• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám doma puberťáka. Je nás tu viac?

11. júla 2014 
ahojte....pridavam sa k vam. Ja nemam zatial deti v puberte ale co ma vie neskutocne vytocit je moj brat a to ako priserne sa zmenil posledny rok. Ma necelych 15 rokov. Ani by ma to tak nestvalo, ale nasa mamka je vazne chora uz 24 rokov a ked bol brat maly, ja som mala nejakych 13 rokov a starala som sa o neho ako jeho vlastna mama, od prebalovania az po ucenie sa s nim a po case aj zehlenia problemov ktore si narobil v skole.Proste bola som jeho druha mama, bravala som ho na vylety a tak...
Ale teraz sa tak zmenil, ze sa s nim neda ani rozpravat a vobec ma neposlucha. kazdy nas rozhovor nech sa akokolvek snazime skonci hadkou. Cele prazdniny len niekde lieta a ked sa ho opytam kde bol, odpovie VON a s kym? s KAMARATMI. a to je vsetko co mi na to povie.Zistila som si ze sa kamarati s najhorsimi chlapcami z dediny, ktorcyh rodicom je jedno kde su ich deti. Je strasne nezodpovedny a lenivy, neda sa na neho spolahnut, ale zakazdym len vyhlasi, ze ked je taky neschopny, naco mu davam nejake ulohy. Dobre sa ucil a teraz ide do 9.roc a nechce ist na dobru skolu, ani sa dobre ucit, lebo by sa z neho smiali, skratka sa chce podobat na tu zberbu, co s nimi chodi von. Vcera som sa presla vonku o 22,00 a videla som tu jeho partiu (nastastie on bol uz doma) vonku, bolo ich asi 15 na bicykloch a asi polovica z nich mali v ustach cigarty a fajcili jedna radost. A to riaditelka skoly byva odtial necelych 30m. DRZOST aka nema obdobu. Ja som uz zufala, viem ze nema zmysel mu nieco zakazovat, ale strasne sa bojim co bude dalej, do akej partie sa dostane ked pojde na strednu a ako to vsetko dopadne....som uz zufala.Prosim poradte mi, uz nevladzem, naplacem sa tolko, ze az, akoby som mala malo starosti sama so sebou a so svojimi detmi.. KAzdy sa vie starat o seba (moja sestra, otec... oni to vobec neberu tragicky) to len ja som taka sprosta, ze si to tak pripustam, lebo ho mam velmi rada a zalezi mi na nom. Toto som mu povedala aj vcera a on na to s usmevom povedal - sa neposer - v tej chvili som mu taku vylepila, ze mna ruka bolela...ale viac ma bolela dusa.Co mam robit????
19. aug 2010 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anavila :angry: Smutné, že sa dostal do takej zlej partie. Neviem, ako Ti poradiť, moje baby sú trochu postihnuté a toto nerobia. Inak, vitaj v klube, aj ja sa starám o svojho mladšieho súrodenca. Aspoň Ti poprajem veľa síl a trpezlivosti.


Moje baby bývajú niekedy strašne lenivé, ale s výchovou malého mi radi pomáhajú. A taktiež sa stále hádajú. Často pre úplne blbosti. Keď bola Superstar a vypadol Bendig, tak sa pohádali, že sa skoro pobili a týždeň sa nerozprávali. :frowning2: Našťastie sa nedostali do žiadnej zlej partie, kamošiek majú málo, vonku sa im skôr posmievajú a chodia domov, keď im poviem. Lucka ale keď sa nehnevá je neznesiteľná a rozhadzuje rukami a kypí v nej zlč.
20. aug 2010 o 13:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Je veľmi tažké určiť výšku financií,ktoré by mali dostávať deti... teda puboši... na jednej strane sú ich vysoké nároky na druhej strane aj iné výdavky rodiny... je pravdou, že sú vo veku, keď sú stále hladní, majú chuť na sladké a desiata a obedy v škole nestačia. majú krúžky a častokrát chodia domov neskôr. Bageta alebo nejaké jedlo v meste, prípadne v školskom bufete stojí nemalé peniaze, k tomu nejaký nápoj.... lebo predsa nedá sa vždy nachystať desiata na celý deň, tak aby napr. od rána dieťa nosilo salámový chlieb v taške až do večera. Dieťa pýta na svoje výdavky a rodič neskontroluje, či ich skutočne minie na stravu alebo na kredit, alebo na iné veci.... lebo my sme takí starostliví rodičia, že nechceme, aby dieťa bolo hladné - pamätáme ešte z našich študentských čias, ako nám škŕkalo v bruchu na intráku po večeroch.... a chcú ísť aj do kina, na discu a prípadne na akcie zo školy - divadlo- čo triedna nás veľmi na to vždy nahovára, aby sme deti pustli a neuberali im právo na kultúru- aby spoznávali aj takýto žáner... a rodič má hlavu v smútku...
1. sep 2010 o 23:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anaret ine nam asi nezostava, len skontrolovat na co peniaze, ktore detom davame vynakladaju.
u nas dostava syn vreckove mesacne, ktore si moze investovat kde chce. to je pravidelna suma a s tou si sam hospodari. potom su dalsie vydaje, co sa tyka dopravy, listkov na kulturu, skolske vylety a pod. na to mu davame peniaze zvlast. on nam spise, co vsetko potrebuje.
vyzaduje to mozno nejaky cas, ale vzdy mam prehlad... ide do divadla, do kina....
desiatu si robi doma, ale ma vzdy par gastracov a ked zostane v meste dlhsie, moze si zajst na nejake jedlo.
2. sep 2010 o 11:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
noo, k tejto téme by sa dalo toho popísať... Puberta je ťažká vec, ale baby nezúfajme, naši vnuci nás pomstia!!!
9. sep 2010 o 12:16  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anavila je to veľmi ťažké, môj syn má 13 a pol, sem-tam vystrkuje rožky, ale zatiaľ to zvládame. Niekedy hrá "ťažkého frajera", odvráva, frfle, buchne dvermi, vtedy sa trápim, lebo neviem ako reagovať. Krik nie, bitka nie, tak sa ho snažím ignorovať, mám ďalej dobrú náladu a on nevie čo ďalej, lebo ma nevytočil. Tak sa ešte semtam večer priplichtí ku mne do postele a tam si to vydiskutujeme, tam mu poviem keď sme sami, že ma to ranilo a potom sa chvíľku snaží. Čo sa týka kamarátov, snažím sa ich spoznať, nenápadne sa na nich vypytujem, keď sú spolu vonku, pozvem ich k nám na večeru a snažím sa ich trošku prekuknúť, zatiaľ je to v pohode. Samozrejme nie pätnástich, ale zatiaľ ich poznám všetkých, s ktorými sa stýka a zatiaľ mu dôverujem. Musím ešte podotknúť, že syn hoci má 13, je veľmi vyspelý a každý mu háda tak 15 a tak starých má aj kamošov. Takže som v strehu. A čo sa týka tvojho brata....ako sa k tomu stavia váš otec? Nemohol by on trošku mu dohovoriť? Predsa - možno od chlapa by to bral inak. Možno už teraz že je väčší, berie ťa "len" ako ségru /prepáč/, nie si preňho autorita. Hoci si mu takmer ako mama. V každom prípade by mala byť jedna osoba v jeho blízkosti, ktorej by dôveroval a koho by počúval. Možno teraz už máš vlastnú rodinu a deti a má pocit, že už je mimo teba, alebo že nikam nepatrí... neviem. V každom prípade treba s nimi tráviť čo najviac času, veľa,veľa s nimi hovoriť... Chápem aj tvoj strach z toho, že sa dá na zlé chodníčky. Ale keď nie si s ním denno-denne, ty to neustriehneš. Prajem ti všetko dobré a nech sa ti darí.
9. sep 2010 o 14:25  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@claudica dakujem za povzbudive slova, ale praveze on sa vobec nechce ropzravat, on sa len rozculi, ked sa s nim chcem rozpravat, lebo podla neho len taram somariny....snazi sa mi pomahat, aj ked potom na neho zjapem, ze to neurobil dobre, tak si radsej vsetko spravim sama, a som bez hadok...snazim sa rozpravat s nim ale o beznych veciach, o somarinach ale drzi si ma od tela...nepovie nic...len ze bol von s kamaratmi a to je vsetko. Aj ked tam bol 6 hodin a opytam sa co robili, tak len mi odpovie troma slovami a to je vsetko. Co sa tyka otca, tak to je dost zlozite, nakolko otec sa v poslednom case dal dost na alkohol a je mu v podstate jedno co sa deje doma...a povedala vby som ze on bol taky isty ako je brat, a je na to hrdy ze to nieje ziadna "baba" tak mi to pripada...vobec ho nemotivuje aby sa lepsie ucil, nic. Ma ho rad, to urcite, ale nebol mu ani raz na rodicku, nestara sa o znamky....je raz taky...ani nam nechodil nikdy...on ma skratka ine priority...Neviem no co bude dalej ale modlim sa aby bolo vsetko ok a aby sa nedal raz na otcove chodnicky.
9. sep 2010 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anavila no nezávidím. Máš to ťažké. Ja neviem, nechcem poučovať, ale skús naňho "neziapať", ak niečo neurobí presne podľa tvojich predstáv, skús ho pochváliť, aby sa cítil trošku užitočný, keď ti sem-tam pomôže. Aj keď to nespraví tak dokonale, ako ty...neviem, možno to bude trvať dlhšie, ale skús ho chváliť, veriť mu a možno sa ti otvorí a bude ti dôverovať. Chalani v jeho veku hrajú drsňákov, ale väčšinou sú to vovnútri krehké bytosti. A myslím, že aj on to má ťažké. Skús sa vžiť do jeho situácie. Ty máš detičky, si určite skvelá matka...on má koho? Je to logické, že keď máš deti, všetok čas, trpezlivosť a lásku dávaš im. On je takpovediac na vedľajšej koľaji. Svojím spôsobom je mi ho ľúto. V každom prípade, prajem veľa trpezlivosti, hlavne buď ty v pohode, vidím, že budeš mať bábätko, tak daj na seba pozor....všetci okolo teba ťa veľmi potrebujú. Pekný dník.
10. sep 2010 o 08:05  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte sedim tu a neviem ako začat snad tym že už nevladzem,Nezvladam svojho najstaršieho syna.Sedim tu na googlom a hladam niaky diagnosticky ustav.Ja čo som ho vypiplala a ochranovala tak teraz si nedava servitku pred usta ked na mna hovori alebo kriči.dnes na mna nakričal preto že prišiel z vonku hladny a chcel na zajtra peniaze idu na zapas že 10 eur.Slušne som mu povedala že mu nemožem dat 10eur lebo mi to nevide muž je v praci.Tak spustil že mame penazi dost a on tam bude hladny a začal hrešit,kričat,Ja som bola tiež v puberte tiež som vyvadzala ale toto som si nikdy k mame nedovolila.Ked kričim je zle som satan,mam sa ist liečit.Ked ho ignorujem chodi za mnou do vtedy dokym zas nevybuchnem a zas mi povie že som chora.Už som sa spojila aj s psycholožkou ta mi povedala rozpravat sa rozpravajte sa s niekym kto stale hovory ano ano dobre jasne .Tu ako matka som zlihala ja už nevladzem niekedy je ako med čo je malo a inokedy si myslim že ho nenavidim tak ako teraz pišem a plačem sory
8. okt 2010 o 22:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@miruska15
to ten 14 rocny si takto dovoluje? musis si stanovit hranice a povedat: tak to nie, takto sa ku mne spravat nebudes!
musit ukazat, ze si tam sef, nie tvoj syn.
zaroven deti si najviac dovoluju k matke, hlavne chlapci. nemas niekoho kto by sa ta zastal? muz je v praci, ale ako casto chodi domov? porozpravaj sa s nim. musi sa ta zastat a dorazne synovi povedat, ze toto mu tolerovat, ani trpiet nebudete. je niekto v rodine, pred kym ma respekt? napriklad pred dedom? lebo moj syn ma pred dedom. uz ked je neznesitelny, obratim sa na neho....
skus sa skludnit, da sa to vyriesit,len hlavne ty sa musis dat dokopy....
8. okt 2010 o 23:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal ja viem že ja musim ale..... Nemam nikoho pred kym by mal rešpekt.Muža sa ako tak obava a on si ma zastaane ale on chodi na 4 až 5 dni preč.Ked je doma tak sa drži na uzde ale ked sme sami tak je to katastrofa.Za tyž . ma 15 muž ide s nimi k moru a ja ostavam s najml. doma.Taky bol dnes vytočeny že mal chut to zrušit.čim to je že dnešna mladeš je taka´to drza je to tym že maju všetko alebo je to dobou.Neviem ja som bola tiež opica ale odtial potial.
8. okt 2010 o 23:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@miruska15
nie su vsetci drzi. asi si bola prilis dobra nie? kup si nejake knizky o puberte, jedna vysla v Portali - ako zvladnut dospievanie svojich deti....tak nejako sa vola....su tam konkretne rady, ako v ktorej situacii reagovat.
skus sa ovladnut, ale nepopustit. musi vidiet tvoju moralnu prevahu.....a ta psychologicka ti nepomaha?
mam pocit, ze synacik ta pekne manipuluje....normalne ho to bavi, ze ta moze vytocit. povedzte mu, ze ak nebude respektovat domace pravidla a bude sa drzo spravat, pojde do internatu. skus mu to opakovat pokojne, ale trvat na tom....
9. okt 2010 o 00:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal tak to s nim nepohne teraz som ho chcela vystrašit tak som mu povedala nech vypadne a on sa obliekol že ide a začal mat reči že to s nami nevydrži že si niečo uroby atd.Nomalne som sa zlakla keby sa niečo take stalo tak to by bol konec.u nas v rodine už bola samov.... a on to vie a je sebecke sa takymto niečim vyhražat.Mala som ho mlada a teraz je to nasledok toho že my niesme ako matka a sym ale ako surodenci.
9. okt 2010 o 00:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@miruska15
no veru, to vyzera vaznejsie....potrebovala by si ho dotiahnut k psychiatrovi. lebo samovrazda, to uz je vazna vec.
viem, ze nastastie to tak vacsinou nekonci, ale poznam dve matky, ktore chuderky takto prisli o deti. jedna o syna a jedna o dceru...dospievanie je velmi zlozite obdobie, deju sa rozne hormonalne zmeny....
zrejme bude problem dosiahnut, aby islel dobrovolne....ale skus sa objednat ty sama a porad sa s lekarkou.
mozno ti pomoze vymysliet nejaku taktiku.
Martina mas z prveho vztahu a dalsie deti s inym partnerom?

na mojho syna zase plati, ked mu povieme, ze nejake pravidla doma musi dodrziavat, lebo inac bude musiet byvat sam...zjavne sa mu od nas nechce...
9. okt 2010 o 09:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal nie nie všetky deti od jedneho :wink: .Viem žeby to neurobil a že nas straši ale je to od neho sebecke že takymto sposobom.Vravy veci ktore nam ubližia.Ale idem to riešit .Ja keby som ho vyhodila tym ho nevytrestam išiel by k svokre ktoru nemusim a to by mu vyhovovalo.Musim prist na niečo ine.Ale načo?Viem že bojuje sam so sebou ,že sa mu hormony buria ale taketo spravanie nemože mat.Ale ja som spravila chybu že som mala s nim skor kamaratsky vztah,vždy ma ukecal na to čo chcel,vždy som povolila a teraz sa mi to vypomstilo.Nerešpektuje ma ako matku sprava sa ku mne ako k handre.
9. okt 2010 o 11:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
miruska, aj ja mám nervy... práve dnes som mala taký obrovský výstup s dcérou a niekedy mám pocit, že ma to preválcuje... aj mne je strašne lúto, že som sa jej od narodenia venovala ako som najviac mohla, druhé dieťa sme mali až po 11 rokoch, žijeme slušným usporiadaným životom, sme pracovití, všetko sme si nadobudli vlastnými rukami, vždy mám upratané, navarené, napečené, a ona akoby bola úplne z inej rodiny...nemá nič čo my, je ľahkovážna, nevži si nič, ani peňazí, ani starostlivosti, snaží sa unikať za záľubami a kamošmi a ja som z toho nešťastná... nemá žiadny cieľ, mohla by sa lepšie učiť, ale jej stačí, že nejako prežije...ja viem, že sa postupne odpútava od rodiny a nálady občas patria k puberte, ale toto sa ni zdá už moc...už ma dokáže vytočiť len svojou ignoráciou, ale myknutím pleca a ja sa neudržím a vybuchnem... častokrát sa snažím jednať s ňou v pohode, ale čím ďalej je to už pre mňa ťažšie, nechápem to - zlyhala som ako matka....
10. okt 2010 o 22:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anaret
to si pekne napisala, ze dcera akoby bola z inej rodiny.....aj moj syn je uplne iny ako ja. celkom odlisne hodnoty, hoci som mu ich odmalicka vstepovala...a ked bol maly, aj im veril. ako rastol, menil sa ako osobnost a dnes uz nemam na to ziaden dosah. je to pre matku strasne tazke a tiez mam niekedy pocit zlyhania.
ale neda sa nic robit, deti si idu vlastnou cestou. sami raz budu musiet riesit dosledky svojich cinov a rozhodnuti...

ked uz piseme o tejto teme, musim sa priznat, ze aj ja som sa v casoch adolescencie citila v mojej rodine nepatricne.
rodicia mi hodnotovo vobec nesedeli...a vlastne dodnes som ina ako moji rodicia...ale zvlastne, ze so sestrou sa velmi zhodneme.
11. okt 2010 o 09:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vieš, filipal, ja sa však veľmi obávam, aby neskončila nejak zle, lebo aj keď budú mať vlastný život, ale vždy budeme všetko prežívať s nimi a keď si pokazia život a budú nešťastní, budeme nešťastné aj my... lebo také sú matky...
11. okt 2010 o 20:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anaret
ano, strach budeme mat az do smrti. to asi kazda normalna matka preziva vsetko so svojim dietatom.....
ale neda sa s tym nic robit, len dufat, ze si nieco z toho, co sme im dali zoberu....
dcerka do skoly chodi, nie? ak sa netula, neberie drogy a pod. tak to musis vydrzat. ak by to bolo nieco vazne, uz by si mala zasiahnut, aj ked je velka.
11. okt 2010 o 21:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Určite máme všetky strach o svoje deti, aj ja.... Otec mojich detí spáchal samovraždu /päť rokov po našom rozvode/, jeho otec takisto. Niekedy ma prepadne taká úzkosť....bojím sa o mojich chlapcov. Len veľmi-veľmi dúfam, že tých génov zdedili čo najmenej. Kedykoľvek sa dostanú do nejakej ťažšej životnej situácie, dostanem strach. I keď sa o tom u nás doma nehovorí, nezmienili sa ani oni o tom, aj tak je to ťažké. Tak sa snažím doma vytvárať čo najpozitívnejšiu klímu, môj terajší priateľ s nami žije už nejaké tie roky, jeho žerú, on je taký srandista, takže berie veci s nadhľadom, hádam je pre nich lepší vzor.... Starší je už po puberte asi, dúfam...mladší teraz začína, no ten je trochu živší, problémy s ním mám zatiaľ iba okolo učenia, snaží sa vehementne presadzovať svoje, ale nie je vulgárny , nenadáva mi, to si zatiaľ nedovolil....sem-tam keď sa aj pochytíme, večer ľahne ku mne a tam sa vykecáme. Potom je nám obom ľahšie. Raz mal také výlevy, keď som mu odmietla dať peniaze na nejaké "značkoviny" čo majú spolužiaci, vtedy z neho vyšlo, že čo sme my nejaké "socky", ešte aj deti v domove majú značkové veci, iba on nie. No to sa mi nohy podlomili.... tak som mu vravela, že nech to teda skúsi, dáme žiadosť atď. - keď vymení rodinu za "nike-topánky", tak prosím... no hneď zaspätkoval, potom sa ospravedlnil... Takže verím, že je to ťažké, ak sú hádky na dennom poriadku. A výchova chlapcov bez otca je obzvlášť ťažká, lebo v mojom partnerovi vidia skôr kamaráta ako otca, takže som mama aj otec...
12. okt 2010 o 09:57  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@claudica
podla mna je lepsi kamarat - srandista ako vzor, nez depresivny otec....aj ked je velmi smutne, co sa mu stalo.
zda sa, ze mas so synmi pekny vztah a to im zostane. je uplne normalne, ze tuzia po peknych, znackovych veciach, podla toho sa decka v tomto veku"kastuju". ja by som si mohla dovolit kupit synovi drahsie znackove tricko, ale vysvetlovala som mu, ze by to nerobilo dobrotu....nakoniec si to nemozu dovolit ani ucitelia. moj muz je velmi skromny a tiez si na znacky nepotrpi....dufam, ze bude sluzit synovi ako priklad (tiez nie je jeho bio-otec).
ak sa bojis genetickych predispozicii, daju sa zvladnut psychoterapiou. ale zatial sa zda, ze tvoji synovia su fajn a uplne v poriadku. :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
12. okt 2010 o 19:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal ďakujem Ti pekne, tvoje slová ma potešili... Pekný večer... :wink:
12. okt 2010 o 21:03  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal ahoj, celý večer som rozmýšľala nad tvojimi slovami - nad tou psychoterapiou. Neviem...mladší syn totižto nevie, čo sa presne stalo, lebo bol malinký, tak vie len toľko, že "tato bol veľmi chorý a zomrel"... Ďalej sme to nejak nerozvíjali a rodina tiež túto udalosť nepripomína, chodíme mu na hrob, to je tak všetko. Ale ak by sa uňho niečo začalo prejavovať, určite by som to mala vyskúšať... Čo ty na to? Máš s tým nejaké skúsenosti? Ďakujem.
13. okt 2010 o 08:02  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@claudica
si dost senzitivna matka, tak by si urcite spozorovala, keby nieco nebolo v poriadku...az potom staci vyhladat odbornika - psychologa, psychoterapeuta. zatial by som sa v tom nerypala. zda sa, ze syn prijal ten fakt o otcovi ako fakt a nepotrebuje vediet viac....mozne je aj to, ze sa pyta inde..( svojho brata? starych rodicov? skus vysondovat)
ale nie preto som pisala, ze mozno budu synovia potrebovat pomoc, ale preto, ze ci snad nezdedili nejake depresivne sklony....len ze by si mala byt bdela...lebo decka v puberte to pred rodicmi skryvaju.
moj syn maval v detstve tiky (ako znak uzkosti), chodila som s nim na terapie.
13. okt 2010 o 08:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal Ďakujem za odpoveď, súhlasím. Chápem ako si to myslela. Ja som si zas myslela, že Ty sama si psychológ, máš také príspevky, neviem, ide z teba niečo také ... :wink: Tak dúfam, že terapie pomohli.... Ja sa mám na pozore (tak s mierou), tak to hádam ustriehnem. :slight_smile:
13. okt 2010 o 08:30  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
syn ma problem s autoritami...ci uz v skole...alebo aj v beznom zivote....je na ucitelov drzy...jeho nazor, ze mozme byt vobec radi, ze do tej skoly chodi a ked bude mat 18, tak ho tam nikto chodit neprinuti...to povedal aj mne aj ucitelke
uz som mu aj povedala, ze ked nechce nech tam nechodi, ale nech si najde pracu a prispieva na domacnost...len aby sa necudovval, ze robotu bez vzdelania tazko najde
nepomahaju ani zakazy, prikazy ani sluby....proste, ked sa mu nechce byt v skole, tak odide...bojim sa, ze ho vyhodia...dnes mi volala ucka, ze mam prist do skoly...

pritom nechodi po nociach, nepije {zatial}....doma je celkom v pohode...pomaha mi s mladsou dcerou...chodi brigadovat ku mne do prace.
22. okt 2010 o 10:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@silvia07 takto som a ja mladému povedala ked bol v druhom na strednej , že ked nechce do školy chodiť, tak bude sa musieť zamestnať a prispievať na domácnosť...tak bola motivácia dokončiť školu...len teraz je nezamestnaný a chodí iba po brigádach... :frowning2: ...
22. okt 2010 o 10:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@silvia07
a preco do tej skoly nechce chodit? vybral si odbor ktory ho nebavi, alebo tam ma nejake problemy?
najprv musis zistit pricinu. nezda sa, ze by bol lenivy, ked ti tak pomaha...
casto pomoze zmena skoly. skuste psychologicku.
22. okt 2010 o 11:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal sam si skolu vyberal.....nechcel ist na ucnovku, lebo robit sa mu nechce...nema vztah ani k autam, ani pc {pokial sa na nom nehra}...nie je manualne zrucny.....v zivote si neopravil ani bicykel.....ale pali mu to v matike...ostatne predmety ledva prechadza.....uz som uvazovala, ze by si maturu dokoncil externe....len ci by sa mu chcelo :angry:

chodi na technicke lyceum...
22. okt 2010 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@silvia07 je mozne, ze mal o skole ine predstavy. chapem ta, ze si z toho nestastna, pocitujes hnev a neviem ake ine emocie...ale aj ja poznam dvoch chalanov, ktori si sami vybrali vysku a po prvom - druhom rocniku odisli, ze to nie je to, co ocakavali..(alebo sa aj zmenili, este stale adolescenti len hladaju), prihlasili sa na dalsiu vysoku skolu a tu uspesne dokoncili. tiez si viem predstavit, ze by som zo syna bola nestastna....ale co sa da robit. nakoniec je to uz ich zivot......
22. okt 2010 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok