej výške, pretože ide o OOPP (osobný ochranný pracovný prostriedok).
Pri rámoch zamestnávatelia často určujú limit (napr. do určitej sumy), alebo preplácajú sumu zodpovedajúcu štandardnému, funkčnému rámu. Ak chcete dizajnérsky kúsok, rozdiel si zväčša doplácate.
@simca06022011 ale v mojej otazke je povinnost vstupnej lekarskej prehliadky pre novych zamestnancov, ktori budu pracovat na dialku aj z krajin mimo Europu, tak si to v praxi nedokazem predstavit. To nam budu posielat vysledky vysetrenia a bloky na preplatenie vysetrenia a my im budeme davat robit okuliare v optike a posielat im ich postou cez pol zemegule? Alebo si okuliare zabezpecia sami v krajine odkial pracuju a my im posleme len sumu za standarne okuliare v SR?
@simca06022011 ale v mojej otazke je povinnost vstupnej lekarskej prehliadky pre novych zamestnancov, ktori budu pracovat na dialku aj z krajin mimo Europu, tak si to v praxi nedokazem predstavit. To nam budu posielat vysledky vysetrenia a bloky na preplatenie vysetrenia a my im budeme davat robit okuliare v optike a posielat im ich postou cez pol zemegule? Alebo si okuliare zabezpecia sami v krajine odkial pracuju a my im posleme len sumu za standarne okuliare v SR?
@done napisala som ti ako to je. Nosim okuliare a nikdy mi nevznikol narok.na specialne okuliare k.pc 😂 a ako sa to robi do zahranicia? No ak treba = idu k lekarovi vo svojej krajine, emailom ti poslu potvrdenie, tiez doklad o uhrade = preplatis. Ak vznika narok na akekolvek pracovne pomocky = posielas bud prispevok v mzde alebo preplacas nakup. Mozu vznikat, na skoleni sme uz mali aj prispevky na zariadenie v HO, pocitac atd, ak to maju dohodnute... Okuliare si napr dava robit na zaklade dohodnutych parametrov zamestnanec = preplatis.
@done každý je povinný absolvovať lek. prehliadku bez ohľadu na stupeň náročnosti.
@simca06022011 ale v mojej otazke je povinnost vstupnej lekarskej prehliadky pre novych zamestnancov, ktori budu pracovat na dialku aj z krajin mimo Europu, tak si to v praxi nedokazem predstavit. To nam budu posielat vysledky vysetrenia a bloky na preplatenie vysetrenia a my im budeme davat robit okuliare v optike a posielat im ich postou cez pol zemegule? Alebo si okuliare zabezpecia sami v krajine odkial pracuju a my im posleme len sumu za standarne okuliare v SR?
@done vstupna prehliadka je v t ojom pripade najmensi problem, dostuduj si zamestnavanie ludi na HO z eu krajin, kesze pracu budu vykonavat v inom state mas povinost dodrziavat legislativu prislusnych krajin co sa tyka bozp, mzdovych narokov atd a aj platit tam fondy , ich dane atd...
@done vstupna prehliadka je v t ojom pripade najmensi problem, dostuduj si zamestnavanie ludi na HO z eu krajin, kesze pracu budu vykonavat v inom state mas povinost dodrziavat legislativu prislusnych krajin co sa tyka bozp, mzdovych narokov atd a aj platit tam fondy , ich dane atd...
@eeffka oni su Slovaci a pracuju pre nas na remote work, len niektori su aj mimo Europy, teda aj mimo EU, nezamestnavame cudzincov.
@done napisala som ti ako to je. Nosim okuliare a nikdy mi nevznikol narok.na specialne okuliare k.pc 😂 a ako sa to robi do zahranicia? No ak treba = idu k lekarovi vo svojej krajine, emailom ti poslu potvrdenie, tiez doklad o uhrade = preplatis. Ak vznika narok na akekolvek pracovne pomocky = posielas bud prispevok v mzde alebo preplacas nakup. Mozu vznikat, na skoleni sme uz mali aj prispevky na zariadenie v HO, pocitac atd, ak to maju dohodnute... Okuliare si napr dava robit na zaklade dohodnutych parametrov zamestnanec = preplatis.
@simca06022011 ale ich krajina je Slovensko, nemaju pobyt v inej krajine. Len sa tam zdrziavaju, lebo k praci potrebuju len laptop a internetove pripojenie. Su rozne po svete, pracu mozu vykonavat kdekolvek, len niektori sa rozhodli, ze ju nebudu vykonavat na Slovensku, ale inde vo svete.
@eeffka ani o digitalnych nomadoch si asi este nepocula
@done Digitalni nomadi su zivnostnici alebo maju svoje firmy a fakturuju. Ak mas priamo zamestnanca, ktory robi zo zahranicia, tak to uz nie je z danoveho hladiska take jednoduche. Preto bezne korporaty na SK umoznuju iba urcity pocet dni robit zo zahranicia, lebo sa im neoplati riesit danove zalezitosti.
@anonym_594c3b nejde o mna, ide o novych zamestnancov, ci mame zo zakona povinnost posielat ich na vstupne lekarske prehliadky, ak budu vykonavat prace v prvej alebo druhej kategorii. V zakonoch to neviem nikde najst, preto som sem dal otazku, ci som to neprehliadol.
@done AI nedokážeš použiť?
Pre práce zaradené do 1. a 2. kategórie zákon vo všeobecnosti neukladá povinnosť pravidelných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci; povinné sú najmä pri kategórii 3 a 4.
Výnimkou sú profesie, kde osobitný predpis vyžaduje zdravotnú spôsobilosť (vodiči, potravinári, práce so zobrazovacou jednotkou nad limit, pedagogickí zamestnanci a pod.), tam povinnosť vzniká podľa týchto osobitných predpisov, opäť však s odkazom na zákon č. 355/2007 Z. z.
@simca06022011 ale ich krajina je Slovensko, nemaju pobyt v inej krajine. Len sa tam zdrziavaju, lebo k praci potrebuju len laptop a internetove pripojenie. Su rozne po svete, pracu mozu vykonavat kdekolvek, len niektori sa rozhodli, ze ju nebudu vykonavat na Slovensku, ale inde vo svete.
@done ale pocula, stale sa ti to vrati ako bumerang, bud su kontraktori a tam neriesis nalezitosti zamestnanca alebo maju TPP a statut vyslaneho zamestnanca a vsetky problemy s tym spojene
@done AI nedokážeš použiť?
Pre práce zaradené do 1. a 2. kategórie zákon vo všeobecnosti neukladá povinnosť pravidelných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci; povinné sú najmä pri kategórii 3 a 4.
Výnimkou sú profesie, kde osobitný predpis vyžaduje zdravotnú spôsobilosť (vodiči, potravinári, práce so zobrazovacou jednotkou nad limit, pedagogickí zamestnanci a pod.), tam povinnosť vzniká podľa týchto osobitných predpisov, opäť však s odkazom na zákon č. 355/2007 Z. z.
@vulka prepac, ale ty si neprecitas ani moj prvy prispevok pod nadpisom temy?
@done ale pocula, stale sa ti to vrati ako bumerang, bud su kontraktori a tam neriesis nalezitosti zamestnanca alebo maju TPP a statut vyslaneho zamestnanca a vsetky problemy s tym spojene
@eeffka nie su ani kontraktori, su zamestnanci a nikto ich nikam nevyslal, sami odisli z vlastnej vole na urcity cas do zahranicia
@done Digitalni nomadi su zivnostnici alebo maju svoje firmy a fakturuju. Ak mas priamo zamestnanca, ktory robi zo zahranicia, tak to uz nie je z danoveho hladiska take jednoduche. Preto bezne korporaty na SK umoznuju iba urcity pocet dni robit zo zahranicia, lebo sa im neoplati riesit danove zalezitosti.
@zuzanaete nie sme korporat a tito zamestnanci do firmy vobec nechodia bez ohladu ci pracuju na Slovensku alebo v zahranici. Vsetko je cez net. Niektori nam ani neoznamili, ze su v zahranici, zistili sme to len podla IP adresy.
@zuzanaete nie sme korporat a tito zamestnanci do firmy vobec nechodia bez ohladu ci pracuju na Slovensku alebo v zahranici. Vsetko je cez net. Niektori nam ani neoznamili, ze su v zahranici, zistili sme to len podla IP adresy.
@done Je jedno, ci ste alebo nie ste korporat. Pravidla su rovnake. Korporaty som dala ako priklad. Tie si viacej strazia pravidla. Dolezity je pocet dni na SK a v zahranici v danom roku. Pogoogli si praca zo zahranicia. Pri kontraktoroch je to jedno. Oni su zodpovedni za svoje danove veci. Pri zamestnancoch je zodpovedna firma.
@done Je jedno, ci ste alebo nie ste korporat. Pravidla su rovnake. Korporaty som dala ako priklad. Tie si viacej strazia pravidla. Dolezity je pocet dni na SK a v zahranici v danom roku. Pogoogli si praca zo zahranicia. Pri kontraktoroch je to jedno. Oni su zodpovedni za svoje danove veci. Pri zamestnancoch je zodpovedna firma.
@zuzanaete tak mi porad, ako to mame zistit, kolko dni su v zahranici a kolko na Slovensku ked nam to neoznamuju. Nemaju ani stanoveny pracovny cas, ten si mozu rozvrhnut podla seba.
Zákon to neprikazuje. Iba ak to vyžaduje osobitný predpis (napr. vodiči, práca vo výškach, potravinárstvo, nočná práca) alebo to vyplýva z posúdenia rizík zamestnávateľa, alebo ide o práce, kde je potrebná zdravotná spôsobilosť podľa iných právnych predpisov.
@billy_jean dakujem, tiez som to takto pochopil. Nasi zamestnanci nemusia splnat ziadne osobitne predpisy. Ide vylucne o dusevnu pracu.