Ako to povedať rodičom?

Ahojte ženy 🙂.
Mám trinásť a dlhodobo nemávam kamošky. Len kamarátov ako chlapcov. Ako aj ostatnými pebertiačkami to šibe a sú bláznivé, odvrávajú, hnevajú a neposlúchajúm mamu a rodičov celkovo. Rodičov mám rada a nechcem prísť o ich dôveru. Nakoľko ssom písala že sa bavím s chalanmi (výhradne) tak nie s nejkými paťtnástkami.. Bavím sa medzi sedemnásť a dvadsať . S tými si najviac rozumiem. Rodiči to vedia, ale samozrejme niesu s tým spokojní . Žijeme na dedine kde sa nikdy nič nedialo, blízko bratislavy. Nakoľko som zdedila svoj pôvod a korene mám zelenú krv.. Krv vojaka. Veľmi ma to baví, paintball,airsoft, military . Rodiči to prekusli. Som v puberte takže som trošku divoká ale nevymyká sa to nejaký m normám. Klamávala som rodičov hoci nie často a nie vveľkými vecami nahnevalo ich to a v niektorých veciach mi vraj už neveria. Mám staršiu sestru ktorá je stále doma a má osemnásť . Tým pádom nies zvyknutí na to aby som niekam chodil JA! Mojich kamošov vojakov mám veľmi rada a hcem s nimi chodiť von ale nakoľko sú o dosť starší a síce rozumný mama vraví že kamarátt taky rádd. Súhlasim s ňou ale oni by to nedokázali. Akoby s jej to ala povedať že chem ísť s nimi von?:(