Mám 14 rokov a otec mi škaredo slovne ublížil
Dobrý deň.
Píšem tu preto aby som sa mohla s niekým porozprávať o tom čo zažívam. Mám 14 rokov a som zamilovaná do spolužiaka v škole. Chcela som s ním začať chodiť. Nemyslím tým rande, bozkávanie a podobne. Myslela som iba nevinné prechádzky von do mesta, na zmrzlinu nič zlé ani podobne. Ja viem že si niektoré z Vás asi povedia že mám na tieto veci čas. Ja tým nemyslím nič zlé iba nevinný vzťah. Ak sa to dá nazvať vzťahom. Zdôverila som sa s tým mamine a ockovi. Spustila sa hádka a krik. Ani neviem ako. Moja mamina mi povedala že by sa mi vďaka nemu zhoršili známky v škole. Som slušné dievča. Dúfam že to neznie ako vychvaľovanie sa. Čítam veľa kníh, pravidelne a veľa sa učím, milujem hudbu a spev veľmi fascinuje história, filozofia a podobne. Snažím sa myslieť optimisticky a podobne. Nemám veľa kamarátok kvôli tomu že som iná ako ony. Nestrávim hodiny na sociálnych sieťach, nenadávam, slušne sa obliekam a mám iné záujmy a koníčky. Môj spolužiak je tiež slušný. Dobre sa učí až perfektne. Nenadáva a slušne sa oblieka. Má dobrých kamarátov. Je odo mňa o rok mladší. V poslednom čase som si všimla že sa ku mne chová inak. Kým sme ešte všetci chodili do školy tak sa ku mne začal chovať inak. Rozosmieval ma, predvádzal sa a podobne. Chcela som si s ním začať písať ale ešte som sa neodvážila. Rozhádala som sa s rodičmi a v návale kriku, smútku plaču a podobne tak som povedala otcovi že je idiot. Viem povedala som niečo strašné a som z toho veľmi smutná. Môj otec ma zbil a povedal mi že som hovno sprosté. V mojom živote mi už povedal veľmi veľa podobných vecí typu že som odpad, že nemám na to byť speváčkou a podobne. V jedenástich mi povedal že sa chovám ako nadrogovaná. Moja mamina sa ma niekedy zastane ale nie vždy. Nepožadovala som veľa iba aby som s ním mohla chodiť von. Neviem či som chcela tak veľa. Cítila som sa strašne a aj sa stále tak cítim. Cítim sa na tomto svete nepotrebná a nemilovaná. Možno je chyba v mne a svet vďake mne nie je krajší. Povedala som že sa chcem zabiť a je to pravda. Nezvládam to že nemám veľa kamarátok ktoré by ma podržali a podobne. Nezvládam urážky môjho ocka ktorého milujem. Mám ho veľmi rada a čokoľvek by som pre neho urobila. Povedal mi že ma do toho hrobu dostane a že mi nepríde na pohreb. Toto ma tak strašne zasiahlo ako dýka do srdca. Mám chuť skoncovať so životom. Mojím snom je dostať sa na konzervatórium a každý deň robím na svojom sne. Slová mojej maminy že si myslí že by som sa zhoršila hoci každý deň robím koľko môžem a tak isto veľmi zranili. Chcela by som v živote pocítiť že ma má niekto naozaj rád a niekto ma ľúbi. Viem že ma moji rodičia počali a vďaka im žijem ale po tejto hádke začínam rozmýšľať či ma môj otec a mamina ľúbi. Potrebovala som sa s niekým o tomto celom porozprávať. Viem že raz mi bude lepšie. Bolesť ktorú ale teraz zažívam je veľmi silná.
Ďakujem Vám všetkým za komentáre a za to že ste si túto správu prečítali. Prepáčte ak som Vás ubrala o čas.
Rodičia majú nad deťmi obrovskú moc! Vytvárajú v nich obraz toho Ako vyzerá láska a Čo je "normálne". A aj keď je rodič netvor, dieťa ho miluje. Neutečie, aj keď ho ničí. Preto radím všetkým (nie len tebe Sofi) nedovoľte nikdy nikomu, aby sa k vám takto správal. Nedovoľte, aby slepý, zlý človek zhášal svetlo vo vás. Mám dcéru, krásnu, láskavú, milú, veselú. Je v nej nádherné svetlo (ako aj v tebe a každom dieťati). Ale dokázala by som ju "zhasnúť" behom minúty. Stačilo by, keby som urobila raz to, čo robí pravidelne tvoj otec (aj iní odporní "rodičia"). NEDOVOĽ TO! Ale nie tým, že budeš ako on (nadávkami). Pokojne a rozhodne nedovoľ! Nikto nemá právo to dieťaťu urobiť. NIKDY!!!! Zapamätaj si to a nedovoľ to nikomu, nikdy. Príde v budúcnosti niekto, koho budeš považovať "za lásku" a "odrazu" bude rovnako bezcitný. NIE JE TO LÁSKA!!! Je to bezcitné zlo.
@sofinka722 Sofi, presne si pamätám, ked som v tvojom veku mala podobne pocity... Horšie. Ked potrebuješ a mas taketo zle pocity zavolaj na linku dôvery. Su tam skveli ludia, ktori aspon mne veľakrát pomohli. Naozaj 🙂
Rodičia su niekedy a hlavne otcovia ak ide o dcéry v puberte nemožni. Nevedia, ako sa správať, lebo namiesto malého dievčatka maju doma malú zenu, ktora zacina riesit to kym je a akou chce byt, chce lásku a pozornosť... Presne si pamätám ten nutkavy nedockavy pocit... Po láske, po vztahu, lebo aj mladý vzťah je vzťah, jasne 🙂 s tym ti inak nikto nemoze Radit. To si musis rozhodnúť sama, ci sa don pustiť alebo nie, väčšinou ale, to nejako vyplynie samo. A ked nie, v budúcnosti ta čaká este vela zaujímavých vzťahov. Na 100%.
A rodičia všeobecne si myslia, ze ak si v puberte, si akoby dospelejsia a neuvedomujú si, ze si ešte dieťa, ze potrebuješ ich lásku, ochranu a oporu, ako ked si bola mala. Viem to, lebo aj nasi urobili v mojej puberte vela chyb a uvedomili si ich az teraz, ked som dospela. Viedli k tomu ale nase dlhoročné rozhovory. Najma od mami, ktora dlho po mojom nástupe na VS zisťovala, kde urobila chyby a prišli sme na to, co je super 🙂
Skus mozno ich sama k tomu priviezť. Povedz im, aky s nimi chces mat vzťah, co od nich potrebuješ, ako sa Citis a ze potrebuješ objať, lásku, potrebuješ mamu a otca. Aj ked to bude znieť napríklad trápne alebo blbo. 🙂
Inak si chod proste svoje. Chystáj sa na konzervu, vedela by som ti hovoriť tiez príbeh kamarátky, ktora mala agresívneho otca, chorú mamku, skoro bez peňazí prišla do BA a konzervu vyštudovala jedna radost 🙂 teraz je uz v BB na výške.
Velmi ti prajem aby si toto obdobie prežila v zdravý, s peknými zážitkami a aby o desať rokov si sa pozrela spat a povedala si si, ze to obdobie ti dalo vela 😉 drž sa. katka
@sofinka722 Chápem aké to musí byť pre teba ťažké. Ja mám 13 a tiež moc nezapadám do kolektívu lebo som tak trochu iná - nepochopená. Mám tiež rada hudbu. Som slušná atď. Ja chcem byť doktorka a tiež sa mi rodičia smejú že na to nemám atď. Niekedy aj mne povedia škaredé veci - pochybujem o nich. Raz som musela utiecť k starým rodičom na noc. Ale aj tak si myslím že ma majú radi a že to povedia viac menej v hneve. A neskôr sa udobríme. Síce neviem aké to máš ty ale myslím si že rodičia dcéru nikdy nezaprú.
Začni si písať s tvojim kamarátom a všetko dobre dopadne neboj…Síce nieje pekne čo ti ocko povedal ale asi si neuvedomuje ako ti ublížil ale raz to dúfam pochopí skús mu dať najavo že ta to mrzelo čo povedal alebo mu to povedz…drž sa 🥺❤️
Milá Sofinka aj ked preslo vela času pamataj vzdy na tomto svete sa najde niekto kto Ta miluje a zvlášť rodicia.. Aj rodicia casto zlyhavaju no pomaha ked im povies vzdy ako sa citis a co ta zranuje ... Neboj sa obhajovat svoj nazor.. Mozno ich obcas nechaj vychladnut a skus to znova... Si uasne inteligentne dievca.. Tvoj talent urcite naplna vela ludi.. Ja milujem hudbu a vdaka nej casto zijem naplno.. Rob co Ta bavi.. Veeim ze si skvela hudobnicka a mas okolo seba vela milujucich ludi.. Clovek nepotrebuje mat v zivote vela ludi okolo seba ale par ozajstnych priatelov..verim ze si najdes tych spravnych ludi okolo seba lebo si vynimocna.. Opatruj sa 💕
@petkazamborska aj mne sa veľmi páči 😊. To čo si napísala ty, je tiež veľmi pekne a trefné. Je mi ľúto, čo sa stalo v tvojej rodine.