Ako zvládnuť výchovu problematickej 19-ročnej dcéry?
Mám 19rocnu dcéru a má ťažkú pubertu,zažila si toho už dosť a žiadne radu,dohody, rozhovory s ňou niesu možné. Odsťahovala sa ku starkej a tam si už úplne robí čo chce...nič nerešpektuje,chodí domov kedy chce,zuje tabak,fajčí a občas aj pije ....dnes odišla o 8mej do školy a ešte jej nieje. Ak zdvihne mobil tak povie ,že je na ceste. Mám ju prestať riešiť? Nechať ju úplne tak? Ale bojím sa o ňu...už jej držali chlapci pištoľ pri hlave a na moje obavy nereaguje. Už som fakt zúfalá a skončiť na tabletkách nechcem.
nič s tým neurobíš, mala som podobnú sestru, mama ju dotlačila (doslova) aspoň k maturite, inak by skončila so ZŠ a to mala fakt dobrú hlavu, potom sa zbalila a odišla do zahraničia... len pevné nervy, nech vie, že si tu pre ňu, ale nedávaj jej len tak peniaze do ruky a hlavne nerob kázania, ber ju ako dospelého človeka
Nechaj ju tak, nebude ťa počúvať. Irituješ ju. Nezaujímaš ju teraz. Si prekážka lebo jediné s čím na ňu ideš, je otravovanie. Vážne, nechaj ju žiť. Čím skôr sa osamostatní tým väčšia šanca, že budú aj vaše vzťahy lepšie. Lebo navštíviť sa raz za čas je uplne ine ako si nechat kybicovat do zivota a nemať žiadne práva preto, že je niekto synom/dcérou niekoho a v dnešnej dobe si nedokáže zarobiť na vlastné bývanie.
Je to jej život. Ona možno prestane fajčiť po čase. Možno prestane žuť tabak. A možno nie, ale to si tým musí prejsť ona. Nerýp vkuse, a podpor ju miesto toho. Akceptuj to aka je. Chce ist niekam, nech ide, akceptuj to ako uplne normalne. Maximalne nech ti zdvihne telefon alebo napise kde je o polnoci ked neni doma... a pod.
@jenkka puberta? To asi nie, skôr taká povaha. Buď sa stabilizuje alebo takto zostane.🤷
@rejka7 Ranná puberta býva omnoho ľahšie zvládnuteľná u niektorých ako adolescenti v období medzi 18-24 rokom.
Väčšina problémových sa ešte hľadá ,sú ovplyvnený partiou,tým, že sú dospelý majú pocit, že im nemá právo ník diktovať čo môžu a čo nie. A práve v tomto období neuznávajú a nerešpektujú autority.
Neboja sa vyskúšať rôzne omamné látky ,fajčia ,blicujú a skôr sa dostanú na hranu ,myslia si,že svet je gombička. Samozrejme to neplatí u každého, ale v tomto veku je ťažšia a omnoho náročnejšia puberta ,ako ranná puberta.
To už nie je iba o drzom správaní,plieskaní dverami a odúvaním a pretáčaní očami. Paradoxne je to vyvrcholenie výchovy,povahy a osobnosti. Nie darno sa hovorí, že sa "zasekol v puberte " Pretože existujú ľudia čo sa nezmenia ani v 30 tke ani v 50tke.Stale sa správajú nezodpovedne, drzo,povýšenecky,striedajú partnerov,vymetajú podniky,majú problémy s alkoholom, drogami..
@jenkka
@rejka7 Ranná puberta býva omnoho ľahšie zvládnuteľná u niektorých ako adolescenti v období medzi 18-24 rokom.
Väčšina problémových sa ešte hľadá ,sú ovplyvnený partiou,tým, že sú dospelý majú pocit, že im nemá právo ník diktovať čo môžu a čo nie. A práve v tomto období neuznávajú a nerešpektujú autority.
Neboja sa vyskúšať rôzne omamné látky ,fajčia ,blicujú a skôr sa dostanú na hranu ,myslia si,že svet je gombička. Samozrejme to neplatí u každého, ale v tomto veku je ťažšia a omnoho náročnejšia puberta ,ako ranná puberta.
To už nie je iba o drzom správaní,plieskaní dverami a odúvaním a pretáčaní očami. Paradoxne je to vyvrcholenie výchovy,povahy a osobnosti. Nie darno sa hovorí, že sa "zasekol v puberte " Pretože existujú ľudia čo sa nezmenia ani v 30 tke ani v 50tke.Stale sa správajú nezodpovedne, drzo,povýšenecky,striedajú partnerov,vymetajú podniky,majú problémy s alkoholom, drogami..
@jenkka
@cukroska presne, mne trvalo kým som sa ukľudnila a mala som pocit akoby som bola stále len pubertálne decko a zároveň som mala vek dospelej ženy. Veľa ľudí si myslí, ze keď už máš toľko a toľko rokov tak si dospelá a o to viac ta odsudzuju a nemajú vôbec pochopenie, že nie je 100% istota kedy sa ukľudnis a budeš normálna.
Každopádne si myslím, že autorka to nechápe pretože si tým sama neprešla. Asi bola kludnejsia, vyspelejšie...neviem, ale dcéra je len jedna z mnohých akurát autorka to viac rieši a naozaj sa snaží len nevie čo sa deje.
@cukroska presne, mne trvalo kým som sa ukľudnila a mala som pocit akoby som bola stále len pubertálne decko a zároveň som mala vek dospelej ženy. Veľa ľudí si myslí, ze keď už máš toľko a toľko rokov tak si dospelá a o to viac ta odsudzuju a nemajú vôbec pochopenie, že nie je 100% istota kedy sa ukľudnis a budeš normálna.
Každopádne si myslím, že autorka to nechápe pretože si tým sama neprešla. Asi bola kludnejsia, vyspelejšie...neviem, ale dcéra je len jedna z mnohých akurát autorka to viac rieši a naozaj sa snaží len nevie čo sa deje.
@1gramofon Tiež som to mala divoké okolo 20tky plus mínus..myslím si,že som si užila slobody dosť a prvým tehotenstvom sa zmenilo úplne všetko. Myslím si,že svoje urobilo aj veľká túžba po dieťati. Naozaj prvým pôrodom som začala brať život vážne a prevzala plnú zodpovednosť za dieťa a ani neviem ako stala sa so mňa obetavá mama na plný úväzok. Nikdy viac ma nelákal ten život pred rodinou.
@cukroska presne, mne trvalo kým som sa ukľudnila a mala som pocit akoby som bola stále len pubertálne decko a zároveň som mala vek dospelej ženy. Veľa ľudí si myslí, ze keď už máš toľko a toľko rokov tak si dospelá a o to viac ta odsudzuju a nemajú vôbec pochopenie, že nie je 100% istota kedy sa ukľudnis a budeš normálna.
Každopádne si myslím, že autorka to nechápe pretože si tým sama neprešla. Asi bola kludnejsia, vyspelejšie...neviem, ale dcéra je len jedna z mnohých akurát autorka to viac rieši a naozaj sa snaží len nevie čo sa deje.
@1gramofon Možno ešte predsa len poviem na obhajobu @autorky .Úplne ju chápem tak ako dnes chápem tú svoju .Pretoze každá mama sa bojí o svoje dieťa či má 2,alebo 20,30...každá robila pre svoje dieťa maximum a dala by prvé aj posledné, len aby boli spokojné a šťastné a vychovala s nich slušných a dobrých ľudí.
Tá hranica je tenká v tom veku. A každú bolí pozerať na svoje dieťa ako sa veľa krát hrnie bezhlavo do problémov. A kto ich potom ťahá z problémov, len rodič.
Každá mama chce aby jej dieťa nemuselo raz platiť tvrdú daň za svoju tvrdohlavosť a nerozvážnosť.Trhá jej srdce keď jej dieťa lieta v problémoch a ver,že spytuje so aj svedomie, kde urobila chybu vo výchove.
Viem to,lebo už mam syna v takom veku a pubertou sme si prešli celkom v pohode, ale tiež oveľa pozdejsie mal obdobie, že kamaráti a všetci sú dôležitejší ako všetci ostatní.
@1gramofon Možno ešte predsa len poviem na obhajobu @autorky .Úplne ju chápem tak ako dnes chápem tú svoju .Pretoze každá mama sa bojí o svoje dieťa či má 2,alebo 20,30...každá robila pre svoje dieťa maximum a dala by prvé aj posledné, len aby boli spokojné a šťastné a vychovala s nich slušných a dobrých ľudí.
Tá hranica je tenká v tom veku. A každú bolí pozerať na svoje dieťa ako sa veľa krát hrnie bezhlavo do problémov. A kto ich potom ťahá z problémov, len rodič.
Každá mama chce aby jej dieťa nemuselo raz platiť tvrdú daň za svoju tvrdohlavosť a nerozvážnosť.Trhá jej srdce keď jej dieťa lieta v problémoch a ver,že spytuje so aj svedomie, kde urobila chybu vo výchove.
Viem to,lebo už mam syna v takom veku a pubertou sme si prešli celkom v pohode, ale tiež oveľa pozdejsie mal obdobie, že kamaráti a všetci sú dôležitejší ako všetci ostatní.
@cukroska ako ja autorku aj chápem a myslím, ze je to pre ňu ťažšie práve aj preto ,že ona si tým neprešla. Zas keby vedela čo a ako tak by sa možno ešte viac bála. Ja dieťa nemám tak neviem posúdiť. Mna posunulo keď som pomáhala sestre s malým. Vtedy som začala robiť veci pre druhých a nie len pre seba a hlavne som sa bála a mala starosti pre druhú osobu čo dosť pomohlo, ale aj tak to dospievanie išlo strašne pomaly a cítila som sa stratene.
@jenkka U nas doma to bolo tak, ze od 18ky som si mohla robit, co som chcela, nemusela som sa nikomu hlasit, prist do nejakej hodiny domov, rodicia uz nechali zodpovednost na mne. Ked som potom odisla na intrak, tak mi ta sloboda trochu stupla do hlavy a teda tiez som pila, fajcila, experimentovala s travou, flakala skolu, mala kadejake zapletky. V podstate ma to aj doteraz mrzi, bola to blbost. Podstatne ale je, ze to bolo len docasne. Nakoniec som si uvedomila, ze je dobre sa niecomu venovat a mat ciel, ze chcem normalny vztah a nie pochybne zapletky, ze sa chcem nieco naucit a nielen preplavat skolou s co najmensim mnozstvom prace. Nemusel mi nikto dohovarat, proste som zacala citit, ze taky zivot utrhnuty z retaze nikam moc nevedie, urcite nie k spokojnosti. Ak ma tvoja dobry zaklad, dobry vzor z rodiny, tak je tiez mozne, ze sa aj sama stabilizuje a je to docasny vykyv.
@marianarem vdaka za prispevok
Podla toho co pises, tak je vo vychove vela kontroly a malo lasky, ani teraz to nikde v ziadnom tvojom prispevku necitam - chcem, aby dokoncila skolu…a to to dieta vnima, to je dovod na nulovu sebauctu a na konania ake zmienujes. Nechcem, aby to znelo nejako karavo, ale este stale vies zacat zo zmenou u seba a s pracou na vztahu vy dve, vies jej to ponuknut, aby videla a mala nadej, ze aj ked urobila chyby, je sanca na lepsi vztah. To je ine ako to, za co vehementne bojujes ty, skolu bude vediet dokoncit aj neskor, ale to, ze je lubena, by mala citit uz dnes. Drzte sa! @autorka
@tilly ale ako to prežiť? Reagovať,nereagovať,nechať tak? Ona sa tvári,že je všetko ok a ja to neviem sa tak tváriť
@jenkka no, to keby som vedela. Hneď by bolo aj mne ľahšie. Tiež mám dieťa v podobnom veku, rozumiem ti.