Patálie s pubertiakom. Zasa utiekol

mata a prečo po ňom reveš??to,že má skoro 17 neznamená,že už nepotrebuje cítiť lásku v rodine,práve naopak,v tomto veku sa decká hľadajú a aj keď sú navonok protivné a neposlušné,potrebujú cítiť oporu v rodine ☹
ja mám syna puberťáka,v lete bude mať 15,ale stále sa potrebuje túliť,rozprávať,mať pocit,že je o neho záujem
skús to bez kriku,viem,že to nie je tvoj biologický syn,ale aj tak a tvoj muž ako nemá záujem vychovávať vlastného syna??či je mu jedno,čo s ním je?? 😕 😕
z toho čo si popísala mi je toho chlapca skôr ľúto,než že ho odsudzujem-nikto ho nechce 😒 😒 😒čo sa dá čakať od človeka,ktorý sa cíti nepotrebný?? 🤐 🤐

podla mna si nanho prisna on tiez trpy tym ze rodicia su odseba prec , a ze putuje od otca k matke a babicke ako putovny pohar na futbale v prvom rade si poloz otazku ci ho aspon troska mas rada , ak si odpoviez nie tak to je jasne preco nanho nemas nervy, je to vprvom rade este dieta aj ked oni sa tak necitia , co zneho vyrastie aj mne je ho luto, ja mam nevlastnych surodencou 16 A17r takze viem ake to je obcas tazke ale dospely su tu preto aby ich usmernovali a snazili najst tu spravnu cestu k tomu aby to fungovalo sorry ze tak na tvrdo ale tak to citim nemyslim v tom nic zle, odneho vsetci cakaju ze sa bude slusne chovat ale prve si vsetci okolo neho odpovedzte nato, ☹ ako sa vsetci chovate k nemu je to jedno velke zmetene decko

my sme mali velmi pekny vztah, to sa len minuly rok nejak pokaslalo. ja nehovorim, ze je chyba len a len na jeho strane. samozrejme mam na cely problem subjektivny pohlad, ved sa ma to bytostne dotyka. on ma vo vsetkom uz davno jasno, nechce tu byt, lebo v BA ma babku, mamu a vsetkych kamaratov. my byvame 40km od nich. len nikdy tomuto miestu nedal sancu, proste vzdy bol len zduty, ze on tu nechce byt a hotovo. ja som manzelstvo jeho rodicov nerozviedla, spoznala som jeho otca ked bol uz 5 rokov rozvedeny, syna vychovaval len prve 4 roky zivota a potom az do 12 nie. nebudem vam tu pisat preco, proste jeho matka si vlastnou vinou dosrala zivot a syna sa musela vzdat a dat ho otcovi. manzel ho ma rad, lebo je to jeho biologicky syn, ale nema k nemu vytvorene pevne puto. v nasej domacnosti vsetko funguje pokial po nom nieco nechceme. babka sa k nemu vzdy spravala akoze on je chudacik, lebo sa musel velakrat stahovat a podobne a to je to co si on aj mysli. normalne sa bavime o hocicom, aj o babach aj o tom kedy sa s chalanmi opili a podobne, takze si myslim, ze mi aj doveruje. ked zil s mamou tak sa vela stahovali, menil skolu asi 5x, potom sa dostal k otcovi a myslim, ze v nasej rodine najde aj stabilitu aj istotu a snazili sme sa mu dat aj lasku. neviem volakedy chodil so mnou aj na prazdniny, vela sme sa rozpravali. prakticky poslednych 7 rokov ho obliekam len ja, vybera si veci ake chce, jeho matka mu ani pokaslanu cokoladu nekupi, ale je to mama. nikdy som na nu nic zle pred nim nepovedala, az dnes, ale to som vlastne len povedala, ze ked bude byvat u nej tak sa bude riadit tym co ona povie a ked u nas tak tym co povieme my. ziadna nadavka, ziadne hucanie. jeho mama ho nevidi ako je mesiac dlhy a ona najlepsie vie cez telefon, ze co mu je.
preco som prisna ak som ho poslala do skoly ked nemal teplotu?
ma vymeskanych viac ako polovicu hodin v skole, prepadol a druhykrat je v prvej triede a zas je na prepadnutie. minuly rok som na to isla ako kamoska, doverovala som mu, stale to bolo o tom istom, ja si to opravim, to neni problem, ta skola nie je tazka to v pohode zvladnem a podobne. ked sme chceli aby chodil na doucko, tak nikdy nebol problem, lebo on to zvladne. jedine co po nom clovek chce je aby presiel skolu, hoci aj so stvorkami. lenze on robi vsetko mozne preto aby do skoly nemusel. proste chce spat do obeda, potom sa najest a pustit pocitac, ten vypne po polnoci a takto dokola. ked sme ho niekam volali s nami tak nema zaujem, ani na jednu chatu, ani na zmrzlinu, on nema ine zaujmy nez pocitac, ked mu zoberieme pocitac tak je to este horsie, to len spi a kuka telku. proste sa jedna o to, ze mne sem dali 15 rocne dieta, ktore bolo podla mojho meritka nie velmi vychovane a rozmaznane od babky. takze co mam robit, chovat sa k nemu ako k chudacikovi, lebo sa casto stahoval a musel ist prec od mamy. lebo tak sa k nemu sprava babka a on jej skace po hlave. ja viem, ze zniem asi ako nejaka mrcha, ale ja mam toho tiez dost, statnice, male dieta. ja proste uz nemam energiu na to aby som za nim stale chodila a prosila ho nech len tu skolu dochodi. nikdy sme ho nebili ani po nom nekricali, ma moznost ist na hocijaku inu skolu, lenze on nechce. silou mocou sa drzi na tej na ktoru nestaci. v zivote som na neho zvysila hlas mozno 4x a to len preto, lebo som pocula akym tonom odpoveda otcovi ked ho o nieco poprosil, alebo nieco po nom chcel. proste arogantne mu odvrkol, ze nech mu da teraz pokoj, lebo hra hru. otec nema autoritu, ale to je uz jeho chyba a teraz si ju uz ani nevybuduje.

mozno to vyznie inak ako to myslim, ale ja som tomu chlapcovi venovala viac pozornosti nez jeho rodicia dokopy, mohla by som menovat a menovat. minuly rok som bola v jeho skole castejsie ako on, orodovala som u vsetkych ucitelov a slubovala, ze sa polepsi len nech mu daju sancu. po doktoroch chodim s nim tiez len ja, od poslednej ponozky po gel na vlasy, vsetko je na mne. nie nestazujem sa, keby som to nechcela robit tak to nerobim. keby som bola taka svina jak si jeho mama asi mysli ze som, tak by tu uz davno nebyval. neviem myslela som si ze ked budeme spolu pod jednou strechou tak mu dame fungujucu rodinu, ale jeho odpor k tomuto mestu znasobeny pubertou je asi silnejsi. ide len o to, ze jeho mama nam podkopava autoritu, proste proti nej nemame sancu, co povie ona tak to tak musi byt a ked som sa po roku vzburila a povedala NIE, bude to ako poviem ja, tak proste utiekol a uz babke a mame rozprava ako tyrame a ako sa ma boji. a este predvcerom mi ropraval kolko chlastu vypil na silvestra a kde boli s kamosmi. ked sa takto prejavuje strach tak potom neviem.

mata,nikto nehovorí,že si zlá,len si sama písala,že keď zareveš,tak sa ťa bojí,to bola naša reakcia na to,nie že si ho donútila ísť do školy,to je v pohode,v tomto tiež nie som ako rodičia synových spolužiakov,že napíšu ospravedlnenku,kedy sa deťom zachce 😒 😒
to,čo si popísala všetko stavia do iného svetla,zaslúžiš si obdiv,za to,ako sa o chlapca staráš,len mi tam chýba snaha tvojho manžela,je to jeho syn a on musí určiť jasné pravidlá,nenechávať to slabošsky na teba,lebo on nemá autoritu 🤐 🤐 tú si musí vybudovať postupne,keď so synom tak dlho nežil,ale nie krikom,teraz je síce už neskoro začínať vychovávať,ale mladému treba dať jasné pravidlá a trvať na tom ,aby ich dodržiaval,kým je u vás,učí sa pre seba,nie pre vás 😕 😕
keď bude mať 18,môže sa rozhodnúť,kde chce byť a čo s ním bude,dovtedy musí dodržiavať pravidlá rodiny,u ktorej býva a žije teraz
je to v tomto veku s nimi ťažké,robia ťažkých frajerov a hrajú nezáujem,ale v kútiku duše sú radi za záujem 😉
nepros,nevybavuj za neho,toto by som nerobila,ak nemá záujem sa učiť,nech prepadne a je za sprostého,nech si nabije s prepáčením držku sám,je už veľký na to,aby chápal,že to robí pre seba-či je mu jedno,ako skončí??či bude mať dobrú školu a vďaka tomu aj prácu alebo bude kopať kanály alebo sa flákať na podpore-tým nechcem nikoho uraziť,každá práca je potrebná,ale asi chápeš,ako to myslím
držím vám palce,nech to vyriešite tak,aby ste boli spokojní všetci,je to ťažké,ale ak si spolu sadnete a v kľude si s ním obaja pohovoríte,že do školy chodí kvôli sebe,nie kvôli vám a že vám záleží na tom,čo z neho bude,bude síce pretáčať panenky,ale možno po čase to prinesie výsledok,hlavne nesmiete za neho žehliť prúsery,čo si vyrobí,nech si aj rieši,keď vás nepotrebuje 😉

mata ono to bude tazke ale skus vydrzat viez ako zistis ci sa dobre u vas citi? tak ze sa bude ku vam vracat neboj sa urcite pride cas ked to bude ok skuste sa snim porozpravat ako by si to predstavoval

Maťa ja Ti strašne držím palce...neskúšala si s ním...alebo teda sama sa ísť poradiť aj s nejakým dobrým odborníkom? Nejakým fakt dobrým -nie hocijakým psychológom- o ktorom sú dobré referencie? Nech je mladý akokoľvek zranený a zradený životom, toto je silné kafe. Sedemnásťročný človek nie je trojročné decko, ktoré ak si nie je isté láskou rodičov tak ich vkuse skúša, robí naprotiveň, aby sa v tejto uistilo...lebo vetám a myšlienkam poriadne nerozumie...on myslím mal veľa možností za posledné roky sa uistiť o tom, že Ti na ňom a Vašej rodine záleží. Toto je už na skúseného odborníka. 🤐
Nuž držím palce.

je to tazke, neviem co budem robit s vlastnym synom, ked pride do puberty...

ale asi by som v tvojej situacii mu dala na vyber, aby siel kde sa mu najviac paci, ale nie ako vycitku, alebo vyhrazku, po nejakej hadke. ale v klude si s nim sadnut a nech si vyberie. s kym a kde chce zit, ale zaroven aj dala moznost sa kedykolvek vratit... mozno ked si vyskusa nieco ine a utriedi myslienky, mozno pride na to, ze kde vztahy naozaj funguju.
podla mna on nevie, co dalej, stale sa hlada a ked nevie najst odpovede tak sa stava lahostajnym ku vsetkemu, ku skole, k tym, co ho maju radi, k zivotu.

ale baby neprehanate to stym že sa jej boji pri zvyšeni hlasu?ved to je normlane,čo ste nikdy nezvyšili hlas na pubertaka???a ako si ma potom vytvorit rešpekt?viditelne ich ignoruje a nezapaja sa do rodiny.jediny sposob mi vyjde ako najlepšie je navštevovat psychloga a stanovit si pevne pravidla to vam odporuči každy kto ovlada psychologiu 😉

Mata, podľa toho čo píšeš, si myslím, že treba hľadať príčinu toho, rečo nechce chodiť do školy. Skús sa s ním o tom prozprávať - nebaví ho?, má tam osobné problémy?, nemá kamarátov?....
Na jedenej strane ti nezávidím, ma druhej mi ho je ľúto. Mám pocit, že je tam predovštkým citový probém. Niekto písal, že aj puberťák potrebuje objatie. Sama si napísala, že jeho otec ho má rád, ale nemá knemu vytvorené puto. Vy máte spolu ešte jedno malé dieťatko a zrejme nevlastný syn vidí a reaguje na správanie otca k bábätku. Proste závidí a podľa toho čo si písala sa ani nečudujem. Zapojiť sa musí v prvom rade otec -vyhradiť si čas na stršieho syna- napr. každú sobotu pôjdu spoli na biliard,....... proste čokoľvek, len nech je len s ním. Musí mu dať najavo, že ho má rád a to ide len činmi, nie slovami.
Držím palce a ak si nebudete vedeiť ray, obrátte sa na psychológa

bets,
on nema na vyber, on musi zit s nami. babka ho rozmaznava a strasne lubi, ale povedala, ze ho u seba nechce, lebo uz chce mat pokoj a on ma rodicov aby sa o neho starali. jeho mama je bezdomovec a ma este jedno mensie dieta o ktore sa stara takze k nej nemoze ist, lebo nei je schopna sa o neho starat, byva niekde len tak na dobre slovo a docasne, presla cez azylovy dom a podobne. no tak zostavame my, on si to nevybral, proste jeho mama prisla o byvanie, takpovediac svojou vinou a musela ho "odlozit" k otcovi.

jaaty,
do skoly nechodi preto, lebo je casto chory. pozrie cez zavrete okno a je dva tyzdne doma s anginou. ma oslabenu imunitu a je alergik. odhliadnuc od toho, ucitelia hovoria, ze ked aj je v skole tak nejavy o nic zaujem. uz sme presli vsetky dostupne skoly ale on nechce ist do ziadnej inej, tato skola ho nebavi, ale nebavila by ho ani ziadna ina. to povedal on, nie ja. najradsej by proste bol doma a nechodil nikam a preto ked nahodou nie je chory tak si vymysla kadejake ine vyhovorky aby mohol byt doma. a ked u nas s tym nepochodi tak zavola mame, nieco jej narozprava a ona potom vyvolava, aby isiel k doktorke, lebo moze dostat leukemiu a podobne. robi z neho este vacsieho hypochondra nez je. no a ked som si po pol roku dovolila otvorit hubu a povedat, ze ma ist do skoly, lebo nema teplotu tak utiekol k babke.

uz sme mali tolko debat, normalnych bez kriku, mal moznost sa vyjadrit ci chce ist na inu skolu, alebo odbor, alebo ci chce ist pracovat a skolu si dorobi potom. na toto vsetko mi povedal, ze on nevie. to je jedine co vzdy povie. ale ked mu teda povieme ze ho dame na lahsi odbor tak vtedy sa vzprieci, ze on chce byt tam kde je a jeho mama tiez chce aby tam bol.

to nie je problem len poslednych dvoch dni, toto sa taha vyse roka a vzdy to je o tom, ze ked si dovolime nieco povedat tak vola mame alebo babke a oni potom volaju muzovi a vynadaju mu, ze sa o neho nestara. mame hypoteku, sme 3 dospely a dieta, moj muz robi co moze aby nas uzivil, doma je len cez vikendy, cez tyzden chodi domov vecer okolo 8mej, unaveny ako pes, ale cez vikendy je mlady vzdy prec tak s tatkom ani poriadne nie je. ten vztah uz nema sancu na napravu, nie je zaujem ani na jednej strane. s tym nic nenarobim, je to ako v milion inych rodinach, ktore som poznala, kde otec nemal na dieta moc cas. toto som uz prijala ako fakt, lebo za 8 rokov hadania sa a dohovarania manzelovi sa neudiala ziadna zmena.
ja uz nemam energiu a chut, dnes som normalnym hlasom povedala pubertakovi, ze ked tu bude zit musi sa riadit nasimi pravidlami, a ze tieto jeho uteky nic neriesia, len z toho maju vsetci nervy. a zasa som sa pytala co teda chce robit a ci nechce menit skolu. odpoved bola, ze pojde k babke a uz sa sem nevrati, lebo sa tu citi zle. tak ja neviem. kamoska mala pravdui, ze ja nie som povina sa o neho starat, je to len moja dobra vola, ze to robim a pokial si to neuvedomi jeho mama a neprestane mi hadzat polena pod nohy tak si nepomozem. takze ludia moji, rezignujem. zajtra mam statnice, okrem toho mam sikovneho maleho synceka, ktory potrebuje aby som bola v pohode a toho velkeho nech si riesia jeho rodicia.

neviem podla mna jasne urcene pravidla.... nemas teplotu do skoly a ziadne ze nebavi musis a hotovo a komu sa nepaci /mama. babka / nech si ho zoberie a vychovava sam... ono prilisna volnost a chovanie v bavlnke je niekedy tiez na skodu.
rovnakym stylom sa porozpravat s babkou a s mamou bio bud podporia vasu autoritu alebo nech mu poskytnu domov oni.

a bodka..

toto by som narovinu povedala muzovi chlapcovi a babke a jeho mame... a koniec a co sa tyka tej hypochondrie ziadne take.. ides do skoly a koniec pokial nie je teplota nad 37.5 rano.. odmerana usnym alebo celovym teplomerom tebou...

a drzim palce na statnice

Podľa mňa tu už pravidlá nepomôžu, chlapec je rozhádzaný, robí si očividne čo chce, myslím, že vôbec nevie "kam patrí" a chýba mu láska. Toto treba riešiť dôslednejšie a rýchlo, pretože si mslm, že to môže skončiť zle. Ja osobne vidím len dve možnosti.
Po prvé strenúť sa s babkou a jeho mamou- všetci spolu, dohodnúť sa čo ďalej a spolu to prezentovať synovi.
Alebo po druhé - pýtať si pomoc od psychplóga.
Držím palce a skutočne odporúčam začať riešiť problém radikálne čo najskôr. 😉

jaaty-súhlasím 😉
mata,tebe hlavne pevné nervy-ešte to nevzdávaj,viem,že máš aj malé dieťatko a veľa svojich starostí,ale aj tak 🙂 😉

mna a manzela to uz tiez nebavi 😕 no teba chapem ked len ty vychovas a nie je tvoj vlastny ale ako to manzela nemoze bavit preboha ved je to jeho syn?! 😕

mywiel Súhlasím s tebou, podľa mňa tie jeho problémy sú hlavne z toho, že v rodine nemá a ani nikdy nemal dostatok lásky, hlavne zo strany otca.
☹
Myslím, že s tebou mal vždy skôr kamarátsky vzťah, podľa toho ako píšeš, len ste za navzájom rešpektovali, hlbší vzťah sa tam nevytvoril, samozrejme, nie si jeho matka, tak ťa kvôli tomu neodsudzujem, ale je smutné, že otec si s ním nevedel vytvoriť nejaké puto.

dada1212
mne to tiez zo zaciatku vadilo, ze jeho otec k nemu nema takmer ziadny hlbsi vztah, dost som to manzelovi vycitala, ale myslim ze sa to asi nikdy nezmeni. neviem co vsetko tam bolo, v minulom manzelstve. tazko povedat, ale ked vidim manzela s malym tak sa chova ako kazdy iny otec, len s tym starsim synom to skripe. lenze to je proste tak a neverim ze sa to niekedy zmeni. takze je zbytocne riesit co by bolo keby bolo. teraz je taky stav, ze mlady uplne ignoruje skolu a vzdelanie a ja to vidim uz len na profesionalnu pomoc. asi budeme musiet skusit psychologa.

mati, ja ak mozem tak ti poradim detto ako jaaty a bambi... chce to radikalnejsie riesenie...

podla toho, co popisujes, mam pocit, ze chlapec sa nevie najst... to, ze nema zaujem o nic, ze na vsetko odpoveda neviem, je pred pocitacom a telkou - toto je vyslovene pasivita..... mi to pripada, akoby trpel depresiami..... mozno to ani nie je pre psychologa, mozno to je uz otazka psychiatrovi.... skus si s nejakym dohodnut stretnutie, su to lekari prveho kontaktu, a vobec nie je hanba sa na nich obratit.... zvlast, ked budes opisovat chovanie druhej osoby, a budes chciet pocut nazor odbornika..... budes vediet, ci to, ako sa sprava, je prejavom depresie, psychiater ti polozi viacej podrobnejsich otazok a bude skor vediet, o co ide, pretoze apatia v takom rozsahu ako pises nie je normalna..... depresia je vazna choroba, sama som si o nej musela zistovat prave u psychiatricky, pretoze sa tykala mojho blizkeho okolia, a ked som sa na to pozrela spatne - prave apatia bola tam kdesi na zaciatku, len.... sme si to vtedy do suvisu poniektori nedali....

chalan ma problem.... a zial asi ty si jediny clovek, ktory ma moznost zistit aky je to problem a pomoct mu... vela stastia

a čo tak vydržať cca 2 roky a keď bude mať chlapček 18 vybaviť mu robotu niekde za pásom a nech sa skúsi živiť sám. podľa mňa s exkou nič nezmôžete a chlapček bude vždy zneužívať situáciu.
naša exka k nám odkladá deti, keď už nevie čo s nimi. keď ich dáme trochu do laty vezme si ich s5 a začne kolotoč spoločných diskoték, nekonečného sedenia za PC, absencií v škole zo "závažných rodinných a zdravotných problémov" napr. nákup trička, sopeľ - veď načo by chlapci v zime nosili vetrovky - stačí mikina

kaktusik007,
lenze on je takyto len u nas, lebo tu nema kamaratov, vsetkych ma v BA a tak je za pocitacom a na usoch ma sluchatka a spolu sa rozpravaju a hraju hry. ale ked je u babky tak stale niekde lieta s kamosmi. nema tu kamaratov, lebo si ich ani nehlada, proste zije len pre tie vikendy. nejako to tu cez tyzden prezije a v piatok uteka rovno zo skoly prec k babke. ale odbornika asi bude treba skusit.

mata,ten chlapec veru v živote nevyhral 😢 ,babka,ktorá ho už nechce,otec nemá záujem a mama,tiež jej na ňom nezáleží.Keby áno,bude rada,že žije v normálnej rodine a aspoň trochu by pomohla.Takže myslím,že vyhral iba tým,že má teba.Aj keď to teraz asi tak nevníma.Z toho,čo si popísala sa mi zdá,že si jediná,ktorá mu dokáže pomôcť.Sama to ale tiež nezvládneš a dobrý odborník je teraz to pravé a nutné,aby ste zistili,kde vlastne problém je.Máš ešte malého synčeka,ktorý si zaslúži super veľkého brata.Tak držím palce,aby ste to spolu zvládli. 😉

dadulka19,
najlepsie by bolo a to chce aj on silou mocou, aby mohol byt u mamy. ja som uz uvazovala, ze by jej manzel mohol dat nejake vyssie vyzivne co by jej pomohlo. ona je zamestnana, myslim ze az tak zle nezaraba tak neviem preco sa este nepostavila na nohy.

pisala si, ze matka nema vlastne byvanie a ma este druhe dieta. myslis, ze vyssie vyzivne jej pomoze najst byvanie a uzivit takmer dospeleho syna? nie je aj ona rada, ze syn je u vas? samozrejme, ze je mlademu lepsie u babky, lebo mu vsetko dovoli.

mata to by asi nebol dobry napad,čo za život by ho pri nej čakal?mohol by si robit čo by chcel a dobre vieš že by to nebolo nič dobre.U vas na aspon nejake zazemia,domov skus ho zapajat do spoločneho chodu domacnosti,nechavaj ho vaic s bratom aby sa mu venoval,Chodte spolu niekam sami a v klude sa porozpravajte hovorila si snim čo ta trapi?povedala si mu že ho maš rada?Ono je to tažke spolupracovat s niekym kto nechce ale po čase si ymslim že zisti že je to dobre len vydrž a nedavj mu najavo že ma niekde mamu a hlavne mu nehovor že po 18 si knej može ist.Ja by som ho k takej matke nepustila snažila by som sa mu byt ja matka...

ja mam 23 rokov takze si velmi dobre pamatam na to ked som mala 17 a z toho co si mata napisala by som ta v 17 neznasala ani ja a mozno by som ti robila este horsie ako tvoj nevlastný syn, v takomto veku + - su problemy s vacsinou deti, pretoze si myslia ze su "dospelí" ze vsetko vedia najlepsie a ze rodicia nic nevedia nic nechapu. a nie este aby im pre nich cudzia zena urcovala pravidla, kricala po nich atd. on sa sprava uplne normalne pre tento vek, casom si to uvedomi a mozno sa dockas o par rokov aj ospravedlnenia, ale mala by si podla mna zmenit pristup, urcite nie kricat, prikazovat atd. skus byt skor jeho kamaratkov, viac sa rozpravat v klude, a hlavne necakaj ze vzdy vsetko co povies tak aj bude, a ak sa tak nestane nekris ale komunikuj 😉

Mati ahoj, mate to tazke, veru...
ak si dobre pamatam Marcel sa k vam tesil, vedel ze k vam ide a teraz sa necudujem, ze ste akosi "mimo" z toho ako to funguje, ci skor nefunguje.. To ze k vam prisiel a chcel sam, znamena v mojich ociach, ze tuzil po vas, po vasej rodine, po otcovi, mame-kamoske a brachovi. ze budete spolu fungovat ako rodina a jemu sa ujde stabilnej lasky.. ale teraz si s tym nevie rady, lebo on predsa nie je male decko, aby mu zalezalo na otcovi, brachovi a nevlastnej mame, on je dospelak, ma vlastny zivot a kamaratov a ti ho chapu a vy ste mimo.. ale on vas stale chce, niekde vo vnutri.. Inak by sa nevracal, ked uz "ujde".. je podla mna dobre vyhladat odobornu pomoc, aj ked to je beh na dlhe trate.. ale hlavne, ak sa rozhodnete, ze pojde k mame, k babke, na internat, kdekolvek, tak nech je to o tom, ze to on chce a naozaj chce, a robite to preto, ze je to pre neho najlepsie.. a nie aby mal pocit, ze sa len chcete zbavit problemov spojenych s nim. Ja viem, ze to tak nie je, ale jemu to treba dat pocitit.. Je ako ten jezko z nahradky 😉 co mu vadi, ze ho nikto nepohladi.. drzim vam palce...

miskinadamko,
precitaj si kolko krat som si dovolila nanho zvysit hlas, je to v niektorom prispevku. u nas sa normalne nekrici, ja som schopna donemoty sa rozpravat a vysvetlovat, ale pri mladom aj mne dochadzaju slova, lebo on je schopny reagovat len na uzatvorene otazky, tak ze odpovie ano, nie, neviem. vacsinou odpovie neviem. ked mu dam otvorenu otazku typu, na aku skolu chces teda ist, alebo co by si v zivote chcel robit tak povie neviem a posledne som isla ja za nim do izby a pytala som sa co teda budeme robit a on pozeral telku a ani sa na mna nekukol, odhliadnuc od toho, ze prisiel domov aniu buuu, ani muuu. proste je urazeny. vzdy ked bol problem mensi, alebo vacsi tak som si kusla do jazyka a zacala som sa s nim prva bavit uplne normalne. za vsetko mu podakujem a za vsetko ho prosim, aby mi postrazil maleho kym vyvencim psa, aby vypratal umyvacku riadu, aby si spratal ponozky a veci. bola som tak vychovana. vies uz zacinam byt mozno aj zaujata, ale mna to uz nebavi. ja tu tiez nie som rada ked sa mam stale sledovat co poviem, alebo ako sa pozriem aby sa on neurazil a nezaloval mame. a netvrdim, ze on je ten zly a je to jeho chyba, urcite je chyba aj u nas aj u neho, ale zas povedat, ze len my sme vsetkemu na vine sa mi zda prlis. ja som na jeho vychovu nemala vobec ziaden vacsi vplyv a sem mi ho poslali ako takmer hotoveho cloveka takze ani nemam sancu ho v niecom vychovat. a to ze jeho tatko je aky je, predsa len je moja chyba, nadtym by zasa mali rozmyslat babka z dedkom preco ho tak vychovali.

lenkove,
zrovna sa netesil, ale docela akceptoval ze sem musi. v podstate to fungovalo. no jedna vec ma napada, zacalo sa to kazit par mesiacov po prichode Filipa, mozno to ma nieco s tym, asi sa Marcel nevie vyrovnat s tym, ze jeho otec ma dalsie dieta a ze okolo toho maleho furt niekto behal, lenze bolo to mimino a nedalo sa nechat ho len tak a na veskere debaty typu co si mysli o tom ze mame maleho a co citi boli zahrane do outu odpovedou typu - neriesim, pohoda, nemam problem.

miskinadamko,
no a este ma napadlo k tomu "cudziazena" pokial on zije u mna (byt je moj), periem mu, varim, beham s nim po doktoroch, davam mu lieky ked ma horucku, spravim caj ked ho boli hrdlo, dokonca som s nim isla na metalovy festival (co ma 2x nezaujima) len aby sme si boli blizsi tak nema narok na mna vybehnut s tym, ze si nemozem dovolit zvysit hlas ked ma uz nieco naozaj vytoci. jeho matka nerobi ani desatinu z toho a predsa jej slovo ma vacsiu vahu, a podla mna je to preto, lebo ona ho vzdy polutuje, ze je chudiatko a ze ho lubi a najradsej by ho mala u seba. chapem ze jej to zerie, je to jeho mama, ale rada by som dostala aj ja trosku uznania.