Nezvládam svoju dcéru
Som dva roky rozvedená, dcéra je u mňa v opatere, ale s ex máme spísanu dohodu o neobmedzenom styku.
Aby som začala od začiatku...
...ex nikdy nemal záujem o dcéru, nevenoval sa jej, nič jej nekúpil, nikde nebral na výlet, ani len vonku na ihrisko. Vždy bola so mnou. So mnou varila, kreslila, hrala sa, vonku, spala...proste nonstop so mnou. Otec jej ani nechýbal.
Jeho náplňou manželstva a otcovstva bolo chodiť do roboty a doma sedieť pred telkou, či počítačom hrať hry.
Po odchode mi začal vykrikovať, že som mu vzala dcéru, že nech ho neoberam o ňu atď. Chodil mi vyplakavať pred ňou, ako on ju ľúbi a je jeho celý život a radšej sa zabije,ako byť bez nej.
Tak som urobila asi najväčšiu chybu čo som mohla a neurcila mu čas na stretávanie, ale má voľnú ruku. Vždy keď chce, ide pre ňu do školy, alebo vonku, alebo ide k nemu ona sama, lebo chce.
Odkedy on pri nej plakal ako ju ľúbi a že je sám a nevie čo má robiť, tak dcéra tam stále chce chodiť, doma skoro vôbec nie je vždy počíta kedy bude doma z práce s už mi hučí že ona chce ísť k tatikovi. Ja mám dieťa s novým priateľom a odvtedy je to ešte horšie,...Má 11 rokov,
Nepomáha doma, prekrúca očami, za všetko plače, že ona je tá zlá, že vždy kričím. Že sa musí učiť, pomáhať, upratať za sebou.
Proste všetko sa medzi nami pokazilo vzťah dcéra matka.
Mne je to tak ľúto. Už som jej aj povedala, že k otcovi pôjde až keď ja dovolím, lebo potom je neznesiteľná, tak začala plakaťze on je sám a nemá nikoho len ju a že on sa jej venuje aj ide vonku a ja len rozkazujem a vždy som s malým , ...
Neviem ju prinútiť sa učiť, stále odvrava, robí si čo chce a keď nie je ako ona chce, už reve, guľa očami a ja vrieskam ako pokazená.
Dnes napríklad nešla do školy, lebo sme boli ráno u lekárky, mohla ísť na druhú hodinu, no nechala som ju doma, s tým, že sa bude učiť, čo nevie, že napíše diktát, aby nemala veľa. Prišli sme domov, sadla za telku, auz mimo reality. Stokrát som jej povedala aby sa išla učiť, lebo poobede sa jej to nakopi a budem zase ja xla. Išla do izby, tri hodiny tam bolaa ona mi večer povie, že nemá úlohy,lebo luskaka slnečnice. V izbe bordel ako po výbuchu, veci pohodené. Upravené lebo už nemám nervy napomínať, o hodinu bordel zase.
Nikdytaka nebola, len posledný rok. Možno k tomu prispelo aj to že bolsdoma bez kolektívu, alebo puberta, aké ja sa trápim. Ona si myslí že ju neľúbim.
No ja jej chcem len dobre.
Dobrá som len vtedy, keď jej dovolím jesť v izbe, keď nemusí upratať za sebou keď môže ísť k otcovi...
Čo mám robiť?
Ty správanie tvojho ex neovplyníš, preto musíš ísť stále to svoje. Situácia je taká a malá ju musí spracovať. Všetci ju lúbite ale nič sa nezmení keď bude priečna. Porobí si veci a potom sa bude zabávať, proste taký je život, aj dobré aj zlé veci. Neboj dá jej to veľa do života, len musíš vytrvať a nehrať podľa jej nálad. Má to ťažké, daj jej najavo, že to chápeš ale že ťa nerozloží. Som z rozvedenej rodiny, je to des pre tie deti, pochop ju ale stoj si za svojím.
Problem je, ze si sa rozviedla, nasla si noveho chlapa a spravila nove dieta. Nezvladas situaciu a vybijas si to na dcere. Obvinujes ex a dceru - ale pravda je, ze je to je tvoja chyba. Preco v celom pribehu nefiguruje tvoj novy partner? Kde je? Preco nezastupi rolu otca tvojej dcere? Pises ze nezvladas upratovat hracky, ze nezvladas robit vsetko - ze toto a tamto. No moja, tak to si mala uvazovat nez si si zariadila zivot ako si si zariadila. Neustale obvinujes vsetkych okolo seba - ako ti "nepomahaju" ako ti robia napriek. Problem je, ze sa okolie odmieta prisposobit tvojim potrebam. Napadlo ta, ako vnimaju oni tvoju pomoc? Ako ex vnima ze si sa rozviedla, ako vnima dcera ze je v striedavke a ty mas nove dieta a nemas na nu cas? Myslim ze vsetci zacinaju ignorovat tvoje poziadavky a potreby a tahat sa ako karavana za tvojimi rozhodnutiami. Najdi sposob ako komunikovat s ex a dcerou, lebo ta sa ti tam odstahuje k otcovi pri prvej moznosti.
@kittykat22 to ex sa rozhodol byť bez nás. Dcéra to vnímala veľmi , prosila ma, aby sme odišli. Najprv sme sa s priateľom zoznamovali, brali aj dcéru. On je s ňou kamarát, nebude jej nikdy otcom. Pracuje v zahraničí, ako som písala vyššie, kým ex nezačal plakať, s mojím priateľom mali veľmi pekný vzťah.
S ex komunikujem, lenže on je zatrpknuty, uzavretý do seba, vidí len to zle na celom svete. Jemu je ublizovane teraz, mne bolo dlhé roky v manželstve, čo vnímala aj dcéra. Lenže teraz ja mám rodinu ako to ona pochopila a on nemá nikoho len ju, tak preto ho ľutuje.
Ja neobvinujrm nikoho, len samu seba, že to nezvládam. Ale ani priateľ ani náš malý syn za to nemôže.
Že ex nie je vysporiadaný. 5 rokov mi vykrikoval, že mám odísť, že je to jeho byt, nech si idem m mamičke aj s dcérou, lebo sme mu zničili život, že on nechcel deti ani svadbu.
A keď som jedného dňa zabuchla dvere tak začal plakať. Podotýkam je to viac ako tri roky čo sme od seba a on ma za sebou 4 nevydarené vzťahy. Ja mám priateľa ku ktorému som odišla.
zase vsetci zli len ty nie ... je to jedno. Drz sa, nech ti to dopadne.
nuž zložité...
máš 2 problémy - 1 s ex - city a vydieračky musia ísť bokom. Dcéra by mala vedieť, že čo bolo medzi vami dospelými viete vy a tak to aj ostane. Ju do toho nič, ona má iné starosti a povinnosti a určite ti nemá prečo vyčítať že si všetko exovi vzala. A on nech prestane citovo vydierať, lebo dcére kontakt obmedzíš.
Čo sa slečny týka, skús menej kričať a byť namiesto toho dôslednejšia keď ide o ňu a o povinnosti. Nemyslím, že keby nebolo rozvodu tak by bola za hviezdu :wink. Hoci teda rozvod aj ju poznačil, ale dnes má mnoho detí /aj dospelých/ problém so sebadisciplínou, zmysluplným využitím voľného času atď... Platí že TVOJE pravidlá platia keď je s tebou, plačom ťa vydierať nebude /skúšať to môže, ale ty na to nereaguj/ a rozprávaj sa s ňou narovinu - v 11 už by sa mala trošku orientovať v reálnom svete nie že ona princezná toto chce a toto nie, iné chcela včera, ďalšie o týždeň a stále je niečo zle. Narážam na to, že keď máš na ňu čas, nech ho využije vtedy, ak nie, tak je to jej rozhodnutie...
čas už nevieš vrátiť, ale takto fungovať nemôžte a výčitky ničomu nepomôžu...
existuje aj varianta že pôjde k ex, ale so všetkým a nech si vyberie...
držím palce
no prečítala som trochu viac, a ex vyzerá byť väčší problém ako na prvý pohľad. Neviem nakoľko pochodíš uňho - asi ani nie, ak to nepôjde inak, tak by som išla na striedavku - ale oficiálne. A s dcérou sa porozprávaj, je mi jasné že to má v sebe dopletené a je citovo zranená ale na druhej strane si veci idealizuje... keď je pravda čo píšeš že vám bolo spolu dobre aj s malinkým aj s novým priateľom až kým ex nezačal s rozumami. Nepotrebuje vedieť čo všetko bolo medzi vami, ale nech ti ona sama skúsi povedať ako vnímala detstvo v rodine, že to nebolo ružové, ako sa otec správal predtým a nech si spomenie aj na to, ako vám bolo fajn "po novom", na všetko čo predtým nemala... v 11 už dokáže s pomocou rozlišovať veci, aj keď je to ťažké keďže city tam sú. A nejakým vecným spôsobom by som pomenovala aj správanie exa - je super že ona chce ísť k otcovi, že on má záujem aspoň teraz, ale takáto manipulácia tam nesmie byť a ona by to mala trošku vidieť v pravde. Váš vzťah už iný nebude, ste od seba a to je konečná. Ale prečo by ste mali byť nešťastní vy všetci len preto, že ex by tak bol spokojný?! Jeho vyjadrenia svedčia o mnohom.
On si predsa môže niekoho nájsť, nemusí byť sám... keby to bolo ok, asi by ste neboli rozvedení... a to že cudzí chlap nebude vychovávať jeho dieťa - a on sa teraz zobudil?
vytáča ma, keď si niekto nevie spracovať svoje konflikty a manipuluje dieťaťom...
takže debatuj s ňou, oceň ju keď sa dá, rešpektuj v niektorých veciach aj jej horšie rozhodnutia, ale nech si ponesie dôsledky... nech ona povie aké by mala predstavy napr. o spoločnom čase, ako by ste to mohli v rodine spraviť aby to bolo lepšie...
ak to nepôjde inak, skúsila by som možno dobrú psychologičku, ona by dcére trošku mohla pomôcť... A dcéra nech vie, že financie a vzťahy medzi dospelými sa jej netýkajú a ani za tie otcove nemôže. A keď ich nechce mať dokašlané, nech nepreberá jeho spôsoby. Ale to, či je doma poriadok je aj jej starosť keďže tam žije, nie zase len tvoja lebo si na materskej. Hranice sú dobrá vec, len ona to ešte nevidí. Ty by si ale mala...
Skus si spravit s dcérou taky babsky den. Ja mam okrem nej este 2 mini deti a snazim sa najst cas sa s nou porozpravat, ked je bláznivý den tak aj pred spaním si ku nej sadnem aspon na chvilu. Ideme spolu na bicykel alebo na prechadzku. Len same dve. Ked sa dalo tak sme chodili do kina raz za mesiac, na nákupy, ja na kavu a ona na veternik. Nechaj mladšie dieta partnerovi a chodte niekam len vy dve. Ona mozno aj trosku žiarli a tym, ze vyžaduje aby ste veci robili za nu tak sa snazi strhnúť pozornosť na seba. Porozpravaj sa s nou ako s dospelou. Neboj nic, oni chápu az moc dobre. Moja ma 12 a tiez je puberta v plnej krase, guľanie očami, ignoracia a naopak pritulnost vtedy ked sa jej to hodi🤣tiez ma prasteneho otca, ktorý jej zacal po rozvode trepať do hlavy ako je sam a smutny. A pritom videl ju raz za 3 mesiace lebo isiel s kamošmi na túru alebo na bicykle. Jednoducho som jej to povedala aka je pravda. Ze ak je taky smutny, preco svoj cas venuje svojim záľubám a nie jej. Potom ho to prestalo bavit. Ale kazdopadne ona musi mat oporu v tebe. Ja viem ze je to ťažké. Mam to doma. Aj poziapem, veci lietajú cez okno na dvor a tiez mam pocit, ze tie deti maju okolo seba bublinu a mozes sa aj o zem hádzať ich to nehne. Ale zároveň su strasne citlivé. Mat jedného puberťáka doma to radsej este 3 deti porodiť. Ale vsetko raz prejde. Držím palce😊
skus tu psychologicku (ak nevies koho oslovit mozem ti poradit), ja si nemyslim, ze situaciu nezvladas, len je toho na teba v jednom momente vela - dcera vstupuje do puberty, ex nespolupracuje a este zvysuje napatie svojimi nespracovanymi lutostivymi vylevmi, pandemia a s tym suvisiaca izolacia, plus riesis kopec veci ohladom domacnosti a deti sama kedze partner pracuje v zahranici, mozno staci len par rad a trikov ako nastavit vztah s ex a ako sa naucit komunikovat s vlastnym dietatom, dolezite je ze sa snazis a hladas cestu....a nevsimaj si niektore tie prispevky, kde vinia z tejto situacie teba....niektorym zenam na MK proste chyba empatia, a aj ked im vysvetlis ako sa veci maju vzdy si najdu dovod preco si za svoj problem zodpovedna vylucne ty....verim ze to u vas doma nakoniec dopadne dobre a postupne s dcerou k sebe najdete cestu....
Nečítala som úplne všetko, ale ty nadávaš na muža, že robí všetko za ňu, ale ty píšeš, že si robila za ňu projekty, ustlala posteľ a pod..😊tak si vyber či dáš pravidlá, že to je jej starosť, alebo tvoja.Podla mňa tým, že prišlo ďalšie dieťa je času menej, dievča ide do puberty bude to už len horšie s tým rataj.Obrovsky problém je ex to nikdy nemal dcére povedať, že nemá peniaze, ty si ho obrala, nie je šťastný a pod...dcéra vlastne vnútorne s tebou bojuje a otca lutuje.ex s tebou a dcérou manipuluje neviem prečo ste si nedali nejakú dohodu...nedovolila by som dcére tam byť týždeň..veď Ti jasné povedal nebude jej nadávať či ju vychovávať, lebo by aj ona od neho odišla.U teba poslúchať ako tak musí, ale čo čítam tak nemusí a nechce😉určite chod s ňou k psychologicke.
Iba by som radila menej kričať určite nie, aby si úlohy robila o 22 hod, tráviť čas aj iba vy 2, keď príde priateľ cez víkend, chváliť, objímať a ver, že nič sa nestane, keď si tu posteľ nepostelie.Podla mňa si voľakedy robila veci za ňu a teraz pri druhom dieťati chces spraviť z nej samostatnu a veľkú.
Dávaj pozor, lebo jedného dňa povie, že chce byť iba u otca.dievcata sú zaslepene pri otcovej láske.
Musí sa cítiť strašne rozvod, súrodenec a matka, ktorá nevidí na nej nič dobré aj, keď s tým nesúhlasís, ale v puberte to deti cítia ako, že nie si a ňou s ničím spokojná.
Nechce sa cesať, paradit? no tak nie je taký typ aj ty musíš pochopiť, že dievča nebude robiť iba to, co chces ty....dievčatá s mamou v puberte veľmi bojujú
S exom by som pohovorila, že pôjdete k psychologicke a má veľký podiel viny na jej správaní aj tak si to neprizná, lebo je nahnevaný, že si sa mu vzoprela a rozviedla.
A tvoja dcéra sa cíti rovnako stále ukrivdena a ulutostena ako otec ma úplne jeho spravanie
Skúste navštíviť detskú psychologickú, ja mam zase ten problém ze môj ex jej vola iba dva krát do roka, iba keď ma meniny a narodeniny, keď jej volal teraz na posledný, tak nebol triezvy a navyprava jej hovädziny ako je na tom zle, on je chorý, on zomiera, ako ju strašne potrebuje, len nervy mi robí, pokiaľ mal love mal aj štetky teraz je chorý a nepracuje, a moja 9 ročná dcera ma s toho psycho stavy, vidím to na nej že jej otec chyba ale keď o ňu nejavy záujem ja s tým nič neurobim
@akbara77 ale v škole som sa pýtala učiteľky, vraj je šikovná, aktívna, hlási sa, reaguje hneď. Chce stále odpovedať, nevyrusuje, keď majú nejakú voľnú hodinu a rozprávajú sa, tak učiteľka nevidí žiaden problém, ani nie je drzá, ani vulgárna, je také slušne by mali byť všetky dievčatá..., vraj ona rýchlo chápe učivo, pomáha slabším. Rada sa smeje, je obľúbená.
Doma zase nadáva na spolužiačky, že jedna je blbá, lebo....druhá už nie je jej kamoška, lebo...s treťou nejde vonku, lebo...atď. Ale keď pre ňu prídu, tak ako najlepšie kamošky .
@akbara77 nebudem ju biť. Ani kričať nechcem. To je už len taký môj večerný výkrik , radšej ako odísť a nechať ich samých doma.
@janushka_t ona veľmi rada číta, má veľa encyklopédii, rada tvorí, kreslí, skladá puzzle. Len vnútorne bojuje, nevie, na ktoru stranu sa postaviť, na moju, alebo otcovu.
Ja sa nesťažujem, neplačem, ja všetko ťažké otočím na srandu, smiech, aspoň donedávna som to vedela. Ona vo mne videla pozitívnu osobu, bez starosti, lásku, a keď videla, ako náš priateľ objíma, aj ju, bola šťastná, tie jej iskry v očiach, stále sa tešila, keď budeme s ním, lebo doma to nezažila, jen otec bol chladný, ikdy si ju nevzal na kolená, nepomojkal, nevedel komunikovať. Každý bol zlý, hajzel, zmrd...len on dokonalý
A ona sa mu doma chválila, že mamka je šťastná, že ona má rada môjho priateľa, že on je veľmi dobrý a hra sa s ňou, že sa veľa smeju, chodíme vonku, atď...a on ako jej otec to nestrávil. A začal najprv mne vypisovať, že on nedovolí, aby ju cudzí muž vychovával, že nech si urobí svoje deti, nech jeho dcére dá pokoj a také. A potom to hučal aj jej, na mesengeri.... Že no mamka už má čo chcela, už aj ty máš nového tatika, už mňa nepotrebuješ, už budem sám, doteraz som mal aspoň teba, už ani to mi mamka nedovolí, len platiť musím a do roboty chodiť aby som mal na nájom,lebo o chvíľu aj o byt prídem kvôli tvojej máme, lebo ju musím vyplatiť. Už ani na dovolenku nepôjdeme, nehnevaj sa na mňa, že som tak zlyhal a sklamal ťa. Buďte šťastné s mamkou. A odvtedy je ako vymenená, rešpektuje môjho priateľa, má ho rada, ale už sa neprituli, už nechce jeho pozornosť. Už mu párkrát povedala že on nie je jej ocko, aj keď ho tak chcela volať. Písala mu listy do roboty, ako si ma vezme a budeme rodina, že sa teší na bračeka a chce ešte sestričku...
No takže tak. Škola a otec. Otca jej zatrhnut nechcem, nechcem jej ubližovať, aby mi jedného dňa utiekla.
Ale školu zanedbať nemôže, lebo o rok nebude zvládať. Ja sa s ňou rada učím, kým majú určiť slovné druhy, alebo o M.R.Stefanikovi na vlastivede. Ale matika a Anglina je stále ťažšia a ťažšia a ja ani nechápem čo sa učia teraz, nie ešte nejaké pí, zlomky, odmocniny a co všetko príde. Toto jej stále opakujem, že ona sa musí učiť sama, aby chápala, nie aby niekto iný za ňu urobil úlohu ....
A už rev a krokodílie slzy a ja nervy