Syn má ísť na internát

Chudák chlapec. Nepusti ho, normálne si ho nechaj doma, radšej nech nenastúpi ani do školy a zostane doma. A môže s Tebou raňajkovať aj v 40ke. Môžeš mu každé ráno variť kakao, chystať raňajky do postieľky, bude Ťa čakávať za plotom, keď prídeš domov z práce, nosiť Ti tašky po nákupoch a sedávať ti pri sukni až do Tvojej smrti. Hlavne, že Ty budeš šťastná. 😂 Čo tam po ňom, veď Ty si ho porodila hlavne pre seba, aby si dala zmysel svojmu prázdnemu životu.

Ahoj. Mám dcéru, ktorá je tiež na internáte. Na začiatku to bolo ťažké zvyknut si, že tu nie je, ale zvykli sme si. S dcérou môžeš behávať aj ty. A s dcérou môžete aj variť. Daj synovi priestor, musí sa realizovať aby z neho nebol mamanek prilepený o maminu sukňu. Spozná svet mimo domova a zistí ako to funguje inde. Veľa sa naučí. A ty tiež trošku odstrihneme pupočnú šnúru od dieťaťa. Je to zdravé pre teba aj pre tvoje dieťa. Držím palce aby si sa s tým dokázala čím skôr vyrovnať a tiež že to pôjde čo nejbezbolestnejsie 😉

hlavne to nedávaj najavo pred synom, ešte v ňom vzbudíš nejaký pocit viny, nehnevaj sa, ale je to choré, možno by pomohol psychológ. Každé obdobie života dieťaťa je niečím iné a niečím krásne. Iné je voziť bábätko v kočíku, uspávať ho v náručí, iné je tešiť sa z toho, že sa naučilo chodiť, rozprávať, vtedy sa tiež od teba trochu odpútalo, nástupom do škôlky, školy ešte viac. Teraz prišla ďalšia etapa, keď sa dieťa odpúta ešte viac, ale zároveň budeš mať možnosť sledovať jeho samostatnosť, tešiť sa z jeho úspechov. Milovať dieťa neznamená si ho navždy pripútať. Chápem, že ti bude smutno každé ráno, že bude syn chýbať, ale to neznamená, že nebude spolu stále úzko spätí. Bola som tiež na internáte, s rodičmi super vzťah, chodila som s nimi na výlety, občas aj dovolenky ešte ako dospelá.

Ako prvé si teraz daj plný pohár vody - to pomôže na stres a ako druhé si sadni, pomaly dýchaj a prijmi to - vyrovnaj sa s touto životnou zmenou🙂. Akonáhle to v sebe spracuješ, bude to lepšie. Hľadaj v tom pozitíva - na škole mu bude dobre, na internáte budú mať vychovávateľov, rôzne krúžky športové, zoznámi a skamaráti sa s ďalšími chlapcami a tieto priateľstvá budú pre neho prínosom. A v dnešnej telefónnej dobe nevidím problém so vzdialenosťou - môžte si dať raňajky na diaľku😉. Neboj, všetko bude v poriadku.

Syn chce ist na internat? Moj tiez chcel ist, ja som to neprezivala tak ako ty, bola som s tym v pohode. Syn vydrzal na internate tyzden, po tyzdni sa zbalil a radsej dochadzal🥴

Dnes sa tu asi roztrhlo vrece s uzkostlivymi mamickami🙊

Nebuď stihacka, nedus ho😏nie je to maly 5 rocny chlapec, ktorý potrebuje tvoj dohľad 24/7.

Ja zastávam názor, že intrak je aj na niečo dobrý! Musí sa chlapec sam postarať a nebude sa na nikoho spoliehať, len sám na seba! Môj bracho, to bol koneeeec, jemu si musela všetko 30 krát povedať a ešte aj tak to zabudol, ešte aj aby si vymenil ponožky 😅 keď oznámil, že ide do BB na intrak mamu skoro vykotilo, že čo tam bude robiť 😂 oco šiel s nim, keď sa vrátil, tak reval, že to je horšie ako vojna, že je jediný chalan v triede a 30 báb 😂😂 bracho prišiel v piatok vysmiaty jak slniečko nad hnojom a naši z toho skoro ochoreli! A naučil sa všetko, museli si paplóny prezliekat, museli mať kúpeľňu čistú, čo zabudol nemal 🤷‍♀️
Vystudoval aj strednú, aj vysokú, atestacie a je z neho samostatný jedinec, ktorý si navarí, operie, ozehli, uprace! Po výške hneď práca, hypo, vlastne bývanie! Švagriná tiež nedala syna na intrak, že sa tam pokazí a hádaj co?? Pokazil sa aj tak a možno na tom intraku by tak nedopadol! Zla partia, drogy, krádeže peňazí! Verím, že na tom intraku by bol viac pod dozorom ako bol doma! Viem, že je tam presne vymedzený čas na učenie, na vychádzky, večierka, atď! Určite je to ťažké, ja mam len prvacku na základke a vždy všetko prežívam viac ako by sa patrilo 😅 ale musia mať možnosť sebarealizácie, bude z neho o chvíľu dospelý muž, už nieje malý chlapček 😉

ahoj, trpis syndromom prazdneho hniezda, a to syn este neodisiel na internat, odide az o dobre tri mesiace, je jasne ze ho lubis, bojis sa o neho a bude ti chybat, ale prisiel jeho cas aby dospel, vyrastol a odputal sa od rodiny. a ty si musis najst nejake nove zaujmy, mozno zalubu ktorej si sa nemohla venovat, lebo nebol cas, zacni vyuzivat cas pre seba. ako vychovavatelka na internate ti poviem, ze v dnesnej dobe internetu naozaj nie je problem byt v dennom kontakte, predstav si ze by odisiel v case pevnych liniek.... a este ti poviem ze niektori prvaci fakt vyzeraju ako neoperene kuriatka a zrazu ani nevies ako su z nich maturanti.
takze jednoducho to musis prijat ako zivotnu zmenu, ktora je nevyhnutna.

Bola som na stredoškolskom internáte a bolo to super 😊 dopraj mu to

Neviem ti pomôcť ale uz teraz viem, ze budem rovnaká keď mi budú odchádzať z domu 🙈 podľa mňa je to prirodzené ale zase nie je v poriadku, ak by si mu v tom volako bránila, že musí zostať doma študovať alebo niečo podobné. Keď si to tak vybral, veru ti zostáva len podporiť ho a nanajvýš poplakat si doma do vankúša keď ti bude ťažko 🧡 Ale v podstate toto je naše poslanie, vychovať ich tak aby to zvládli aj bez nás a potom ich uz len opatrne sprevádzať...

@slovakboy stredoškolský 70 km
@0silvia0 túto školu nechcel bol to záložný plan, ale nehovorím pred ním, že ma to trápi.On sám je rozpacity
@heleninamama veľmi vtipné.Ma 15 r nie 30 r my máme s deťmi pekný vzťah.Bude doma chýbať a veľa veci sa zmení, všetko sa zmení.Ak by chcel ísť na tú školu rátam s tým, toto bola škola 3 v poradí.

Nej a top a hodně moc pro něj uděláš, když ho necháš jít. Svou cestou, za svým. Už mám dospělého syna a vím, že jsme pro něj udělala to, co jsem mohla. Včetně toho - jdi do světa, snaž se a bav se🙂 Chápu jako máma, že je to těžký, ale je to přirozený - ochutná život, naučí se spoustu nového, bude svůj a bude mít prostor na to, aby žil sám....o tom to je - pustit je do světa.

Podľa mňa sú to normálne pocity. Neviem kto má potrebu sa pri takejto téme vysmievať a rýpať 🤦‍♀️ Je to veľká životná zmena a niekto zmeny prežíva ľahšie a niekto ťažšie. Ja som napr. mala tiež zvláštne pocity keď som šla študovať do iného mesta (že už to nebude ono, už nebudem s rodičmi zažívať to a hento,...), aj keď som sa na druhej strane tešila na niečo nové... a moja mama si veru tiež poplakala keď sa so mnou lúčila na vlakovej stanici 🙂 A síce sme si časom všetci zvykli, poviem pravdu, že vždy som cítila zvláštny pocit pri odchode naspäť za štúdiom a aj pri odchode naspäť za rodičmi 🤦‍♀️🤣 Bolo to super také cestovanie hore-dole, ale celé roky som to prežívala trošku úzkostne tie odchody aj z miesta A, aj z miesta B 🤣 A čo.. Niektorí ľudia sú trošku citlivejší, iní zas menej...
Zvládnete to. Zvyknete si. ❤

Tvoje pocity su uplne normalne. Je jasne ze ti bude velmi chybat hlavne ked mate takyto blizky vztah to neznamena ze si ho ides uviazat k nohe a do 40tky krmit 🤦🏻‍♀️

Mne sa hrnu slzy do oci ked si pomyslim ze moja mini dcerka si mozno o 20 rokov najde frajera a odstahuje sa 🤷🏻‍♀️ aspon ma manzel zo mna komediu vtedy 😂

Je to o zvyku. Jasné, že teraz ti to ešte hlava neberie. Známa bola tiež taká. "Dieťaťko" posielala ešte na intrák, kde bola šikana. A hádaj, čo sa stalo? Absolútne nič. Potomok úspešne vyštudoval, vrátil sa do rodného kraja, založil si rodinu a s mamou má hádam ešte lepší vzťah ako predtým.
Skôr či neskôr ti syn z hniezda pravdepodobne tak či onak vyletí...

Moje obe deti dochadzali denne do skoly 50 km, dcera ma spoluziacky, ktore denne dochadzaju 80 km (Bratislava-Sala). Ak je sam rozpacity, nechaj ho nech vyskusa, ak sa mu nebude pacit, moze dochadzat.

Je to zmena, ale zvyknete si na to vsetci. Chce to len cas. Deti musia raz odist z domu, s tym treba zit uz kym su male.

@pinkgirl a jejda to radšej ani nepíš, že si môžu dávať raňajky na diaľku, však keby to čo i len raz spravil a chalani na intráku sa to dozvedeli, že cez mobil raňajkoval s mamičkou, tak chlapec spoločensky skončil ☹ a nejaká šialená matka (nepíšem, že rovno autorka) je schopná do toho syna aj dotlačiť, aby bola spokojná a kludná 🙊 niektoré sú tak praštené, že by sa potom dokonca aj tešili, keby mohli cez víkend 15r syna mojkať a liečiť mu boliestky zo školy...

Ahoj ja ti napíšem možno ten druhý pohľad 🙂 ja som išla na internát keď som mala 14 rokov a tiež to bolo 70 km ďaleko . S našimi mám úžasný vzťah , a jasné bolo nám to všetkým ľúto že sme neboli spolu , ale je to škola , školu poteebuje a vedela som že o 5 rokov budem zasa doma 🙂 potom som išla sice na VŠ -160km sle neskutočne rads sa vraciam z prace za mamou a tatom ❤️ Ono vás to neodlúci v takom zmysle akom si teraz myslis , ba vázim a lubim ich ovela viac a su mi ovela viac vzacnejsi

Aký prázdny dom? To akoby odišli aj manžel, aj dcéra na pustý ostrov a ty si ostala sama na celom svete...
Samozrejme, že je to zmena, ok, je normálne, že ti bude chýbať, ale zase nič netreba preháňať. Hlavne pred synom nezačnú plakať, lebo môže mať z toho zly pocit, že ťa "opúšťa".
Prvé dni, týždne budú ťažšie, ale keď tomu dáš šancu, bude to fajn pre všetkých

@estrella5 Toto vysmievanie, zhadzovanie a ponizovanie je v dnesnej dobe bohuzial standart, staci si pozriet par inych tem. Ludia uplne stratili empatiu, porozumenie, sucit.

@autorka, Je uplne nerealne, aby syn dochadzal? Vlakom by 70km bola hodka tam a hodka domov, mala som na strednej skole spoluziacky, co takto denne cestovali.

Ja som asi divna, ked sa tesim na vyletenie dcery z hniezda. Ja rodicovstvo chapem tak, ze dieta nevychovavam pre svoje celozivotne potesenie. Mojou ulohou je naucit ho zit a potom ho nechat letiet. A tesit sa z toho, ze sa mu dari - aj vdaka mne. Je velmi dolezite neklast dieta na piedestal, ale venovat sa aj sebe a partnerovi, aby po odchode dietata clovek nemal pocit odtrhnutej ruky.

Akože ženy nehnevajte sa ale toto vysmievanie je cez čiaru.. každá mama to prežíva inak, ale to že sa takto cíti nie je nič nenormálne.. ako nenormálne vnímam to, že sa sem vždy prídu vypísať ženy čo si musia z toho pocitu urobiť srandu a ukázať aké oni sú za každých okolnosti nad vecou..

ja sa o svoje deti bojím, mám strach a pred detmi ho najavo nedávam, avšak vnútorne bojujem.. (a ano, mám aj nejaké psychické problémy, snáď v 21 st si z toho srandu robiť nebude, tak ako si nikto nerobí srandu z iných chorôb človeka)

neviem či sa mám teraz cítit ako nejaká chudera, lebo niektore ženy na MK sú dokonale a neprezivaju nič, žiadnu zmenu pri deťoch, nič sa ich nedotkne..

Ja mám ešte menšie deti, takže toto zatiaľ riešiť nemusím.. sú míľniky v živote rodičov a detí, ktoré sú takéto náročnejšie.. väčšina rodičov prežíva prvý odchod do škôlky, do školy (napr.ja ako mama som toto extra nevnímala, ale nikomu som sa za to nesmiala ak on áno)

Minulý týždeň šiel prvý syn prvý krát do školy v prírode a rovno na opačný koniec Slovenska vlakom.. jeho maximum bez nás v živote boli 3noci u babky 16km od domova.. tak samozrejme keď mal ísť do svp tak som to prežívala, bolo mi ťažšie.. jeho som povzbudzovala a v sebe som riešila.. zvládol to, páčilo sa mu a ja som rada že si to zažil.. avšak to neznamená že som sa nebála a bála som sa dost.. tak isto keď raz sa rozhodne že pôjde na internat, viem že to budem prežívať, zle spávať až si nakoniec zvyknem.. je super koľko žien vie takéto zmeny prejsť bez nejakej citovej zainteresovanosti, to ale neznamená že je nenormálne ak to niekto prežíva opačne.. napriek strachu sa mamy musia obrniť, patrí to k rodičovstvu a vnimam to ako jednu z najťažších veci.., aj keď to tak nemusí mať každý..

@miriam11 Co presne je prepnute na tom, co som napisala ? Mala som spoluziakov, ktori cestovali zo Zahoria k nam na strednu skolu do Bratislavy a tych 70km to veru bolo. Vystupili na hlavnej stanici a autobusom sa doviezli ku skole, poobede to iste smer domov.
A kolko ludi takto denne cestuje do Bratislavy z dedin a hodina - hodina a pol je standart. Tiez su prepnuti?