Návrat do práce po materskej
Coskoro mi ide dieta do skolky a ja sa vraciam do prace. Vobec sa netesim na ten navrat k beznemu zivotu. Mam pocit ze vsetky kamosky v okoli sa nemohli dockat kym bude dieta v skolke a ony naspat v pracovnom rezime.
Ja som teraz prezivala najkrajsie obdobie. Nas vlastny domaci rezim, ziadny stres, vela casu na cerstvom vzduchu. Citila som sa uzitocna.
Teraz? Dieta do 4 v skolke, kym pojdeme sem tam na nejaky nakup, nieco sa doma navari alebo zje tal je pomáy cas spat…dni kedy budem musiet zostat v praci aj dlhsie lebo take dni sa vzdy najdu.
Je mi z toho do placu ked si predstavim kolobeh do roboty, domov a spat, cakat na vikendy a tie muz niekedy pracuje takze velmi kratky spolocny rodinny cas.
Ak su tu mamy ktore to mali podobne tak ako dlho vam trvalo kym ste si naspat zvykli?
A prosim nebudte hnusne, nie som leniva pracovat ani som nechcela s dietatom zostat do 18 doma…len sa mi tazko zvyka na velke zmeny a fakt ma materstvo proste naplna. Ja viem ze si proste zvyknut musim. Len sa teraz na to neviem divat pozitivne ze je to prirodzeny kolobeh zivota.
Za mojich čias bola MD iba 26 týždňov, z toho 2 týždne pred pôrodom a 24 týždňové nastupovalo do jaslí. Iná možnosť nebola. Zostať doma znamenalo byť terčom ohovárania, odsudzovania a odmietania okolia. O žene, čo zostala doma (RD neexistovala) nielen jej príbuzenstvo a okolie, ale aj zamestnávatelia sa vyjadrovali, že je to prostitútka vydržiavaná vlastným mužom a veľmi zle sa k takým pristupovalo po návrate do práce. Vracali sa väčšinou po roku, ak im vôbec miesto ponechali. Tá doba znamenala pre ženu budíček o 5.00, príprava detí na odchod z domu, raňajky,... Nasledovalo roznášanie detí do predškolských zariadení, často sa neušlo miesto pre všetky z rodiny v jednom zariadení a roznášali sa po meste. Popoludní výber detí, venovanie sa im, nákupy, úlohy,... Na domáce práce sa našiel čas až deti zaspali a to museli do 19.30, aby ráno vstali. Domáce práce sa robili max. do 2.00, aby o 5.00 sa zvládol budíček. Žiadne kamarátky, žiaden relax. Ale trvalo to len niekoľko rokov. A vôbec to nemalo vplyv na vývoj detí. Všetky boli šikovné, dve z troch nikdy nemali ani dvojku v žiackej knižke a to tretie malo raz dvojku dokonca na vysvedčení v ôsmom ročníku z výtvarnej výchovy. Všetky skončili VŠ, získali doktoráty a sú aj v dospelosti úspešní. Dopomohla k tomu aj potrebná samostatnosť od malička a popasovanie sa so životom pracujúcich dospelých. Hlavne si vštiepili zodpovednosť za to, čo robia a robili.
@evkatk prosím ta, koľko deti si mala v skolke na starosti? Tam si sa každému jednému dietatu venovala cely čas a každú minútu, ako by to mali podľa teba robiť matky doma?
Ako merias úspech - výkonom, známkami, VŠ, doktoratmi? Ostatní ľudia, ktorí mali dvojky, skončili strednú školu nie sú úspešní?
Za mojich čias bola MD iba 26 týždňov, z toho 2 týždne pred pôrodom a 24 týždňové nastupovalo do jaslí. Iná možnosť nebola. Zostať doma znamenalo byť terčom ohovárania, odsudzovania a odmietania okolia. O žene, čo zostala doma (RD neexistovala) nielen jej príbuzenstvo a okolie, ale aj zamestnávatelia sa vyjadrovali, že je to prostitútka vydržiavaná vlastným mužom a veľmi zle sa k takým pristupovalo po návrate do práce. Vracali sa väčšinou po roku, ak im vôbec miesto ponechali. Tá doba znamenala pre ženu budíček o 5.00, príprava detí na odchod z domu, raňajky,... Nasledovalo roznášanie detí do predškolských zariadení, často sa neušlo miesto pre všetky z rodiny v jednom zariadení a roznášali sa po meste. Popoludní výber detí, venovanie sa im, nákupy, úlohy,... Na domáce práce sa našiel čas až deti zaspali a to museli do 19.30, aby ráno vstali. Domáce práce sa robili max. do 2.00, aby o 5.00 sa zvládol budíček. Žiadne kamarátky, žiaden relax. Ale trvalo to len niekoľko rokov. A vôbec to nemalo vplyv na vývoj detí. Všetky boli šikovné, dve z troch nikdy nemali ani dvojku v žiackej knižke a to tretie malo raz dvojku dokonca na vysvedčení v ôsmom ročníku z výtvarnej výchovy. Všetky skončili VŠ, získali doktoráty a sú aj v dospelosti úspešní. Dopomohla k tomu aj potrebná samostatnosť od malička a popasovanie sa so životom pracujúcich dospelých. Hlavne si vštiepili zodpovednosť za to, čo robia a robili.