Ako sa vysporiadať s psychickými problémami v mladosti?
Mám 16 rokov a chodím do druháku na SZŠ. Môj otec je alkoholik a matka ma psychicky aj fyzicky týrala. Keď som odišla od nej ku otcovi, nejeden deň som si prečítala smsky aká som špina a že už nieje moja matka a že mám ísť dop*če a že je jej to jedno. Najprv mi volávala každý deň hovorila mi tieto odporne veci do telefónu. Keď som bývala u mami, tak ona je anorektička a okrem cigarety a kávy nikdy nič nejedla, čiže som nejedla okrem obeda v škole nič celý deň. Potom som bola na vifonkach, ktoré mi dokázali celý žalúdok a teraz biedne jem, mám ho stiahnutý. Ja som začala zo stresov fajčiť už keď som mala trinásť rokov. Fajčila som až do konca minulého školského roka a pred troma mesiacmi som prestala úplne a nahradila som to občasnými vapami. Teraz zase začínam, lebo nič iné ma neukludní. Dnes som si kúpila po troch mesiacoch moju prvú krabičku, no ešte som ju neotvorila. Vždy som si len posledné dva týždne vypýtala od kamosiek a teraz keď ju mam, tak len sa na ňu dívam. Neskôr začala moja mama popierať, že sa ma niekedy vôbec dotkla a začala robiť všetko pre to aby mi znepríjemnila život. Môj otec znovu spadol do jeho fázy alkohol alkohol a alkohol…jediná opora teraz je pre mňa škola, v ktorej mi je oveľa lepšie ako doma. Nemozem spávať, jesť ani normálne fungovať. Rozplačem sa na najmenšiu vec aj keď sa mi nič nedeje. V noci sa celá trasiem, celé telo ma začne svrbieť, ledva spím. Stále mám pocit hrozného tlaku na môj hrudník a vyvinula som si zlozvyk gumicky na ruke a s tou kovovou časťou si bijem po zápästí aby som sa cítila lepšie. Chodím do roboty a všetky peniaze ktoré zarobím miniem na učebnice do školy veci čo treba zaplatiť, nič z nich nemam. V kuse iba plačem a dostávam úzkostné ataky. Napadlo ma ísť ku psychiatrovi, ale myslím si, že by bolo divné tam prísť a vyzeralo by to akože som rozpišťaná. Moja matka sa ma zriekla, ale ako každému dieťaťu mi chýba. Niekedy si iba želám aby ma objala, ale ona tam nieje. Poprosila som učiteľky, aby to neriešili so socialkou, lebo za rok aj jeden mesiac mám 18, ale neviem či to dokážem zastaviť. Deň čo deň je to horšie. Pár krát som si chcela aj ublížiť, len aby ta bolesť na hrudi prestala, no potom som si povedala, že im neurobím to potešenie. Kamarátka by mi vybavila antidepresíva aj bez predpisu, ale to by sa asi zistilo a mali by sme problémy obidve. Čo mám robiť? Myslím, že tie antidepresivá by mi pomohli aby som sa dala dokopy, ale nechcem aby ma ľudia vnímali, že som rozpišťaná a slabá. Viem, že to nevyrieši všetky moje problémy, ale chcela by som aspoň trochu úľavy. Nechcem to riešiť so socialkou, ken sa chcem cítiť lepšie. Nikto mi nieje oporou aj keď moja bff sa veľmi snaží aj s mojou druhou kamoskou. Potrebujem sa cítiť ako predtým. Nepociťujem už žiadnu radosť. Už ma ani nič nerozptýli. Je to ako v tom jednom talianskom filme kde boli ľudia uväznený v kamennej budove a nemali čo jesť. Jedlo je pre mňa ta radosť pokoj Laska a domov. Mam pocit že nič z toho nemám. Pochybujem, že okrem mojich dvoch kamosiek niekto vie ako sa citim. Snažím sa vyzerať ako vždy, no potom prídem domov a dostanem ďalší atak. Viem, že by som mala byt vďačná za všetko čo mam, lebo niektoré deti nemajú čo jesť piť a tak, ale ja už nevládzem. Každým dňom mi je horšie a horšie a horšie. Mám pocit, že už to je príliš ďaleko. Rozprávať o tom mi už nepomáha ako kedysi…
skus sa minimalne s niekym odborne poradit: https://ipcko.sk/mapa-pomoci/psychologicka-pomo...
inak "Mám 16 rokov a chodím do druháku na SZŠ" a nasledne "za rok aj jeden mesiac mám 18" nejak nesedi...
@viktoria2034 To je strašné, že musíš prežívať takéto situácie 🥺
Nemáš tetu, krstnu, starých rodičov alebo niekoho iného z rodiny,ku komu by si sa mohla na ten rok uchýliť?
Je mi ľúto, že máš takých rodičov. Buď vďačná, že máš dobré kamarátky, niekto v tvojej situácii nemá ani to. Veľmi dobre je, že si všetko uvedomuješ a vieš to pomenovať, takto aspoň nájdeš východisko. Máš na to. Sústreď sa na to, ako sa raz osamostatniš, a budeš žiť pokojný život, taký ako chceš. A tú vidinu budúcnosti maj stále v hlave, kráčaj za tým, nenechavaj sa stiahnuť dole. Bohužiaľ rodičov nezmeniš, ale môžeš mať priateľov, partnera a toho sa drž. Príde aj láska a budeš ľúbená, objímaná. Vytvor si zatiaľ bublinu.
Zmazal sa mi prispevok. Urcite to treba riesit so socialkou..pomozu ti teraz, zabazpecia ti vsetko pre pokojny zivot, liecbu (neodporucam lieky bez predpisu psychiatra), vzdelanie, aj pocas VS (so SZS chod urcite na VS) aj so startom do zivota. Nepredstavuj si to ako polepsovnu z filmov. Si skvela, ze si v takych podmienkach vedies tak, ako si vedies, si silna, ale potrebujes pomoc. Neboj sa o nu poziadat. Nemusia ta nahlasovat ucitelia, staci ak pocas strankovych hodin pojdes na Urad prace a rodiny, socialnopravnu ochranu deti.
fakt ti pri tom vsetkom, co prezivas, zalezi na tom, aby si niekto nepomyslel, ze si 'rozpistana'? inu cestu, ako riesit to cez psychologa a socialku asi nemas.. ktovie, ci tvoje telo a psychika to vobec da, kym budes mat tych osemnast a ani potom to nebude ziadna vyhra, zit a zivit sa sama, v stave, v akom si, a ktory sa isto bude zhorsovat, ak s tym nic neurobis.. cim skor to zacnes nejak riesit, tym lepsie.. cigarety ta fakt nespasia
a nie je to o tom, ze si slaba.. ked si zlomis nohu, tiez odmietnes sadru a budes hopkat na jednej a tvarit sa, ze ti nic nie je, aby si neposobila, ze si slaba?
Ahoj,
je nám ľúto, že si sa ocitla v hraničnej životnej situácii, prepadla si depresiám a máš pocit, že z tvojich problémov už niet východiska. Problémy treba riešiť.
Pomocnú ruku ti **bezplatne** podajú na týchto linkoch, prípadne telefónnych číslach:
Internetová poradňa pre mladých ľudí.
- Nonstop poradňa cez internet (chat)
- E-mailová poradňa do 24 hodín
Potrebujem pomoc - Liga za duševné zdravie
- Nonstop Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566
- E-mailová poradňa do 48 hodín
Krízová linka pomoci
- Nonstop psychologická pomoc: 0800 500 333
- Nonstop poradňa cez internet (chat)
- E-mailová poradňa
- Videoporadňa
Uff, sám pochádzam z nefunkčnej rodiny, ale po prečítaní tvojho príspevku musím uznať že teda ja som sa mal veľmi dobre oproti tebe..... každopádne ak to nechceš riešiť so socíalkou, skúsil by som možno školského psychológa( niektoré školy ho poskytujú zadarmo).....
@viktoria2034 život nemáš ľahký a neprežila si také detstvo, aké by si chcela mať. Evidentne si aj nechcené dieťa a rodičom je jedno čo bude s tebou. S tým už nič nenarobíš, bohužiaľ sú veci, ktoré sa nedajú "nejako spraviť". Mysli na to, že onedlho budeš dospelá, dokončíš školu a nájdeš si prácu na plný úväzok a ak sa ti podarí osamostatniť nejako s vlastným bývaním (nehovorím, že hneď máš mať dom s bazénom), tak môžeš začať pracovať na tom, aby si sa odosobnila od rodičov. Zabudni na nich, odstrihni sa a sprav za nimi hrubú čiaru a začni žiť pre seba. Neupadaj do depresií a neľutuj sa, už len to, že si dokázala o tom písať, si ukázala, že máš veľkú vnútornú silu. Máš celý život pred sebou, tak si ho nenič minulosťou. Nikdy nevieš, čo v živote ťa dobré môže stretnúť a potom svojim deťom budeš vedieť dať to, čo tebe nedali vlastní rodičia. Už len to by malo byť pre teba motiváciou, že máš veľkú šancu všetkým ukázať, že dokážeš v živote oveľa viac dosiahnuť ako tvoji rodičia obaja dohromady.
Jediná vec ktorú chcem aby si si zobrala k srdcu, prosím, nedefinuj svoj život podľa rodičov, nastav si život podľa seba. To ako sa zachovali rodičia voči tebe je viac ako nespravodlivé, len ti chcem povedať jednu vec, ak vyhráš nad tým tlakom ktorý teraz prežívaš, a budeš už sama, budeš silnejšia ako ostatný, a vďaka tomu budeš vedieť pomáhať ty ostatným, si silná už len vďaka tomu že si sa vedela pozdielať tu na MK. Prosím nikdy to nevzdávaj.
@raztovsetkozmizne pekne si to napisal. 🍀
Ja som nikdy nebola príliš veriaca, ale myslím si, že boh mi poslal znamenie. Na edupage nám prišiel ročný pobyt v USA a keďže mám na pól zvládnutú štátnicu z angličtiny a v angličtine vynikám a chodím na jazykovú školu, mohli by ma zobrať. Ďakujem vám za nádherné slová a rady. Skúsim sa prihlásiť zajtra a uvidím. Ževraj musím urobiť niaké skúšky tak mi prosím držte palce. Je to štipendium, kde mam všetko preplatené a budem tam študovať na obyčajnej škole. Môžem sa dať dokopy a dokázať mojím rodičom, že niesom závislá na ich uznaní. Dodalo mi to nádej a budem pre to bojovať. Môžem to celé hodiť za hlavu. Plus v mojom životopise v budúcnosti to bude vyzerať extrémne dobre. Aj keď sa teraz trápim, aspoň to môžem zmeniť. Zažiť niečo. Nikdy som nebola v zahraničí a vždy som chcela ísť študovať v angličtine. Prosím nech ma zoberú, lebo toto je východisko, aké som potrebovala. Ďakujem ❤️❤️❤️
@mabenn som narodená prvého októbra, za mesiac mám sedemnásť.
@jaja20 nikto má nezoberie, lebo nechcú mať problém s mojou mamou
@viktoria2034 super, budem ti silno drzat prsty, nrch ta tam vezmu a zmeni sa ti zivot k lepsiemu. 🍀🍀 Daj potom vediet,ako si dopadla
@viktoria2034 držím prsty, aby ti to vyšlo. Krásne si to napísala. A ver mi, že si neskutočne silná už len kvôli tomu, ze dokážeš popísať svoje emócie a pomenovať ich. A keby ti to s tým štipendiom náhodou nevyšlo, nevzdávaj sa. Máš na viac ako ti tvoji rodičia hovoria... obráť sa potom na sociálku a zmeň svoj život podľa svojich predstáv...💕🌺
@viktoria2034 milá Viktória, je mi veľmi ľúto čo prežívaš, žiadne dieťa ani mladý človek si takéto zázemie nezaslúži. Určite sa nehanbi riešiť to aj v škole, ty za rodičov nemôžeš. Ja ťa však chcem veľmi povzbudiť - bude lepšie, hoci sa ťažko tomu teraz verí. Okrem pomoci zo školy a napr. toho IPcka však to najdôležitejšie je v tebe a to je vytrvalosť. Nepoľavuj zo školy, dokonči ju a angličtinu si rozvíjaj. Všetko máš pred sebou, keď skončíš úspešne školu a budeš vedieť svetový jazyk tak budeš mať iný život. Len ty nepoľavuj, nechaj si pomôcť zo školy, sociálky prípadne inými vyššie spomenutými organizáciami.
Ja som mala veľmi ťažký život, dlhšie obdobie doslova boj o prežitie. To všetko v období detstva a dospievania. Ale upla som sa na budúcnosť a nikdy som nepoľavila z nárokov na samú seba. K mnohým veciam som sa kvôli ťažkému prostrediu dostala inak alebo neskôr ako moji rovesníci, ale dostala. Len vydrž a nepoľavuj. Rodinu nezmeníme, ale vieme nasmerovať samých seba aby sme raz mali dobrý život.
Držím ti v živote palce, bude dobre.
Je mi velmi velmi luto, co prezivas.... ale akonahle si spomenula angličtinu, hned som pocitila radost... pecka 😍 sama ju mam vystudovanu... cely svet ti lezi s nou pri nohach. Velmi ti drzim palce, aby ti to USA vyslo..a aj keby nie... stale je milion podobnych moznosti. Len sa nevzdavaj 💪 nikdy. Vydrz ten rok. Zvladnes to. Cokolvek ti pride do cesty, postavis sa tomu ,zvitazis a budes kracat vpred za svojimi cielmi 💗
@viktoria2034 Aspoň jedno objatie ti posielam. Nie každý má ideálnych rodičov. Z toho, čo píšeš, je jasné, že oni sú tiež nešťastní ľudia a ten život sa im nevydaril, nevedia rozdávať lásku, dobrotu, radosť. Je to smutné. Skús byť iná. Buď dobrá a šťastná. Najedz sa a stravuj sa zdravo. Maj rada seba a buď dobrá sama k sebe. 🙂 Nech sa ti darí. ❤
@viktoria2034 ak budeš mať možnosť odísť do USA, neváhaj ani sekundu, môže ti to zmeniť život od základov a ľutovať nebudeš.
No mas to velmi smutne a ked to nechces riesit so socialkou, ostava ti este moznost ist byvat na internat. Jednak budes obklopena ludmi a to ti pomoze a jednak sa vytrhnes so zlej situacie rozbitej rodiny. Zvazovala si taku moznost? Poinformuj sa v okoli, ci nieje niekde internat s volnym miestom....