Som zúfalá z práce, šéf ma neocení
Ahojte, som úplne zúfalá a potrebujem sa vyrozprávať.
V terajšej práci pracujem dva roky. Plat nie je najhorší, veľa som sa tu toho naučila, no toto prostredie ma ubíja. Sedím tu deň čo deň 8 hodín denne bez jediného slova. Okrem mňa je tu šéf, jeden kolega a kolegyňa. Nikto sa s nikým nerozpráva. Jediné slová, ktoré si s kolegami povieme sú: "ahoj, idem na obeda a pekný víkend".. Nikdy som nepatrila medzi extrovertov, vždy som v kolektíve skôr tichšia, no toto je extrém. Mám pocit, že je to takto kvôli nášmu šéfovi, ktorý začne zazerať len čo sa niekto chystá otvoriť ústa.
Okrem toho sa šéf v poslednom čase dosť zmenil. Bola som jeho prvý "zamestnanec", som tu už od začiatku, no nemám pocit akéhokoľvek uznania, hoci sa snažím. Tiež si začína vymýšľať vlastné pravidlá. Všetci sme tu na živnosť, aby na nás ušetril, no máme "zmluvu", ku ktorej sa mi už právnik vyjadril, že je to len kus bezcenného papiera. Šéf si ale myslí, že sme naivní a začína si vymýšľať vlastné pravidlá, ako sa mu zapáči (napr. koľko dní máme nárok na dovolenku, koľko nárok na PN, atď..). Mení aj spôsob odmeňovania. Síce plat nemám najhorší, no keď som nastupovala tak mi povedal že do roka by som mala zarábať xxxx€, no ani po dvoch rokoch toľko nezarábam.. Teraz prišiel so systémom odmeňovania "keď je klient spokojný, tak vám pridám", lenže absolútne neobjasnil, čo znamená, že klient je spokojný, ako to chce merať.. odmeňuje na základe svojich osobných pocitov, nie čísiel. Keď som mu povedala, že chcem zvýšiť fixnú čiastku, tak ma odmietol, vraj mu musím "produkovať väčší zisk".... no keď som mu ponúkla, že urobím niečo naviac, tak ma odmietol, s tým že chce aby som sa zamerala len na jednu vec. Mám pocit, že ma má za hlúpu a naivnú a momentálne si tak aj pripadám.
To, že som v depke a strese z tohto prostredia sa začína odrážať aj na výsledkoch práce, z čoho som potom ešte viac v strese. Neviem v noci spávať, vkuse sa budím, doma som vždy bez nálady, dokonca ani cez víkend sa neviem uvoľniť, je mi zle len pri pomyslení, že musím ísť znova do práce. Padajú mi vlasy, celá som vyhádzaná, vkuse hnačky zo stresu.. ja to už jednoducho nezvládam. Kým ale nemám inú prácu tak odísť nemôžem, lebo momentálne by som nemala nárok na dávky v nezamestnanosti a s priateľom máme spoločnú domácnosť a z jedného platu by bol problém to utiahnuť.
Začala som už s hľadaním novej práce, už mám dohodnutý aj jeden pohovor, no z nejakého dôvodu mám veľký strach odísť. Nerada robím takéto veľké zmeny v živote. Veľmi sa bojím.
Súhlasím, Dobru robotu treba hľadať - triezvo a realisticky ale s určitými prioritami ktoré poukazujú na moju vlastnú hodnotu.
čo drží človeka v takej situácii? nechápem,ved si mu neprisahala vernosť až do dôchodku...
Akonahle si nieco najdes,chod. Praca, z ktorej chodis zdeptana a kde nemas s kym prehodit ani slovo,je ako za trest. Ja som za 15 rokov pracovneho zivota vystriedala asi 8 prac? No a? Ked nie som spokojna a mam kam,odchadzam. Sice to niekedy na pracovnych pohovoroch musim niekedy objasnovat,lebo nikto nema rad zamestnanca,ktory pride a odide,ale nejaky problem som s tym nemala.
@nataliab1 je normálne že sa bojíš. Každá zmena je bolestivá. Ale nemôžeš zostať stáť na mieste a v situácii v akej si. Máš len dve možnosti. Dať so šéfom reč, aj na tému odmeňovania a jeho sľubov keď ťa prijímal a správať sa ako dospelý svvojprávny človek, alebo uniknúť hneď bez riešenia (ale takáto situácia sa ti aj tak v živote zopakuje, až kým sa nenaučíš jej čeliť). Nie si ani jeho sluha, ani dcéra, ani otrok. Si jeho zamestnanec. Podriadená, ale nie bez práv. Toto budeš riešiť všade a často. V budúcnosti už budú zmeny pracovného miesta oveľa častejšie a práca na dlhú dobu bude ojedinelý jav. V podstate keď sa na to pozrieš z nadhľadu, predsa nejde o život. Ľudia vo svete nemajú čo jesť, piť, alebo utekajú pred násilím... My ešte stále žijeme v slobodnej krajine a ty si mladý a ZATIAĽ relatívne zdravý človek. Všetko je pred tebou, len sa musíš v istých momentoch naučiť prekonať strach, vážiť si samu seba a hľadať miesto, kde to bude aspoň o niečo lepšie. Niekedy ľudia menia prácu len tak, kvôli zmene, nemusí tam byť žiadna patológia, len sú jednoducho presýtení nejakého prostredia, ľudí, stereotypov... Neboj sa! Ak šéf nebude ochotný pristúpiť na kompromis a komunikovať s tebou tak ako si zaslúžiš, odíď. Život je príliš krátky, aby si sa nechala niekde ničiť... Ver mi, zdravie je krehká vec, telo si zapíše všetko...
Podľa mňa sa nemáš čoho báť. Ak je to am tak ako popisuješ, tak nemá význam tam zostávať, lebo sa kvalifikačne nikam neposunieš, čo ak si šikovná by bola podľa mňa škoda. A zvlášť ak si vytvára pravidlá podľa toho, ako mu to vyhovuje
začína si vymýšľať vlastné pravidlá, ako sa mu zapáči (napr. koľko dní máme nárok na dovolenku, koľko nárok na PN, atď..). - on nemá čo vymyýšľať, toto je zakotvené v zákone a akonáhle on začne vymýšľať niečo mimo zákonníka práce, má smolu. Ak sa rozhodneš odísť, pošli naňho rovno aj inšpekciu :D
@nataliab1 normálne som si tvoj príspevok prečítala 3 krát a žasnem! prečo si ešte stále v takej práci. My sme v práci síce tiež len 3 baby + 1 chalan ale niekedy kecáme viac ako robíme :D. Dobrá atmosféra v práci je jeden zo "základov", ktoré človek musí mať aby sa cítil v práci dobre, aby svoju práci robil dobre a aby sa odzrkadlilo na výsledkoch firmy.
Priprav si nejaký výpočet sumy, ktorú si priniesla do firmy za nejaké obdobie alebo za nejakú zákazku alebo klienta, a povedz Chcem zvýšiť svoj základ o xy€ na základe tohto a tohto , a stoj si za svojim. Ak povie nie - (a budeš mať novú prácu vyhliadnutú) - dovidenia, dávam výpoveď.
Som na tom podobne, som v mojej práci 6 rokov, všetko bolo fajn, no posledný rok sa to zmenilo, pracujem v open space a sme ticho! Lebo šéfka ktorá sedí o 2 metre je rusena našim tichsim rozprávaním! Čakala som na deň kedy sa bude zvyšovať plat, no nie som spokojná a takisto sa bojím ísť do novej práce, stratiť kamošov ( vieme že po čase kontakt vymizne), ale poslala som si životopis, musím sa nakopnút, pre mňa to bude obrovska zmena
Treba si uvedomiť ze v praci s kolegyňami a šéfom stravis viac vašu ako s rodinou (muz a deti)
Tak preco zostať niekde kde je zle?
Mozno si to neuvedomuješ ale tu nervozitu prenasas aj domov na svojich blízkych, preco ich trapit ?
Moje niektore kolegyne su mi ako rodina, mame blízky vztah a aj radi potom chodime do prace
Drzim ti palce, aby si si rychlo nasla inu pracu
Neboj sa odist. Ja som zmenila po par rokoch pracu, presla som robit do ineho uradu a som bola nadmieru spokojna. Teraz som na materskej. Ako citam horsie podmienky uz snad nikde ani nemozes mat ako mas teraz. Ver mi, je uzasne chodit do prace s radostou, ak nie koli praci aspon kvoli dobremu kolektivu ludi 🙂
@kikulienka94 ved robi na zivnost, tam neplati ZP, nema narok na nic, co zamestnanec
@nataliab1 Určite choď do toho a urob zmenu, aj keď si to možno teraz nevieš ani predstaviť. Stojí to za to! Nemáš rok do dôchodku, aby si to nejak prežila. Aj dobrá práca v dobrom kolektíve s dobrým šéfom je niekedy o držku, nieto ešte taká, akú opisuješ ty. Aj ja som roky váhala a teraz ľutujem, že som neurobila zmenu už dávno. Držím palce!
@liz_lemon keď robí ako živnostník, tak si môže sama povedať, že dnes do roboty nejdem a bodka. Zamestnávateľ ju akurát tak zdiera, nakoľko predpokladam ze si musí odvody platit sama, cize zamestnávateľ na nej reálne nemá žiadne náklady...zderstvo
@nataliab1 ak sa Ti vyskytne nieco lepsie, nevahaj. Tvoje telo Ti uz ani jasnejšie signaly davat nemôže. Snaď Tvoje zdravie (psychicke aj fyzicke) je dôležitejšie. Ak si nechceš pokafrať zdravie hneď zamladi tak lepšie odisť ako byť v prostredi ktore Ti osobnostne nijak nesedí. Predsa len v praci travis tretinu dna. Stoji teda za to popracovat na tom aby ta tretina stala za to a nezruinovala zvyšne dve.
Ja som mala svoj mini priestor trosku oddeleny v ramci open space, ale len umiestnenim. Sef kancel hned vedla, steny presklene. Videl vsetkych, ale hlavne videl mna. A to vsetko. Co mam na obrazovke pc, kolko raz volam pracovne mobil nehrozil, co som narychlo zjedla popri praci podotykam kym som robila nejaku statistiku, kto siel okolo mna. Ja to nazvem cisty horor. Po case nikto sa nechcel u mna pristavit atd a od sefa som mala na tanieri, ze preco som jedla rano pri stole, ze som nerobila dost na pc atd a ziadal, aby som mu kazdy den oznamila co presne kedy budem robit a potom co som presne v akom case robila. Chore. Nemohla som sa ani vysmrkat, ci prevratit oci.....nikdy viac a smrt open spacu.
keby som bola v takejto situácii tak pri prvej možnosti si zbalím všetko a odídem, myslím, že tu ťa nič nejako nedrží. Môžeš začať od znovu, sama a sama si budeš pánom 🙂
@marguay môj priestor v open space je asi 2x2 metre a už vedľa sedí ďalší kolega, na jednej strane pokecáme no na druhej nulové súkromie, šéfka sedí 2 metre za mnou a už mi je jedno či mi vidí do pc na obrazovku, čo potrebujem si vyriešim, nájdem a pracujem ďalej, ak jej bude vadiť odídem preč, už mám toho tiež dosť pomaly 6 rokov takto
@marcellka32 to je podobne no mojmu vadilo vsetko. Tak mi zhnusil celu robotu ze az.......
@nataliab1 Mám 26 rokov a momentálne sa nachádzam v šiestej robote. Najdlhšie som vydržal rok a 3 mesiace, najkratšie 6 týždňov. Podľa mňa sa nemáš čoho báť, ak si dobrá a šikovná, určite nájdeš job. Ja osobne zmenu roboty nepovažujem za "veľkú zmenu v živote".