icon

Absencia otca v rodine - chýbajúci mužský vzor pre vzťah v budúcnosti?

avatar
floretine
24. jún 2019

Ahojte žienky!

Chcela by som sa opýtať najmä Vás, ktoré ste vyrastali v rodine bez otca, či si myslíte, že to malo neskôr nejaký vplyv na to, ako ste sa správali vo vašich vlastných partnerských vzťahoch neskôr? Vedeli ste si nájsť tú "svoju" pozíciu? Alebo ste naopak vedeli rýchlo, čo má ako byť? Budem sa tešiť každej skúsenosti 🙂.

Strana
z3
avatar
janickacrazy
26. jún 2019

@lucka_ke jej prepáč, to bolo pre
@martina2ve samozrejme

avatar
janickacrazy
26. jún 2019

@0silvia0 no je to ozaj individuálne, ja to vidím na mojich rodičoch, mama má 71, behá ako srna, má 2 záhrady každú v inom meste, chodí na krúžok šikovných rúk, na kávičky s kamoškami, do divadla, do kúpeľov, proste stále kdesi behá, vyzerá na 60, otec má 73 a už nevládze za nou, má už nejaké zdravotné problémy a vyzerá tak na svoj vek, možno aj trošku staršie, moja babka ešte v 90tke kopala na roli, takže mne treba mladšieho 😂😂😂

avatar
0silvia0
26. jún 2019

@janickacrazy a u mojich rodičov je to presne opačne, moja mama ma 66 a motá sa ako motovidlo, pol dna prespi a nič nestíha všade bordel a zanedbaná robota😵. Môj otec ma 69 maká na záhrade, maká na druhej záhrade na chalupe, lieta, beha, stráži sestrine vnucence a momentálne je na 2 dňovom pobyte u svojej 89 ročnej mamy, aby jej trocha upratal. Asi viac záleží na genetike a vnútornom nastavení ako na veku. No tvoja mama keby sa dala dokopy s mojim otcom, ti by ficali ako tridsiatnici😁

avatar
saslavka73
27. jún 2019

No ja som vyrastala bez otca. V podstate je jedno či nejaký bol alebo nebol, ale keďže neviem ako to má v skutočnosti fungovať tak som spokojná s hocičím a to nie je v poriadku. Som mimoriadne tolerantná a to je chyba. Toť vsjo.

avatar
pachucha
27. jún 2019

Mne zomrel otecko keď som mala 11 mesiacov, čiže si ho ani nepamätám. Poznačilo na to veľmi. Za pozitíva určite beriem svoju absolútnu samostatnosť, niekedy až mužskú tvrdosť, pracovitosť a svedomitost, také to chlapske slovo, čo poviem to dodržím....Ale mam aj veľa negatív a myslím ze väčšina pramení práve z nedostatku otcovskej lásky, absencie mužského vzoru a to je na dlho.... Sice sa ma snažila mamina vychovať najlepšie ako v daný moment vedela, tak prázdnotu po ocinovi nezaplnila.

avatar
miriam2908
27. jún 2019

Vyrastala som síce s biologickým otcom ale v podstate bolo vždy všetko na mame, my deti, domácnosť, "ženské ci mužské prace", či už varenie, upratovanie, mazanie dverí alebo skopavanie záhrady. Nejako som mamine spravanie automaticky okukala, pokiaľ viem ze som schopná spraviť to sama nežiadam o pomoc a nepodlizujem sa. Som tvrdohlavá jak mulica. Ako vzor som vždy mala uja, ktorý sa mi po 16tich rokoch priznal že som vždy bola ako jeho dcéra. Po rokoch môžem povedať ze mne bratovy a hlavne mame by bolo jednoduchšie a lepšie bez bio otca. Možno by z nás vyrástli aj lepší ľudia. Co sa týka tzv. "výchovy" to nikdy nebolo ružové... Na to doplatil hlavne brat, ale čiastočne aj ja. Veľa žien sa snaží ostať s partnerom koli deťom. Ale skôr si myslím ze nemá zmysel to siliť, ak to nikam nevedie.

avatar
beusssska
27. jún 2019

Co poznačí viac? Žiť v rodine kde sa rodičia nevedia vystáť alebo v rodine kde žiju rodicia osobitne no vyrovnanejsie....

avatar
floretine
autor
27. jún 2019

@beusssska niekedy ani po rozvode tí rodičia niesu vyrovnaní, mama vždy hovorila, že chlapom nikdy neveriť, vždy sa treba spoliehať na seba, že tatko bol ku***ník (naozaj bol, už sa 3x rozviedol) a podobne to určite zanechá stopy

avatar
montemotherone
28. jún 2019

@floretine ešte mi napadla jedna kamarátka. Má otca, rodičia sa rozviedli... Už je rozvedená aj ona. Vidím na nej, že ju ani tak nepoznačil rozvod, či to že otec a nimi tak často už nebol (doteraz sa stretávajú, postará sa jej o syna, sú v živom kontakte), ale vzťah medzi nimi dvoma a otcova povaha. Mal na ňu veľké nároky, neustále ju kritizoval, ponižoval, tlačil na jej výkon... Strašne si neverí a myslím že práve TO poznačilo aj jej vzťah a jej prácu na manželstve. Osobne si totiž myslím, že to nebolo na rozvod. Jej ex síce komplikovaná povaha, tak trocha nešťastník, ale myslím, že keď prišlo dieťa a ona s ním ostala doma, keď sa dostala do stavu, kde sa ocitne väčšina z nás, že sa cítime nedocenené, závislé na manželovi, ktorý je hlavným živiteľom rodiny... potrebovala si ešte viac dokázať, že je silná, že ona ho nepotrebuje... a tak mu to aj dokazovala až sa rozviedli. Aj teraz po 3 rokoch, vôbec nevidím, že je s tým v pohode, v podstate stále rieši, či urobila dobre, resp. presviedča sa o tom že áno. Super, ostala samoživiteľka, žije s invalidnou mamou, malý si prešiel jasľami, ona nevie koho skôr riešiť a do toho jej otec naďalej dáva pocítiť, "čo všetko ešte v živote nedokázala". Keby si pred rokmi uvedomila, že mu nič dokazovať nemusí, verím, že dnes by žila inak. Minula kopec energie na niečo, čo sa nedá. "Naplniť rodičovské očakávania" 😕

avatar
0silvia0
28. jún 2019

@montemotherone z tohoto tvojho príkladu je vidno, že neakceptujúci otec dokáže urobiť viac škody ako žiadny otec. Ak by táto tvoja kamarátka možno nemala žiadneho otca, bola by vyrovnanejšia ako pri takomto otcovi. Citlivú dušu takýto typ otca musí zákonite zdeptať.

avatar
montemotherone
28. jún 2019

@0silvia0 presne tak

Strana
z3