Veľmi krátka materská - zahraničie
Milé mamky (hlavne tie žijúce v zahraničí), chcela by som poznať váš názor a skúsenosti s 3-4 mesačnou materskou dovolenkou. Ako na to reagovali deti, na odlúčenie, na opatrovateľku/jasličky, ako a či sa zmenil váš vzťah, ako ste vy to prežívali, atď...Spolu s manželom už dlhšie žijeme vo Švajčiarsku, kde ženy majú nárok na 3-4,5 mesačnú materskú dovolenku (hradenú 80-100% z platu). Ak chcú zostať dlhšie, tak už stratia príjem úplne. Tu je bežné, že ženy odídu zo zamestnania a celá rodina žije z jedného platu. My máme teraz dvojmesačného chlapčeka, ja som na materskej a pravdu povediac, netuším ako ďalej. Pracujem vo výskume a robím si doktorát, čo je práca psychicky a v mojom prípade aj fyzicky veľmi náročná. S prácou by som sa aj rozlúčila, ale keďže je spojená s doktorátom, k ukončeniu ktorého mi chýba už len rok (prerušiť, či znížiť pracovný pomer sa, bohužiaľ, v mojom prípade nedá), tak neviem, čo a ako ďalej. Navyše, z jedného platu by sme nevyžili, maximálne pár mesiacov a potom by som si musela hľadať novú prácu, čo je tu sakramentsky ťažké. Na jednej strane, je ťažké odísť z práce (financie) a zo školy, lebo ja som typ človeka, že čo začnem, tak aj dokončím (školu-doktorát), ale na strane druhej, nechcem prísť o to všetko spojené s materstvom, nechcem spôsobiť drobcovi stres a ani nechcem s ním stratiť vzťah, či ho nejako sklamať. Ja poznám zopár žien, ktoré sa vrátili po pár mesiacoch naspäť do práce, ale sú to väčšinou ženy, ktoré v tomto systéme vyrastali (Francúzsky, Švajčiarky, Španielky,...3-4 mesiace a dosť, naspäť do práce). Bola by som rada, keby mi tu písali mamky, ktoré s tým majú vlastnú skúsenosť (alebo keď poznajú niekoho, kto to prežíval). A budem rada, ak nebudete súdiť. Túžili sme po dieťati, aj som bola rozhodnutá odísť z práce a zanechať školu s tým, že nejako sa to vyrieši po materskej, ale teraz neviem, ako ďalej...ďakujem
@charlie1980 ahoj, možeš ísť do detailov (teda ak sa ti chce o tom písať), ja práveže sa chce dozvedieť všetko, nielen pozitíva, že sa to dá zvládnuť, ale aj negatíva. Veď aj každá matka je iná a inak to može zvládať. Ja, ak sa rozhodnem pokračovať v práci, budem určite veľmi plakať (veď teraz plačem už len, keď na to pomyslím). Som veľmi emotívna a už od narodenia veľmi naviazaná na drobčeka (sestričkám som ho nedala ani prebaliť🙂)
@bluka2 veď aj toho sa bojím, že nebudem produktívna, že budem niekde na záchode nariekať alebo sa dostávať z odlúčenia a zvykať si na novú situáciu. A viem aj, kde zastal môj projekt, že hneď po príchode budem musieť pracovať na 100% a k tomu môj šéf je strašne náročný a tieto veci neberie do úvahy...
@nynna Ak mozem, z mojej skusenosti je 100% pracovne tempo ten najlepsi liek na smutok, nebudes mat skratka cas. Najhorsie je to obdobie pred nastupom do prace, strach a obavy, ako to zvladnete, su uplne normalne, ale uvidis, ze ked uz budes v praci, bude dobre 🙂
@celasapremenim pravdu povediac, možno aj ja by som sa rozhodovala inak a vybrala si inú krajinu, keby som vedela, čo viem teraz (také Švédsko - rok plne platenej materskej...ak sa mýlim, opravte, to mám len z počutia), ale vtedy sme to až tak neriešili, predtým sme žili vo Francúzsku, potom v priebehu pár mesiacov sme sa rozhodli a odsťahovali tu. Aj sme sem-tam rozmýšľali, že sa vrátime na Slovensko, kde máme obaja rodinu, ale okrem rodiny nič...nemali by sme kde bývať, nemali by sme robotu, tu máme teraz domov...
ja som to tak chcela urobiť odisť od malej po jednom roku, a ist do prace mala ma 19 mesiacov stale som s nou doma je na mna tak naviazana ze nemozem od nej odist iba ked je so svojim otocom aj to v dobrej nalade takze niekde aj ked chcete vy dieta si rozhodne vyberie co chce ono 🙂 ostava mi len dufat ze vekom jej poleziem na nervy a v 3 rokoch uz bude rada ze sa ma zbavi 🙂 aj ked u nas je cela situacia komplikovanjesia lebo zijeme v zahranici kde sme len dvaja teda traja a aj to mazel na dva tyzden mesiaci cestuje na turnusu ale to je o inom. Takze si myslim ze sa budete musiet riadit asi pocitm a tym ako si obe zvyknete vy aj vaše dieťa možno to bude vas v pohode a ked nie ved odist z prace resp. doktoratury mozete stale a takist poznam zenu co porodila a po 7 dnoch ano dobre citate po 7 dnoch bola napsat v praci a malu dala do jasli hned ako mohla a nemyslim is zeby to malo na to dieta nejaky zasadny vplyv zatial kym je male.
@nynna Moj sef je zhodou okolnosti Svajciar, tiez je narocny, ale myslim, ze som to ustala, lebo teraz ma vsade vychvaluje a hovoril, ze je to obdivuhodne, co zvladam a ze este sa staram o dieta! Takze tych par neproduktivnych mesiacov ocividne preslo bez ujmy... Som nad tym rozmyslala a dospela som k nazoru, ze kazdy clovek ma asi take obdobia v praci, napriklad rozvod, smrt blizneho, hocico ine. Tak preto ta rovno nevyhodia, ale daju tomu isty cas sancu - tolko moja teoria
@pallacinka asi máš pravdu, proste len makať a nerozmýšľať nad tým (v práci) a doma sa úplne venovať drobcovi...aspoň že toto sa ako-tak akceptuje, že ak má niekto dieťa, tak musí odchádzať z práce v normálnu hodinu a nepracuje odnevidím-donevidím...
@nynna Ono, zavisi to aj od naplne tvojej prace a tvojho bezneho fungovania. Velakrat sa stalo, resp.bolo bezne, ze aj po praci som musela z domu dohliadat na nejake veci, a teda aj toho casu doma bolo malo, resp.cas doma bol neustale prerusovany...rano "nemas pravo" sa s dietatom rozlucit, pretoze zaspalo po krmeni, prides vynervovana, unavena z prace, potom aj doma treba nieco urobit, vsakze...mas tak pravo dat dietatu flasu, aj po tej hned zaspi...vecer si mozno uzijes kupanie a uspavanie a takto dokola. "Nemas pravo" ho kojit, pocut plakat, smiat sa, nemas pravo krmit ho, nemas pravo ist s nim na prechadzku, v case ockovania si unavena na to, aby si s nim stravila prebdenu noc, alebo ked ju aj stravis, vykon v praci ziadny....su to take "malickosti", hovorim, mozno to boli pozostatky hormonov, ja som to citila takto a bolo mi velmi smutno....
@nynna Stale pisem o 3.mes drobcovi. Je to proste zalostne malo. Nie som vo vseobecnosti zastancom dlhej materskej, no min. 1r je zdrave pre matku, ako aj pre dieta.
Tiez zijem vo swiss do prace som sla ked mala dcera 5mes. Najpr bola 2x poldna v jasluach, neskor vzhladom na to ze obaja pracujeme nepravidelne zvolili wme moznist au pair na rok....teraz je mala opat v kite ma tri roky obcas potrebujeme babysiterku ked nam vyjdu obom sichty na vikend ....pracovala som 70% teraz 80% kedze muz po viacerych problemoch prace nadiwl pracu len na 40%. Pozitiva da sa to lebo musis ....negativa niekedy to bolo o drzku nevyspata,unavena obcas aj vycitky ze som s dcerou malo ale zas na druhej strane ide o kvalitu nue kvantitu.....prve dni noli najhorsie pitom to bolo o.k dcerke nic nechybalo ani nechyba....a pre mna to bolo take ze domov som si chodila oddychnut z prace a do prace zo stereotypu
Ahoj, so vsetkym suhlasim, az na tie arabky, za mna nie. Urcite sa najdu aj medzi nimi kvalitne opatrovatelky, ale ja proste nechcem, aby moje deti boli cez den v moslimskej rodine, ked su katolicky (z rovnakeho dovodu som ich nedala ani do zidovskych sukromnych jasli, aj ked ako jedine mali volne miesto), proste bud laicke prostredie alebo nic. Navyse tie, s ktorymi som mala osobnu skusenost to brali ako z nudez cnost, bravcove nehrozi, adaptacia len s oteckom v urcite dni tiez nie, pretoze Madaame predsa nemoze prijimat osamote v byte panske navstevy a podobne. Nehovoriac o ramadane...
Tiez som skor za opatrovatelku alebo sukromne mini-jasle, v klasickych jaslaich vo FR tie malinke babatka nechodia ani vonku, nehovoriac o tom, ze na jednu opatrovatelku tam pripadne asi 5-7 deti.
Ani nevies, ako ti rozumiem. Je to hrozne smutne, ze mamicky malinkych babatiek su vystavene takemuto stresu.
Ja som mala nastupit po 3 mesiacoch, alebo sa vzdat miesta, na ktore som spravila konkurz. Najprv som bola nasrana a hovorim " fu.c...y....." na vas vsetkych, a potom som si povedala, ze preco by som ja mala prist o miesto takymto debilnym sposobom. Tak sme s manzelom vybojovali 2 mesiace navyse ( v tomto je manzel dobry) + manzel zostal dva mesiace na rodicaku, potom 2 tyzdne dovolenka a az potom sme dali malu k opatrovatelke. A poviem ti, bol to sakramentsky rozdiel odist od 3 mesacnej plne kojenej a od skoro od 8 mesacnej. Kedze j auz som bola 2 mesiace v robote, ten prechod od otecka k opatrovatelke som spracovala lepsie ako manzel, ktory som s nou bol posledne dva mesiace kazdy den. Ale dopadlo to vynikajuco. Najtazsie je vybrat tu spravnu osobu ( ja som navstivila asi 15, niektore opakovane, a radsej nez vziat narychlo niekoho kto bol po ruke ale nie uplne podla nasich predstav, tak radsej manzel zostal s malou), je to velky stres.
Adaptacia je velmi dolezita. Dcerka si na opatrovatelku zvykla velmi dobre, rano dokonca ani nikdy neplakala.
@trdelnik234 Vies co, ja nerada generalizujem, lebo vsetko je individualne. Ja tu som v mega-kato prostredi, sama som praktizujuca, ale mne moslimovia mi vobec neprekazaju. Tie arabky, co tu poznam su skvele zenske. Uz vyse roka pozeram kto ako s detickami zaobchadza a proste prave ony su vyslovene materinske typy, nevisia na mobiloch, neokrikuju, normalne vidim ake su hrde akoby na svoje vlastne deti. Ale znova, je to moja osobna skusenost, ktora vobec nemusi platit niekde inde 😉
@nynna ak ti mozem odporucit - najdi si bud tagesmutter alebo aupair. je to aj cenovo aj kvalitativne vyhodnejsie. tiez zijem vo sui, ale som ten pripad, co ostal s detmi doma a zili z 1 platu 🙂 ale este pred tym som robila opatrovatelku v rodinach a je to lepsie aj pre teba aj pre babatko 🙂
Som velmi rada, ze mas takuto skusenost. Ak by som mala podobnu, tak by moj prispevok vyzeral inak.
Ja si tiez vsimam opatrovatelky na ihriskach, vela to o nich napovie. Ja som bohuzial nestretla ani jednu, ktorej by som mala chut nechat svoje deti. Ale zase poznam aj francuzske opatrovatelky a kludne poviem o nich to iste, niektore po tych detoch ozaj len pokrikuju, furt sa stazuju na volaco, mobil na uchu a podobne.
Takze sa uplne zhodneme.
Inak mna trosku zarazilo, jak je malo sukromnych mini-jasliciek ( myslim laickych), lebo v buducnosti by som sa rada uberala touto cestou. Len tu kde byvam, su iba jedny a maju kapacitu 10 deti.
@marylis ked mam dat cely prijem na sukromnu skolku,tak som.tak ci tak bez prijmu,nie? A este si ani dieta vacsinu dna nevidim. Nie kazdy zaraba 1500% v cistom,aby mu 400-500€ za skolku nechybalo. Kedze zijes tu,asi vies,ze casto tu ludia zarobia 400-500 € a z toho dat vsetko na skolku alebo teda ak odratam ten prispevok 230€,tak mi ostane opat len prijem vo vyske rodicaku,to radsej budem doma s dietatom a budem sa mu venovat. Plus ked ti ani starsie do statnej skolky nezoberu tak radsej mat aspon tych 200 ako siahnut este aj na prijem manzela.
@nynna uvidis,a tiez som za tu au-pair.
Ta pani co som u nej robila au-pair ja,oni si otvorili restiku,on teda mal este aj svoju veducu poziciu v inej firme,ona dost robila chodila aj o 2-3v noci domov a rano odviezla starsiu do skolky a sup do prace a aj po sobotach,iba nedelu venovali detom. Ja som potom odisla,dosla dalsia au-pair,no kedze sme si pisali,viem,ze cca do 2rokov tu restiku predali a zacala len normalne robit,lebo to bolo neunosne. Ale nejak to zvladla. Musela. Len deti ked ona dosla domov spat cez den,ze aspon 2hodky,to niesli tazko. Chceli prosto byt s nou a pre mna to bolo najnarocnejsie popoludnie ake vobec bolo..
No mozno tvoj drobcek to ponesie lahsie. Hlavne ty nesmies mat vycitky,musis byt presvedcena,ze to,co robis,je to najlepsie a je to ok,lebo deti to lahko vycitia. Aj take male.
Vela stastia.
@nynna ja ta chapem, niekedy to zivot zvrtne vsetko inak
@nynna Ja som tam s nim bola tak asi 3x na hodinku, to prebiehalo v pohode. Moj syn nikdy dobre nespal, aj doma mal velky problem spat, takze mal problem spat aj tam. Ako 5 mesacny im spaval niekedy aj iba 2x 30 min za cely den. Domov potom "chodil" unaveny, ze mi zaspal v kociku a to byvame 5 min od jasiel. Ale potom v jasliach zaviedli spavanie vonku (v takych specialnych postielkach na von) a tam im potom pekne spinkaval 2 niekedy aj 3 hodiny. Tie prve 2 tyzdne vela plakal, ale oni na to maju svoj system, urcite ho nenechaju pol dna plakat, to sa nemusis bat. Viem, ze par dni dokonca prisla riaditelka jasiel a mala ho pol dna na rukach, lebo proste stale plakal a ucitelka sa nemohla nikomu inemu venovat. Ale postupne to preslo, zvykol si. No a hlavne, oni su tam na to zvyknuti a maju svoj system. Ten system je jednoduchy, dieta ho rychlo pochopi a nauci sa v nom fungovat. Navyse, ked vidi ine deticky, tak je to pre ne jednoduchsie.
My sme napr. mali problem s jedenim, samozrejme, ze som chcela dat prvy prikrm sama, no ale vobec nechcel. mala som tyzden dovolenku a kazdy den sme bojovali, aby aspon 5 lyziciek zjedol. Po tyzdni isiel do jasiel a hned na prvy krat zjedol 250g a vobec nebol problem.
Tak isto teraz, ked sa pomaly uci na nocnik, tiez su velka podpora pre rodica. A aj su velmi citlivi voci rodicovi a chapu, ze pre nich je dieta velmi dolezite a snazia sa prezivat emocie s rodicom (prvy zubok - ked som povedala, ze mu narastol zuboch, tak hned ze bravooo a tak, alebo ked isiel k "velkacom" tak sme dostali taku basnicku, ze uz vyrastol a je cas sa naucit nove veci a spoznat novych kamaratov a tak -este teraz mam slzi v ociach, ked si na to spomeniem 🙂)
Takze s mojho pohladu sa naozaj nie je coho obavat.
@marylis platy ani.nie su vyssie,vela ludi aj tu robi za tych 400-500€ a pripsecok je myslim 230,ale len do 3.roku..plus ked ti starsie dieta nevezmu do skolky..a na to nedostanes nic,takze ja ked som si to vypocitala pri mojom byvalom plate,tak aj pri prispevku,kym mala nemala 3roky,by mi z mojho platu ostala maximalne a ledva vyska rodicaku. Pridavky neratam,gie ostavaju tak ci tak.
@jolinka tak nejako to asi aj spravím (ak mi city nenakážu niečo iné🙂) skúsim pokračovať, ale ak by to nešlo, tak to nebudem siliť na úkor psychického aj fyzického zdravia drobčeka...a aj mňa, lebo práca aj škola je dosť náročná a keď to nebudem vedieť skĺbiť alebo budem len klbko nervov z práce a z odlúčenia, tak to asi za to nestojí, no nie?