Prečo staršie ženy študujú zdravotníctvo?
Ahojte. Prednedávnom som čítala pár príspevkov na fóre ohľadom práce, resp. štúdium sestry. Neviem ako ostatné baby, isto ma za to aj odsúdia, ale zarazilo ma, prečo toľko žien po 30-40-50tke, ide študovať do zdravotníctva odbor praktická sestra/asistent….pracujem v nemocnici na lôžkovom oddelení a mám veľa kolegýň, ktoré cely život robili niečo iné a zrazu si urobia 2-ročné externé štúdium na zdravotke a prídu robiť na lôžko. Len mi to príde nevhodné, nakoľko ja som toho názoru, že ak má niekto robiť v zdravotníctve, čo je teda extrémne zodpovedná robota, mali by sa tomu venovať hneď od mlada. Potom prídu staršie ženy na ODD a tvária sa, ako by pojedli všetku múdrosť sveta, nepočúvajú sestry, dokonca keď je sestra mladšia, to už vôbec nie. Pritom nejaká hierarchia na ODD musí fungovať. Tak, ako mne je nariadená manažérka dennej zmeny (staničná) a vedúca sestra, tak sú sestry nadriadené PS/asistentom. Len ma trošku vytáča to, že tak neskoro idú študovať do zdravotníctva, pretože to, že tam idu takto neskoro, u mňa značí to, že to nie vždy chceli robiť a možno pre peniaze, aby zarobili na zmenách, možno ich omrzela ich práca inde….proste nie je to robota pre každého, ale v dnešnej dobe to už môže robiť každý. Nedehonestujem žiadne povolanie, ale kolegyne, čo cely život robili za pásom alebo upratovačky, sú teraz zdravotníci. Tu sa treba vzdelávať od mlada, ako to človek vyštuduje a mať stále nové vedomosti, pretože medicína napreduje. Preto chcem vedieť hlavne názor Vás, ktoré pracujete ako sestry, praktické sestry/asistenti.
Stručné zhrnutie
- Mnoho žien vo veku 30–50 rokov absolvuje 2-ročné externé štúdium na odbor praktická sestra/asistent a následne nastupuje na lôžkové oddelenia.
- Hlavné motivácie pre neskorú zmenu povolania sú materská dovolenka, túžba po stabilnej práci a dôchodku, nemožnosť dostať sa na SZŠ v mladosti a nedostatok zdravotníckeho personálu.
- Výrazný nedostatok sestier a asistentov na Slovensku sa rieši prostredníctvom rekvalifikácií, externých programov a doplňujúcich vzdelávacích kurzov.
Najčastejšie otázky
Q: Aké vzdelanie potrebujem, aby som sa stala praktickou sestrou/asistentom?
A: Možnosti zahŕňajú strednú zdravotnú školu (SZŠ) alebo 2-ročné externé štúdium na odbor praktická sestra/asistent; niektoré osoby uviedli aj absolvovanie DPŠ (doplnkové pedagogické vzdelanie) pre asistenta.
Q: Dá sa rekvalifikovať na sestru/asistenta po 30-ke?
A: Áno; v diskusii sa spomínali ženy vo veku 30–50 rokov, ktoré absolvovali 2-ročné externé štúdium a nastúpili do praxe na oddelenia nemocníc.
Q: Prečo sa ľudia v strednom veku rozhodnú pre zdravotníctvo?
A: Diskutujúci uviedli motivácie ako materská dovolenka a návrat do zamestnania, istota práce a dôchodku, vyhľadávanie stabilnejších príležitostí a pôvodná nemožnosť dostať sa na SZŠ v mladosti.
Q: Je v súčasnosti dopyt po absolventoch zdravotníckych odborov?
A: Áno; diskusia konštatovala výrazný nedostatok sestier a asistentov na Slovensku a viacerí prispievatelia uviedli, že absolventi a rekvalifikovaní získavajú pracovné ponuky.
Q: Aké majú školy požiadavky pri prijímaní žiakov do zdravotníckych odborov?
A: Názory sa líšia; niektorí tvrdia, že dnes sa do niektorých zdravotníckych odborov prijímajú žiaci so známkami 3–4, zatiaľ čo iní tvrdia, že na náročnejšie odbory (laboranti, maséri) stále prichádzajú žiaci so známkami 1–2.
Q: Ako vplýva vek a predchádzajúca prax na kvalitu práce v zdravotníctve?
A: Diskutujúci uviedli, že niektorí starší rekvalifikovaní pracovníci majú „novú krv“ a odlišný prístup bez vyhorenia, zatiaľ čo niektorí mladí po 2–3 rokoch praxe hlásia vyhorenie; ide o subjektívne pozorovania bez kvantifikovaných dát.
Závery z diskusie
Zhoda
- Na Slovensku panuje výrazný nedostatok zdravotných sestier a asistentov.
- Rekvalifikácia cez 2-ročné externé štúdium alebo vstup po materskej dovolenke sú bežné cesty do zdravotníctva.
- Motivácie k neskorej zmene povolania zahŕňajú istotu zamestnania, dôchodok a pôvodnú nemožnosť dostať sa na SZŠ.
Sporné názory
- Niektorí považujú neskorú rekvalifikáciu za prínos („nová krv“ a iný prístup), iní ju považujú za nevhodnú pre náročnosť a potrebu dlhodobého vzdelávania v zdravotníctve.
- Jeden názor tvrdí, že dnes sa prijímajú žiaci so známkami 3–4, zatiaľ čo opačný názor tvrdí, že prijímacie požiadavky zostali vysoké, najmä pre odbory ako laboranti a maséri.
Otvorené otázky
- Ako zabezpečiť rozumnú hierarchiu a kvalitu starostlivosti na oddelení pri miešanom vekovom a vzdelanostnom zložení personálu?
- Aké systémové opatrenia by znížili vyhorenie mladých sestier a udržali skúsených pracovníkov v povolaní?
- Ako zefektívniť prístup záujemcov k SZŠ a rekvalifikačným programom, aby sa naplnil dopyt po personáli?
Spomenuté značky a firmy
SZŠ, SOU, obchodná akadémia
Spomenuté produkty a metódy
2-ročné externé štúdium, DPŠ, prijímačky, rekvalifikácia, prax ako sanitárka, praktická sestra/asistent
Miesta a osoby
Slovensko, Meciar, Baťa
@anika Ahoj. Odkiaľ si? Zaujíma ma, prečo si robíš DPŠ. Ďakujem.
@z_schmidt77 uz ho mam , tak, zo zaujmu o to
@deti95060810 Nesúhlasím. 3-4 kár prijímačky nespraví.
@z_schmidt77 ale spraví.
nedávno tu písala maminka ako jej dcéra mala na zš 4 z mat a ma zdr. sa dostala v pohode. aj ju skončila.
sú na zdr. aj odbory na ktoré sa je ozaj ťažké dostať - laboranti, maséri ... tam ozaj chodia deti so známkami 1-2
@anika A chcela by si učiť?
@z_schmidt77, mam dpš na asistenta konkretne, momentalne nie, cas ukaze
@lalinka328 mam taketo kolegyne, su to sikovne baby po pracovnej stranke, kazdu ma.e rozne motivacoe na zmenu, mozno to pochopis az casom;), ja mam prax, skolu, specku, mam 2 prace v zdravotnictve a predsa si aktualne dorabam doplnujuce pedag.vzdelanie, ved kto vie....
@anika Ahoj. Odkiaľ si? Zaujíma ma, prečo si robíš DPŠ. Ďakujem.