Nevieme si rady s 13- ročným dieťaťom
Máme v rodine dieta, 13 rokov. Zo dňa na deň zmenil správanie tak drasticky že to je na nepoznanie. Klame, vymýšla si, kradne peniaze(nielen rodičom), nechce chodiť do školy, škaredo nadáva všetkým, prepadá skoro zo všetkých predmetov. Rodičia si už nevedia dať rady. Vždy ku nemu boli dobrí a mal všetko. Môže to byť až take hrozné iba kôli puberte? Naozaj nemá jediný dôvod byť tak zákerný. Všetko čo urobí je len zo zámerom ublížit tomu druhému. Ja sa stále snažím nájsť dôvod prečo by mohol byť tak zlý ale naozaj nič tomu nenasvedčuje. Vzťah s rodičmi mal vždy velmi dobrý. Aj ja ako rodinny príslušník, veku bližšie k nemu, sa mu už dlho snažím vysvetliť že svoje správanie musí zmeniť pokial nechce skončiť v ustave. Čo je vraj ale jemu uplne jedno. Nikto z rodiny nechceme aby skončil tam. Už sa s tým vyhráža aj škola, poslali už aj podnet na socialku. Myslíte že jediná možnosť je diagnostické centrum alebo je ešte iná možnosť? Alebo čo máme robiť ak sme bezradní?
Nemá niekoho blízkeho, cez koho by sa dalo zistiť viac? Prikláňam sa k názoru, že mu niekto ubližuje. Niekedy pomáha hra "myslím si o tebe toto..." Vyžaduje si to ale schopnosť mať aspoň zhruba predstavu o tom, čo druhému lieta hlavou a vedieť z jeho tela odčítať, či svoje úsudky dobre triafaš.
Čo tak ho nejakým spôsobom skúsiť na chvíľu sledovať?
Mne napadla sikana, alebo drogy. Na cisto pubertu to nevyzera, bude za tym nieco “viac”.
Ja by som mu v prvom rade dala urobiť test na drogy.
jednoznacne by som dala spravit testy na drogy....tie su dnes dostupnejsie nez si myslime a clovek nemusi byt zo zlej rodiny aby do toho spadol.
Obrátila by som sa na psychológa, hoc sama ako rodič, ak on nechce. Viac poradiť neviem kedže nie som odborník a tu je to fakt po tenkom ľade.
Len dám skúsenosti s tým ústavom. V čase mojej puberty som poznala pár ľudí, ktorí tam skončili. Vyšli odtiaľ ešte horší ako tam išli. Jeden tam dokonca chodil opakovane xkrát a výsledok bol vždy rovnaký - horší ako tam šiel. Čo viem, pomohlo mu až väzenie. Takže z mojich skúseností - ústav ako to najposlednejšie riešenie. Ani by som sa mu nevyhrážala umiestnením tam. Hlavne čo najskôr kontaktujte dobrého psychológa a dohodnite si s ním ďalší postup.