Problémy s 13-ročnou
Som v koncoch, fakt neviem čo mám robiť. A moja psychika to už nezvláda, neviem sa sústrediť v práci, neviem pracovať, neviem doma robiť už ani len domáce práce, pretože som úplne odrovnaná.
Problémy s dcérou sa začali už pred nejakým časom - pripisovala som to puberte. Začala minulý rok fajčiť, keď mala ešte 12 rokov. Kamarátila sa v škole s jednou babou, ktorá doniesla cigarety a spolu robili sprostosti. Lenže moja dcéra si vymyslela a začala o sebe rozprávať, že chodieva piť hore na lúku víno s ôsmačkami. Prisahala potom, že to nebola pravda, že si to len vymyslela. No ale teraz už neviem. Dostali jedno upozornenie, druhé, a aj tak nič. Nakoniec nešli na koncoročný výlet a to dievča mama preložila do inej školy.
Myslela som si, že už bude ok, ona sa aj začala normálne správať v rámci možností - áno hádky menšie doma boli, lebo sem tam papuľovala, neupratovala si, nechcelo sa jej učiť, takže nosila zlé známky, hlavne z matiky.
Lenže, decká sa jej začali vraj v škole vysmievať, brali jej peniaze, papuče a neviem čo - teraz už naozaj neviem čo je na tom pravdy, či si len nevymýšľala aby bola zaujímavá, že išla do inej školy :( Neviem.
Vtedy som to nechcela zanedbať, keďže ja keď som bola dieťa, mňa na škole naozaj šikanovali a mama ma nepreložila aj keď som sa jej prosila. Nechcela som urobiť tú istú chybu, tak som ju preložila. Lenže teraz v druhej škole zasa robí problémy.
Klame v jednom kuse, vymýšľa si. Nedá sa s ňou vydržať, keď sa jej snažím dohovoriť pekne, tak mi šplechne, že nikoho nezaujímajú tieto sračky. Slovník má ako posledný baník, vkuse nadáva, zúri. Doma nepomáha, izbu si neuprace, telefón keď jej zoberiem alebo vypnem wifi tak je to ešte horšie. Tak na truc ešte rýpe do každého okolo seba, len aby vyvolala hádku.
Tento týždeň som však zistila, že sa reže.
Dostala som sa jej horkoťažko do messengera - lebo som videla poslednou dobou na nej čudné správanie. Nedalo mi to.
S jednou kamarátkou s ktorou chodievala von, som si prečítala správy. Dievča tam písalo príšerné veci, že sa zabije, berie tabletky, a predávkuje sa. Dokonca posielala emotikony, že si reže ruky a podobne. Neskutočne som sa zľakla.
Išla som v ten deň pre ňu do školy, že sa s ňou porozprávam, lenže v aute som si všimla, že má hlbokú reznú ranu na ruke, a potom som zbadala aj nohu, že aj na nohe má. Klamala, že sa vraj poškrabala na ruži vonka keď boli. Povedala som jej, že ja nie som sprostá. Tak sa nakoniec priznala, že sa rezala. Vraj kvôli mne, že sa hádame. V ten deň ani deň predtým sme sa vôbec nehádali. Ale že vôbec. Keď som jej to povedala, tak vraj si spomenula, kedy sme sa hádali a preto.
Volala som na druhý deň jej triednej aby teda vedela, že sa niečo také deje, aj s tým druhým dievčaťom. Povedala mi, že mi už chcela volať, lebo si jej to všimla na nohách. Ja som si myslela najprv že tú jednu reznú ranu myslí, ale neskôr vysvitlo, že ona jej to na stehnách videla.
Snažila som sa v ten deň ovládnuť, nech nerobím ja dusno. Prišla som domov z práce, a povedala nech mi ukáže stehná, nechcela. Tak po doťahovaní som jej stiahla nohavice. Ona má komplet celé stehná zjazvené. Nie sú to hlboké rezné rany, iba také škrabnutia, ale vidno tam tie jazvy. Znova to hodila na mňa, vraj to robí kvôli mne.
Nechcem sa obhajovať, alebo zbaviť sa zodpovednosti, lenže s ňou sa nedá, jej nemôžem povedať nikdy že ju ľúbim, lebo je to trápne, nesmiem sa jej dotknúť, objať ju, nič.
Neučí sa, klame, podvádza, berie veci z domu - povedzte mi ako sa nemám s ňou hádať, keď si ničí život. Bratovi nadáva v jednom kuse, že je de.il, postih, cigáň (nie je) a podobne. A on je citlivka, hneď sa rozplače, a ona si to užíva, ona sa začne na tom smiať.
Klame spolužiakom vraj ja zúrim a hnevám sa keď chce ísť k otcovi. Jej otec ma opustil ešte keď som bola tehotná. Prvýkrát ju videl keď mala 4 roky. Nezaujímal sa. A ani potom, asi dvakrát do roka k nemu išla na pol dňa aj to horkoťažko - lebo nechcela. Tento rok pri ňom ešte ani nebola. Ani mu neodpisovala na správy koľkokrát. A ona to hodí na mňa, vraj ja sa za to hnevám. A popritom ja som bola tá, ktorá jej hovorila, že už by sa patrilo ísť aspoň z času na čas.
Spolužiakovi napísala, že som sa nehnevala, keď som zistila, že sa reže a bolo mi to vraj jedno.
Triednej učiteľke povedala to isté. Ja už fakt nevládzem. Objednala som ju k psychológovi, ale dal nám termín až na júl lebo má plno a iného sme u nás nenašli.
Mali písomku koncoročnú z matiky, vyše týždňa to mali nahodené na Edupage. Prosila som sa jej aby sa pripravovala, kašlala na to. Deň pred písomkou, som jej volala z práce nech sa učí, vraj dobre. Myslíte, že sa učila? Tancovala doma. Poobede som ju dotlačila k tomu, že sa ideme učiť tú matiku, snažila som sa jej vysvetliť úlohy, učivo. Ale ani nevnímala, bola podráždená lebo jej sa nechcelo učiť. Čo si zapamätá človek a naučí ak sa k tomu postaví s tým, že to robiť nechce? Nič. Potom večer mi povedala, že nejde do školy na druhý deň. Tak som jej povedala, že v žiadnom prípade, a ona mi na to odvrkla, že to bude potom moja vina ak dostane zlú známku z matiky.
Aj dostala. 5ku z koncoročného testu.
Neustále nosí domov poznámky z telesnej, že si nenosí úbor a necvičí. A ona mi doteraz tvrdila, že to nie je pravda, že si učiteľka vymýšľa. Bola mi schopná zo školy zavolať, keď dostala poznámku, že je pi.a lebo jej dala bezdôvodne poznámku v ten deň, lebo mala úbor a cvičila. Potom som si spomenula, že ja som ju ráno nevidela niesť si úbor do školy, tak nakoniec musela priznať, že nemala. Takže tá poznámka nebola bezdôvodná. Ale bola schopná sama od seba mi zavolať a klamať.
Neviem čo robiť, fakt som zúfalá. Prosím nepíšte mi sem že preplesk, lebo nepomôže, vyletela mi už ruka a bolo to ešte horšie, odvtedy tvrdí, že ju vraj stále mlátim.... Proste klame, klame, klame každému okolo seba.
A úprimne, bojím sa, bojím sa jej, čoho je schopná, čo dokáže naklamať a navymýšľať si len aby dosiahla čo chce.
@autorka
Je mi luto, co prezivas ty aj tvoja dcera. Toto urcite nedas sama a nepomoze psycholog, ale psychiater, objednaj ju co najskor, lebo psycholog ju k nemu urcite posle. Aby si uz mala co najskor termin, lebo caka sa naozaj dlho. Ak dostane lieky, urcite jej ich daj, kym zaberu, trva to par tyzdnov. Do toho jej urcite vybav psychoterapeuta, ktory jej pomoze zvladnut tento stav. Sebaposkodzovanie moze byt priznakom rozbehnutej depresie + hormony. Neriesila by som nic silou a krukom. Prajem ti, aby si nasla klud, rozvahu a silu.
Objednajte ju aj k psychiatrovi. Sebapoškodzovanie je vážny problém.
Rezanie smer psychieter, to sama nezvladnes a zrejme reedukacne centrum odporucia, urcite su tu baby co tam pracuju a poradia ti.
Drzim palce ❤️
@laurita285 ty chod trollit niekde inde,alebo si zasportuj.
@bluka2 baby ako to citate? Ved syna spomina, ze mu dcera nadava...
Dcera ma vazny psychicky problem, toto nezvladnes sama a asi ani s psychologickou nie. Treba psychiatra,mozno hospitalizácia. Treba jej lieky.. Ty sa neobviňuj.
@laurita285 nehnevaj sa, ale ty sama asi potrebuješ psychiatra... to vážne je podľa teba toto riešenie?takto by si to riešila?
Pokiaľ dieťa nemá žiadne psychické problémy či už depresia úzkosti alebo schizofrénia určite smer reedukačné centrum keď som ja bola v jej veku tiež som mala okolo seba také baby ..oni len nevedeli čo od rozkoše neuvedomovali si čo všetko pre nich rodičia robia ..proste treba im preplesk od života čo môžu a čo nie ...niektoré sa s tým popasovali normálne a žijú vyrovnane životy a druhé sú hotové asocialky ..myslím si že veľa závisí aj od rodičov ako sa k tomu postavia
Fu, je mi to luto, musi to byt peklo ☹ ja som bola na tom podobne ako tvoja dcera, akurat, ze mama ma odmala velmi bila tak ja som sa jej bála a nikdy som sa s nou doma nehadala. Vsetko zlé som robila von, zle som robila druhym, bila som ine deti, pohrdala inymi dospelymi ale doma mame som si nikdy nedovolila oponovat alebo papulovat, nechcela som hrotit jej nervy este viac ked sa za mna nieco dozvedela a cakala ma niekedy aj dost brutalna bitka. Pred druhymi som bola silna hrdinka, ale kazdym dnom udupana este viac. Rezala som sa tiez. Sedela som na kolajniciach a cakala na vlak. Mimo toho som zazivala v rodine sexualne obtazovanie 6rokov. Dnes uz viem, ze som to vsetko nevedela spracovat, prilis vela emocii, teraz to clovek vie popísať ale pred vyse 20timi rokmi taka 12rocna som svoje pocity pochopit a pomenovat proste nevedela. Bojovala som s tym vsetkym sama vo svojom vnutri. Citila som sa velmi ale velmi zle aj ked som to nikdy nikomu nepovedala, jednoduchsie bolo zaplatat tu bolest inou bolestou teda porezat sa. Chodila som k pedopsychiatricke ale kvoli pomocovaniu. V 12r som sa proste este v noci pomocovala. Mama sa jej nikdy nepochvalila , ze po každej mokrej noci ma zmlatila jak zito. Dr mi nijak nepomohla, bolo to vo mne stale,moje trapenie. Kazdy den som si zelala umrieť, citila som sa menejcenna, nechcena. Otca som nepoznala,nemal ani zaujem. Tu v tomto pripade to je jasné, islo to od malička so mnou takto, pri tvojej dcere je tiez urcite nejaky spustac , mozno sa niekedy stali veci ,ktore boli pre teba menej vyznamne, nepodstatné ale pre nu dôležité. S niecim bojuje, mozno to tiez nevie pochopit a pomenovat co ju trápi a tak tebou opovrhuje, mozno ma strach ,ze nebude tebou pochopena, mozno mala v minulosti pocit, ze jej moc nenačúvaš . Vzdialila sa ti ,tak sa rozhodla. Vidi ta znicenu, ranenú, mozno sa tak citi aj ona a preto chce aby si sa citila rovnako. Radsej bude tvrda a neoblomna k tebe, akoby mala aj pred tebou aj sama pred sebou priznat, ze ju nieco velmi trápi. Tak velmi tazko sa mi toto citalo ☹
Ja som sa s tym nejak snazila vysporiadat, mne velmi moc chýbala láska ,vela lásky, chybalo mi ju aj niekomu dávať, chcela som milovat a byt milovana.
Moje traumy z detstva ma ale dodnes prenasleduju no našťastie moje deti su mojim liekom .
Dnes sice neviem povedat, ci by som v tom veku dokazala zdeliť nejakemu psychiatrovi svoje trápenie, dokazala som sa zveriť az ked som mala 18r, ked som to uz nejak inak vedela pochopit co sa mi dialo ale aj tak neviem osobne konkretnejsie o mnohych veciach hovorit, tie najtazsie chvile a detaily ostanu asi uz navzdy len v mojich spomienkach, neda sa o tom rozpravat.
Budem na Vas myslieť. Velmi si zelam aby ste boli opäť s dcerou šťastné a obnovili puto, vztah 🙏🍀 verím, ze budete úspešné 🙏❤
Och, hrozna situacia, velmi ti drzim palce a neviem co by som robila..
Ale jednu vec viem! Mobil a wifi by som zrusila v sekunde, pretoze v dnesnej dobe socialnych sieti, fakt rodic nema sancu ustriehnut, ake blbiny tie decka sleduju, tiktok a pod a v com sa takto debilne podporuju! Potrebujes ju od toho odstrihnut kym sa neznormalni a nepochopi dosledky!
Akoze neviem, ja by som asi bola schopna aj zvesit dvere z izby.. mozno si niekto povie decko potrebuje sukromie, ale kua nie! Ja potrebujem mat decko pod dohladom pokial sa reze a pokial sa jej neda verit, hold, tu nie je ziadny priestor na manevrovanie
@heleninamama uplne s tebou súhlasím. Normálne žasnem, ako sa niektoré decka doslova nedokážu "vpratat" do kože - a to od detstva. Najskor sa to "zvaluje" na to povestné obdobie vzdoru, neskôr na pubertu. Ale to, ze dieta ma mat jasne hranice napadne len málokomu. Myslím ze všetci sme boli kedysi v puberte, ale to co si dovolia dnes deti, to sme si nedovolili ani z polovice. V celom mojom živote som dostala snáď 2x nejakú vychovnu bitku a 2x facku. U mňa fungovalo uplne to, ze ma naši upozornili, že už stačí aby som laskavo "skludnila hormon" lebo to už prehanam a bolo . Pochopila som na 1x a stačilo. Jaj a potom ešte tie, ktoré chcú byť najmä s dcérami akože kamosky... toto tiež nefunguje lebo matka je raz matka a žiadna kamoska. Co som mala kamarátky, co sa toto ich matky snažili praktizovať, lebo si mysleli, aké je to úžasné, tak ich všetky do jednej mali na salame a tie poznámky na ich adresu ale sú trápne 🤦♀️ keby to len tie matky-kamosky vedeli, čo si o nich dcéry aj reálne mysleli, asi by boli nemilo prekvapene.
V 90% sa to však vola nezvladnuta vychova a toto sú potom iba dôsledky.
@autorka mimochodom uplne stačí keď zavoláš RZPcku, ze sa dcére reze, je krvavá, pripadne ze sa vyhráža, ze chce vyskočiť z okna. Okamžite ju berú na psychiatriu a mas po probléme- aspoň na teraz co sa tyka lekarov. Následne vybaviť resocializacne zariadenie, kde ju naučia co a ako, lebo ty to nevies, nedokážeš.
Autorka....... Ku psychologovi ste objednané, objednaj sa aj k psychiatrovi, referuj im pravdivo, reálne, objektívne čo sa deje. Drž sa. Ľahké to nebude, je to tak na rok riešení...
@lienka.7 toto je pre mna taky az strasidelny nazor. Ja ti ho neberiem, ale vidis to vsetko tak nejak s klapkami na ociach. Nie su vsetci ludia a deti rovnake. Ked sa uz dieta reze a deju sa take veci, tak to chces vyriesit a nie ist do rizika, ze si nebodaj nieco spravi. Urcite sa poradit s odbornikom a nerobit takyto pokus omyl.
Pozri to čo sa deje medzi tebou a dcérou je spôsobené traumami ktoré sa jej diali počas detstva a ktoré sa jej dejú aj teraz.Úprimne ty jej vôbec nepomáhaš.. nie to DIEŤA za to nemôže nikdy za to nemôže ! Na vine sú vždy len rodičia. Keby si s ňou mala dobrý vzťah nemala by problém sa ti zveriť neklamala by ti. To že ju budeš trestať zdvihneš na ňu ruku to vás len viac vzdiali. Smer psychológ ale súkromný a odborník. Nie hocijaký šašo čo sa hrá na psychológa a pritom ani nevie o čom rozpráva. Raz som čítala taký citát už neviem od koho. Ale znel takto "ak si nieste blízky s vaším dieťaťom NIKDY to nieje jeho chyba. Je to možno jeho voľba ale nieje to jeho chyba
@20erika07 Strašne ťažko sa mi to čítalo, až slzy mi vyšli. Mrzí ma, čím si si prešla.
Áno niečo ju trápi, a ja tuším, že to bude jej otec. Teraz začala pociťovať, že sa na ňu vykašľal. Opýtala som sa jej. Ale popiera, no začala pri tom plakať. Je pre ňu jednoduchšie hodiť to na mňa, ako sa naozaj priznať, čo ju trápi. Ale toto je len môj tušák.
A ďalšia vec, možno tam bude aj nejaký psychický problém, a možno len fakt búrlivá puberta, ktorú nezvláda.
Rozhodne je v nej veľa hnevu, veľmi veľa hnevu. A ten treba riešiť, lebo je u nej obrovským spúšťačom.
Naozaj sa snažím, veľmi. Len ona to vidí inak, ona chce aby som sa o ňu nezaujímala, nechala ju vonku aj do rána, ale to je absurdné.
@oonnaganamakusai joooj, neboj sa, cely zivot ma to zoziera a este ako, to by bolo na vela strán , ale o tom nemal byt moj koment, chcela som len z tej druhej strany dat zopar slov, preco sa tak moze niekedy niekto správať v takom veku.
@autorka podla mna keby sa nezaujimas, tak je horsie ♥️ len to dava tak najavo. A ano - byt vo veku puberty do rana s kamosmi je naozaj velke chcenie. Vtedy to tak byva. A vidime rodicov inak… tym len chcem povedat, ze toto z toho celeho aj v nejakej miere k tomu veku patri. To ostatne je extrem, treba to riesit a velmi ti na nej zalezi🤗
@zuza265 strašidelný v com teraz? Pokojne prosím napíš, som zvedavá.
Urcite sa dieta nezačne rezať len tak zo dňa na deň. Tam musia/museli byt uz aj ine signály. Problém treba podchytiť uz hneď na začiatku. To ale nevieme co všetko bolo u autorky predtým. Ja som mnoho vecí pochopila až neskôr, ze prečo boli tak. Ano, aj ja som nadávala na našich ze co ja viem o 21.00 doma a iní boli vonku aj do polnoci. Až neskôr som pochopila ze to bolo kvôli tomu ze ich rodicia mali tie ich decká absolutne na háku a čím viac boli preč z bytu, tým to bolo pre nich lepšie. O mna sa naši zaujímali, len moja pubertalna hlava to vtedy samozrejme vyhodnocovala inak. Všetko byt ale s mierou. Každopádne som proti akémukoľvek bezdôvodného mlateniu ci nebodaj pomaly tyraniu deti! Hranice vsak musia byt.
@lienka.7 dakujem, ze si to vzala odo mna neutocne.
Napriklad ja som mala starsich surodencov. Nejaky chodnicek vyslapany, nasi mi mohli verit, bola som bojko aby som skusala kdeco. Mohla som uz po zakladnej skole byvat von naozaj dlho. Nikdy nie ale cez tyzden. Iba prazdniny alebo piatok,sobota. A velmi som si vazila ako mi doveruju. Neznamenalo to ale, ze sa ma chcu zbavit. A toto bolo to o com pisem a aj moje vysvetlenie - kazdy sme iny. Ako aj rodicia. Mne doverovali a ja som vedela kam az mozem zajst. Preto som mohla byt von naozaj dlho a ak som aj prisla neskor, nehresili ma. Vysvetlili sme si to. Doteraz som im vdacna za tu doveru a naozaj mali dovod mi verit
Och moja ☹ ja viem, ze jej správanie vsetkym príde hrozné, no mne je jej ľúto, aj teba , hned som z tvojho úvodného príspevku tak trocha vycitila, ze to nie je len nejake obycajne rebelovanie alebo sekanie frajeriny, len tak hocijake upozornovanie na seba . Komunikujes s otcom dcéry v pohode?
@20erika07 áno našťastie úplne v pohode.
Bol dokonca dneska u nás, som ho zavolala. Dcéra dnes po vyše 8 mesiacoch bola pri ňom, a vedela som že mu bude klamať a vymýšľať si na mňa. Tak som ho zavolala hore, nech sa porozprávame všetci. A uvidel sám, to správanie, už bola nervózna, nahnevaná. Kričala, nadávala, klamala. Bola som pripravená, vedela som, že to bude robiť. On ma podporil, našťastie a povedal jej, že on by bol na ňu ešte prísnejší. Nešla sa s ním ani rozlúčiť.
Išla do sprchy, povedala som jej, že ak skončí skonteolujem ju, ak si spraví čo i len jeden škrabanec okamžite volám záchranku a pôjde do nemocnice a tak skoro sa stade nedostane. Povedala som ak je nahnevaná, nech sa vyzúri na niečom inom a dodala, že aj keď si to nemyslí tak ju ľúbim. Veľmi ľúbim a budem ju ľúbiť aj keď ma bude nenávidieť.
Veľa žien ma tu odsúdilo ako som ja na vine, a že som zlyhala. Áno, možno som spravila chybu, rozmaznala ju. Chcela som jej nahradiť bolesť, že je bez otca a dopriala jej všetko. Nerobila som to schválne, podvedome. Ale robila. Lenže na všetko treba dvoch. Niekedy sa objavia psychické problémy za ktoré nemôže nikto. Ale to ešte samozrejme nevieme zatiaľ.
Možno sa po tomto aj otec trocha spamätá a bude sa viac o dcéru zaujímať. Držím palce lebo vás čaká neskutočne ťažké obdobie
autorka, ale vela zien ti aj napisalo, aby si sa z toho neobvinovala... nikto z nas nie je 100% a nikto nie je dokonaly, aj ked niektori si to o sebe myslia... snazila si sa dat dcere vsetko, ano mozno si ju rozmaznala ako si si sama priznala, ale niekedy staci aj zla partia, bol covid, izolacia, decka na socialnych sietach kde nemas sancu sutrazit ake blbosti pozeraju...
nemyslim si, ze sa mas z tohto obvinovat
Autorka poradit neviem ale isto to nie je tvoja chyba. Tych par blbych komentov na ne kasli. Vychova je tazka velmi tazka vec a este viac ked je na nu clovek sam. Verim ze toto mate len tazke obdobie a ze to zvladnete a vsetko bude fajn. Tiez mam dcerku 12r, zvlastna povaha,velmi,tiez nic neoocie co ju trapi ani nic,a este k tomu ma hrozneho otca..ja to sama cele nezachranim,no tiez sa bojim ze to neustojime cele😭😭😭
Skáče ti po hlave. Už dávno si mala zakročiť, teraz proste treba riadnu psychologickú pomoc a zmeniť prístup. Raz by som vyjadrovanie neslušné od dcéry počula, tak by jej stena dala druhu, duplom k.inym ludom ako k sebe/rodicovi... A fajčenie duplom. Puberta je ťažká, ono sa to stava, zectakto baby vyvadzaju... A treba to fakt riešiť ale aj citlivo. Mobil je zlý, záujmy treba aby deti mali. Mobil aj navždy zobrať, dat tlačítkovi ak je problem sa ovládať. 13r nemá čo do 9tej byť von. Pri zlých známkach actuchto dlhodobých problémoch duplom. Telesnú nech na v škole stále, a cvičí, po 2 upozorneniach trest. Rešpekt deťom chyba. Detto pomáhať doma nemá byt "moznost". Dávať jrj povinnosti, dozerať ako.och urobí. Neurobí = nebude. Nákupy, upratovanie ( napr nákupný zoznam do ruky, a ideš s nou a všetko vyberá, nakupuje ceny porovnáva, vylozi, uloží- len zaplatis)... myslia si deti ze svet gombicka. Tvoje dieťa nemá poruchu, robí si s tebou co chce=dosiahne to, bude vrieskat a dramy robiť a rezať sa, lebo ten pubertalny svet je tazky, pudovy, nestaly, nevie to inak a ešte na ňu vplývajú dlho aj asi nevhodni ľudia. Zmena skoly. Resp je ľahko ovplyvnitelna. Vieš čo robí s mobilom, čo robí vonku? S kým?
