Pracovať, či nepracovať pri náročnej rodine?
Prajem dobry den, idem si pre radu-rady, ako sa zariadit v dalsom zivote, mozno mate maminy svoje skusenosti a pomozete mi. Mam po 40, 2 deti a manzela. Cely zivot som pracovala v oblasti ekonomie, makala som takym tym divym tempom, az som sa ustvala. Mala som 2 deti hned po sebe, pracovala som aj na materskej a vsetko vzdy muselo byt rychlo a tip-top. Pred 3 rokmi som uz mala take tie blbe stavy, ze nemozem dychat, v noci som nespavala, hocikedy som sa rozplakala, analyzovala zivot. Az mi jedneho dna odisla ruka, nemohla som nic robit, mala som priserne bolesti. To som este nevedela, ze budem dalsi 1,5 roka chodit po lekaroch a nakoniec mi predpisu psychiatricke lieky. Nikto mi neveril, ze mam priserne bolesti, ze nevladzem ani len drzat pero v ruke, este aj manzel na mna divne dival, ze co mi je. Proste rvali ma liekmi, chodila som po lekaroch a nic. Nakoniec mi jedna lekarka diagnostikovala poskodene platnicky v krcnej chrbtici a z toho prameniace bolesti ruky. Vraj sa s tym neda nic robit. Napriek tomu som sa nevzdala, lebo moj zivot bol priserny. Nasla som si lekara, ktory ma ubezpecil, ze mi ruku odoperuje, nakolko tam mam rozsiahly zapal a poskodene slachy. To uz som nepracovala, v praci som dala po 15 rokoch s velmi tazkym srdcom vypoved. Prispelo k tomu aj velmi zle pracovne prostredie, zly sef a stav, ktory som uz odmietla dalej znasat. V sukromnej nemocnici ma dali do poriadku s tym, ze som mohla ostat doma aj dlhsie ako niekolko tyzdnov a prehodnotila som svoj zivot. Kedze som sa davala do poriadku dlhsie, najmä kvôli rehabilitaciam, ostala som doma 2 roky. Bolo to uplne skvele obdobie môjho zivota. Najlepsie, ake som zazila. Venovala som sa plne detom, rodine, bez stresu som stihala vsetko, co som potrebovala a najmä som nerobila, co som nechcela. Uvedomila som si, aky som bola blazon. Tym, ze manzel vkuse cestuje a doma neprelozi krizom slamy, tak som starala vlastne o 3 deti. Nikdy som mu to nevycitala, ale uvedomila som si, ze som zabezpecovala totalny nadstandard svojej rodine a nemala spatnu vazbu. Kazde z deti som vozila do inej skoly - vyslo nam to tak. Vsetky ulohy, povinnosti, kruzky - spolu ich maju 6, varenie, zehlenie, upratovanie, nakupovanie, vylety, dovolenky, akcie, robit vsetkym radost a nikdy nezlyhat. Oci mi otvorila moja mama, ked mi povedala, ze vsetko davam a nic nedostavam. No a dostavam sa k jadru problemu. Po 2 rokoch som sa opat zamestnala, hovori sa z blata do kaluze, opat velky korporat, kopec zodpovednosti, grafov, tabuliek, meetingov, stvania sa. Zase neprespate noci a uz som skoncila na infuzkach s platnickami. Poctivo cvicim kazdy den, ale zistujem, ze toto nie je cesta. Mam zazitych 20 rokov tohto tempa a aj ked viem, ze ma to zabija, zase som na to naskocila. Uz som si povedala, ze tou pracou prasknem, lebo som este v skusobnej dobe a uzijem si prázdniny s detmi. Na druhej strane vidim kopu novych nezamestnanych, problemy si vôbec najst pracu a placam sa v tom a neviem co s tym. Ked som skusala jednoduchsiu pracu, tak ma odmietli s tym, ze som prekvalifikovana a urcite uteciem za lepsim. Stojim teda pred dilemou, ci mam pracovat, alebo nie, nakolko je toto asi moja zivotna krizovatka a ja s nou musim nieco urobit. Doma mam prace vyse hlavy, deti uz niekedy pomozu, ale tym, ze su doma a su tieto blbe korona casy, tak sa stvem dalej, aj praca, aj varit, aj prat, aj upratovat. S manzelom sme sa opat o tom rozpravali, on je skor typ, ze nech si urobim, ako ja chcem. On nema s tym problem, aby som ostala doma, celkom slusne nas uzivi, aj ked ja som skor skromny clovek a peniaze nerozhadzujem. Je toho nazoru, ze by som este mala ostat doma, pripadne si najst nieco easy na skrateny uvazok, co je v Bratislave inak dost problem. Som este aj po 4 operáciách oci a ta ruka s platnickami nie je tiez celkom vyhrata.
Tvoj pribeh mi pride ako vystrihnuty z knih dr. J. Hnizdila (venuje sa psychosomatike). Precitaj si nejaku z nich a najdes odpovede 😊 a to urcite zvolnit tempo😊
Byť doma je únavné. Určite si spravila lepšie že si sa zamestnala. Deti nauč troška samostatnosti, mm troška spolupráce a pomoci v domácnosti a ty nebuď perfekcionalista. Ak to zvládneš tak budeš stíhať aj v práci aj v domácnosti... 😉
Zostaň s deťmi.... Časom uvidíš... 2 najlepšie roky v živote 💗 tak nech už máš stále len najlepšie dni😉.... Ani nvs ako a možno príde práca na pol úväzku....😉A bude to ideál... Pokiaľ nejde o prežitie / existenciu rodiny-dostatok financií - zostaň doma
wau si skvelá žena 🙂 toto všetko zvládaš...a si spokojná s tým že nič nedostávaš? Chceš fakt ostať doma? Nebude ti chýbať práca, kolektív? Ocenenie? Ja som tiež podobný typ ako ty a začali sa mi rozbiehať zdravotné problémy...to ma zastavilo a prinútilo rozmýšľať. Načo to všetko? Má to vôbec zmysel? Skús aspoň na týždeň dať SEBA na prvé miesto a uvidíš, či to ten život ustojí, alebo sa to celé rozpadne 🙂 inak radiť je fakt ťažko...každý si musí odžiť
@vevericica Jednoznačne zostaň doma. Nad čím váhaš? Keby si to nevyskúšala, neradila by som Ti to. Ale ak si bola 2 roky doma a boli to pre Teba najkrajšie časy, ak Ťa v tom manžel podporí a ak si to môžete dovoliť, určite to urob. 👍
@vevericica Ak si môžeš dovoliť ostať doma tak kašli na terajšiu prácu, ešte oddychuj chvíľu.Neskoršie keď deti podrastú a ty sa budeš cítiť lepšie môžeš aj zvážiť nejaký vlastný biznis.
@vevericica nastuduj si psychosomatiku si na najspravnejsej ceste znicit sa a kto sa postara o rodinu,ked tu uz nebudes alebo budes uplne odrovnana. Ak vas nezruinuje,ze ostanete s jednym platom ani nevahaj a daj sa do poriadku. Poznam tvoj pripad dokonale,vyhorela som,beham s bolestami po lekaroch len s tym rozdielom,ze ja si nemozem dovolit ostat doma bez prijmu. Ak mas moznost byt doma,ostan,daj si pauzu min.rok dva bez prace a ked aj dlhsie.
@vevericica ako keby som ciatala svoj zivot. Vcera som s placom riesila s manzelom , ci a kedy mam po rodicovskej nastupit do prace. V juli 40, deti mam 2 v pestunskej starostlivosti 1,5 roka. Jedno predskolak, druhe 2,5. Do prace som sa mala vratit v septembri. V kazdej praci som zazila syndrom vyhorenia, v jednej ma viezli rovno z pracoviska na EKG co som nevedala dychat a strpli mi ruky aj nohy. Rano som sa pred pracou vyvracala od nervov, robila po nociach. Chodila som po psychologoch, psychiatroch. Cez dovolenku sa stav vzdy zlepsil. Kolektiv super ale to tempo si pri dvoch detoch neviem vobec predstavit. Klobuk dole ako stihala nejake kruzky k tomu vsetkemu. Ja len dochadzanie do prace mam na 3 hodiny denne a to musim vyrazit pred dopr. spickou. Nechcem aby deti boli do siestej v skolke. Moj muz mi naopak pomaha ale mame stale kopec nedokoncenych veci na dome a okolo domu takze z jednej roboty ide do druhej. Citim, ze uz sa nechcem takto stvat. Sla by som aj na polovicny uvazok pipat do Tesca. V praci kde mi zatial drzia miesto som sefovala 3 ludom, plat nadstandardny. Pracovat nemusism a muz nas uzivi a tiez mi povedal, ze necha na mne ci sa tam vratim. Navrhol, ze mi byde platit za domace prace aby som nemala zly pocit, ze si na seba nezarobim peniaze 🙈. Ja nechcem byt ale prizivnik ale na druhej strane chcem byt aj s detmi. Do prace sa chcem vratit ale bojim sa toho tempa. Mam vikend na rozmyslenie. Fakt neviem co spravit.
@vevericica jednoznačne by som ubrala z tempa, našla si polovičný alebo aspoň čiastočný úväzok, pripadne práca z domu.
@amienne aký prizivnik prosím ťa? Ja toto rozmýšľanie nechápem. Ja som išla do práce, keď mal najmladší 4 roky aj niečo. Bola som doma takmer 9 rokov, yčerpaná z deti, ten rok, čo už bol v škôlke a ja doma mi dobre padol. Nehovoriac o tom, že aj tak bol týždeň z každého mesiaca doma kvôli chorobe. Potom som sa zamestnala na poluvazok s flex.prac. časom aj možnosťou homeofficu. Ideál, ako prizivnik sa teda necítim, keby sa mi zosypalo zdravie, čo by mala zo mňa moja rodina?
@vevericica nemas narocnu rodinu, len ste/si si to zle zariadila. Vozit deti v ba do 2 rozlicnych skol a na kruzky popri full time narocnom jobe je na slucku, to ani inak dopadnut nemohlo.. Bez prace by som nezostavala, nie kvoli peniazom, kvoli sebe.. Treba hladat nejaky ciastocny uvazok, pripadne pracu z domu, deti dat do 1 skoly, v ktorej budu mat aj kruzky, resp ak maju vek, nech chodia same.. Zaplatit pani na velke upratovanie raz do mesiaca a zvysok rozdelit na celu rodinu a neexistuje, aby sa to nezvladalo..
@jaroe ano , neviem to vysvetlit. Ja viem, ze musim zmenit svoje rozmyslanie ale ide to tazko. Ked som bola mala nasi casto pocitali peniaze, ci mozu kupit rozkov 8 alebo 10. Po revolucii sa fin. polepsilo ale rodicia boli v case mojej puberty non stop v praci. Ja som si vsetko oddrela a som hrda na to, ze som si v zivote dokazala zarobit na svoje byvanie, auto , na dovolenky a aj slusne usetrit. Viem si dopriat ale ked klesne prijem nemam problem sa uskromnit. Stale sa vsak neviem preniest cez pocit, ze muz bude makat v praci a ja budem doma, deti v sukromnej skolke. A potom riesim, co ked sa muzovi nieco stane a budeme zavisli len od mojho prijmu. Kto ma v mojom veku zamestna ak budem X rokov doma? Ja viem, mala by som zit viac pritomnostou a neriesit buducnost ale nejde mi to velmi. Aj si chcem dokazat, ze si viem na seba a rodinu zarobit a chcem byt aj dobrou matkou a manzelkou. Muz ma pravdu, ze pri tej praci co som mala na deti cas velmi nebude. Ja si uz neverim, mam pocit ze na rodicovskej mi IQ kleslo na polovicu a ked nenastupim, pridem o miesto. Predstava hladat novu pracu ma desi. Tazko to popisat, je to velka zmes pocitov, strachu, zlyhania.
Tiez si myslim, ze dve deti nie su "narocna rodina". Ale ty mas na seba velke naroky. Robis vsetkym sluzku a odnasa si to tvoje zdravie. Ak ti bude vyhovovat byt doma, tak zostan. Ale popri tom by som si hladala nejaku nenarocnu pracu. Deti raz odrastu, odidu a ty budes stale doma? To by mi liezlo na mozog.
@amienne syn mal rok, keď som išla na čiastočný úväzok a dva, keď na plný, vedúce postavenie, po polroku sa zosypalo zdravie mojim rodičom, po 2 mesiacoch starania sa o nich, malého, plus práca som bola tak vystresovaná, že som nemohla spávať, malý to odniesol separacnou úzkosťou, vzdala som pozíciu, prešla na znížený úväzok a psychicky som sa dala ja a postupne aj malý dokopy. Takže pre tvoj pocit, zvládať rodinu aj prácu doporučujem znížený úväzok.
Problém je vek, ak dlhšie žena zostane po 40 doma, šanca na zamestnanie klesá- blbe ale realita.
Najlepšie nájsť si prácu na polovičný úväzok. Ak to nejde tak ubrať kde sa da, ak financie povolia tak pomocníčku do domácnosti.
@mitta1436 no hej. Ja hladam cca 5 mesiacov a co som nasla aby casovo vyhovovalo mojim potrebam ( nezacnem o 8:00 a skoncim najneskor o 15tej) boli prace na max. 300€ mesacne v hrubom. Ked som si spocitala cas na dochadzanie a cenu nafty, tak som pomaly v minuse. Prace v podstate vyzadujuce min. kvalifikaciu. Pozitivum je ale aspon neustaly pracovny navyk, kolektiv a vacsia casova flexibilita. Ale asi sa na to treba v pripade autorky pozerat najma zo zdravotneho hladiska. Lebo problemy s chrbticou a k tomu dalsie pridruzene veci , to uz netreba brat na lahku vahu.
@vevericica ak nemusíš, tak nechoď. Ja tiež už dlho rozmýšľam, čo budem robiť, keď mi tretie dieťa vezmú do škôlky. Keď si predstavím, ako som fungovala "pred deťmi" - od nevidím do nevidím v robote, nervy, stresy... tak sa mi do toho vôbec nechce späť. Ale u nás, aj keď muž maká celé dni, by sa aj môj plat veľmi zišiel. Tak asi budem musieť.
Zdravie sa kúpiť nedá...
Ak chces napriek svojmu zdrav. stavu pracovat volila by som polovicny uvazok a malu firmu, v kt. by ta tak pracovne nestvali ako vo velkych firmach. Ak mas ekonomiu, uctovnictvo mozno by som uvazovala zivnost, pracovala doma ked su deti v praci a vzala si na plecia len par firiem, aby som si zarobila na vyplatu a pritom sa nezlozila. Mas len jeden zivot a treba aby si v nom mala aj priestor sama pre seba.
ahojko moj nazor, narocnu rodinu nemas, rozmaznala si si deti i manzela to je problem nepises ako su stare a ci vobec niecim prisievaju v rodinne a vykreslujes sa ako ze ty robis uplne vsetko na 200% je len na tebe ako sa rozhodnes a ako dlho to chces tahat ci chces naucit deti samostatnosti alebo mat z nich velke deti ktore nie su schopne nic zvladnut same ci uz skolske, mimoskolske alebo domace zalezitosti. co sa tyka teba to si tiez musis sama popr. s rodinou rozhodnut ci utiahnete rodinnu domacnost z jedneho rozpoctu alebo vam bude chybat ak ostanete doma ci si musis najst inu pracu alebo ti staci 1/2 uvazok. ak chces zmenu treba si najst nieco co ta bude hlavne bavit a naplnat po zvysok zivota co nebude pre teba praca ale povolanie 🙂 a budes to vykonavat s radostou a laskou a tym padom sa nebudes citit ustvana z prace drzim ti palceky v rozhodovani lebo nik ti v tomto neporadi treba si doma sadnut a rozpravat sa o tom doma s detmi a manzelom
Vek deti? Nemôžu už chodiť na krúžky samé? Alebo sa striedaj s inými rodičmi, raz odvezies ty, potom zas niekto iný.
Zapájaj ich do prác v domácnosti, či ty si slúžka?
Nehľadajte si prácu vo veľkých korporáciách, hľadaj niečo v menších firmách, kde je rodinná atmosféra.
Veď nemusíš mat plny úväzok, hľadaj niečo na kratší a keď to pôjde môžeš na plny.
Keď nestihneš nabažiť, tak objednaj jedlo, alebo musíte mat každý deň navarené? Manžel je tiež aktívny v domácnosti?