Ako zvládnuť byť priemernou mamou nadpriemerneho dieťaťa?

Ja som bola nieco ako tvoja dcera a mala som velmi inteligentych rodicov. A myslis, ze som k nim v puberte vzhiadala? 🙂 Myslela som si, ze mi absolutne nerozumeju a nechapu, za ja viem, ako to na svete funguje :D
Kazdopadne ty si s dverou pritomna vsade kde ide, vo vsetkom, co robi. Ty si jej svojou strarostlivostou, citom, komunikaciou, venovanim sa, dala ten najdolezitejsi prazaklad osobnosti, ktory sa formuje do tych 6 rokov. Z neho bude cerpat cely zivot. Mohla by byt aj neviem ako intelogentna, bez tohto zakladu by sa potacala vo velkych problemoch. Ona to casom uvidi a oceni, ale ta puberta je taka nic moc v tomto.

hlavne si to tak neber. ved nemusi byt medzi vasimi schopnostami az tak velky rozdiel, eln ma sine preferencie.
uz ked sme mladsi, tak mame viac energie a chut nieco dokazat. vekom, zivotom sa toto moze menit, priroritou sa nam viac stava rodina, ci pohdlie a pod. je to samozrejme individualne. to este neznamena, ze si nejaka "podpriemerna", alebo co.

ja mam uz dost rokov a viem, ze toto sa u mna dost pdostatne zmenilo. uz som akasi lenivejsia. nechce sa mi.

a teda este jedna vec. neviem kolko mas rokov a toot je casom aj trosku infividualne, ale napr aj inteligencia vekom klesa, preto sa pre vypocet IQ pouziva vzorec, kde sa zohladnuje vek.
neviem ci je to sposobene vyslovene znizenim scopnosti vykonavat niektore myslienkove operacie, alebo to moze suvisiet zo znizenim schopnosti sustredit sa - cize znizenim pozornosti, mozno aj zvysenou unavnostou, zhorsenim pamate , ktora prichadza starostami, reps dalo by sa povedat, ze je to pretazenim a stresom.
v 14r ma dieta starost revazne o seba, ty uz o celu rodinu a musis riesit rozne existencne problemy a fungovanie rodiny, to cloveku moc nepride.

mame mnoho inteligentnych ludi a mnohi z nich prave tieto zivotne zalezitosti uplne nezvladaju, lebo mzog ma obmedzene kapacity. nedokazeme dokonale fungovat na vsetkych urovniach.

cize toto si treba nadstavit v hlave, uveomit si to a kaslat an blbe poznamky.

Mne sa z toho, co pises, zda, ze mas prilis male sebavedomia, ze sa podcenujes a myslim to v dobrom, ze na na dcerine uspechy trosku ziarlis. A dalsia vec - ak si ten typ cloveka, ktory o sebe aj doma hovori, ze je len "obycajny" a moze dceru naucit akurat tak varit, zo svojej skusenosti ti poviem, ze je to otravne a ze sa dcere potom nemozes cudovat, ze si hlada ine vzory a teba potrebuje na opratie veci. Nechcem sa ta tym nijako dotknut, len sa pozeram do svojej minulosti a na zivotne naladenie svojej mamy. Lubim ju, no vzorom mi nebola.

Ja mám 2 takéto deti dcéra doshuje mega výsledky v škole pre nadané deti syn si od 4r číta knižky sám má 4.5r. a jeho najväčšie hobby su % v matematike... Nikdy som ich nič nasilu neučila iba keď sa opýtali tak som ich neodbila štýlom si ešte maly/a nerozumieš tomu.. Vždy dostali odpoveď na otázku ktorú sa pýtali... Ani ja ani môj chlap nie sme žiadny géniovia... Tiež som si vypočula komentáre typu "bohvi epo kom tie deti sú..." na to som mala vždy jedinú odpoveď "určite nie po tebe" každý hneď zavrel klapacku a viac to neriešil...
Ja svoje deti učím hlavne to ze zato ze majú nadanie nie sú to žiadny nadludia a nemajú žiadne právo pivysovat sa nad kohokoľvek.... Pretože rovnako ako sú dnes vysoko môžu rýchlo padnúť na samu zem a rozbiť si svoje horenosy...
Takže hlavne ty po pracuj na svojom sebavedomí a ver ze aj ostatní sa začnú k tebe správať s rešpektom...

Ja som bola na ZŠ veľmi podobná ako tvoja dcéra, rôzne predmetové olympiády, ocenenia v najvyšších kolách, veľmi všeobecné zameranie na všetky strany (inak zo mňa vyrástol úplne priemerný človek 😅) a moja mama sama zvykla hovoriť, že po kom to dieťa je (stále sa to ona či niekto z rodiny spýta, keďže budem snad prvá s doktorátom v rodine) - pritom ja ju považujem za úžasnú, inteligentnú, rozhľadenú a empatickú ženu, aj keď neovláda perfektne žiadny jazyk a má “obyčajnú” kancelárskemu prácu, je mojím vzorom toho ako chcem žiť, ako sa správať k ľudom atď… a tiež poviem na školiteľku dizertačky, že je to taká moja druhá mama, lebo mi práve týmito vlastnosťami pripomína tú moju… no to neznamená, že ju mám radšej alebo niečo podobné… neber si to tak osobne, aj to že dcéra sa v puberte vzďaluje je bežné, ak by to nebolo kvôli učeniu, bolo by to kvôli koníčku či kamoškam

Problém je že bez nej nevieš žiť, už má vlastné názory, bav sa s ňou ako s dospelou...a ono sa to ešte otočí, moja má 16 a už sa to otáča, porozprávame sa, chodíme spolu von, cestujeme...ale rešpektujem ak zahlási tento víkend som s kamoškami🙂

Podla mna sa velmi podcenujes. Vytvorila si jej prostredie, aby mohla rast a vzdelavat sa a to je dost. Moze mat vysoke IQ, ale takyto ludia maju vacsinou nizsie EQ a v tomto jej mozes pomoct a inspirovat ju. Co sa tyka porovnavania deti, to by som razne zasiahla a usmernila ucitelky, lebo kazdy ma nadanie na nieco ine.

@pandorra Toto súhlasím. Treba dať pozor, aby tvoja dcéra nenarástla do pýchy a arogancie.
Byť hrdý na svoje úspechy je jedna vec. Myslieť si, že som "niečo viac", je iná vec.
Navyše, človek sa sám nepričinil o to, s akou inteligenciou sa narodil. Každý má iné prostredie, inú nervovú sústavu (tu mám na mysli, napr. niekto má ADHD a tiež to nie je jeho chyba).
Takže, ak niekto dostal dobré zázemie a inteligenciu, nie je to jeho zásluhou, takže treba mať v sebe pokoru.

V prvom rade si uvedom, ze mas pubertalnu dceru. Pre tento vek je takmer standard, ze rodicia ako taki su v poradi dolezitosti a obdivu az na predposlednom mieste. Na poslednom je neviem kto ale medzi tymi, ktorych deti uznavaju, obdivuju, beru ich nazory za spravne a rodicmi su kilometre a kilometre. Tvoja dcera nie je ziadna vynimka.
No a to, ze ta zranuje poznakmka "Po kom asi?" je tvoj problem, tvoj komplex, tvoja nespokojnost. Keby si si neuvedomovala, ze si prilis "obycajna" a tak trochu by ta to neskrelo, tak by sa ta taka poznamka ani nedotkla.

@mandzula Doma sa nepodceňujte. Práveže na sebe pracujem. Prídem z práce, porobím co treba, dvakrát do týždňa idem do jazykovky na hodinu a pol, chodím cvičiť. Nie som žena v domácnosti co celý deň pozerá telenovely. Plus som si diaľkovo dorabala vysokú školu, ktorú som v júni ukončila. Ale vidím, že dcéra skôr vzhliada k vedcom. Ja som pre ňu príliš obyčajná. Vzťah máme veľmi pekný. Od malička som ju viedla ku čítaniu kníh, čo sa mi podarilo. Tak nechápem nevhodné poznámky že po kom je to vaše dieťa také šikovné. To znižuje moje sebavedomie

Oprava. Doma sa nepodcenujem 🙂

ty to nechapes.. ano, podcenujes sa, pretoze podcenujes ludi, co nemaju vysoky intelekt a su dajmetomu 'iba' zeny v domacnosti, ktore si pozru telenovelu.. myslis si, ze budes nieco viac, ked budes ovladat viac jazykov a mat vysoku skolu.. TY sa povazujes za priemernu, tvoja dcera a okolie ti to len zrkadli..
takze mas dve moznosti - bud s tym prestanes a budes mat pokoj taka, aka si, alebo sa budes snazit pracovat na sebe a dufat, ze raz budes tak dobra, aby ta mohol uznat cely svet (co neviem, kam az budes musiet zajst, aby si bola spokojna) .. je to LEN o tebe.. tvoja dcera, ani ucitelky, ani ludia, co sa ta pytaju, po kom dcera je, s tym nemaju nic spolocne.. len ti hraju role v tvojej divadelnej hre, ktoru si rezirujes sama.. sama musis zmenit scenar.. ale zda sa, ze nechces.. je ti malo uznat sa za dost dobru, ked nie si spickova vedkyna

Tak sa nepodcenuj a na taku otazku odpovedz s usmevom, ze je po Tebe. Inak, cele toto si len sama zhorsujes. Nastuduj si nieco o vztahoch deti k rodicom v puberte a mozno budes este rada, ze to mas ako mas.

Hlavne dýchaj 😉 to Ti hovorím ako mama dvoch nadpriemerne inteligentných detí, staršia už je dospelá a mladšia v puberte. Tiež som obyčajná žena s obyčajným zamestnaním, a nikdy som nič heroické nedokázala. A vždy som si hovorila, len nech mi Boh dá dosť sily, porozumenia a empatie, aby som vedela vychovať obe dobre. A hlavne keď sa niekto spýtal, po kom sú také šikovné tak som odpovedala že po svojich rodičoch.
A čo sa týka puberty, no v puberte je vždy alebo takmer vždy rodiť ten, voči komu sa rebeluje, alebo sa ignoruje. Je to z jednoduchého dôvodu, dospievajú, myslia si že všetko vedia, že môžu rozhodovať o sebe úplne sami a skúšajú hranice, ktoré im rodič nastaví.

Hm, ja tento problem poznam a nemyslim si, ze sa to musi zmenit po puberte. Moze to byt aj naopak, ze to len zacina. Po puberte sa zrejme dcera dostane na nejaku lepsiu, mozno prestiznu univerzitu niekde v zahranici. Tam v takych kruhoch mas spoluziakov, davam iba svoj pripad - na francuzstine som sedavala vedla jedneho princa, deti diplomatov, deti sudcov, predstavitelov bank a pod. proste inu spolocnost a v nej clovek casto dostane otazku, co robia tvoji rodicia. A cloveku nie je prijemne povedat nieco uplne odlisne od toho, ako to maju ostatni. Clovek nie je hned vyluceny, ale mlady clovek prirodzene vzhiada k ludom, co su na jednej intelektualnej vlne, intelektual potrebuje intelektualny stimul, diskusie do hlbky. Aj napriek tomu, ze si uvedomuje, ze svoj uspech dosiahol aj vdaka "obycajnym" rodicom, ktori ho podporovali, hladali stimulujuce tabory, prispeli na knihy v cudzom jazyku, to vsetko urcite chape s takym mozgom. Takze je mozne, ze sa to zmeni az aj o takych dalsich 20 rokov, ked bude mat vlastne deti a zmenia sa priority a obycajne veci sa stanu tymi vzacnymi. Avsak dufam, ze ostatni maju pravdu

@reanda ja sa nevyvysujem nad obyčajných, priemerných ľudí čo majú "len" maturitu a predávajú v tescu. Len dcéra mi raz povedala, že ona si s takými ľuďmi nemá čo povedať. Nemá sa od nich čo učiť, nemá k nim prečo vzhliadat. Ja sa jej snažím vysvetliť, že to že dostala vysoký intelekt je dar a nie každý ho dostal. A za to nemusí byť menejcenny človek. Ale a nou sa bežne deti nechcú baviť o zmysle života a filozofickych otázkach

ziadny clovek nie je obycajny a priemerny.. ani ten, co ma maturitu a predava v tescu.. je uplne normalne, ze ludia su rozni a jedni s druhymi si casto nemaju co povedat - plati to kludne aj pre dvoch ludi s maturitou, co predavaju v tescu - ani ti si nemusia mat navzajom co povedat.. nie je nutne, aby k tebe dcera 'vzhliadala' ako k niekomu, od koho sa intelektualne moze nieco ucit a s kym moze preberat temy, co ju zaujimaju.. vas vztah moze byt postaveny na uplne niecom inom.. a ty nemusis ziarlit na ludi, ku ktorym ona vzhliada - naopak, mozes byt rada, ze ma ku komu vzhliadat a kto jej naplni potreby, ktore jej ty zo svojej prirodzneosti naplnit nemozes.. lebo tak to je - ZIADNY rodic nenaplni svojmu dietatu vsetky jeho potreby - od toho je tu cely zvysok sveta.. (horsi pocit je, ked vies, ze nemas na to svojmu dietatu nieco dat, ci uz intelektualne alebo inak a nie je tu zatial nikto iny, kto by mu to dal.. ty mas vyhodu, ze tvoja dcera ma svoje 'druhe mamy', to ta moze len a len tesit) .. je uplne bezne, ze rodicia si v roznych oblastiach nemaju co s detmi povedat, lebo maju rozdielne povahy.. nie je nutne si s dietatom vo vsetkom rozumiet..
lenze ty tam mas aj uplne inu rovinu problemu, nielen, ze nemozes s dcerou zdielat rovnake temy rozhovoru

Ak ti dcera povedala ze sa od priemernych ludi nema co naucit tak je na velkom omyle a zacina z nej hovorit pycha. Mozno sa nemoze od nych naucit nic vedecke a intelektualne, ale ako som vravela su aj ine veci dolezite do zivota, napriklad diplomacia. Ak by diplomaciu ovladala, nepovedala by nieco take. Zvolila by ovela vhodnejsie slova, ktore by nevyzneli urazlivo pre tych ludi.
Druha vec je ze z takeho vyjadrenia citit sebeckost. Akoze sa ona bavi s ludmi len vtedy ak ma ONA z toho nejaky prospech? Ak sa ONA moze od tych ludi naucit? Ved v zivote sa bavime z ludmi aj preto aby sme my ich urobili stastnymi a pritom my z toho nic nemame.
Tymto nechcem urazat tvoju dceru. Len poukazat na to ze je mozne sa na veci pozerat aj z inej strany a je dolezite ten pohlad detom ukazat.
Myslim ze ty, alebo ludia v jej okoli ocenuju najma vzdelanie, IQ, vedu a pod. Svedci o tom aj fakt ze seba oznacis za priemernu. Pozeras sa len a len na IQ hodnoty a v tych si priemerna. Ale kde su tie EQ hodnoty? Co ak v tych si nadpriemerna a dcera velmi slaba. Chod s nou na EQ test. Mozno si dcera uvedomi ze ani zdaleka neovlada vsetko.

IQ a vzdelanie nie je všetko, od druhých sa môže učiť pokore, láske, obetavosti, radosti a vďačnosti z bežných vecí, vzájomnej pomoci a k tomuto je potrebné dieťa viesť, aby malo tie správne hodnoty

Tak to býva, naše deti sú v niečom tak veľmi rovnaké ako my a v niečom úplne ine. Spravidla to čo ta najviac irituje na ostatnych ľuďoch je zrovna to co mas sama v sebe nedoriešené. Preto sa ťa to tak dotkne, obzvlášť ak túto vlastnosť ty sama nemáš. Myslím si ze u teba sú to tie chýbajúce ambície, pocit ze si príliš obyčajná a to je zrejme aj to, co ti nejako vadi. Je skvele ze ako dospela sa vdelavas, jazykovka aj ta VS, na toto sa dá naozaj málokto. Chceš sa posunúť, chceš dosiahnuť viac ale možno mas pocit ze je to stále malo, preto si túto vnútornú nespokojnosť preniesla na dceru, ze mas pocit ze ona od teba čaká viac. Alebo iny ľudia tím klasickým príslovím “po kom asi je” nejako narážajú na teba.
Keby si sama zo sebou ok tak ti vôbec neprekáža “obyčajnost” a netrápilo by ta ze dcéra vzhliada k nejakým vedcom. (náhodou je to celkom fajn, veľa jej rovesníčok vzhliada akurát tak k nejakým instagramovym ochechuliam)

IQ nieje všetko, k tomu aby sa inteligentný človek niekam dostal a niečo dosiahol potrebuje aj ine povahové vlastnosti.
Dcéra môže byt pekná a múdra po tebe, rozdiel je len vo vašich povahám.

My sme si robili IQ testy u psychológa. Len tak, mňa to celkom zaujma a prišlo mi užitočné mať odborný rozbor osobnosti a vedieť so sebou pracovať.
Dcéra ma predbehla iba o 1 bod 😀, pritom keby porovnas naše študijné úspechy tak totálne rozdielne. Dieťa slo o rok skôr do skoly, trieda pre nadané deti, teraz gymnázium, budúcnosť naplánovaná do posledného detailu, univerzity vybrané dopredu a verím tomu ze s jej vytrvalosťou a pedantnostou sa tam dostane. No ma to aj svoje tienisté stranky, zakaždým ked dostane 5 ku za nejakú blbost ako zabudnutá úloha tak mental breakdown, úplne zrútenie.
Ja úplne opačne, na školu som vzdy zvysoka kašľala, znamky nic moc, strednú dokončila len tak tak s podmienečným vylúčením za správanie, plávam si životom bez nejakej zázračnej kariéry či bohatstva, už roky som v podstate umelec na voľnej nohe a remeselníčka. Som síce vďačná za svoju hlavu ze je aká je a veľa veciam možno chapem rýchlejšie ale to je tak všetko, na tom kto som, co robím a ako žijem sa to vôbec neodrazilo

Áno s mojou dcerou sme ako deň a noc, v niečom úplne odlišné. Samozrejme ze niektoré rozdiely sa mi ťažšie spracovávajú lebo im ale ze vôbec nerozumiem no základ je milovať a akceptovať sa také ake sme.

su to frazy a ty mozes byt sikovna, preco by si nebola? len nemas take priority v zivote, nie si orientovana na karieru, studium, sutaze.. mozno keby ta k tomu viac viedli v detstve, priapdne ta to zaujalo, bola by si rovnako dobra. Si uplne rovnako sikovna. Dnesne deti maju navrch vo vela veciach... to nie je len o genoch. A nie, nepovedala by som, ze maju prave "navrch", ze by boli mudrejsie, sikovnejsie.. kazda generacia ma nejake plusy/minusy... staci sa na to realne pozriet. Vyhravat sutaze, a vediet 5 jazykov, pripadne vediet viac o modernych technologiach a pod ako rodicia (co je diskutabilne, lebo vedia to aj dnesni rodicia = ak s tym pracuju, proste prirodzene to s cim sa stretavame= vieme), ked sa maju ako v bavlke vacsinou, zase nie je take terno ak su deti vychovavane ako v bavlnke.
Cize neboj, dcera je sikovna, a je po vas rodicoch a tiez nie si menejcenna. Potrebuje oprat a peniaze, tak ak bude na mna pozerat do dola, tak si operie a peniazky extra zasluzi tym, ze bude doma robit extra veci :D bez prace nie su kolace, aj ty sa naucit 3jazyky ked nebudes robit kopu veci :D Podla mna je prirodzene, ze kazdy je iny a ma nejake ine zaujmy, a vyhladava to, kde sa jeho zaujmy rozvyjaju.. vy musite najst nieco spolocne co budete robit spolu a uz ju potom len nechat, nech rastie 🙂) Uvedomi si to neskor, ze mama je mama 🙂)
A nie, nie su dnesne deti INTELIGENTNEJSIE, staci si urobit par IQ testov, a ak ste ich robili v detstve (ja som niekedy v 5roc, potom 8.. potom na strednej) a uvidite, ze NIE inteligentnejsie nie su.

Ináč u takýchto nadaných detí sa toto elitárstvo, pocit ze sú niečo viac vyskytuje dosť často. Ja som to vnímala hlavne ked bola dcéra na zš, tie deti sa občas naparovali ako malé pávy, lebo oni sú niečo viac, oni sú ta výberová trieda.
Preto jej treba stále pripomínať ze všetci sme si rovní, ze okrem inteligencie sú aj ine, ovela dôležitejšie a hodnotnejšie vlastnosti. Hodnota človeka sa nemeria ani IQ tabuľkou ani stavom bankového účtu.

@andreatytler musim sa dcéry zastať, ona sa prihovorí aj upratovačke v škole, predavačke v obchode. Len mi povie, že témou o počasí to končí. Má radšej vzdelaných ľudí, čo v živote niečo kariérne dosiahli, pracovali na sebe. A nestačí im vykladať sirupy v Tescu a potom prísť domov a pozerať Farmu. Ja si o sebe myslím, že nie som hlúpa ale možno máte pravdu, že niečo v sebe nemám vyriešené keď sa ma to dotýka. Netuším a nevyznám sa sama v sebe. Nikdy som nebola kariérny typ. Dcéra je. Ja to akceptujem a teším sa z jej úspechov. Veľa sa rozprávame o knihách, ktoré sme čítali, preberáme život.

@simca06022011 ďakujem za krásne slová

No, ma 14, mozno ked pojde napr. na gymnazium, tak este moze zistit, ze zase az taka hviezda nie je, lebo tam je predsa len ine zlozenie triedy ako na ZS. Ak si mysli, ze temou o pocasi konci s (podla nej) priemernymi ludmi, tak by ste spolocne mali popracovat aj na tomto. Toto absolutne nie je dobra vizitka. Naozaj mudri ludia taketo hluposti nepustaju.

@lujza123 áno, tiež nemám rada to naparovanie ale musím pripustiť, že niektorí učitelia jej hovoria, že je viac ako ostatné deti, hviezda školy, niečo v živote dosiahne. Chvália sa jej úspechmi. Pozývajú len ju na pizzu, týkajú si s ňou. Ja jej vstepujem aj nejaké morálne hodnoty ale oni mi to trochu kazia. Ja som zase empaticka, citlivá, komu môžem, pomôžem. Kamaratim sa s ľuďmi bez ohľadu na to aký osoh z nich mám. Tak dúfam, ze dcéra nespysnie.

@dskjhfdlkdjhl ona je deviatacka, v matematických aj iných sutaziach porazila mnohé školy. Dokonca gymnázium. Tak ju učitelia podporujú v tom, že je hviezda.

@autorka. Ked sa budu pytat, ze po kom je dcerka taka sikovna, tak povedz, ze vedecky je dokazane, ze inteligencia sa dedi po matke ;)
Povedz to aj dcere a aspon mas prilezitost vysvetlit jej, ze kazdy sme strojcom vlastneho stastia a kazdy zijeme zivot, aky si vyberieme. Tebe vyhovuje zivot, aky zijes a ako ho mas zariadeny, ze si v nom stastna a ona si ho moze zas prisposobit tak, aby vyhovoval jej ;)

Pochopi na tom vela 💚

@akje ďakujem za pekné slová 🩵