Problémy s 13-ročnou
Som v koncoch, fakt neviem čo mám robiť. A moja psychika to už nezvláda, neviem sa sústrediť v práci, neviem pracovať, neviem doma robiť už ani len domáce práce, pretože som úplne odrovnaná.
Problémy s dcérou sa začali už pred nejakým časom - pripisovala som to puberte. Začala minulý rok fajčiť, keď mala ešte 12 rokov. Kamarátila sa v škole s jednou babou, ktorá doniesla cigarety a spolu robili sprostosti. Lenže moja dcéra si vymyslela a začala o sebe rozprávať, že chodieva piť hore na lúku víno s ôsmačkami. Prisahala potom, že to nebola pravda, že si to len vymyslela. No ale teraz už neviem. Dostali jedno upozornenie, druhé, a aj tak nič. Nakoniec nešli na koncoročný výlet a to dievča mama preložila do inej školy.
Myslela som si, že už bude ok, ona sa aj začala normálne správať v rámci možností - áno hádky menšie doma boli, lebo sem tam papuľovala, neupratovala si, nechcelo sa jej učiť, takže nosila zlé známky, hlavne z matiky.
Lenže, decká sa jej začali vraj v škole vysmievať, brali jej peniaze, papuče a neviem čo - teraz už naozaj neviem čo je na tom pravdy, či si len nevymýšľala aby bola zaujímavá, že išla do inej školy :( Neviem.
Vtedy som to nechcela zanedbať, keďže ja keď som bola dieťa, mňa na škole naozaj šikanovali a mama ma nepreložila aj keď som sa jej prosila. Nechcela som urobiť tú istú chybu, tak som ju preložila. Lenže teraz v druhej škole zasa robí problémy.
Klame v jednom kuse, vymýšľa si. Nedá sa s ňou vydržať, keď sa jej snažím dohovoriť pekne, tak mi šplechne, že nikoho nezaujímajú tieto sračky. Slovník má ako posledný baník, vkuse nadáva, zúri. Doma nepomáha, izbu si neuprace, telefón keď jej zoberiem alebo vypnem wifi tak je to ešte horšie. Tak na truc ešte rýpe do každého okolo seba, len aby vyvolala hádku.
Tento týždeň som však zistila, že sa reže.
Dostala som sa jej horkoťažko do messengera - lebo som videla poslednou dobou na nej čudné správanie. Nedalo mi to.
S jednou kamarátkou s ktorou chodievala von, som si prečítala správy. Dievča tam písalo príšerné veci, že sa zabije, berie tabletky, a predávkuje sa. Dokonca posielala emotikony, že si reže ruky a podobne. Neskutočne som sa zľakla.
Išla som v ten deň pre ňu do školy, že sa s ňou porozprávam, lenže v aute som si všimla, že má hlbokú reznú ranu na ruke, a potom som zbadala aj nohu, že aj na nohe má. Klamala, že sa vraj poškrabala na ruži vonka keď boli. Povedala som jej, že ja nie som sprostá. Tak sa nakoniec priznala, že sa rezala. Vraj kvôli mne, že sa hádame. V ten deň ani deň predtým sme sa vôbec nehádali. Ale že vôbec. Keď som jej to povedala, tak vraj si spomenula, kedy sme sa hádali a preto.
Volala som na druhý deň jej triednej aby teda vedela, že sa niečo také deje, aj s tým druhým dievčaťom. Povedala mi, že mi už chcela volať, lebo si jej to všimla na nohách. Ja som si myslela najprv že tú jednu reznú ranu myslí, ale neskôr vysvitlo, že ona jej to na stehnách videla.
Snažila som sa v ten deň ovládnuť, nech nerobím ja dusno. Prišla som domov z práce, a povedala nech mi ukáže stehná, nechcela. Tak po doťahovaní som jej stiahla nohavice. Ona má komplet celé stehná zjazvené. Nie sú to hlboké rezné rany, iba také škrabnutia, ale vidno tam tie jazvy. Znova to hodila na mňa, vraj to robí kvôli mne.
Nechcem sa obhajovať, alebo zbaviť sa zodpovednosti, lenže s ňou sa nedá, jej nemôžem povedať nikdy že ju ľúbim, lebo je to trápne, nesmiem sa jej dotknúť, objať ju, nič.
Neučí sa, klame, podvádza, berie veci z domu - povedzte mi ako sa nemám s ňou hádať, keď si ničí život. Bratovi nadáva v jednom kuse, že je de.il, postih, cigáň (nie je) a podobne. A on je citlivka, hneď sa rozplače, a ona si to užíva, ona sa začne na tom smiať.
Klame spolužiakom vraj ja zúrim a hnevám sa keď chce ísť k otcovi. Jej otec ma opustil ešte keď som bola tehotná. Prvýkrát ju videl keď mala 4 roky. Nezaujímal sa. A ani potom, asi dvakrát do roka k nemu išla na pol dňa aj to horkoťažko - lebo nechcela. Tento rok pri ňom ešte ani nebola. Ani mu neodpisovala na správy koľkokrát. A ona to hodí na mňa, vraj ja sa za to hnevám. A popritom ja som bola tá, ktorá jej hovorila, že už by sa patrilo ísť aspoň z času na čas.
Spolužiakovi napísala, že som sa nehnevala, keď som zistila, že sa reže a bolo mi to vraj jedno.
Triednej učiteľke povedala to isté. Ja už fakt nevládzem. Objednala som ju k psychológovi, ale dal nám termín až na júl lebo má plno a iného sme u nás nenašli.
Mali písomku koncoročnú z matiky, vyše týždňa to mali nahodené na Edupage. Prosila som sa jej aby sa pripravovala, kašlala na to. Deň pred písomkou, som jej volala z práce nech sa učí, vraj dobre. Myslíte, že sa učila? Tancovala doma. Poobede som ju dotlačila k tomu, že sa ideme učiť tú matiku, snažila som sa jej vysvetliť úlohy, učivo. Ale ani nevnímala, bola podráždená lebo jej sa nechcelo učiť. Čo si zapamätá človek a naučí ak sa k tomu postaví s tým, že to robiť nechce? Nič. Potom večer mi povedala, že nejde do školy na druhý deň. Tak som jej povedala, že v žiadnom prípade, a ona mi na to odvrkla, že to bude potom moja vina ak dostane zlú známku z matiky.
Aj dostala. 5ku z koncoročného testu.
Neustále nosí domov poznámky z telesnej, že si nenosí úbor a necvičí. A ona mi doteraz tvrdila, že to nie je pravda, že si učiteľka vymýšľa. Bola mi schopná zo školy zavolať, keď dostala poznámku, že je pi.a lebo jej dala bezdôvodne poznámku v ten deň, lebo mala úbor a cvičila. Potom som si spomenula, že ja som ju ráno nevidela niesť si úbor do školy, tak nakoniec musela priznať, že nemala. Takže tá poznámka nebola bezdôvodná. Ale bola schopná sama od seba mi zavolať a klamať.
Neviem čo robiť, fakt som zúfalá. Prosím nepíšte mi sem že preplesk, lebo nepomôže, vyletela mi už ruka a bolo to ešte horšie, odvtedy tvrdí, že ju vraj stále mlátim.... Proste klame, klame, klame každému okolo seba.
A úprimne, bojím sa, bojím sa jej, čoho je schopná, čo dokáže naklamať a navymýšľať si len aby dosiahla čo chce.
@lienka.7 tak zase nemôže to byť príliš. Dieťa musí rodicovi aj doverovat. Kontrolovať a byť prísny, ôk, ale aj zábavu a spoločný čas zariadiť. Ak autorka nevie dcéru normálne usmerniť tak nejaká agresia by nepomohla. Mojej pomoze ked ju proste razne zastavim, nech sa ukludni a stisi, a potom sa bavime, velmi su teraz (12,5r ma moja) výbušne baby, aj kontakt a laskave slovo je vela aj ked vrci ako pes baskervilsky :D Ale to ze povie bratovi ze je d.. A na učiteľku ze je p... tak to je na dobrú facku. Klamstvá a vymýšľanie = to musi mať niekde pôvod. Lož ma krátke nohy sa moja naučila dávno a rýchlo, proste som ju skontrolovala s tým ze klame a dostala prednášku o tom, ze jej ako mama neviem pomôcť keď klame. Nik jej nebude ani veriť neskôr. Nech sa stane čokoľvek musí mi pravdu povedat, za to sa nestriela, vie ze ja sa vytocim a potom sa ukludnim a vyrieši sa všetko. Musí mať istotu v niekom dieťa. Nie len teroristu, dozorcu. A hranice takého skusneho správania, aktivity primerane veku. Žiadne von do 21...
Naozaj ťažká situácia hlavne keď si dcéra ubližuje ....V prvom rade určite psychológ/psychiater. V druhom by som jej dávala veľmi ma javo ako ju ľúbim, čo pre mňa znamená, snažila by som sa ju pozitívne motivovať. V treťom by si mala začať mať nad dcérou pevnú ruku (zapojiť aj jej otca najviac ako to pôjde) a nastaviť jej hranice lebo keď to neurobíš teraz tak to bude čím ďalej iba horšie.
Ďalej môže pomôcť jej nájsť voľno časovú aktivitu (krúžok) kľudne aj s tebou ideálne niaky šport.....zamestnáš jej mysel spozná nových ľudí.
Nastaviť pevné pravidlá, trvať na ich rešpektovanie... vysvetliť čo sa bude dieťa keď ich nedodrží.
Spraviť si čas iba pre vás dve (kino, káva, obed) pravidelne budete mať potom k sebe bližšie.
Motivovať......u mňa fungoval bodový odmeňovací systém, zelené body ak som si plnila domáce povinnosti tak ako som mala (za určitý počet som dostala odmenu na ktorú som si formou bodou sporila) červené ak som si svoju povinnosť nesplnila (ubralo sa mi zo zelených). Pre mňa osobne to bola veľká motivácia si svoje povinnosti plniť.
@lienka.7 Samozrejme, vyber si z toho celého len to čo ti vyhovuje a potom obviňuj. Až sa raz dostaneš do podobnej situácie a budeš vedieť, že si urobila maximum tak potom sa môžeme porozprávať.
Nikde som ináč nepísala, že keď začne vrieskať, tak ten mobil dostane. To si si už len ty vymyslela, pre lepšiu senzáciu.
Pýtam sa ťa už niekoľkokrát, že či aj pri psichicky chorých deťoch môžu za to rodičia? Pretože ty nevieš a ani ja neviem, či to nebude tento prípad, ale ty máš už vopred stanovený dôvod a príčinu a rovno aj vinníka.
@tamitamitami skusala som body, skusala som odmeny, proste ona keď sama niečo nechce, s ňou nepohne nič. Ono to ťažko pochopí niekto kto to neprežil.
Niekedy mi fakt príde ako nepríčetná. ☹ Domýšľa si a namýšľa veci ktoré sa vôbec nestali. Včera tiež pred jej otcom. Snažili sme sa jej niečo vysvetliť a odrazu začala hovoriť, že vidíš zasa ma urážaš lebo si mi povedala, že som prij..aná. A vôbec som to slovo a ani len podobné nepoužila. A nič, ona si niečo vzala do hlavy a tam to končí.
@autorka pozri, ja nemám záujem sa tu s tebou hádať. A nie, pevne verím, že sa do situácie ako ty nikdy nedostanem. A prečo? Lebo keď niečo príde, budem to RIESIT uz ba začiatku! Je mimo, sibnuta? Reze sa? Napisala som ti, volaj RZP, hneď ju aj zoberú. Urobila si to? NIE! No tak len ďalej čakaj a čakaj. Niekde to začať muselo, len ty si to nepodchytila uz hneď vtedy. A tu máš výsledok. To je všetko. A jasne, verím ti, ze sa to ti to ťažko číta, aj mne by sa. Mas doma proste psychicky labilneho nevychovaneho spratka. To je všetko.
Ona ma halucinácie, o ktorych si mysli ze su realita, ona si nie je vedomá ,ze klame. Moze to byt priznak schizofrénie . Nie je to tvoja chyba… schizofrénia je choroba ako kazda ina..to akoby si si vyčítala , keby napr.ochorela na cukrovku, ze je to tvoja chyba…
@zuza265 áno, lenže ty si si tu dôveru vazila a nemala tendenciu ju porušovať a ísť ďalej či zneužívať.Ine dieťa s inou povahou bude hranicu posúvať, alebo bude ten čas čo môže byť vonku ako utrhnuté z reťaze.Mne, keď rodičia povedali, že budem do polnoci doma aj, keď mi utiekol nočný autobus bola som doma a slapala pol mesta.Vtedy ešte neboli mobily🙂to je o zodpovednosti.
@luccija ano suhlasim s tebou🙂 ale presne ako pises. Je to aj o povahe. Na mna by vela veci neplatilo zo “starej vychovy”. Nehovorim, ze by som totalne zacala rebelovat (mozno aj), ale zmenilo by ma to ako cloveka. Vnutorne. Vztah k rodicom. Takto sme ho mali pekny a byvala som vzdy zodpovedna. Ale to je zas to, co som mala ako vlastnost a rodicia to dotukli pristupom. A teda chcela som povedat, ze na kazdeho neplati to iste a rovnako ♥️ ale to sme sa podla mna uz pochopili🤗 a verim, ze je tazke vykluckovat zo situacie, ked je uz vela problemov naskladanych ako tu. Tu uz to naozaj potrebuje odbornu pomoc
@gagik môže byť, že sa dostane do amoku a nehľadí najavo napravo.Kludne môže mať poruchu osobnosti, histrionsku poruchu čokoľvek sa môže spustiť.Mozno žiarli, že jej brat má otca, ktorý sa o neho stará, žijú spolu nikto nevie čo jej beží hlavou možno sa cíti odstrcena a hľadá obdiv u kamarátov a upozorňuje na seba
Nema tvoja dcera nahodou hranicnu poruchu osobnosti? Precitaj si nieco o tom online, ci ju v tom nahodou nenajdes.
@gagik áno tohto sa bojím, pretože v rodine starkého bola niekoľkokrát schyzofrénia diagnostikovana, a zatiaľ to bohužiaľ úplne sedí, ale môžem sa mýliť.... Uvidíme
@kittykat22 Ďakujem, idem pozrieť. Ono toto normálne nie je čo robí, včera behom hodiny som jej vyvrátila s dôkazmi 5 klamstiev, aj tak si šla svoje. Nechápem
Určite psycholog a psychiater.K psychologovi uz ste objednaní to je dobre.Skuste si obvolat psychiatrov.Vela sa snou rozpravaj co ju trapi.ona ta bude odbijat no nakoniec sa ti zdoveri.Veľmi drzim palce.
@zuza265 autorka tam uz mala nejaké signály, prehadzovala ju zo škôlky do školy a pod. Zaujímala sa vtedy co a ako? Ci len verila decku, ktoré môže klamat? Nadava mne, bratovi, nebodaj učiteľke učiteľke škole? Takú by dostala po hube ze az, to si môžeš byť istá! Autorka uz davno vtedy mala konať. Noe si zakrývať oči. A ked neviem, čo sa mi deje s dieťaťom, tak potom asi nejaký problém. Ci?
A sorry, všetko je o nastavení podmienok, hraníc a mantinelov. Pokial mi naši povedali ze do polnoci doma, tak som bola o polnoci doma, bez výhovoriek ci mi ušiel bus alebo neušiel. A to som teda nemala 12 ani 15 rokov. Ak som prišla neskoro, tak ďalší týždeň som sedela doma. A ani som nepipla. Nieto ešte papulovat. Matly sa tu vyhovaraju, ze nová doba a podobne keci... ale vôbec, žiadna nova doba. Staram sa, zaujímam sa co robí... kontrolujem, co si pozerá na webe a pod. Len málo času na dieťa, to je všetko.
Jasne, teraz mi tu pokojne napus, ze som ako policajt. Ale radšej byt policajt ako tu potom vypisovat ze neviem co sa mi deje s deckom.
@kittykat22 dobrý postreh
Neviem ci ti tu dokážeme poradit, vieme len tvoj pohľad na vec. Bohvie co prežíva tvoja dcéra, či to je len búrlivá puberta alebo začínajúce ochorenie. Schyzofrenia býva dedičná a často sa ochorenie prejaví až ob generáciu (po starom rodičovi to nezdedia deti ale skôr vnúčatá)
Zažila som sama niečo podobné. Tiež mi pekne šibalo v puberte, klamala som, skúšala všetko možné v 13 tích som sa prvý krát opila. Vkuse za školu, kde sa udiala nejaká lumparen tam som bola, zdrhala z domu. 2 z chovania som mala na každom vysvedčení už od 6 tej triedy, na strednej rovno 3 a podmienečne vylúčenie.
A áno tiež som sa raz porezala v tom veku, úplne bezdôvodne, proste som v ten deň mala pocit ze svet je o ničom a nebaví ma žiť.
Preco som to robila som vtedy nevedela. . Dnes viem ze to bola kombinácia hormónov, mojej rebelantskej ale zároveň citlivej povahy a tak trochu nezvládnutej výchovy mojich rodičov. Respektíve skôr ich prístupu....
Moji rodicia keď sa situácia začala vymykat spod kontroly zvolili presne ten prísny prístup - zaracha, zákazy, žiadne vreckové, kontrola všetkého..Aj polepšovnu zvažovali (len to vnímali ako hanbu, ináč by som tam naozaj skončila)
U 9 deti z 10 by toto zabralo ale u toho 1 proste narazila kosa na kameň.
K psychológom sme sa dopracovali až keď som mala 17. Rovno k dvom, lebo keď im prvý povedal ze som síce trochu divoká povaha ale chybu robia hlavne oni tak sa mama urazila a objednala ma k druhému. Ten im povedal presne to iste co prvý.
Moja mama nieje zla, mam ju veľmi rada a mame super vzťah, len ona mala vždy také tunelove videnie ake majú deti/pubertaci byt, ako sa majú správať, navyše je veľmi výbušná povaha.
Mne hrozne veľa vecí došlo až teraz keď mám skoro 14 ročnu dcéru a dostávam sa do situácií v ktorých bola moja mama so mnou.
Napríklad sa mi mama hrabala vo veciach, nasla mi denník kde som na ňu nadávala. Keď som prišla zo školy nehorázna scéna doma aké som nevdacne decko, čo si to dovoľujem o nej písať, nasledoval zákaz niečoho.....
Hrabala som sa v dcerinych veciach, nasla som denník (respektíve nadávkovnik) kde si písala len také zlostne výlevy, o mne, o otcovi, o učiteľoch... Ja som sa na tom akurát zasmiala a dennícek nechala tam kde bol.
Takýchto malých situácii je milión, ja to doma neriešim, moja mama proste riešila všetko...
Ci som prevrátila očami, či som zabudla riady spratat, každú známku horšiu ako 1, každý o minútu neskorší príchod,....
Keď každý deň presviedčas dieťa ze je zle tak tomu naozaj uverí. Keď ho zakazdym keď sa s niečím prizna trestás, tak začne klamať.
Nehovorím ze je toto vás prípad, ale myslím ze za každou maskou pubertacky rebelky je tak trochu zranené a nepochopene decko
@lienka.7 asi si citala ako som to mala ja v detstve - puberte a nevyrastol zo mna asocial ani nic podobne. Mam slusnu pracu a vzdelanie, snazim sa k ludom spravat naozaj pekne a svoje dieta nebijem - popritom je podla mna poslusna zatial a sprava sa pekne vhodne k veku.
Dakujem za vkladanie “do ust co mam povedat”. Nepotrebujem to. Tvoj pristup k vychove mi nie je uplne po chuti. Ani moji rodicia ho nemali a vedela som aj bez tohto respektovat hranice a oni mna. Sucasne ano, budem rada ak aj ja budem vediet cim skor predchadzat problemom dietata. Velmi sa snazim nech si vybudujeme doveru. Ale jednoduche je sudit a niekomu takto naklast. Byt za mudreho, ktoremu sa toto nemoze stat. Zivot vie byt naozaj vtipny… tak bacha na vyjadrenia
Ináč ja keď čítam ten tvoj príspevok kde opisuješ správanie svojej dcéry... Normálne mam pocit ako keby sa prenesiem v čase čitam moju mamu ako píše o mne...
Neviem, nevidím do vašej domácnosti ako to tam v skutočnosti je, možno je tvoja dcéra naozaj rozmaznyny spratek ale možno je ta pravda niekde uprostred a je to skôr klasicka pubertacka len ty to vidíš ako katastrofu.
Papulnaty a lenivý sú všetci pubertaci, je to dôvod na hádku ci krik? Ono to predsa ide riešiť aj v kľude, neporiadok v izbe - co ma mega rozhádzané proste zabavis, nebude mať, rýchlo si rozmysli . Bit takúto veľkú babu za špinavé veci za posteľou je naozaj hlúpe a pre mladú vrcholne ponižujúce. Vyletieť ruka ti môže pri 2 ročnom keď neposlúcha a robí niečo nebezpecne capnes po zadku lebo mu to inak vysvetliť nedokážeš. Daj jej tam kos na prádlo, 13 ročná si môže prať sama, takto ju to naučíš, nie bitkou
Fajčila? Véd to teraz skúšajú pomaly všetky decka, odkedy sú tie ikos a iné elektronické cigarety tak sa vždy nájde niekto kto to prinesie. Dcera mi povedala ze jej spolužiačka to doniesla(8smacky) ze si potiahla vraj odporne to je. Zas podľa mňa žiadny dôvod na drámu.
Nejde jej matika? Vždy to tak bolo? No nie každý ma bunky na tento predmet. Keď tak na YouTube sú celkom dobre matikarske tutorialy, pozrite si to spolu, nehraj sa na učiteľku, skôr pomocnicku.
Nadáva bratovi. Brat je nevlastný a o dosť mladší však? Ak je tam vekový rozdiel viac než 4 roky kamaráti nebudú, až v dospelosti. Teraz to treba len ukocirovat aby sa nepozabijali.
Dievča sa reže, netreba hneď robiť paniku, ale zas to ani nepodceňovať. Podľa toho čo píšeš, zažila šikanu v škole, doma neustále konflikty s tebou, s vlastným otcom taky vztah/nevztah.
Nejde o to ze ste sa v ten deň nepohadali, ja mam skôr pocit ze ty jej vôbec nerozumieš, nevieš sa k nej priblížiť a je medzi vami obrovská priepasť. Skus sa k nej trochu priblížiť iba ty ako matka a žena. Nie "voláme ju do kina, na bicykel" to nieje zblíženie ale rodinný výlet o ten záujem nema.
Nepotrebuješ žiadne veľkolepé gestá, iba si na ňu nájdi čas ty osamote. Zaujmaj sa akých youtuberov pozerá, čo počúva, čo spolužiačky, nechaj ju poohovárať ucitelov a keď bude ten rozhovor uvoľnený tak nadhod vážnejšiu tému. Napríklad prečo nechce cvičiť na telesnej. Nemusi ten ubor zabúdať, možno je to naschvál, že sa hanbí prezliekat sa, možno nemá podprsenku na šport, možno tie porezané nohy...
Naozaj si myslím ze rodinny psychológ vám obidvom pomôže a sa potrebný pohľad na to co sa u vás doma skutočne deje.
@freedoom23 strašná sprostosť, napriklad taka psychopatia je dedičná choroba a ak dievca robi to co robi, alebo vykazuje ine patologické vlastnosti, moze sa u nej prejavovať sociopatia/psychopatia, preto maju ist za psychiatrom, aby dieta poriadne vyšetrili, ci tam nie je anomália v mozgu. Lebo toto nemusi byt dôsledok vonkajšieho prostredia, resp zlej výchovy, ale kludne to moze mat biologicky pôvod.
@lujza123 veď ona je to vnúča :/
veď ona je to vnúča :/. Nerozumiem?
@luccija autorkina dcera je vnuckou stareho rodica,ktory mal diagnostikovanu schizofreniu
@barborachors tak schizofrenia a psychopatia su dve uplne rozdielne choroby. Dalsia vec je, ze dieta ma len 10% sancu na ziskanie schizofrenie od rodica. Pises to, akoby to bolo pomaly pravidlom. A to co riesi dcera autorky nema so schizofreniou ani psychopatiou nic spolocne.
Ja som hotová. Volala som psychiatričkam dvom - obe už tento rok neberú pacientov. Má tam zoznam 7 ich detí ktoré toto robia a čakajú či sa neuvoľní miesto, my sme 8.
Berie celé naše široké okolie, takže neviem ani blízke mesto skúsiť. Ja kľudne by som vycestovala aj do väčších miest, len tam už neviem ku komu ísť. Idem googliť. Neskutočne som sklamaná
@svetlanka111 prepac, ale toto sú také keci ako hrom 🤦♀️ kto je teda za to zodpovedný keď nie autorka? Suseda vari? A nie, oni nemajú iba "tazke" obdobie, oni majú už poriadny pruser.
Ty ako riešiš problémy s dcérou? Tiež jej všetko dovolíš?
@simca06022011 uplne súhlasím. Dat mobil do ruky, pripadne vreckové nech padá z domu pripadne je konečne ticho, nevresti, myslia si, že je vec vybavena👌 tu už pomôže iba "liečba sokom" všetko od základu zmeniť, prekonať. Pevný režim (pozor, netvrdím teraz ju bit ako zito), ale nepomoze, neurobí, tak zaracha- bez mobilu, telky a pod. A kontrola, kontrola, kontrola, co robí... neexistuje aby ma terorizovalo vlastne decko. Už to tu bolo napísané vysdie, vieska po mne, ma amok? Olejem ju studenou vodou... co myslíš ze by sa nenaučila krotiť svoje emócie Len? Len mam pocit ze autorka na toto proste nema "gule". Resp.otazme je či ma na nu vobec čas.