Veľmi krátka materská - zahraničie

Milé mamky (hlavne tie žijúce v zahraničí), chcela by som poznať váš názor a skúsenosti s 3-4 mesačnou materskou dovolenkou. Ako na to reagovali deti, na odlúčenie, na opatrovateľku/jasličky, ako a či sa zmenil váš vzťah, ako ste vy to prežívali, atď...Spolu s manželom už dlhšie žijeme vo Švajčiarsku, kde ženy majú nárok na 3-4,5 mesačnú materskú dovolenku (hradenú 80-100% z platu). Ak chcú zostať dlhšie, tak už stratia príjem úplne. Tu je bežné, že ženy odídu zo zamestnania a celá rodina žije z jedného platu. My máme teraz dvojmesačného chlapčeka, ja som na materskej a pravdu povediac, netuším ako ďalej. Pracujem vo výskume a robím si doktorát, čo je práca psychicky a v mojom prípade aj fyzicky veľmi náročná. S prácou by som sa aj rozlúčila, ale keďže je spojená s doktorátom, k ukončeniu ktorého mi chýba už len rok (prerušiť, či znížiť pracovný pomer sa, bohužiaľ, v mojom prípade nedá), tak neviem, čo a ako ďalej. Navyše, z jedného platu by sme nevyžili, maximálne pár mesiacov a potom by som si musela hľadať novú prácu, čo je tu sakramentsky ťažké. Na jednej strane, je ťažké odísť z práce (financie) a zo školy, lebo ja som typ človeka, že čo začnem, tak aj dokončím (školu-doktorát), ale na strane druhej, nechcem prísť o to všetko spojené s materstvom, nechcem spôsobiť drobcovi stres a ani nechcem s ním stratiť vzťah, či ho nejako sklamať. Ja poznám zopár žien, ktoré sa vrátili po pár mesiacoch naspäť do práce, ale sú to väčšinou ženy, ktoré v tomto systéme vyrastali (Francúzsky, Švajčiarky, Španielky,...3-4 mesiace a dosť, naspäť do práce). Bola by som rada, keby mi tu písali mamky, ktoré s tým majú vlastnú skúsenosť (alebo keď poznajú niekoho, kto to prežíval). A budem rada, ak nebudete súdiť. Túžili sme po dieťati, aj som bola rozhodnutá odísť z práce a zanechať školu s tým, že nejako sa to vyrieši po materskej, ale teraz neviem, ako ďalej...ďakujem