Prosím radu skúsenej učiteľky v škôlke
Dobrý deň. Som začínajúca učiteľka v ms. Mam asi 4 chlapcov, kt. Si veľmi ťažko zvykajú. Jeden z nich je dokonca schopný celý deň plakať. Vždy sa pýta na to, kedy už pôjde domov. Samozrejme ostatní plackovia sa radi pridajú. Je tak veľmi ťažké robiť s nimi aktivity, takmer nemožné. Dohovaranie, hlade nie, utesovanie, odvrátenie pozornosti na nejakú inú aktivitu... nič nefunguje.
@nafka0483 suhlas so vsetkym, len toto by som ja vynechala: "velmi by si chcel ist domov, vsak? Nevies sa uz dockat mamky/ocka a nechces tu byt, najradsej by si bol s nimi teraz hned." Lebo po tom moze nastat este väcsi plac. Skor viem, ze ti je smutno, ale zvladneme to spolu. Teraz pojdeme kreslit/modelovat... a poobede mamke/ockovi ukazes co si dnes vytvoril. Kruh a vsetky ostatne aktivity uplny suhlas 🙂
Mne celkom zaberalo, že som akože maminkám písala sms, čo mi nadiktovali. Museli pri tom rozmýšľať a kým čakali na odpoveď, tak aj zabudli na plač. Ale to boli skôr takí ranní plačkovia, nie celodenní 🙂
@nafka0483 samozrejme ako vždy, pekne ho prívitam, snažím sa s ním rozprávať, utešiť ho , že hrou mu čas zbehne a kamaráti by sa s ním velmi radi hrali, objímem ho, poviem mu, že už pôjdeme von sa hrať, potom sa vyspinká a uz pojde domov.... Nič nezabera, nechce sa hrať, odmieta aktivity, proste vzdy je pri mne a dookala sa pýta, kedy uz pôjde domov😢 ja mu odpoviem a potom zase začne všetko od zaciatku... kedy uz idem domov?
Asi by som sa vratila na zaciatok a spracovala tu adaptaciu lepsie , hlavne u toho jedneho. U takeho je dobra Soft adaptation, co sa zial na sk nerobi. Ale mozno by som isla po dohode s rodicom pekne cez nejake odmeny, nakreslit si taku cestu a davat tam napr nalepky. A ked to zacne zase tie place, tak doviest k tomu vysledku a ukazat, ze aky velky kus cesty uz presiel aj s kamaratmi a netreba to teraz vzdat. Tiez ho zaujat tym, co ma velmi rad.na aktivitach posadit na kolena. Ja som takych to vzdy mala kdesi na sebe zavesenych. A vacsinou sedeli vedla mna pol roka, ale pomohlo. To su take uzkostlive povahy a casto boli drzani iba s mamou a babkou. Niekedy pomoze aj take dieta trosku pokolisat, pripadne spravit relaxacny kutik, dat zhora svetielka, take nieco na relax a odvedenie pozornosti od toho , kde kedy uz pride rodic
@kasokri Ale v ramci toho privitania a utesovania si na jeho urovni a poezras mu do oci? Kazdy den pomenujes tie jeho pocity a "prijmes" ich, akceptujes, resp. potvrdis ze sa takto citi? A on ti na to vzdy prikyvne, ze ano takto sa citi?
Skusila si s detmi kazde rano urobit ten kruh, pomenovat pocity, dat si velke objatie, pomojkanie a tak zacat den a ine aktivity?
Lebo mozno to na mna len tak posobi, ale mam dojem, ze to prebieha nejak tak, ze jozko vitaaaj, dobre ranko, tak pod, budeme sa spolu hrat, neboj sa, cas ti zbehne, napapame sa, pojdeme von, pospinkas si a potom pojdes domov, pod sa pridat k detom, ideme si kreslit.
A hovorila som prave o pristupe (kazdy jeden den) ked ho vitas - cupnut si k nemu - ahoj jozko, ako sa dnes citis? a jozko napriklad uplakane oci, neodpoveda - vidim, ze si plakal, si smutny, vsak? jozko prikyvne, alebo neodpoveda - vidim, ze to beries tazko, je ti luto a smutno, chcel by si aby ten cas co najrychlejsie zbehol? - mozno prikyvne - tak pod, dnes budeme so vsetkymi detmi kreslit, mozes sediet pri mne ak nebudes chciet, ale keby si zatial mamke nakreslil obrazok, tak sa ani nenazdas a za chvilku po teba pride, cas ti pojde rychlejsie, pod to dnes vyskusat a povies mi ci to bolo lepsie.
@kasokri jedna cesta este moze byt skratit dietatu pobyt len doobeda po dohode s rodicmi. Fajn je ak dieta vozi do skoly niekto na koho nie je primarne fixovany napriklad otec, babka... nie mama s ktorou bol 3 roky doma. Dovolit prinies oblubenu hracku. Skusit kartickovy system ako u deti s PAS (ale pomaha aj u deti s NKS, uzkostnych detickach a podobne), aby vedel co bude nasledovat, videl co uz spravil, co ho este caka...
@kasokri Akym sposobom toho chlapca utesujes, dohovaras?
Skusila si si cupnut na jeho uroven, aby si mu videla do oci a "vziat na vedomie" jeho pocity, pomenovat ich a svojim sposobom ich pochopit?
V zmysle - velmi by si chcel ist domov, vsak? Nevies sa uz dockat mamky/ocka a nechces tu byt, najradsej by si bol s nimi teraz hned. A vidim, ze ti je velmi smutno, ked takto places.
To je prvy krok - nie ze neplac, aha, pozri co ideme robit, nemysli na to - ale povedat ako, si tu, takto sa citis, ja to vidim, vnimam, chapem, ze je to takto.
Nasledne ked ti na to prikyvne, tak mozes skusit nieco na styl - verim, ze ti je smutno a je to pre teba tazke, mamka po teba pride ked sa vyspinkas, pod si zatial vybrat co budes robit aby ti ten cas rychlo zbehol - chcel by si sa hrat s autami alebo si modelovat z plasteliny?
Pripadne skus zistit kde je presne problem - je to len pocit ze mu chyba mamka, alebo sa mu nepaci prostredie, alebo sa nudi, citi sa sam, nevie si zvyknut na prostredie...?
Mozes to skusit aj spolu s ostatnymi, sadnite si do kruhu a vyjadri pocity za nich vsetkych niektori sa velmi tesite a hrate sa, ale vidim, ze niektori ste dost smutni, chybaju vam rodicia a nechcete tu byt, najradsej by ste isli domov... rozumiem vam a chcem vam pomoct aby ste to zatial zvladli co najlepsie - budeme robit rozne aktivity aby vam cas zbehol rychlo a vase mamky po vas coskoro prisli, uvidite, ze sa zabavime. kazdy kto je smutny nech pride, urobime si velke objatie, pomojkame sa a potom sa zahrame aby nas cas utekal 🙂