Je vzdelanie vašich detí prioritou?
Ahojte, akého názoru ste vo výchove vašich detí ohľadom vzdelania? Stačí vám len keď prejdú školu aj keď majú na viac ale sú lenivý sadnúť a učiť sa a radšej voľný čas trávia za počítačom alebo chcete aby mali najlepšie výsledky vzhľadom na ich schopnosti, šikovnosť, logiku atď.? V zmysle neuspokojíte sa so 4 ak viete, že majú na 3,2 alebo neuspokojíte sa s horšou známkou ako 1 lebo viete, že majú nato byť "špičkou" v triede. Ja budem mať teraz školáka a som na vážkach akú výchovu v tomto zvoliť preto budem rada ak napíšete aj dôvod prečo práve vyžadujete alebo nevyžadujete od dieťaťa najlepší výkon (vzhľadom na individuálne jeho schopnosti aby zase dieťa nemalo odpor voči škole). Je mi jasné, že v 1.ročníku toto nebudem musieť riešiť ale chcem od začiatku zaujať jeden postoj a nie potom to meniť lebo zistím, že to bola zlá voľba. Poprípade, či za odfláknutú písomku dáte nejaké zaracha alebo pokiaľ to nie je 5 mávnete rukou.
Určite za známkou nevidím len výkon. To môže byť klamlivé. Určitá počítačová zručnosť je nevyhnutná, no nie natoľko, aby presedel za PC hodiny ( ak sa netýka nevyhnutne učenia). V prvom ročníku si dieťa vytvára obraz o sebe aj z hodnotenia iných, vštepuje si, že ak dostane jednotku, je považované za úspešné. Vytvára si akýsi rebríček, po ktorom má stúpať nahor. Namiesto trestov za zlé známky by som skôr zvolila spôsoby, ako ho motivovať mať lepšie hodnotenie a to z pocitu vlastného úspechu.
ja mám už ôsmaka, ale od začiatku školy trváme na tom, že učiť sa musí aj veci, ktoré ho nebavia a robiť všetko najlepšie ako dokáže, neflákať nič... môj je technický logický typ, čiže sama od seba mu vždy išla matematika, neskôr chémia, fyzika a podobné predmety
u týchto trvám na to, že horšia ako 1 nesmie byť, pretože viem, že na to má a taktiež musí absolvovať súťaže (olympiády, pytagoriády, sústredenia...) keďže chce ísť na dobrú strednú školu
ale predmety ako sú dejepis, geografia tie mu nikdy nešli, nerád sa ich učí, nebaví ho to u týchto nie sme takí prísni, učiť sa musí, ale nie je to priorita a toto vie aj on
musíš zistiť aký typ je tvoje dieťa a viac času venovať tomu, čo mu nepôjde
urcite nemavnem rukou, ale poznam svoje deti - mam stredoskolaka a stvrtaka na Zš. viem, ze jednotky nebudu mat zo vsetkeho, starsieho nebavi dejepis, biologia, proste je technicky typ, preto siel aj na techniku.. nikdy sa u nas doma za znamky nebilo ani nedavali zakazy , musia si sami uvedomit, ze sa ucia pre seba, nie pre niekoho.
Moje deti vedia, že im nemôžeme dať žiadne hmotné majetky, finančnú injekciu na štart v dospelosti. Vedia, že sa musia spoľahnúť na svoje vzdelanie a schopnosti. Vzdelanie je u nás priorita. Nie známky, ale vedomosti, schopnosť uplatniť sa. Klop klop klop zatiaľ sa to darí. Staršia je už dospelá, vysokoškoláčka a drží si výborný prospech a je veľmi ambiciózna.
Pri mladšej uvidíme. Ale vedia, prečo sa učia.
Ahoj, mam siedmaka a druhaka. Obaja budu vyznamenani zase a takto to poviem. Vzdy je na 1 mieste, aby si urobili DU, naucili pripadne na pisomku, nikdy som ich nenechala len tak, ze ved ty dostanes zlu znamku. Mne na tom zalezalo, aby podchytili spravny pristup k skole a potom to islo ruka v ruke. Starsi syn vie, ze pokial nema hotove vsetko do skoly, nepojde von. Ale uz to ide samo, niekedy som ho nasla po priichode z prace, ze sa este uci. Zle znamky max 3 a to uz sa pytam, co nevedel, nevadi mi to, pokial je to vynimocne. Mladsi druhak tiez tak isto, pride zo skoly, hodka prestavka, potom ulohy a ma volno. Nikdy nic nenechavame na večer a podobne.
Prvú stupeň som aktívne riešila prípravu pri oboch, druhý stupeň už nie, musia sa sami pripraviť, naučiť (max.preskusam z učiva), mať dobre známky a mať zodpovednosť (niekedy nechápem ako mamky pripravujú siedmaka do školy), vyžadujem dobre známky 1,2 lebo viem, že na to majú a netolerujem lenivosť
Vzdelanie povazujem za dolezite, skolu sme vyberali vzdy starostlivo. Netrvam na dobrych znamkach, trvam na splneni povinnosti. Pri prvych dvoch to bolo jednoduche, najmladsia je velmi pohodlna a potom zas stresuje, ked nestiha alebo pisomka nedopadne podla jej predstav. Situaciu, ktoru spominas - odflaknuta pisomka - by som ja riesila tak, ze sa danu latku bude musiet proste este raz, podla schopnosti, naucit.
Mám doma piatačku a prváka. S dcérou to je masaker to učenie, a doslova musím sedieť pri nej, aby sa naučila. Ináč sa na to vykašle. Je pre mňa priorita áno, aby sa dobre učila, nemusí byť vyznamenaná ani nosiť čisté jednotky domov, ale zlé známky nestrpím. Je lenivá, veľmi, ale nechcem aby si pokazila svoj život a budúcnosť. A trpela potom, za svoju lenivosť počas puberty. So synom sa nemusím učiť vôbec, on si sám vyberie, pozrie, spraví a dá nazad do tašky. Jemu len žiacke podpisujem :D
Ja som asi z opačného súdka, vzdelanie je určite priorita, ale známky pre mňa až tak nie. Syn je 4-ták a už je samostatný. Doma sa učí veľmi málo, asi čerpá z toho čo si zapamätá v škole. To mu dokola vysvetľujem, ak nepochopíš v škole, musíme to riešiť doma.
Jediné čo nepopustím a pilujem ho je cudzí jazyk. Aj cez jeho plač a truc mu vždy dokolečka vysvetľujem, že tu mu nepomôže logika a ani to že v škole počúva. Slovíčka sú proste o učení a opakovaní.
Ahoj, vzdelanie je priorita, ved ine povinnosti dieta ani nema ale zase pre obcasnu zlu znamku nevystrajam, stane sa. Ked som bola ja mala, tak asi do 6.rocnika ma mama stale buzerovala a 2ka bola uplny postrach. Za to, ze ma naucila, ze priprava do skoly a vzdelanie je zaklad som jej teraz vdacna. Avsak tie vystrajacky kvoli 2kam si mohla odpustit. Pre dvojku som skryvala ziacku knizku pod postel a so strachom som sa vracala domov. Ked som bola starsia, aj na strednej, uz to bolo v pohode. Len na tie prve roky skoly nespominam v najlepsom. Takze odporucam byt prisny, ale s mierou. 🙂
Či je človek vzdelaný alebo inteligentný v žiadnom prípade neodzrkadlujú známky v škole. Na učenie by som naliehala na prvom stupni 1-3 trieda. Potom by si dieťa malo zvyknúť na nejaký režim učenia. Ja určite nebudem trvať na dokonalých známkach. Čo si pamätám zo základy jednotkárov tak ani len polovica z nich sa v živote neuchytila. Ja ako priemerný žiak mám teraz lepšiu prácu a životný štandard ako oni. Rovnako ani priateľ nebol jednotkár. Trojky-štvorky a na VŠ prechádzal s jednotkami a bol z neho zrazu bifloš. Moji rodičia riešili len dôležité predmety a tie ktoré videli že mi idú a mám k nim vzťah. Chémia mi absolútne nešla, vedeli to, kašlali na známky. Nie každému ide všetko a z mojej skúsenosti sú jednotkári v živote nepoužiteľní. Jak zo strednej tak zo zš. O známky a priemer v škole v živote absolútne nejde. Ide o to ako vie dieťa vedomosť použiť a ako je vynaliezavé. Zaracha určite nie. Skôr ubrať z nejakej výhody, viac trvať na opakovaní a opravení si známky. Ale nerobiť z toho kovbojku. Ak je dieťa samostatné, schopné, pomáha a vidíš že je "použiteľné" tak by som to brala športovo.
Síce ešte nemám doma školáka, no aj pre mňa bude vzdelanie dôležité. Je to dôležite pre ich ďalší vývoj a prežitie v tomto svete
Áno u nás je vzdelanie jednou z priorít. Mne toto vštepili rodičia a ja sa to snažím odovzdať dcére. Muž je môjho názoru tak to mám o to ľahšie. Z dcéry chcem vychovať slušného a samostatného človeka, kde dobre vzdelanie je jedným z pilierov.
Tak určite nedovolím dieťaťu na úkor budúcnosti sa hrať na počítači len preto že je lenivé sa učiť. A deti potrebujú mnoho x podporiť, motivovať, nie sú si až tak vedomé, ako to môže ovplyvniť ich budúcnosť. Takže určite ich budem podporovať.
my doma fungujeme tak, že zmanky su irelevantne, dolezitej je či to dieta ovlada a chape ucivu - nie aku dostal znamku, samozrejme ked viem, že sa snazi uci sa a dostane 4-5 absolutne neriesime len si povieme, že ok, niečo si nevedel treba sa to doučiť dobrať lebo to budeš potrebovať - známky nevypovedajú o tom, ako sa deti v živote uplatnia, len o tom či sa na danu pisomku bifloval a spravne odpovedal. syn mal na vysvecko aj 4 hoci viem ze vedomosti ma na 1 - len si proste nesadol s ucitelom... tak sme pretrpeli dany rok a deti sa ucia ze dolezite je vediet pouzivat vedomosti, nie znamky
Deti treba motivovat vzdy k lepsim vysledkom,lahko sklznu k lenivosti a netreba sa uspokojit s horsou znamkou. Netreba trvat na jjednotkach,ak bude aj horsia,nedavala by som tresty,ale pomohla mu zlepsit sa. Napr.nie kazdy jje nnadany na matiku a nejde mu to dobre,ale s pomocou sa vie zlepsit. Nebude genius,ale trenovanim sa vie naucit tak,aby nol aspon priemerny. To,co investujeme do deti sa vrati. Treba im venovat cas,zo zaciatku sa s nimi ucit. Ak vidis,ze mu nieco nejde,pomoct mu,nejako jo motivovat,aby z toho mal aj zabavu nielen povinnost. Tresty su vhodne uz skor u pubertakov. Mensim je lepsie motivovat hrou.
Nikdy som u svojich deti neriesila znamky. Vzdy som riesila len to, ci vedia, alebo nevedia, ci potrebuju poradit, vysvetlit. Cize ak doniesli horsiu znamku, tak som zistila, ci to bolo z nepozornosti alebo nevedomosti a tu nevedemost sme velmi rychlo odstranili. Vdaka tomu deti neboli nikdy zo znamok stresovane a teda vzdy ukazali to, co vedia, bez nejakych vonkajsich tlakov, co je velka cast uspechu. Keby som videla, ze sa nedokazu nieco naucit, pochopit, tak by som to brala ako fakt a rozhodne by som sa kvoli horsim znamkam nezblaznila, nie som za jednicky za kazdu cenu, nema to totiz ziaden vyznam. Ani si nemyslim, ze je nutne mat VS, aby bol clovek stastny. Ale obe deti su sikovne a tie jednicky maju, v podstate bez vacsej namahy. A nie, nie som ziadny moderny rodic, presne takto vychovavali aj mna moji rodicia (v davnych dobach). Co tym chcem povedat, neda sa naprogramovat aky budes rodic, jednoducho ak je niekto predposraty zo znamok, tak mu nepomoze, ked si o tom precita nieco na koni. To bud clovek dostane vychovou, alebo sa k tomu musi sam nejako prepracovat, ak je snaha, tak sa to podla mna da uz pri prvom dietati na prvom stupni, len treba chciet a na sebe pracovat.
@lucka_ke napísala by som presne rovnaký komentár 😀
@kacena4 aj u mňa to tak bolo, celu strednú školu som mala zle známky z matiky, ucta, ekonomiky.. Zrazu sa nám zmenili učitelia vo štvrtom rocniku a div sa svetu, zrazu z týchto predmetov z "ničoho nič" som mala samé, maturita s vyznamenanim. Je to veľakrát o učiteľoch, keď si nesadnete, môžte sa aj na hlavu postaviť, naši to chápali a neriešili, vedeli ze známky neodzrkadluju moje vedomosti. Najväčšia sranda bola, že som z nemčiny ledva preliezala😂, pritom môj otec je Nemec, babka tiež samozrejme... Doma sa rozprávame aj touto rečou, mamina je Maďarka, sme miesanci, tieto jazyky sú naše rodné s bratom (prízvuk nemám 😉) Naopak mali sme aj také prípady, že dostávali jednotky len preto, lebo sa rodičia pchali do zadku "škole". A na maturite to nezvládli 🤷♀️. Jedine objektívne ohodnotenie žiaka je podľa môjho názoru maturita, keď je v komisii veľa cudzích pedagógov a ani svatena voda oblubencom nepomôže 😉
Snazim sa ich viest k prirodzenému záujmu o vzdelávanie aby ro nebolo iba naháňanie jednotiek a bifľovanie ale aby túžili spoznať a naučiť sa nové veci same od seba, aby sa nespoliehali iba na poznámky v skole ale vedeli si vyhľadať to, co potrebuju a rozšíriť obzory. Aby boli rovnocenní partneri do akejkoľvek debaty. Snad sa mi to podari🙂a co sa týka vzdelávania ako takeho, mna osobne velmi šokovalo toto “pandemicke” školstvo a to, ako boli deti na poslednom mieste v spoločenskom rebríčku.
Nas doma sekali za znamky, cela rodina je zatazena na dobre vzdelanie. Ja som bola cierna ovca, trojkarka/stvorkarka medzi jednotkarmi s vysokymi skolami. Rodicia ma pravidelne zhucali, mavala som zaracha, sama som sa bala co zo mna vyrastie, ale mna to biflovanie nebavilo. Islo mi len o to, nech mam dokoncenu lepsiu strednu skolu, maturitu a jazyk a nech neskoncim v nizko kvalifikovanom zamestnani, co sa mi aj podarilo. Ja vzdelaniu prikladam tiez velky vyznam, lebo moja cesta bola tazka aj ked to dopadlo dobre. S vysokou skolou by som mala takmer zadarmo to, na co som musela so strednou skolou makat. Lutujem, ze som to vtedy vzdala, teraz by som bola mozno este dalej. A bojim sa sa, ze moje dieta bude v uceni po mne, ale spravim vsetko preto, aby nebolo :D.
@hrabovo to je zaujimave s tou nemcinou. Ako je to mozne, len preliezat, ked nou hovoris plynule?
Mám zatiaľ dvoch prvostupniarov, tretí je skolkar.. chlapec bude 4tak, dievča bude druhacka.. syn je lenivsi, do učenia sa mu bez môjho učenia často nechce.. avšak, veľa sa rozprávame a snažím sa mu vysvetliť že sa učí pre seba a nie pre známky.. nie sú premna dôležité, ak dostane zlú známku, nerobím z toho žiadnu tragédiu, je to pre mňa skôr informácia.. a jeho to vôbec nestve, ale vždy sa ju snaží si opraviť ak má možnosť.. nezáleží mi na známkach, záleží mi na tom aby si uvedomovali na čo do školy chodia, že to nie je len na zabitie času a nazbieranie znamok.. dcéra tá je veľmi ambiciózna, sama sa snaží byť v triede špičkou, čo sa jej darí, aj keď jej stále opakujem to isté čo jej bratovi.. je však taká povaha, podľa mňa jej to tak ostane, zatiaľ čo syn je viac splachovaci.. ale už predtým ako nastúpili do školy som sa rozhodla že známky nebudem nikdy siliť.. ja som bola vždy zlá žiačka, neoblubena medzi učiteľmi, učila som sa hrozne a myslím že som mala poruchy učenia, ale kto by to riešil.. bola som z rodiny ktora zažila trápenie, tak som bola aj tak brana, koľko krát som prechádzala ledva ledva.. a predsa si nemyslím že by som sa v živote uchytila zle, v pracovnom živote sa mi darilo aj keď teraz som doma pri deťoch už dosť dlho..
Vzdelanie je dôležité, ale deti podporím v čomkoľvek čo budú chcieť robiť, ak si vyberú remeslo budem šťastná.. neviem čo prinesie budúcnosť a ako sa môj pohľad zmení keď budú v puberte, ale teraz to vidím takto.. podľa mňa vekom a typmi deťmi sa pohľad na vzdelanie mení..
Chcem aby z mojich detí vyrástli samostatní, pracovití a dobrí ľudia - to je premna priorita.. nie je premna dôležité aby mali tituly a neviem aku vysoku karieru.. ak však budú mať záujem, tak ich budem podporovať aj vo vyssom vzdelani..
Ak uvidím že má naviac ale je lajdak a kašle na to tak s tým sa neuspokojim. Ale keď budem vidieť, ze 3,4 sú to, na čo reálne má a lepšie to proste nejde tak ho nebudem trápiť. Vzdelanie je samozrejme priorita ale v praktickom živote vám nič nezaručí. Treba ich hlavne pripraviť do života a to v škole neučia. No ale sama som zvedavá aký budem rodič školáka keď mi pôjdu deti do školy 😃
@simsalabim je to zaujímavé. My sme totiž zistili, že nám dali nemčinarku, ktorá nemecký nikdy nehovorila a vyucovala nás iba to, čo sa naučila ona doma po večeroch zrejme. Aby niektorí končili strednú školu s tým, že der hund je brat a nie pes.... Sila 😂, známkovala podľa svojich vedomosti.
@hrabovo 🤦♀️ To sa nikto nestazoval?
@simsalabim sťažovali, ale nemal kto učiť... S odchodom nás zo školy, skončila aj naša pani učiteľka
Kvalitne vzdelanie je pre nás veľká priorita. Samozrejme, popri všeobecnom rozvoji, športe, umení, zdraví. Ale vyberali sme vždy kvalitne školy, nemám problém zaplatiť dobrý kurz, krúžok.
Deti nemusia mat samé 1, hoci obaja sa učia výborne, ale nemám rada flakanie a zle známky z lenivosti by som netolerovala.