Absolútne nedovolenkové typy ľudí
Ste tu také? Ja sa vždy na dovolenku premozem kvôli rodine, ale ja tam tak trpím. Viem, že to znie divne, ale proste ja som není ubytovací/ dovolenkový typ. Pri predstave koľko je s tým starosti a hlavne koľko ľudí tam predom mnou bolo. Proste ja sa najlepšie cítim doma, vo vlastnej posteli, vo vlastnej kúpeľni. Som asi divná, že? Je to tak s úplne každou dovolenkou. Kdekoľvek ideme. Teraz už menej. Stačí aj víkendový pobyt, alebo spanie mimo domu. Hotovo. Keď sme boli v Egypte a videla som tie špinavé deky na hoteli, také tie orehozy som sa rozplakala. Prádlo už bolo čisté, len tie orehozy boli také flákať. Akože mňa je dovolenka utrpenie. Je náš viac? Či to len ja....
Takí sú obyčajne ľudia nar. v znamení Raka, že najradšej majú svoj domov. Ani ja nie veľmi rada chodím na dlhšie dovolenky, ale také kratšie výlety sa mi celkom pozdávajú.
Neznášam baliť sa niekam, potom vybaľovať, zase baliť a doma vybaľovať, potom to nekonečné pranie...neznášam cestovať na dlhšie trasy...proste mi stačí počas dovolenky len nechodiť do práce a som šťastná. Malé výlety s rodinou OK, na to sa teším ako malé dieťa, ale toto nie. A sme s tým úplne v pohode, keďže aj manžel je na tom rovnako a deti sú aj tak najšťastnejšie, keď môžu s kamarátmi behať celé dni vonku na dvore a ihrisku alebo tráviť čas u starých rodičov.
Ja si myslim, ze si uplne normalna, nemozeme mat vsetci vsetko radi. Ja zase neznasam navstevy, cim som starsia tym je to horsie. Mam rada svoj klud, preto sa este necitim byt divna.
A nejakú vlastný caravan by nebol riešenie?
mala si to takto, aj ked si sa napriklad stahovala z rodicovskeho domu? ak ano, kolko trvalo, kym si sa zabyvala? ak nie, tak je to kus zvláštne. inak ešte mi napadlo mat doma nejaku vonu bytovu a potom ju zobrat na dovolenku, mozno to podprahovo kusok pomoze navodit blizkost domova
Odkedy nechodim s rodicmi,ale mam mat na starosti všetko ja,už to pre mna nie je oddych a veru max SR sme dali,odkedy mame dieta. Neviem si predstaviť cestovat a riesit všetko s dietatom.
@blumchen2 hej, ale to nebolo nič také dramaticke, ale je pravda, že na tak dobry hotel to bolo prekvapivé, my sme boli veľká partia a ten nákup v ikea bol kolektívny; sama by som toto nevymyslela🙂🙂🙂kvôli strachu zo špinavého úbytka by som určite neostala sedieť doma, cestovanie je úžasná vec
@missviolet keď sme prišli najskôr do prvého bytu, nespala som asi 2 týždne. Potom dom do zvykla. Keď sme šli z bytu do domu, asi mesiac. Navyše som sa v dome bala sama večer, majiteľ zomrel a pre mňa cudzí dom a rôzne zvuky. Ale aj na to som si zvykla. Ako dieťa má dávali naši do táborov Bulharsko, Maďarsko, a celé som ich vždy preplakala. Ako 18 ročná som šla robiť au pair na dva roky do Londýna, vrátila som sa po troch mesiacoch. Mne domov chyba, dom, moje pohodlie, proste to moje niečo. Som taká odjakživa asi. Presne svoj hrnček, svoj posteľ, svoje wecko. Chcela som len vedieť, koľko ľudí to ma tiež.
@lujza123 presne karavan. Mam ho raz v plane. To by bolo pre mňa ideálne. Len teraz nemáme naň financ.
Autorka, a co vlastne chces pocut? Urcite existuju ludia, co maju podobny problem, chcu iba svoju postel. Pomoze ti iba sedenie u psychologicky, psychiatricky.
@0kristina0 ja trocha áno. Všade ľudia riešia dovolenky, idú sa pretrhat v hľadaní a ja mam pri slove dovolenka mimo domu husiu kožu.
@kornelies nech sa ozvu, len to chcem. Pozdieľať pocity.
Ja si vzdy beriem vlastne obliecky😉
A prečo balis sama 5 ľuďom?? 😯
@lenka567899 už zas. Precitaj si prosím celú diskusiu.
Pre mňa bolo utrpením byt pri mori nie som ten typ,, boli sme na 10 dní a po 4 dňoch som chcela domov,vydržala som síce ale odvtedy som nebola ale keby si ma dala na dovolenku lesy, hory atď aj 10 dní je malo
Ja som to tiez mala takto podobne ako ty. Nikde som sa nevyspala, vzdy som prvu noc pozerala do plafona. Preslo ma to az teraz, ked chodime s muzom sami dvaja, deti uz s nami nechodia. Asi to bol u mna podvedomy stres z dovolenky s detmi, ci bude vsetko ok. Teraz kam pridem, tam spim, az som z toho prekvapena.
Ja to beriem ako súčasť dovolenky. Ten stres pred odchodom, pobaliť, nič nezabudnúť (vždy niečo zabudnem, aj keď idem podľa zoznamu 😅), je to ale taký iný stres, je to zmiešané so vzrušením, s očakávaním niečoho nového, neznámeho, vybehnutie z rutiny. Prvú noc zväčša dobre nespím, ale potom to už ide. Osobne nerozmýšlam nad vecami ako koľko ľudí spalo na tej posteli, koľkí sa potili na vankúši, aká špina je v kúpeľni, keby som sa tým zaoberala tiež by som nikde nešla.
U mňa ale vždy zvíťazí túžba zažiť niečo nové, vidieť niečo nové, oddýchnuť si od práce, domácnosti….
Všetko je v hlave, keby si sa naučila pracovať so svojimi myšlienkami, mohla by si si tú dovolenku užiť. Ale ak som správne pochopila o to nejde, len potrebuješ počuť, že sú aj iní ľudia, čo sa nevedia správne “naladiť”. Myslím si, že tie, čo píšu že dovolenku k šťastiu nepotrebujú nie sú tvoja kategória, keďže ty by si aj išla len tá túžba po vlastnej posteli je väčšia ako túžba po spoznávaní niečoho nového …
No nič, idem baliť, zhodou okolnosti zajtra odchádzam na dovolenku 🤣
divné nie je nič, čo vyhovuje Tebe a najbližším, ktorých Tvoja povaha a nastavenie najviac ovplyvňuje. Ak si Ty sama spokojná a šťastná takto, nie je dôvod riešiť, ako to majú iní..Sú ľudia, čo dovolenky neznášajú, sú takí, čo hovoria, že ich k šťastiu nepotrebujú a pritom by veľmi radi išli, len z rôznych dôvodov nemôžu a potom sú takí, ktorí ich majú veľmi radi a aj na ne chodia.
Ja patrím do poslednej skupiny, pred pár dňami sme sa z jednej úžasnej dobrodružnej dovolenky vrátili- s 2 malými a veľmi náročnými deťmi a cez to všetko som prišla ako znovuzrodená, plná energie, zážitkov, spomienok, deti šťastné, manžel šťastný🤩Na hygienu si potrpim veľmi, baktérie na dovolenke neriešim, ja si užívam každú chvíľu a deň v živote, neriešim, čo by sa mohlo stať, lebo to by som musela sedieť cely život doma na gauči a aj tak by mi padol luster na hlavu🤭Paradoxne aj napriek niekoľkým rizikám, ktoré nás na takmer každej dovolenke mohli stretnúť, aj napriek relatívne chladnému počasiu a čvachtania sa mojich detí v mori a pobehovania v krátkom rukáve, kde väčšina dospelých malo mininalne mikinu, sú zdravé ako rybky a všetky choroby sa im vyhýbajú- navyše sa tvária aj šťastne..Ja si neviem predstaviť nikam nechodiť a obmedziť svoj život len na blízke okolie, tie spomienky, zážitky a vidieť kus sveta sú pre mňa to naj a našťastie obe moje deti to zrejme zdedili po mne☺️Je ale úplne v poriadku, ak to niekto naozaj nepotrebuje a je šťastný aj bez toho. Ono stastie sa nechodí hľadať za hranice, to musíme nájsť v sebe a ak ho máme, všetko, čoho sa chytíme, sa premení na zlato😉
Milujem cestovanie, je to najlepsia vec na svete. Nasi neradi cestovali citili to ako ty. Stotoznit sa s tym teda neviem
K A R A V A N.... Aj keby kúpite starší, všetko si vyčistíš, matrace periny kúpiš svoje nové... A je to tvoje, nájdeš si tam svoj obľúbený hrnček na kavu, lahnes do svojej postele, posadis sa na tvoje WC, osprchujes sa vo svojej sprche (nie nemusíš používať kempove, dokonca namiesto kempu môžete iba parkovať na parkovisku pre karavany).
Balis si zopár cistych veci na oblečenie, ináč všetko mas trvalo alebo na celú sezónu v karavane , či už sú to žabky na pláž, teply sveter keď sa ochladí, zubnu kefku alebo knihu.... Proste máš ten 100% pocit domova, maličkého ale tvojeho
Nemusíš byť v jednej destinácií, nemusis si zajednavat pobyt na veľkú noc pol roka dopredu lebo všetko je vybookovane... V piatok poobede si vymyslíš výlet a o 2 hodiny si na ceste.
My máme obytne auto a iný typ dovolenky si neviem predstaviť. Mňa hotely naozaj nebavia, možno tak horské chaty, ale nie tie klasické dovolenkové ubytovania.. Nič moc. Do nejakého veľkého 5* hotela by som nešla ani zadarmo, veľa ľudí, dress code, príliš úslužny personál (ja som asi divná ale mne to vadí, mam radšej keď sa ľudia správajú menej formálne)...
Takže naozaj odporúčam. Aspon vyskúšajte prenajatý a keď ta to osloví choďte do toho