Ako zvládnuť dospievajúcu dcéru: Rady a tipy

@iwesska aké aj z takých predmetov, kde sa stačí naučiť? Napr chápem matika - treba logiku, na Slovinky tiež nemá každý bunky ale naucit sa biológiu... No ja neviem...

nemá náhodou aj inú učiteľku na biológii? priemer ostatných žiakov dáva učiteľka na edupage?

Moju pubertu presne toto chytá v 5r dievča má 10r a puberta s nou mláti úplne najhoršie že chodí na výberov školu a čakajú ju prijímačky tento rok na gympel kde sa na jej miesto hlási ďalších 10deti.. Škola na háku a známky tiež...
Minule si neurobil úlohu a prišla o hodinu neskôr do školy lebo "zabudla" že majú 0 - tu hodinu...
Nechala som ju v tom poriadne vymáchat žiadne ospravedlnenku som nepísala som jej povedala ze keď je dosť dospela na to aby sa rozhodovala ci bude alebo nebude chodiť načas do školy tak nech je aj dosť dospel na to aby si niesla dôsledky za svoje správanie a problémy v škole riešila sama... Myslím ze to pomohlo aspoň mam ten pocit ze áno..
Skus ju s kľudom bez kriku nechať nech si ponesie na chvíľu dôsledky svojho správania a zisti aj sama že tudy cesta nevedie...

@zuzanapjat priemer triedy bol 2,9

@zuzanapjat učí ich triedna, aj minulý rok ich učila... Bavilo ju to...

@kulumulu123 no len ja sa bojim takýmto štýlom aby nemala 4 od hora dole

Mám doma 7dmaka, 5tacku a 2haka.. pubertu riešim už u dvoch.. prvý syn (a všímam si to isté teraz undruhej dcéry, ktorá je inak čistá jednotkarka) mal najväčší problém po prechode na druhý stupeň.. že si akoby neuvedomovali že nestaci si urobiť úlohy, treba sa na hodiny pripravovať bez ohľadu na to či ide písomka alebo skúšanie.. hranice nastavujem tak, že jednoducho keď prídu zo školy musia urobiť najprv povinnosti čo ich čakajú.. ich najväčšia povinnosť je pripraviť sa do školy, niekedy majú niečo ohľadom domácnosti, cez týždeň to však nejako nesilim, tj nie je toho veľa (napr.umyt si desiatovy box a upratať obývačku a jedáleň) cez víkend zase vymýšľame vylety.. až keď toto je všetko v pracovnom dni porobené, tak až vtedy môže mať čas na mobile (tiež však obmedzený) a potom voľný čas (kam zahŕňam aj krúžky, pretože si ich vyberali sami).. doprajem im ho podľa mňa dostatok, najmä trvám.na tom aby vo voľnom čase sa najmä veľa hýbali a boli vonku.. snažím sa s nimi tráviť stále čas aj keď sú veľkí.. na všetkom sa s nimi dohadujem, na každom pravidle ktoré máme sa dohodneme dopredu, na úrovni diskusiou s tým že sa počúvame navzájom čo si predstavujem ja, čo si predstavujú oni a snažíme sa nastaviť.. ak je nejaky zadrhel a nedodržia to čo sme sa dohodli, pripomínam im našu dohodu.. nejde to niekedy úplne hladko, ale teda deti majú predomnou rešpekt.. vieme sa aj pohádať, vieme aj pokricat, ale vždy si veci nakoniec vysvetlíme a viem pripustiť aj moje chyby, vyžadujem však aby aj oni vedeli pripustiť tie svoje.. (tj nebudeme obviňovať všetkých na okolo že sa niečo nepodarilo, ale sebakriticky pripustim, že aj ja som mohla urobiť niečo inak) deti sa snažia, známky majú dobré, ale keď prinesú horšie, vedia že odomna sa spucovania nedočkajú.. naozaj úprimne neriešim známky, sama som ich mala zle a bola som zlý žiak.. avsak stále im opakujem prečo je dôležité sa učiť.. nie kvôli známkam, ale kvôli vedomostiam.. a je úplne bežné že nie každému ide všetko.. syn má napr.problem s angličtinou.. to je na dlho, ale za trojky ktoré má sa nehnevám a on to vie, snažíme sa navzájom aby sa mohol zlepšiť (manžel sa s ním učí, on vie dobre po anglicky).. v ostatnom sa snaží, dokonca sa zlepsil a pripravuje sa s nejakými malými výnimkami, ktoré ale riešime operatívne.. neviem či to bude fungovať dlho, neviem čo.nam prinesie budúcnosť, ale zatiaľ takto to ide u nás doma.. veci nastavujeme spoločne a ja dozerám na to či sa plní to na čom sme sa dohodli..

Samozrejme,aj z tych jednoduchsich predmetov - nielen z tych logickych. Dokonca maju teraz ucitelia zakazane,aby ju skusali pred tabulou. 4x ju v priebehu 2 tyzdnov vyskusali z 1 latky a ona to nevedela,pritom doma to ako tak vedela,vsak sme sa to 2 tyzdne ucilu. Moj syn je sikovny,rychlo sa uci,ale solovu 3 mal prave z biologie. Jemu to proste do hlavy nejde.

Autorka - tie známky, to je o tebe, je to tvoja obava, nie jej. Skús ju v tom v prvom rade pochopiť. Veď si predstav seba, že niekto ti hovorí, aby si robila XY, lebo je to dôležité, ale ty v tom nevidíš zmysel. Ako by si sa nútila to robiť? Resp. nútila by si sa to robiť? No ja veru nie. Ba priam by som robila opak, ak by do mňa furt niekto hučal, že rob XY, lebo on sa bojí AB. Ale ja sa AB nebojím, tak prečo mám robiť XY?? Btw. známky naozaj zavážia minimálne, väčšina škôl dáva viac dôraz na prijímačky. A zdravotka naozaj nie je škola, kde by tých pár bodov nejako hralo rolu. Už vôbec nie známky zo 7.rocnika. Veď skús to viac púšťať, neboj sa, fakt sa nič hrozné nestane. Komunikuj jej svoje obavy - zdôrazni, že TY sa bojíš. Komunikuj, prečo to tak je. To bude mať väčší účinok, ako to, že ju budeš nútiť sedieť nad knihami - vidíš, že to nefunguje, je to len náplasť pre teba, že veď som spravila všetko, donútila som ju sedieť nad knihou. A napriek tomu doniesla 4-ku. Prečo asi..

@akvi musím sa s ňou dnes porozprávať... V kľude....ale všetci musíme robiť aj čo nás nebaví...mňa nebaví variť, chodiť do práce...a musím...ona má tiež len túto povinnosť. Ale chápem,čo chces povedať... Musím ísť na nu inak....ešte raz si prečítam všetky vaše rady...

No vieš, ono to je taký začarovaný kruh. V škole ti vravia, že musíš robiť aj to, čo ťa nebaví a ty potom máš prácu, do ktorej ťa nebaví chodiť, ale si vlastne zvyknutá, lebo v škole si 13-18 rokov robila to, čo ťa nebaví. Nemalo by to byť tak, že človek sa naučí púšťať veci, ktoré ho nebavia a hľadať tie, ktoré ho bavia, aby po tých rokoch v škole vedel, čo chce robiť, čo ho bude živiť a zároveň baviť. Každá činnosť obsahuje v sebe aj momenty, ktoré nás nebavia, ale ak robím niečo rada, tak prekonám aj tie chvíle, ktoré zrovna nie sú obľúbené, ale spraviť ich treba. Takže fakt to nie je o tom, že sa má dieťa na nenavidenej činnosti naučiť prekonať sa. To je proste blbosť. Má to byť presne opačne. Robím niečo, čo ma baví a v tom prekonavam aj to, čo ma nebaví. Tvoja dcéra evidentne už v tomto veku vie, že ju láka zdravotníctvo, tak ju podpor v tom. Vie, že tam je dôležitá biológia, tak sa s ňou dohodni, že chceš, aby pridala práve v tej biológii a mala z nej dobré známky. Že bude mať z matiky 4-ku, no a čo. Vieš, ako sa uľaví aj tebe, aj jej? A samozrejme, to neznamená, že sa o tom prestanete baviť, pripominaj jej, že lepšie známky jej môžu uľahčiť situáciu, že jej môžu pomôcť, ak domrvi prijímačky, že proste to bremeno sa rozloží. Ale nevycitaj, iba konštatuj. Ak nebudú dobré známky, nič sa nedeje, zamaka na prijímačkách.

Ja som tiež v 7mej začala s pubertou. Ja som teda bolo to ťažšie dieťa. Čím viac zakazovali a prikazovali, tým viac som sa burila. Uznávam, fakt si rodičia somnou užili (aj čo sa týka školy, znamok, fajčenia,zábavy…). Ale teda môžem ti povedať, že najviac mi v puberte proste chýbali rodičia ako dovernici. Niekto, komu sa môžem zdôveriť bez toho, aby mi bolo niečo vyčítané alebo vykricane. Niekto, komu môžem doma dôverovať a nemusím sa báť prísť domov s hocičím. Tresty ako bitka alebo ticha domácnosť, robenie na truc (čo chceš robiť ty s raňajkami a večerou) vyhrotili iba to, že som od 14tich bola úplne samostatná osoba a ich “nepotrebovala”. Bohužiaľ som ich nepotrebovala ani ako oporu alebo bútľavu vrbu. Nám puberta veľmi pokazila vzťahy a úplne zničila dôveru. Pritom mi najviac chýbala láska, pochopenie, uznanie.
Ja viem že je náročné pozerať na tie známky. Keď nepočúva, nerobí čo ma. Ale prosím, známky fakt nestoja za ničenie dôvery a vzťahu (hovorím o tých bitkách, aj keď nebiem si predstaviť ako bijes tak velke dieťa, to musí byt hrozne ponižujúce pre ňu), ani tými trestami ignoráciou. Stanoviť jasne pravidla, povedať si, čo je pre teba fakt dôležité ako známky, škola, riad.. na oplátku sa spýtaj jej, čo jej teraz príde dôležité. Možno aj trpí tým, že nemá najlepšiu kamarátku, nemá s kým prebrať nejakú spevácku hviezdu, chlapca z triedy. Mame povie menej a inak ako kamarátke. Toto je také obdobie, keď puberta potrebuje vrtevnikov s ktorými môžu ponadávat na rodičov a tu strašnú nespravodlivosť s riadmi.. mne by veľmi pomohlo, keby rodičia somnou začali jednať viac ako s dospelým človekom a nie s poddaným. Samozrejme že každý sa musí podieľať na domácnosti, žijeme tam všetci. Každý ma povinosti niekto školu, niekto prácu. Len pre mňa by bol vzťah s deťmi dôležitejšii ako známka z biológie alebo neupratany riad. A to moj 4 ročný ma už na svoj vek dosť povinosti v domácnosti a aj “domácich úloh” po škôlke..

@akvi
@panda21 baby píšete veľmi múdro, naozaj si cením vaše rady. Nechcem zničiť dôveru medzi nami, ona mi povie dosť zo školy, hlavne keď sa ideme prejsť do psom, tak máme hodinku pre seba a ústa sa jej nezavru, to som zas rada a nechcem aby to prestalo. Len zas nechcem, aby bola taká lenivá a sebecka a nevedela v 15tich ani riad umyť. Tých povinnosti ma fakt minimum, to sa snažím aj pekne vysvetliť, aj s krikom, ale neviem prečo si nepovie,že ok,idem utrieť ten riad,nech mama zas neziape. Ani mne sa nechcelo v jej veku, ale zas keď rodičia povedali,tak. som pomáhať musela. Skúsim ísť od dnes na to s kľudom. Porozprávať sa v pokoji. Nejako ju motivovať...

Áno a presne o tom to je ze rodičmi sa boja že ich dieťa bude/nebude niečo hocičo volaco...
Preto majú decká problém niesť nejakú zodpovednosť lebo veď rodič to vždy nejako po rieši aby z toho nebol pruser...
Kľudne by som ju nechala na 1/2r aj prepadnúť a potom si s nou prebrala možnosti ďalšieho postupu, v kľude jej vysvetlila že takto to dotiahne maximálne n a upratovačku a nie na zdravotnícku... Nech sa rozhodne ďalej sama čomu dá prednosť... Maximálne by som poprosila triedu alebo nejakú učiteľku s ktorou si rozumie aby s ňou n a tuto tému hodila reč..
Bitkou a ponižovanim nedosiahne vôbec nič akurát to ze ta začne klamať a pripadne aj väčšie problémy v živote namiesto s tebou riešiť s kamošmi a partiou..

Co sa týka povinnosti a pomáhania doma som jej vysvetlila že kľudne môžem zamestnať upratovačku ale v tom prípade jej ruším jej milovanú gymnastiku lebo peniaze ktoré platím za krúžok budem platiť upratovačke aby namiesto nej poutierala prach, ona vie ze keď niečo poviem nikdy to nie je len tak ale som ozaj schopný ato aj uskutočniť 🫣

@kulumulu123 no s toto zas je môj problém a ona to vie, často som jej trest,zákaz mobilu atď odpustila a vie,že ja sa síce vyhrážal,ale nakoniec povolim...

Aj ja som nosila domov štvorky, päťky, utekala som zo školy a nechcelo sa mi učiť, vysokú školu som si robila okolo 25ky.. naši ma netrestali, ani netlačili na vysokú školu, škola bola moje rozhodnutie. Rešpekt som ale mala, no rodičia predomnou nikdy nefňukali a nehrali mi na city, ani nekričali.

U nas to zacalo v 6 triede, ved na co sa ucit, vsetci jej isli na nervy, vsetko je zbytocne. Aj som kricala, aj som jej suchla jednu. Teraz to uz lutujem. Je to pre nich sakra tazke obdobie. Aj tie vztahy v kolektive sa menia vplyvom puberty. Cize aj tu nastavaju pre deti problemy. Nalady sa im menia. K tomu prisnejsi ucitelia, lebo ved deti robia vacsiu neplechu v skole. Do 5.rocnika plakala aj za 2. V 6.na 3,4 no a co. Ved si mi hovorila, ze znamky nie su dolezite 🙈 treba sa rozpravat, rozpravat, rozpravat. Pytat sa, ci ju nieco trapi, snazit sa pochopit. Nie vzdy sa zdoveria na prvy krat. Prejavuj jej lasku. Aj ked ju hresis. Lubim ta, ale toto sa mi nepaci. Vysvetlit, ze ma nejaky ciel - dostat sa na zdravotnu, tak bohuzial musi mat dobre znamky. Inak pride o sancu. Moze sa zle ucit, ale potom si nebude moct splnit svoj sen. A stale dokola. Niekedy som sa chovala ako ona. Bola z toho sice tiez hadka, lebo to nie je to iste... ale myslim, ze si z toho nieco zobrala. Urcite hranice musia byt. Ale dolezite je pochopenie, rozhovor a trpezlivost. Pripadne psycholog, ktory jej povie to iste co ty, ale uz to bude od niekoho ineho a skor tomu uveri. Teraz sme my rodicia ti najhorsi.

Tak ale na tomto musíš popracovať ty... Proste si musíš štát za svojím slovom a hotovo ona to pochopí neboj síce n a začiatku bude asi z toho celkom vykolajena ale keď neustupis tak pochopí a zariadi sa podľa toho... Pokiaľ jej budeš neustále behať za zadkom a žehliť problémy tak tie problémy nikdy neskončia iba sa budú časom stupňovať - presne viem o com píšem mame takýto prístup u niekoho v našom okoli vždy mamka chodila za dieťaťom a donekonečna zehlila problémy aj keď chalan lietal v takých dlhoch že kvoli nemu predala veľký rodinný dom v lukratívnej štvrti a 4izb byť v BA vymenila za 2izbak... A vieš čo? Nestačilo.. Prišli ďalšie a väčšie problémy lebo veď mamka to nejako po rieši... Až kým si nepovedala A DOST nechala chalana nech sa v tom výkupe sám aj napriek všetkému a vtedy pochopil a zacal si riešiť svoj život tak aby druhý krát nemusel sedieť v base za problémy ktoré si spôsobil sám... Vtedy aj ta matka pochopila ze keby donekonečna neriešila jeho prusery tak dnes mohla byť úplne niekde inde aj ona aj celá rodina...
Nehovorím ze toto je alebo bude aj tvoj prípad iba to chcem ukázať kam až môže tákato opicia láska zájsť....

@kulumulu123 možno je to tam,že mám iba ju, ja som zo 4 súrodencov a tiež naši za nás veci neriešili a viem,že vďaka tomu sme samostatní zodpovední ludia

@micicka a kedy to u vás prešlo?

Ja viem ze za svoje dieťa by si aj život dala ja tiež ver mi ale deti potrebujú 2 veci lásku a vedomie že ich milujeme aj s nedostatkami ( nedostatkami a nie príšer mi ktoré si z dlhej chvíle vyrábajú) a pevne hranice a tieto dve veci by mali ísť rovnakým dielom rilukav v ruke....

Prusemi sory autokorekcia v telefone

@kulumulu123 v pohode, mne tiež píše mobil blbosti

Ja mam dceru z ktorej som bola tiež zufala..
Teraz to už neberiem tak vážne. Skus sa zamerať na vzťah...nemusi jej ist matika a fyzika... Na tie predmety kasli.
Vyrástla znej uzasna slečna, ma 17nast skoro, a zbožňujem ju... A bola teda ťažký oriešok vo vsetkom🫣🤓

Teraz je siedmacka. Cize rok. Ale este to nepreslo, ale momentalne je to ovela, ovela lepsie. Aj ked samozrejme sem tam ma raple. Ale aj ja som polavila. Uz som jej neni tolko v patach. Niektore veci nehavam plynut 🙂

Ale teda pocitam, ze este budu tazke chvile, a urcite par krat vybuchnem. Ale vzdy to prejde. Ale fakt jej treba za kazdych okolnosti ukazat, ze ju lubim. Poviem jej, lubim ta najviac na svete, ale taketo veci ma hnevaju. Casto si hovorim, ze ake jednoduche bolo k nim vstavat v noci niekolko krat. Toto iz je iny level. A za chvilu bude syn v puberte, ten ma 11r, no hura uz teraz sa tesim 🤣

@micicka joj keď boli malí, to bolo veru nič oproti puberte. Teraz je to 100x ťažšie...

Tak včera sme mali rozhovor, predtým už bolo takých rozhovorov tiež plno. Ale ja som bola včera v kľude. Po dlhej dobe som sa snažila nerozculit. Radili ste mi tu neskusat ju... Predsa som ju vyskúšala... A teda pripravená zas nebola. Čiže asi je to o jej lenivosti a musím ju predsa len aspoň teraz začať preskúsavať, lebo ona to začala flakat... Ale nakricala som. Ale pochválila som ju, že z fyziky dostala minule 4 a vcera sa prihlásila odpovedať,ako som jej kázala a opravila si známku... Dohodli sme sa, že sa bude snažiť si opraviť tie zle znamky. Musím sa ja dať do kľudu, aj keď samozrejme nebude hneď všetko ružové, ale so včerajšom som spokojná...teda s mojím postojom a správnanim...