Puberta a chaos

má 11 a už ti skáče po hlave? troška zavčasu.
skúšala si krúžky, alebo nejaký šport kde budú chodiť na preteky cez víkend alebo na tréningy ? evidentne sa nudí.

nemusis sa prisposobovat dobe.. zi, ako tebe vyhovuje.. ani dnes nemusis dietatu vyplnat den..
vyzera to, ze si dieta nenaucila respektu k sebe, lebo ani sama ho k sebe nemas.. vsetko pre neho, aby bolo spokojne a ty sa ides zadusit kostou.. to zrejme nebude jeho chyba.. ono iba vyzaduje, co bezne dostava.. tak preco by nevyzadovalo.. uber.. nesnaz sa tolko.. nemas peniaze, nemozes teraz platit vylety.. jedno vysvetlenie, ziadne vycitky samej sebe, ze nie si dost dobra matka, ked nedas dietatu vsetko, po com tuzi.. a vybavene.. moze chciet, ked nedostane.. casom pochopi.. ale musis si to pochopenie dat aj ty.. a uznat, ze mas nan pravo..

Rozmaznala si ho a teraz vidíš výsledky.

@reanda dakujem, ano snazim sa, aj preto pytam rady, ako fungujú ine maminy, v tomto veku, myslim, ze v kazdej rodine vystrkuju deti rozky, ale ako ich este uzemniť, lebo vyhrážanie daj telefon a nebudes ho mat u nas neplati, ja som vzdy uprednostnila komunikáciu , vysvetlenie co je zle a dobre, co ano co nie, a toto nie. No povahovo sme neskutocne hyperaktivny, v jednej sekunde chce 4 veci naraz.

Mám dvoch synov vo veku 18 a 13 rokov a ani jeden z nich by si k nám rodičom nedovolil takéto správanie. Dcéru si dosť rozmaznala, a to je teraz potrebné postupne meniť. Dieťaťu nemôžeš plniť všetko, čo si zmyslí – ak chceš, aby z nej vyrástol správny a samostatný človek, musí pochopiť hranice. V živote to nebude mať ľahké, ak bude zvyknutá, že vždy dostane všetko, čo chce. Je dôležité, aby dieťa malo k rodičovi rešpekt a úctu. Ak niečo povieš alebo zakážeš, je potrebné si za tým stáť a nepoľaviť. Nekričím, ale keď sa to občas stane, chlapci vedia, že už zašli priďaleko.Nie je prirodzené, aby bolo 11-ročné dieťa v tomto období až tak náročné a aby mama plnila každé jeho želanie ako samozrejmosť. Dieťa potrebuje vidieť, že rodič nie je obslužný personál, ale autorita, ktorú má rešpektovať.

to nie je dnešnou dobou. moji toto v živote nerobili ani v puberte. Skôr mám pocit, že si ťa neváži. Neviem kedy ste sa rozviedli alebo rozišli s jej otcom, ale nedáva ti to za vinu? Poprípade ešte nespracovala rozvod. Mňa jedine to napadlo, lebo evidentne ťa nerešpektuje a nemá k tebe žiadnu úctu. A k tým výletom. Obmedziť a nepýtať sa, keď chceš ísť na návštevu. Jednoducho zaveľ nech sa oblieka a ide sa na návštevu a bodka a žiadne diskutovanie. No mne by len raz povedali, že sa nejde na návštevu. My sme doma vždy len oznamovali deckám takéto veci

Nezvládnuta výchova, rozmaznané dieťa. Nič viac, nič menej

@anonym_autor neviem, moje deti nevystrkuju rozky a ja ich neuzemnujem.. tiez som ich nikdy netrestala, ale vzdy som vysvetlovala.. ked boli mensie, nie vzdy chapali, alebo aj ked chapali, nie vzdy sa podla toho este dokazali chovat.. teraz su v puberte a uz s tym problem nemaju.. vychadzame ako partneri.. tiez som momentalne v podobnej situacii, ako ty a nemam problem, ze by to deti neakceptovali.. a to syn bol tiez v detstve podobne narocny a hyperaktivny.. ale casom sa ukludnil.. viem, nemusi to byt len mojim pristupom, zalezi aj na povahe, ale aj tak by som ani teraz nevolila iny pristup, ako v ich rannom detstve a to vysvetlovanie svojho postoja, snaha o pochopenie ich postoja a zladovanie toho dohromady.. nie vzdy je to lahke, ale u nas to funguje..
mne ale z tvojho prispevku pride, ze nie je ani tak problem to, ako dosiahnut, aby ta dieta respektovalo, ale prave, aby si sa ty tak zacala chovat k sebe.. teda napr. ak vecerias a dieta nieco chce, tak poviem 'teraz nie, ukazem ti, ked dojem, nech ti zavolaju neskor' a v klude dojes.. nie nechas sa vyrusit a potom sa hnevas.. na tom treba pracovat

mám odporozorovane deti všelijakých pováh a nárokov.. a všimla som si jednu vec, pokiaľ odmalička nepočulo od rodiča naozaj nasratý hlas keď prekročilo hranice a stávalo sa to tak opakovane, tak potom sa z neho stáva podobný malý človek ako je v úvode.. tak isto som presvedčená o Tom, že v deťoch od malička treba budovať empatiu tým, že mu nie že vysvetlis LEN jeho pocity ale najmä pocity druhých . čiže od malička vstepovat to, aby si veselo predstaviť ako sa cíti druhá strana.. aj ten príklad s dnešnou večerou by bol ideálny.. opakuje "taška, taška, taška" tak by som nasadila svoj najprisnejsi ton s tým aby vedel že aký je nepríjemný a či by sa cítil dobre keď by som to robila ja jemu.. ako by sa cítil keby som mu počas jedla opakovala "kde mám kabelku, kde mám kabelku?!"

mám tri deti rôznych pováh, 13,12, 9.. a sú v puberte, samozrejme že už si často krát idú svoje a hádame sa.
lenže keď prestrelia, vypočujú si odomna tak, že sa prídu nakoniec samé ospravedlniť a úprimne.. (tak isto sa viem ospravedlniť aj ja, viem si priznať chybu.. hádame sa zväčša o takých veciach ako neodlozene veci na zemi, proste kaslanie na povinnosti ). vedia pochopiť aj to, že nemáme peniaze na čokoľvek čo by chceli a sami nad financiami uvažujú.. (niekedy mi je aj ľúto čo som neurobila ja chybu v Tom že to berú až priveľmi zodpovedne)

nemám však rada diskusie o vychove, nechcem ťa súdiť, pretože si to určite nemala jednoduché a nikdy som nebola na tvojom mieste.. môžem len písať to, čo mám odpozorovane, ale ani to neznamena že môj názor musí byť určite správny.. ja by som na tvojom mieste urobila to, že by som počkala na čas keď sa ukľudnia vášne a úprimne polopatisticky by som sa porozprávala o jeho chovani k tebe.. si jeho mama a musí vedieť že viac tebe musí mať aj nejakú úctu a nemoze sa správať diktatorsky.. tak isto vysvetľovať financie a čo si môžete nemôžete dovolit . úprimne priznať aké sú možnosti a prečo su také aké sú..

@anonym_autor Možno si mala skôr ísť aj za psychológomm.Keďže bol náročný a hyperaktívny a tou jeho náročnosťou si ho vychovala štýlom, že mu je všetko po vôli a poriadne rozmaznala.
Na také detí treba úplne iný prístup. Dôslednosť, sprísniť a predovšetkým určenie hraníc.

Sama si to napisala, ze tebe rodicia nevyplnali cas. Nasla si si nieco sama. Tak to urob aj s dcerou. Ty ju nemusis zabavat od rana do vecera, nosit ju na nakupy. Uz je dost velka a rozumna, by pochopila, ze aktualne nie je dostatok financii na rozhadzovanie. Ty tie peniaze nevycarujes len tak, lebo ona chce. Ja som tiez nemohla vela veci co robili/mali kamosky a naucila som sa, ze nemozem mat vsetko. Aby ma nahanala pubertacka pri jedeni kvoli nejakej taske? To si sa este dobre drzala, ze si jej len vynadala. Nemusis mat vycitky, aj to potrebuje dieta pocut a hlavne by mala vediet, ze nie vsetko sa toci okolo nej. Zacni sa venovat aj sebe a nie len slecne, lebo uz to nie je male 2rocne dieta.

@anonym_autor deti su vzdy take, aki sme my, rodicia. On sa nevychoval sam, je tvojim zrkadlom. Dieta nam vzdy ukazuje nase "zlyhania" vo vychove rovno do oci, co sme neurobili dobre a mali inak. Nezufaj, vzdy sa daju veci napravit, ak sa chcu. Len na to treba vediet, co nam dieta zrkadli, vediet vstupit do seba a urobit sebareflexiu a trosku si precitat, napocuvat, porozpravat sa s psychologom, ktory nam pomoze, ako dalej. Si dobra mama, urcite to bude dobre, spolu to zvladnete 🥰

@anonym_autor som podobná ako ty a vďaka mužovi, ktorý to vyvažuje, je to u nás ako tak ok. Ja by som deťom prvé posledné splnilla, lenže potom to tak vyzerá, že občas som vypľutá ako taký blbec, lebo jeden chce hento, druhý tamto, tretí ono a mamička zabezpečí. Aj výlety väčšinou ideme tam, kde sa decká zabavia. (Zase som mnou idú radi u muža je to také všelijaké, aj keď som mu vysvetlila, že sa im musí trošku prispôsobiť, nejak neviem, už majú vybudovaný určitý alarm v hlave). "Žiaľ" vo financiách problém nie je. Ale muž to potom celé ukočíruje a proste povie deckám, že nie, prečo by mal? 🤷 A ja sa potom tak trochu uvedomím, že fakt a prečo? A čo ja a môj voľný čas? (minulý rok jeden konkrétny darček dcéra hrooooozne chcela, všade vypredaný, tak som v neviem akom eshope ho zohnala nakoniec predražený, celá šťastná a dcéra o 3 mesiace po vianociach, že toto môžeš dať do charity, to už nechcem...). No skoro ma vykotilo - to sú také preplesky pre mňa potom, že už fakt stačilo. Ale - dobrá správa - dá sa to určite zmeniť, ideálne rozprávať sa s ňou ako s dospelou a vždy si dobre premyslieť, čo chceš a nechceš ty (byť trochu chlapom 😄). Kľudne načrtnúť finančnú situáciu a povedať, že toto a toto ok a potom už tento mesiac nepôjdeme, lebo potrebujem sporiť toľko a toľko, keď napr. práčka odíde, musím mať rezervu. Alebo neviem. A hlavne - vždy bez emócií premýšľaj, kde si ty a čo chceš ty. Proste jemne a postupne zatiahnuť ju do sveta dospelých a nech je spoluzodpovedná. U nás to funguje, tieto "vážne" debaty. Bez výčitiek, skor také zasväcovanie. A tie reči ako je rozmaznaná, to si nevšímaj, tu sú len dokonalé matere. Držím ti palce. Spravte zo seba tím... Povedz jej kľudne aj ty čo chceš a nech sa aj ona prispôsobí, nie len ty jej. A keď je niečo už moc cez rozpočet, komunikovať na rovinu a trvať na tom, že žiaľ toto nie. Že si môže nájsť napr. vstupenku na budúci rok pod stromčekom atď. (Nemusí mať všetko a hneď atď.). Držím ti palce. Jednorodičia to majú ťažké aj v tomto, že chýba tam tá druhá zložka, ktorá to môže vyvažovať a zdravo dopĺňať. (Jasné, že býva to aj naopak - prísna mama a rozmaznávajúci otec). Držím ti palce ❤️. Ja mám najstaršiu 14 ročnú a ešte stále sa dá "ohýbať" a keď sa aj povadíme, vieme sa potom pobaviť a väčšinou potom rešpektuje moje námietky a ja zas počúvam jej námietky. Čiže po tej večeri, keď by som sa upokojila, by som sa s ňou tiež porozprávala. Že ma to mrzí, že som na ňu kričala, ale že mi to vadí, že ma nenechala v pokoji dojesť, aj keď som jej povedala 2x, nech ma nechá, že sa potom na to pozriem (alebo teda neviem ako presne tá hádka prebiehala). A teda, či by sme sa mohli do budúcna dohodnúť, že ma nechá dojesť a potom to budeme riešiť. A nechala by som aj ju vyrozprávať sa, že prečo to bolo také urgentné (lebo určite bolo z jej pohľadu) atď. Proste "vyříkat si to v kľude.

@anonym_autor pubertiak nepubertiak, je to stale tvoje dieta, najdi si vhodny cas, aby si mu aj ty pivedala o tom, ako sa citis, ake su tvoje financne moznosti - a nezabudaj, ze mu nic nedlzis a nems sa za co ospravedlnovat - pracujesz staras sa o neho aj o domacnost, a aj od neho sa musia vyzadovat nejake pravidla ohladom pomoci a spravania.
S tinedzermi je to tazke, vedel by som o tom rozpravat, ale zvladnete to. Snazte sa o dobru komunikaciu a o budovaniu silneho vztahu napriek vsetkym okolnostiam.