20 ročný syn mi oznámil, že je homosexuál. Ako reagovať?
Chcem sa opýtať žien, ako by podľa nich reagovali ich partneri/manželi, keby sa dozvedeli, že ich syn je homosexuál. Ako by s tou informáciou naložili a ako by sa ďalej správali. Ak neviete alebo si nie ste isté, prosím, spýtajte sa svojich polovičiek a napíšte mi, aké boli ich reakcie alebo odpovede..., budem Vám za to veľmi vďačný. Prosím o vecné odpovede. Ďakujem ešte raz. Andrej
ja by som s tym bola v pohode, manzel by potreboval aspon dva nadychy vydychy aby to prezil, aj ked absencia vnuceniec by nas osobne zamrzela
co sa tyka porovnavania homosexuality s uchylkami typu pedofilia ako spomina @happyfrog80 tak to uz je dost silne kafe, nakolko homosexualny vztah niekomu z tej dvojice neublizuje, lebo vznikol dobrovolne a nesposobuje nikomu zo zucastnenych fyzicku ani psychicku bolest co pedofilia rozhodne ano
@rhoy no, znie to pekne, ale su to tiež len tvoje dohady. Isto nepoznaš tolkých homosexualov a podrobne ich životný príbeh, aby si mohol prezentovať svoje tvrdenie ako dôveryhodné. Ja som síce žiaden výskum nerobila, ale podla toho čo mam naštudované, sú preukazatelné zmeny v mozgu homosexualnych a heterosexualnych mužov. Čo sa týka génov, tak zrejme nejde ani tak o geneticku zaležitosť, teda homosexualita nieje pravdepodobne zdeditelná. podla najnovších študii je homosexualita zapríčinena konfliktnými reakciami hormonálneho a imunitného systému matky a jej plodu počas vnutromaternicového vyvoja v období vývinu mozgu. KEby mali byť všetci chlapci, ktorí maju dominantnu matku homosexualmi, to by bolo percento homosexualov neporovnatelne vyššie 😉 Netvrdím, že je to normálne. Ide odchylku od normálu, ktorá proste vznikla počas vývoja plodu, rovnako ako množstvo iných vývojových abnormalít. Ale tvrdiť, že ide len o vec detstva a výchovy mi príde velmi skreslené.... ˇ3koda, že je toto len otazka a nebudeš mi môcť odpovedať, no nešlo mi nereagovať. Či su šťastní, či zranení, zmierení... asi ako ktorí, rovnako ako aj u heterosexualov.
My máme tiež v rodine homosexuála v tom veku a je to skvelý dobrý svetový chalan! 🙂 nemenila by som ho za žiadneho iného heterosexuála🙂 Je to jeho život a jeho orientácia! Budú to jeho vzťahy..nie vzťahy rodičov a rodiny...takže už sa len treba zmieriť milí rodičia s tým, že nebudete mať vnúčence🙂
@vejula
Výskumy, ktoré mali preukázať, že homosexualita vzniká vďaka hormonálnym vplyvom počas embryonálneho vývinu plodu, genetikou, epigenetikou, alebo aj mnohé ďalšie výskumy pracovali s ľuďmi, ktorí sa za účasť na výskume finančne odmeňovali (do výskumov sa prihlasovali ľudia, ktorí len jednoducho potrebovali peniaze alebo si neboli istí svojou homosexualitou), ktorí boli očividne mentálne „iní“ a mohli sa u nich predpokladať aj zmeny na mozgu, a hlavne, výskum nezahŕňal tú zložku homosexuálnych mužov, ktorí navonok pôsobia heterosexuálne a nehlásia sa k svojej homosexualite verejne alebo ani v súkromí. Nikdy sa nejednalo o dostatočne veľké a skutočne reprezentatívne vzorky, aby bolo možné vyvodzovať všeobecne platné závery. Častá bola účelovosť, teda výskum sa jednoducho musel uberať žiadaným smerom.
Psychoterapeuti sa výsledkami a porovnávaniami prípadových štúdií zhodujú a zjednocujú v názoroch na príčiny vzniku pravej homosexuality.
@tova nerozumiem celkom tomu, ako by mohla byt homosexualita vymyslom novej generacie...ako to, ze uz zo starodavneho Grecka pozname ostrov Lesbos? Alebo blizsie k nasej dobe - taky basnik Oscar Wilde? Homosexualita tu vzdy bola aj bude. Zatratit dieta len koli homosexualite je pre mna nepredstavitelne. Ani si neviem predstavit, ako by "po tvojom pohovore" syn zmenil orientaciu 😖 Uz velmi davno (asi v 90 rokoch?) som videla rozhovor so spevakom skupiny Pet Shop Boys, ktory pochadzal z katolickej rodiny a az po smrti svojich rodicov povedal, ze ich velmi obdivoval za to, ako prijali jeho homosexualitu, pretoze to, pochopitelne, pre nich ako katolikov bolo velmi bolestive. Ked hovoril o tom, ako mu sestra povedala, ze sa jej mama spytala - Je Neil jeden z NICH? a ked jej to potvrdila, ako to cele tyzdne spracovavali....ale PRIJALI ho taky, ako bol a LUBILI ho nadalej. Ved sa nicim neprevinil.
@kxy Som chlap a aj keď by som s tým zo začiatku mal problém, neodsudzoval by som ho za to, prijal by som to a mal by som ho naďalej rád, ako keby bol hetero. Možno použijem silné slová, ale homosexuáli sa v mojich očiach delia na GAY-ov a BUZERANTOV.
GAY-ov pár poznám a sme dobrí kamaráti (aj keď som HETERO).
Buzerantov tiež pár poznám, ale tam je to iné, tých nemusím.
Neodsúď ho za to, podpor ho v tom a daj pozor na to, aby sa stal GAY-om a nie buzerantom.
Potom bude všetko v poriadku (možno až na to, že nebudu vnúčatá od neho) ☹
Ospravedlňujem sa za hrubšie slová, ale kvôli vystinutiu podstaty som iné nevedel použiť.
A na záver jeden na odľahčenie:
Pride syn domov a v uchu ma nausnicu.. otec mu hovori: " Vies synak, uz od nepamati nosili v uchu nausnicu len pirati a buzeranti.. Teraz sa pozriem z okna a Boh Ta chran, ak tam neuvidim tvoju lod!"
V dnešnej dobe je to stále citlivá téma, ľudia sa radi starajú do čoho je ich figa a vedia si pekne podať každého kto je trocha odlišný.Tiež sme túto tému raz doma rozoberali a tiež sme zato, že mať v dnešnej dobe zdravé dieťa je to najdôležitejšie.Absolútne neodsudzujem inak orientovaných ľudí,no dobre si uvedomujem že to majú oveľa ťažšie v živote ako ostatní.Tak preč im to komplikovať?Bola by som šťastná, keby mi moje dieťa dôverovalo natoľko aby to zo seba dostalo von 🙂
Moj priatel by nevedel reagovat. Ale ja ho poznam a viem ze aj ked by ho to soklo a nebol by nadseny, casom by sa s tym zmieril, ma dobre srdiecko.
Jeden z mojich najlepsich priatelov je gay. Tento clovek je uzasny. Bola som prva, okrem ostatnych gayov, ktorej sa zdoveril. A stala som pri nom ked to oznamoval rodicom. Najskor reagovali dobre ale nasledne sa nieco pokazilo, hoci tvrdili ze tym ze gay to nie je. Proste sa hadali pre vsetko ostatne. Evidentne ich to vnutorne skrelo (kamarat je jedinacik) ale nechceli si to priznat. Ale zmierili sa s tym. A teraz po par rokoch to beru ako sucast zivota ich syna.
Nemyslim ze je vhodne hovorit o homosexualite ako o niecom normalnom ani nenormalnom. Nezalezi na tom. Je to existujuci sposobom sexualnej orientacie. Bodka. Treba to brat ako to je. Charakter dotknutych to nemeni. Neublizuju inym. Su to dospeli ludia. Takze to prosim neporovnavajte s pedofiliou a zoofiliou, to je smiesne.
Pre mna je dolezity charakter, sposob myslenia a spravania konkretneho cloveka. Tiez sa mi hnusia afektovani homosexuali v ruzovuckych trickach. Lenze mne sa hnusia aj afektovane barbiny v ruzovuckych trickach a pod. V poslednych rokoch som sa stretla s viacerymi gaymi. Niektori mi nesadli - to je normalne. Ini su skvelimi ludmi, ktorych som si oblubila. A to iste mozem povedat o heterosexualoch. Ja to neriesim. Ked je niekto magor, tak na jeho sexualnej orientacii nezalezi, magorom zostane. A ked je niekto skvely clovek, co tam po jeho orientacii.
Moja sestra je lezbička a otec na to reagoval tak, že to proste akceptoval. Bol (bohužial nám pred nedávnom zomrel) veľmi chápajúci, nesúdil ju. Mama to znášala horšie. Ale tiež ju nezavrhla. Dnes k nám chodí aj jej priatelka, máme ju rady. Pred nami sa nepobozkajú, ale mi sme im to ani nezakazovali...tak ako deti miluju svojich rodicov, nech su akykolvek a odpustia im casto aj velmi zle veci, tak by aj rodicia mali milovat svoje deti...
Ja sa pytat nebudem,ja by som ho "zabila" je to nechutne to nie je ani človek, normalny clovek ani niečo take neporodi 😉 🙂
Príroda býva voči človeku niekedy krutá.Viem ,že je to rana pre rodiča, no správny rodič svoje dieťa pochopí a podľa toho sa bude aj správať.Na svete je takých ľudí mnoho,a ľahké to nebude.
Neviem prečo,ale mužom ako otcom to viac vadí,horšie to znášajú,potrebujú viac času,môjho som sa pýtala a nevedel odpovedať,chlapi si svoje city nevedia vyjadriť,ja si to u niekoho viem predstaviť,že zúri a iný zase neprehovorí....
moj manzel ma niekolko homosexualnych znamych a berie to uplne normalne. ak by sa vsak jednalo o dieta...neviem, tazko je povedat co by keby, ale ja myslim, ze by to predychal vpohode.urcite by nevyvadzal nevyhodil dieta naulicu alebo podobne...
@tova ľudia ako ty by nemali mať deti a ich primitívne gény by mali vyhynúť po meči aj po praslici. Ľutujem tvoje deti a dúfam, že tvoj netolerantný gén nezdedia. Hnevať sa na svoje dieťa za niečo, za čo nemôže a čo neovplyvní, to si fakt hrdinka a ten tvoj tiež. Rodičia roka. Keby sa vám narodilo dieťa bez ruky, tiež mu to budete vytýkať celý život? Fuj, je mi z vás zle. Osud zrejme vedel, prečo vám nenadelil postihnuté dieťa alebo dieťa, ktoré je nadpriemerne inteligentné. Zrejme by ste ho umlátili k smrti za, že je iné. Je to totiž presne to isté. 😠
mam kamarata inak orientovaneho,netaji to a je spokojny a oblubeny medzi ludmi...spominal,ze mal priatelov,ktory boli na chlapcov ale tajili to,balili zeny a planovali si zalozit rodinu...aky to zivot? plny pretvarky....nebudu stastni oni,ani ich partnerky,lebo raz to praskne.....mam dvoch synov a ak by sa take daco udialo v rodine budem stat pri nich a bit sa za nich aj keby som sa mala otocit chrbtom k celemu svetu
Fú po pravde neviem ako by reagovala manželka - ale predpokladám, že rovnako ako ja. Máme syna zatiaľ má takmer dva roky, ale pevne verím, že túto vec nikdy nebudeme musieť počuť z úst našich detí - na druhej strane je mi jasné že v to si pevne veril aj ty. Ale mne by sa zrútil svet! Osobne si myslím, že homosexualita je forma choroby, možno genetickej poruchy (jj. homosexuáli z WHO homosexualitu zo zoznamu psychických porúch odstránili už v 70 rokoch). Prosím kxy neber to z mojej strany ako atak, vôbec nie, len vravím ako by som to ja znášal. Veľmi Ťa obdivujem, osobne by som nemal asi ani odvahu o tom písať. No asi máš dve možnosti. Tá prvá radikálne slabošská - zavrhnúť svojho syna. Poslať ho do prdele (teda ehmm...ok, tak poslať ho preč) a povedať mu že ho nikdy viac nechceš vidieť a že ľutuješ, že sa narodil. Takto impulzívne by som reagoval na 90% ja. Potom by som začal chlastať, brať dvojnásobné dávky kokainu a skončil by som asi s 9mm dierou v spánku, ale nie preto, že syn je homosexuál ale preto, že som bol chuj a nezmieril som sa s tým. No a druhá možnosť je, zmieriť sa s tým - zrejme najviac Ti pomôže sedenie s psychológom.
@kxy mám syna bude mať tento rok 6 ... a ako väčšina matiek by mi bolo naozaj jedno, či je takej alebo onakej orientácie, lebo ho MI-LU-JEM nadovšetko na svete ... ale ty si chcel názor otca ... tak ten môj chvíľu váhal ... a nakoniec povedal, že nevie, že skrátka by to riešil až keby "musel" ... syn je totiž jeho všetko, je to jeho malá kópia a on sa v ňom vidí ... možno to bude tým, že ho tiež miluje😉 ... ja ako žena som empatická a viem si predstaviť vopred rôzne situácie (ak chcem) ... my ženy dokážeme donekonečna preberať, čo by bolo, keby ...ale muži, tí sú vecní, realistickí a všetko riešia až keď "musia" ... a samozrejme plánujú, ale niečo reálne, čo naozaj chcú ... preto dokážem pochopiť všetkých mužov - otcov synov, ktorí sa určite nevyjadria a svojim ženám povedia ..."prosím ťa, neotravuj ma s takými hlúposťami" ... ALE to neznamená, že ak by sa museli postaviť zoči voči homosexuálnej orientácii svojho dieťaťa, okamžite ho odsúdia, zavrhnú a bodka ... zobuďme sa ...už sme našťastie v inej dobe, máme viac informácií - z médií, táto téma nie je už tabu ... je tu vyššia miera TOLERANCIE ... samozrejme, ak sa jedná o naše dieťa, toto si MUSÍ KAŽDÝ VYRIEŠIŤ SÁM SO SEBOU ...resp. v sebe a potom niesť následky svojho postoja ...nech už sú akékoľvek...
odporúčam zástancom homosexuálov si prečítať:
http://beo.sk/udalosti-zo-sveta/1762-ex-homosex...[784571294893156]&action_type_map=[%22og.likes%22]&action_ref_map=[]
zivot ide dalej, ked je len gay, este je dobre. Su ine, vaznejsie veci, chalan moze zit stastny zivot, ved dnes su uz ine moznosti. A zavrhnut dieta kvoli tomu- nikdy!
A o tom,co pise anaj janka napisem asi tolko- V USA,co mi jeden kamos hovoril,je to vyborny baletak teraz v Londyne, je tiez gay, ma 23 rokov,tak v USA maju take campy,kde ked mate podozrenie,ze ste gay,alebo vasa rodina,tak vas tam poslu,akoze cez pastora farnosti si napravit hlavu. Budu do vas hustit tolko,az povolite a kludne sa aj ozenite. takto sa vyrabaju dobre vysledky. Jeho tma chceli tiez poslat,jedine co ho zachranilo bolo uspesne prijatie na konzervatorium. Drel 12 hodin denne, ale ako sma hovoril radsej takto,nez by mu niekde vymyli mozog. Vraj u nich sa takto riesia vsetky problemy. Ste gay? hybaj do campu, ste tlsty, hybaj do campu, takto riesia vsetko,co im nezapada do nejakej skatulky. Jasne,ze vo velkych mestach je to ine, asi ako u nas v Bratislave, ale mensie mestecka a dediny to riesia takto. Menit nikoho sa neoplati a rozhodne by som nechcela,aby mojmu decku niekto vymyval hlavu,len aby sa ozenilo so zenou.
Nijako. Nezaujima ma, co si robi v spalni, nezaujimalo by ma to, ani keby bol hetero. Nie je to jeho volba, tak ho priroda alebo pan boh alebo v co verite, stvoril. Dost ludi sa donho bude navazat, pokusila by som sa mu dat istotu aspon doma.
Manzel reagoval tak, ze dufal, by, ze sa take nieco nestane, ale keby sa stalo, mal by ho rad aj tak.
anaj_janka: neexistuje nieco ako byvaly homosexual, v tom pripade nebol homosexual ale asi bisexual. a ak bol homo, tak uzariet manzelstvo so zenou je najlepsia cesta ako znicit dva zivoty
Myslím, že toto je veľmi citlivá téma a človek presne nikdy nevie ako to spracuje. V každom prípade si však myslím, že dieťa je potrebné akceptovať také, ako je. Bez výčitiek. Niekomu to trvá dlhšie, inému kratšie, ale nakoniec by si mal každý uvedomiť, že to je jeho dieťa a ešte bude mať v živote dosť ťažkých chvíl, tak by mu rodičia nemali robiť zbytočne ďalšie.
milovala by som ho nadalej ... a aj keby bol celý svet proti nemu JA by som stála sním ... aj keby ho všetci odmietli.... je to kus mojho srdca tela duše!!!! nedala by som si ho a každému kto by o neho obtrel hubu by som naplieskala ! 🙂
Ako reaguju rodicia? No najskor je to vacsinou nieco ako @tova , snazia sa dietatu vysvetlit ze taketo nove moresy
v ziadnom pripade trpiet nebudu, odporucania na liecenie, presviedcanie ze je to len nejake zivotne pometenie ktore prejde, vycitky typu ako si nam to mohol urobit.
Potom pride rodicovska faza sebaobvinovania kedy rozmyslaju ako pochybili vo vychove, co urobili zle, ci to nieje tym ze ked mama otehotnela priala si dievcatko..
Nasleduje faza /zvycajne po par rokoch) kedy budu ochotny aj spoznat frajera/ku svojho dietata, samozrejme budu ho sledovat velmi podozrievavo v ziadnom pripade ho vsak nevezmu na ziadnu vacsiu rodinnu oslavu ci svatbu, pri otazkach pribuznych, susedov bude prezentovany ako kamos/ka a chvalit sa s tym rozhodne nebudu.
Potom pride posledna faza zmierenia kedy rodic navonok prestane riesit a jednoducho sa s tym zmieri (toto pride ale az po niekolkych rokoch) Ci sa s tym zmieria vnutorne tazko povedat.
na prednaške nam jeden lekar, čo sa tomu venuje povedal, že to NIE je geneticky dane. ale to asi nie je podstatne. môj muž sa raz vyjadril, že hlavne, aby boli deti "normalne". myslel na toto. ale asi ani sam nevie, ako by reagoval, keby sme sa niečo take dozvedeli. ale poznam jednu rodinu, kde otec, ked sa to dozvedel, nakričal na syna, asi ho aj vyhodil z domu a 2 roky o nom nevedeli. ked sa vratil domov, bol narkoman, chodil po rôznych liečeniach, ... človek byť nemal reagovať tak prudko. treba to asi prijať a pomôcť mu ako sa dá.
Môjho muža by trafil šľak. To viem isto. 😀 Ale potom by si zvykol 😀 😀 😀
Moj muz: co uz, len by ma mrzelo, ze nebudem mat vnucence...
Stále by to bolo moje dieťa a nikdy by som ho neodsudzovala.prijala by to normálne.to rodičovské puto a lásku by nepretrhli ani predsudky iných,reči okolia. ľúbim svoje deti,také aké sú
Ahoj. Ja sitce muza nemam a nemame ani deti. Ale ja osobne beriem vsetkych ludi tak isto. Mam aj kamaratou ktory su homosexuali a su to ludia ako my ostatni. Neviem ako by zareagoval priatel ak by sme mali syna alebo dceru a bola by inak orientovana. Mozno sa s tym ludia ktorych poznam alebo som videla vyrovnavaju tazsie. Niektory tie deti uz potom za svoje neberu. Ja by som ti to povedala tak. Skus si predstavit ze by si bol v jeho kozi. Teda ak mas deti tak asi to nie je tvoj pripad, ale ak by si bol v jeho kozi. Je to to iste ako ked sa tebe pacia dievcata len jemu sa pacia chlapi. Proste na jeho mieste by si chcel aby ta rodicia pochopili a branili ta pred recami prave tych ktory takych ludi odsudzuju. On za to nemoze ked to tak raz je uz s tym nic nenarobi a tym ze by ho rodicia odmietali by sa citil hrozne. Smutne, nepochopene ak by to neviedlo k niecomu horsiemu. Ja osobne by som sa s nim porozpravala. Opytala sa ho ci to mysli vazne, ci je si isty a povedala mu ze budem pri nom nech je aky chce ale ze si na to budem tazsie zvykat ako na to keby mal priatelku. Urcite je to len zvyk a hlavne zvyk na to ako sa k tomu postavia iny a preto ten chlapec potrebuje podporu najblizsich.
🙂 ak je to tvoj pripad tvojho syna drzim presteky😉
Skúsim vliať viac svetla do problematiky. Mám dojem, že väčšina z vás strieľa do vetra, prehnane bráni, menšina prehnane súdi. A väčšinou sú to len dohady, zmätok, ktorý som aj čakal.
„Za to nik nemôže. Každý to už jednoducho mal v sebe. Treba to prijať.“ Dôvod, prečo ľudia akceptujú homosexualitu iných – ľútosť v neznalosti. Najviac sa im však prijíma vtedy, ak sa ich daný problém netýka. „Veď nech si žijú, ako chcú, ak sa do mňa nestarajú.“
1. Áno, dotknutý človek za homosexualitu nemôže.
2. Áno, zvyčajne sa daný stav už nezmení.
3. Prijať je vhodné iba svoju sexuálnu orientáciu, nie stav nemohúcnosti, slabosti, zženštilosti. Vždy je potrebné bojovať za svoju pravú a prirodzenú podstatu.
4. Nikdy netreba nechať vnútorne zraneného človeka tak – nech si robí, čo chce.
Všetko, čo o homosexualite doposiaľ vieme, vieme z kníh alebo odborných publikácií. Hovoria ale autori týchto textov pravdu? Z príčin jej vzniku sa stala pred niekoľkými desaťročiami nielen vedecká problematika, ale aj dogma, myšlienkový prúd, s ktorým, si už málokto dovolí verejne nesúhlasiť. Je to ale správne?
Ja ako biológ som začal pátrať a overovať si biologické príčiny vzniku homosexuality a skúsenosť ma priviedla k uznávaniu jedine psychosociálnych príčin jej vzniku, odhalil som mnohé pochybenia (na poli biologických, genetických a epigenetických výskumov) tých, ktorí homosexualitu študovali v minulosti, avšak povrchne alebo účelovo. Ich spoločenské postavenie, politicky ovplyvňované a zároveň podporované názory sa presadili, spojili sa s podporou ďalších verejne známych osobností, dotknutých, objektívne alebo subjektívne diskriminovaných homosexuálov, ktorí dodnes obsadzujú všetky dôležité posty (často sa jedná o ľudí, ktorí sa venujú kultúre, vzdelávaniu, osvete, politike, medicíne, vede a teda o inteligenčnú elitu) a nadobudli takmer globálny a nemeniteľný charakter, nech by sa už ďalej dialo čokoľvek.
Pozor! Zmieňujem sa o pravej homosexualite človeka, nie o niečom podobnom alebo inom!
Znalosti o homosexualite z kníh som nechal bokom a začal som sa zaoberať vlastným výskumom, najmä komunikujem s mnohými homosexuálmi a spolu analyzujeme ich minulosť, rodinné zázemie, vzťahy vtedy a dnes. Výsledky nepublikujem v renomovaných časopisoch, pretože sa nikde nepretláčam nasilu; nikto by ich totiž neuznával, dokonca by mi možno hrozilo väzenie. Mnohé poznatky ešte len spracovávam a usilujem sa ich pochopiť.
Zatiaľ som dospel k záveru, že prezentácia homosexuality ako prirodzenosti je nesprávna. Homosexualita nie je a nikdy nebola evolučne prirodzená, a už vôbec nebola a nie je pri živočíchoch v prirodzených podmienkach pravé, nezmeniteľné alebo obligátne sexuálne správanie. Niekedy ide o sexuálne správanie len navonok, v skutočnosti je za tým upevňovanie hierarchie, sociálnych väzieb a súdržnosti v skupine, ktorá môže byť matriarchálna (šimpanz Pan paniscus, pri ktorom sú hry s genitáliami analogické rôznym nesexuálnym aktivitám Homo sapiens sapiens v skupinách, ktoré tvoria a chcú sa v nich viac zblížiť, spoznať) alebo ide o improvizované správanie členov patriarchálnej skupiny v špecifickej situácii v prírode alebo v neprirodzených podmienkach, ako je chov v zajatí (v kŕdli vtákov sa bez samca môže vyskytovať agresívnejšie správanie samíc, kanibalizmus i homosexuálne prejavy, ktoré ale, po príchode nového samca do skupiny, postupne miznú, hierarchia je podrobená pomerne nenásilnej prestavbe, homosexuálne aktivity sa prestanú realizovať). U zvierat teda ide o imitované sexuálne správanie alebo o zvyčajne dočasné prejavy hnané kopulačným pudom, ak sú krátkodobo alebo dlhodobo vystavené neprirodzeným vplyvom, najmä izolácii. Porovnávať sexualitu zvierat a človeka môžeme len do istého bodu. Homosexualita je už ďaleko za pomyselnou hranicou porovnateľnosti, pretože iba človek má psyché. Iba človek má tak špecifický a komplexný vnútorný svet, väzby, úlohy v rodine v spoločnosti, variabilitu myslenia, postojov, zážitkov a skúseností, že ich takéto nemá a nemôže mať žiaden iný tvor na svete.
Homosexualita teda nie je niečo prirodzené, ale niečo, čo sa v ľudskej populácii vyskytuje pomerne často (v mužskej populácii odhadujem 6 – 8%) a malo by sa k tomu pristupovať citlivo a tolerantne. Čo je prirodzené na tom, ak výchovne zlyhajú obaja rodičia (veľmi zjednodušene napísané) a syn má problém zdravo sa presadiť, naplniť vo svojej pohlavnej role? On sa už zvyčajne cíti byť iný od detstva, nie však tým, že by to mal génoch, ale tým, že absentoval zdravý vzor mužskosti, ktorý by rozvíjal a posilňoval jeho osobnú mužskosť, tým, že dominantná matka prevzala na seba rolu otca i muža, čím svojho syna od iných mužov vnútorne úplne vzdialila..., tým, že obaja rodičia svojím prístupom sťažili úspešné začlenenie sa a pokračovanie zdravého rozvoja osobnosti dieťaťa vrátane jeho pohlavnosti v kolektíve rovesníkov. Dominantná matka hneď nemusí byť generál ani monštrum a málokedy si prizná svoju dominanciu vo výchove (buď vytlačila otca z výchovy, alebo sa z výchovy syna otec vytlačil sám tým, že sa pred synom prezentoval ako vnútorne slabá alebo ľahostajná osoba, nezáživný, vlažný až negatívny vzor). Muž si takisto málokedy prizná, že ako otec zlyhal, lebo stále mnohí muži si myslia, že muž má zarábať a žena vychovávať, že muž má mať svoj ohraničený svet, svoj pokoj. A tak, obaja takíto rodičia sú inými vnímaní ako čosi štandardné, veď každý má svoje chyby. To, čo sa deje v rodine, za múrmi domu či bytu, vie iba samotná rodina a tie múry, nik iný. V rodine sa i objektívne nemusí diať nič strašné, ale i maličké prešľapy, ak ich začne byť priveľa, skladajú sa ako puzzle a vytvárajú u dieťaťa obraz daného pohlavia, ktoré obdivuje alebo sa necíti byť naň hrdé, jeho súčasťou.
Z dialógov s homosexuálnymi mužmi viem, že väčšina z nich sa cíti vo svojom pohlaví nemohúco, nekompletne, na ich správaní im prekáža množstvo vecí, chceli by sa zmeniť, len nevedia ako, nemajú silu. Oni netúžia po sexe so ženou, aby sa vyrovnali iným chlapom. Túžia sa raz zobudiť s vedomím, že sú už natoľko dospelí vo svojej rodovej/pohlavnej role, že sa už nepotrebujú s nikým porovnávať. Túžia sa zobudiť a byť naplnení láskou, pochopením a príkladom iného muža, ktoré im celý život chýbali. Homosexuálom niečo vnútorne chýba, niečo zásadné, po čom budú celý život prahnúť, nech už budú v akomkoľvek vzťahu či stave – potrebujú zažiť zdravú nesexuálnu lásku od iných heterosexuálnych mužov, aby sa ňou mohli naplniť, nájsť samých seba a ísť ďalej, a to nemôžeme ignorovať tým, že ich jednoducho takýchto pošleme do homosexuálnych vzťahov alebo nazveme ich stav prirodzenosťou... a ešte nech si robia, čo chcú.
„Veď homosexuáli nemajú problém, usmievajú sa, sú citliví a zábavní.“ Iste, ale vo vnútri trpia alebo nejako ani nepátrali po tom, prečo sa necítia byť v pohode – veď je to genetika. Či už v osobnom živote alebo v partnerstve začnú robiť chybu za chybou alebo sa im začne všetko rúcať a oni nebudú vedieť prečo. Vďaka tomu, že svet ich oklamal a my ich klameme tiež, prečo by nemali klamať samých seba?
Pre nich je stav typického heterosexuálneho muža nedosiahnuteľné božstvo, ktoré ich aj najviac sexuálne priťahuje, pretože ho kompletne obdivujú. Samých seba si v tomto blaženom stave nevedia predstaviť, hoci po ňom nesmierne túžia, brzdia ich emocionálne zranenia z minulosti, zväzujú im ruky, čím sú nútení uspokojiť sa s tým, čo majú a čo podľa nich môžu dosiahnuť, aby sa im dostalo akého-takého rešpektu a uznania. Pociťujú tlak zvnútra seba, ale aj zvonku, ktorý sa delí na napätie zo strany širokej verejnosti a jej očakávaní, požiadaviek na muža a na tlak homosexuálnej komunity, ktorá si akoby dávala podmienku na právoplatné členstvo – Byť a žiť ako ostatní homosexuáli so všetkým, čo k tom patrí. Človek v takomto rozpoložení a v takejto situácii rezignuje, pretože túži niekam patriť a pretože nevládze byť na všetko sám, nevládze bojovať za svoju mužskosť, nevie ako, nemá podporu, ktorá by mu nehovorila – Veď ži ako gay, nájdi si partnera a usmievaj sa. Je to beznádejný stav, v ktorom si nemôže dovoliť mať iný názor, aby sa nedostal na hlbšie dno, do väčšej samoty.
Každý muž bude naozaj šťastný iba vtedy, ak sa mu podarí dosiahnuť uspokojenie (pocit vnútornej slobody, uznania, rešpektu od iných mužov) vo svojej pohlavnej role, ako muž. Hoci si to musí vydobyť sám, my by sme mu mohli na tento boj vytvoriť priaznivejšie podmienky, minimálne prezentáciou pravdy o homosexualite, odpustením si ľútosti či nezmyselnej obrany, nemyslíte? Veľa žien si homosexuálov spája s transsexuálmi, chcú ich mať za kamarátky, čím im vlastne iba ubližujú. Muži ich zasa nepovažujú za rovnocenných. Takto ich všetci nútime robiť to, čo možno sami nechcú, ale akoby nemali na výber...