Aká je vaša mama?

@renab preto to u nas cele skoncilo ako skoncilo,mamu umiestnili,otec sa ozieral a deti sa trapia..co z nas vyrastie uz nik neriesil..hlavne je ze chori su prec a daleko od inych..vsetky ustavy stavali dobre ze nie na Sibiri ☹

deti to vždy zvládajú lepšie ako dospelí. poznám deti z rodín, kde boli chorí ľudia a tieto deti sú oveľa ohľaduplnejšie, chápavejšie a ústretovejšie ako ostatné.
k postupu lekára sa radšej vyjadrovať nebudem. 😠
čo sa týka tých ústavov, bola som v takom jednom v Oščadnici. je to ústav pre deti a je na konci dediny, kde líšky dávajú dobrú noc. také deti, ako som videla tam, som nevidela ani v katastrofickom filme. a najhoršia je tá samota a opustenosť..... ani štipka lásky. odporučila by som všetkým ľuďom aspoň raz takýto zážitok - po ňom by určite zmenili prístup

Prvom rade prajem pevne nervy a cech vam to dobre dopadne .Ja zmojou maminou dobre vychadzam pomaha mi zdetmi v zdy mi je k dispozicii ked potrebujem ist zniektorim ku doktorke tak mi postrazi deticky.Moje deti maju radi babenku aj starku . 🙂

@nrvipka Ahoj ,viem ako sa cítiš a viem aké máš v duši zmiešané pocity. Zažívala som niečo podobné,6 rokov som sa starala o ťažko chorú maminu,po opakovaných CMP. Rodičia bývyjú so mnou a mojou rodinou v 3iz.byte a mamina bola ležiaca. A mám 3 deti s toho dve malé vo veku 7 a 3 roky,takže to vôbec nebolo ľahké. Od základnej hygieny po krmenie a ku koncu aj odsávanie hlienov,všetkého boli dá sa povedať účastné aj moje deti. Nevravím,že som to všetko zvládala ľavou zadnou,boli chvíle keď som už nevládala nie len fyzicky ale hlavne psychicky.Stalo sa mi,že som si myslela že to už nezvládnem a končím...ale potom som sa z toho vyspala a bolo na chvíľu zase dobre...dokonca som sa niekedy prichytila pri myšlienke, že čo to už neskončí...A potom prišiel 20 december minulého roku a mamine sa rapídne zhoršil stav a bola odvezená do nemocnice.Bola akoby v bezvedomí vôbec nás nevnímala keď sme ju boli pozrieť,ja som jej tam tak isto ako doma natierala aj preležaniny,ale žiadna reakcia. V nedeľu 23 decembra som tak ako každy deň bola pri nej a držala ju za ruku...prišiel čas ísť domov a tak som sa nad ňu nahla a šepkala jej do ucha...mami prosím ťa pozri sa na mňa,to som ja tvoja Adrika...a ona zrazu otvorila jedno oko a pozrela sa na mňa normálne ma hľadala pohľadom na ten pohľad do smrti nezabudnem,bolo v ňom všetko láska aj bolesť zároveň,aj vďaka ktorú mi nikdy nevyjadrila...Bozkala som ju na rozlúčku a do dnes neviem, ale nejaká sila ma ťahala a vrátila som sa ešte raz od dverí naspäť k jej posteli a tam som ju objala a pobozkala a povedala som jej pá mami...a to bolo naposledy čo som ju videla živú.Na štedrý deň ráno o 1.30 mi zavolali z nemocnice,že mamina pred pol nocou zomrela.Do dnes som sa z toho nespamätala a zadúšam sa žiaľom. Chcem ti len povedať,váž si svoju mamu a uč to aj svoje deti...až keď ju stratíš zistíš čo pre Teba znamenala nech je akákoľvek...lebo jediným pokladom v živote človeka je pohľad matky,keď ten stratíš,stratíš všetko aj keby si mala neviem aké statky. Takže ja ti prajem z celého srdca veľa,veľa síl !!!

😢 toto bolo neuveritelne dojimave...dala ti v podstate "darcek"..odisla do neba ,ked uz toho asi bolo aj na nu privela..my vnimame nase pocity,ktovie,co siti clovek,co takto prelezi cast zivota odkazany na inych a tiez urcite ma la bolesti...no uz jej je dobre..toot co pises uz mam za sebou 2x..otec zomrel na rakovinu ked mal 46r..a tiez to nebolo lahke,stale ho krmit, prebalovat..mal 38kg ked zomrieral...bol ako amle dieta..no neuveritelne trpel bolestami...ja som mala po rozvode a male deti..2a 3rocne...mala som 25.. no rozdiel medzi tym je este jeden,ja som mamku nevidala 25rokov,nemohla som..ked ju umiestnili do DSS ,jej rodina nam to zakazovaal..vraj sme boli pricina jej choroby..tym myslela mna a 2 mojich surodencov -ja som mala 11a sestra 5 ra brat 4r.... byvali sme so starkou-otcovou mamou..ona mi pred 2rokmi zomrela,mala Alzheimera a tie posledne 2roky bolo tazke ju doopatrovat,no dozila sa 80rokov,tiez viem ake to bolo lucit s a s nou v poslednej chvily..TAZKE! ....no najst odvahu ist s detmi za mojou mamou,ked som mala asi 32 r bolo ovela tazsie..ako ma privita,. bude si ma pamatat? cestovali sme tam s detmi s malymi dusickami...teraz ked sme ju uz vzali domov je to ine,byvame spolu 1,5r a je to tazke,zvykat si spolu po tolkych rokoch je jedna vec ja pre zdraveho cloveka,no ked clovek je chory,je to ovela tazsie...cestu si k nam ona nehlada,prve mesiace iba spominala vsetko zle co a tu udialo a najhorsie bolo,ze ma zacala vychovavat..akoby sme pokracovali tam kde sme skoncili,no ja uz davno nemam 11...moje dceri boli v soku,ja som im o minulosti a "skaredom" detstve nevravela....Ingrid

@renab presne to...ked ludia dokazu toto detom..kde to speje..ja viem,mam tiez dieta postihnute trochu mentalne a viac fyzicky..no specialna skola a DSS kde byvala bolo cely zivot mojou nocnou morou..ved sme tam v snehu museli slapat hodinu a to nevravim o detoch na voziku..hroza pomysliet a tie opustene smutne deti ma stale cakavali a objimali...bolo to desne..tolko utrpenia..vela ludi si neceni co ma..pa.I

@sviezost supeer..ja my by sme obcas taku babinu potrebovali,no skvele je ze ta moja najstarsia ma 18 a tu moju sibalku 5rocnu uz zvlada lavou zadnou 😉

nemôžem povedať nič iné, len že ťa OBDIVUJEM...
moja mama má psychické problémy, je ťažká alkoholička, sem tam to preloží s nejakými liekmi, chvíľu podnikala, narobila plno dlhov... Ked som v 25 rokoch otehotnela s mojím prvým synom, silou mocou ma chcela dotlačiť na potrat, že načo mi bude decko ( po 6 rokoch vzťahu, ktorý trvá dodnes) . nakoniec vyhlásila, že ona nemá dcéru, že som ju sklamala... Ked sa malý narodil, ešte somsa asi pol roka snažila udržiavať s nou kontakt, ale malému nepovedala inak ako šťena...Nakoniec som rezignovala, nechodím za nou, nehovoríme spolu, medzičasom mám druhé dieťa, 34 rokov. Ani neviem, koľkokrát mi straaaašne chýbala, ked bolo treba poradiť, postrážiť deti, musela som si vystačiť sama, moja svokra už nežije, muž je super, ale v práci... Teraz často uvažujem, že zachvíľu bude potrebovať ona mna a neviem či budem ochotná obetovať svoju energiu, určite aj financie... po tom všetkom . Asi nie som dobrá dcéra, ale snažím sa byť lepšia matka , ako bola ona...
Takže Ťa OBDIVUJEM, keby si to hned teraz vzdala, si skvelá....

☹ ☹ ☹ teraz mam taky bolestny zazitok,ci skor facku na prebudenie...uz niekolko dni bojujeme vsetci..teda ja a dievcata s chorobou..ono s apovie choroba..ale ekd clovek ma 39 a vsetky deti tiez,kazdemu treba dat ATB a kazdemu inak,ak nemate rovnake davkovanie..napr kazdych 6,8alebo 12hodin..pootm cela soplava varite cajicky..spite postojacky v horucke utekate do lekarne pre nove lieky a sirupceky, davate 5 rocnej obkladiky..a vasa mama,ktora chvalabohu neschytala virozu caka rano o 7 na ranajky a o 12 uz stepuje v kuchyni-OBED!!!!... ☹ ☹ ☹ ☹ ..este je nahnevana,ze len taky narychlo...a ani vam nepodakuje.... necha riad na stole,ved dcera odprace a umyje ako v DSS..potom vam usmev na par dni zmrzne... s desom tiez pozorujete ako sa vam v kupelni kopi spinave a "pospinene " pradlo"...po mame...a v noci na VAs krici,ze s apoti a pyta cajik..nakoniec zistite,ze ona na noc vyjedla za kosik sladkosti pre deti a kedze ma cukrovku,pot jej stupol z vysokej hladiny cukru..no a tak si nazivame MATKA a DCERA..v laske ☹

@mimiza jednu vec som sa naucila...kto nic neocakava nemoze byt nemilo prekvapeny ked nic nedostane...a vyhne sa tak zbytocnym sklamaniam s privelkych ocakavani...preto je ovela vaic radosti,ked necakamne dostane ....co i len mile slovo nieto necakany dar 🙂

ach jaj...
tieto naše debaty sú aj na to dobré, že zistíš, že môže byť aj horšie...
(hnusná som čo ) 😉

@nrvipka nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byt horsie. 🙂 Hore hlavu, uz len kvoli detom.

@nrvipka ahoj moja , krasne si to napisala , mas dar slova - dobre sa citas ...i ked to co si napisala uz take dobre nieje , teda nepocuva sa to dobre ...si velmi velmi velmi silna zena , viem ze su chvile a asi prichadzaju coraz castejsie , ked sa ti zda ze uz dalej nevladzes ...ludia su vsak silny , my zeny zvlast a taky clovek ako ty s dobrym srdieckom 100 nasobne ....
dala si otazku ,, aka je vasa mama ,, co by som na nu ja odpovedala ? sama neviem , mala ma mlada slobodna , nasla si partnera ktory lubil otacat flasku hore dnom a ja som pri tom zavadzala , ostala som babke a ona bola pre mna MOJA MAMA ktora ma nadovsetko lubila asi aj viac ako svoje deti , dala by mi fakt posledne - tak som neriesila kde mam svoju mamu a preco byvam u babky , preco sa mama vydala a mala dalsie dieta ktore si pri sebe nechala , preco si nenasla ku mne cestu ked uz mala rodinu - ved aj ja som bola jej , preco sa prisposobila manzelovi a flasu zacala otacat aj ona , preco ked on zomrel - nevydrzala pecen- sa nenapravila , preco sa zacala tulat a odlozila aj druhe dieta dokonca prababke , mala som mamu aj nemala , mala som sestru aj nemala ....ja som to vtedy tazko znasala a veru aj teraz to zaboli ...neviem aka som ja mama , snazim sa byt dobra aj ked prisna , starosti kopec , hlavne to zdravicko keby bolo viac naklonene , mozem vsak povedat ze pre svoje deti by som aj dychala , neviem to pochopit preco ked ma sem tam vynimocne navstivila bolo to len pod zamienkou ,, daj mi - pozicaj ,, nikdy nie ,, na tu mas ,, moje deti jej vykali bola pre nich cudzia , nechapali ze je to ich babka - nevedela som im to vysvetlit , videli ju par x , pre nich babka bola prababka ,nikdy nezabudnem ked raz tak tiez zaklopala a pytala ,, drobne ,, - smädilo ju a moj syn- vtedy cca 5 rocny jej dal posledne peniazky z pokladnicky , lucila sa zo slovami ja ti vratim raz tak tolko - neprisla uz ....posledneho malickeho videla asi 2-3 x aj to nahodne ked sme na seba narazili vonku ....takze taka je moja mama - no aj napriek tomu mamou je ...vies ked sa tak zamyslim teraz neviem ako by som reagovala kebyze sa teraz nieco stane a mala by som sa rozhodnut ci sa o nu postaram alebo sa zachovam ako ona ku mne ....ale ty si moja kludne na svoju otazku mozes povedat ze si dobra mama a aj dobra dcera , nepochybuj , zelam ti strasne vela sil a energie , tvoja mama uz asi bojuje aj sama so sebou a nie len so zakernou chorobou - ma vsak stastie ...MA TEBA.....a keby sa aj okolnosti zmenili a musela by ist do opatery aj tak ma tu najlepsiu dceru aku moze mat ...drzkajte sa vsetky ...

@nrvipka dakujem isto to co mi dala to citim 🙂

@mima1311 Misus uzasne vyznanie,...tazky pribeh ..dojimavy.....vhani slzicky urcite do kazdeho sucheho slova...dar slova?..hmmmmm mam..pisem ked citim bol....skoda,ze cudzi odpisu, pochopia a blizky maju usi zatvorene..teda hluchi nie su...ved ma 2surodencov,nevycitam..ved oni boli mali a vztah k matke nenasli,ale ludia by sme mali byt..preto som nevahala podat pomocnu ruku...vycerpavajuce, ale zasa nemienim sa nechat ustvat ako ranena zver..vzdy treba vediet aj povedat dost....a ty?? ty si jeden uprimny mily cloviecik,plny lasky k detom a tiez skvela matka....teraz pouzijem jeden citat..slova,.co mna potesili a je skoda ich neposielat dalej...
"ty si v komunikacii velmi mily cloviecik
- diamant vybruseny kopou obrovskych skal,
co ho pocas zivota zomleli medzi sebou...
Tak, ked Ta doteraz nikto za to neocenil,
Ja Ti udelujem Rád skvelého človeka a udatnej matky!
Zrejme nie je zlatý ani v koženej kazete, ale deti vidia
a myslím, že si to vždy budú pamätať.
A TO JE NAJVIAC.!!!! "

@mimiza uprimnaaaaaaa 😉

@misickab3 presne, moja reč...

@mimiza vieš, ja sa na to asi neviem pozrieť zo stránky toho, ako to mame môže pomôcť....pretože tu hovoríme o schizofrénii- nie je to žiadne telesné postihnutie, ani iné psychické, ale práve toto, podľa mňa jedno z najťažších psychických ochorení. Sama som sa o tom naozaj presvedčila na svokre. Rodina jej chcela pomôcť, ona nechcela nič iné len finančnú pomoc...nebola na pohrebe svojho brata, svojho otca, na našej svadbe, ani na jednej svadbe jej dvoch dcér, nebola ani raz pozrieť svoje dve vnúčky, svojho vnuka....nechcela-povedala, že radšej to všetko bude vidieť len z fotiek, ale nechce prísť na Sr, lebo ju dáme liečiť, k manželovi sa nechce vrátiť a aj svoju mamu odmieta- akúkoľvek pomoc. neviem čo prinesie to, že nrvipka sa o svoju mamu stará doma, ale z našej skúsenosti viem, že jediné, čo pomáhalo ju nejako "uzemňovať" bolo hovoriť jej pravdu. Vo všetkom. Ona si nechcela ani len priznať, že je chorá....
@nrvipka Na jednej strane je úžasné, že ty, ako dcéra sa o svoju mamu chceš postarať, pomôcť....možno v niečom to bude dobrá škola pre tvoje deti...ale ja ako matka by som to asi nemohla riskovať- popravde, s mojou svokrou by som moju dcérku nenechala ani chvíľu (keď utiekla zo Sr zobrala zo sebou najmladšiu dcéru a vláčila kde kade po takých miestach...nikto o nich nič nevedel- ani otec, ani súrodenci) Táto choroba nie je vyliečiteľná- lieky len utlmujú a spomaľujú priebeh choroby. Tak ja ti držím palce, a dúfam, že sa nestane nič zlé ☹ Je pravda, že veľa ľudí dokáže fungovať s liekmi aspoň ako tak...tak hádam bude tvoja mama ten prípad...

@misickab3 ano ten trach poznam,.vyrastala som so svojou mamou abolo to velmi zle,...keby som konktretizovali pripady,ked yuz pomaly islo o "zivot" doslova..len hanba mi nedovoli verejne psiat co dokaze taka chororba z clovekom.,.a ako rpia deti,to viem az teraz,ked mam vlastne a jasne bojims ao ne,..nenechavam ich samepreto ta otzka,co ked porazim raovinu a vylieci sa ,.,.zelame jej to..ale dalsie desatrocia spoluizia si naozja neviem predsavit..pretoze ataky choroby by som uz nezvladala...ale zatials auz vyse roka drzi, drzim ju nakratko, dokonca akoby sme vymanili postavenie,.ja ako jej"mamtka" ju vychovavam..potesujuce je,ze ma sancu na socialne zazemie,len ci uz pre nu nie je neskoro,..,zial ak ste citali skor sa nedalo..strach otca a mojej starkej z jej choroby bol privelky a oni sa jej bali a uz ju nevedeli prijat domov....mozno otvcovi ku sti sluzi,ze s as nou nikdy nerozviedol,nikdy nemal inu zenu,co vsak mozno bola skoda ked ostal ako 30 rocny sam s 3 malymi detmi a vidala som ho na psychiatrii pri navstevach plakavat,..uprimne..potom uz len pil...ale jednu vec mu neviem odpustit,prave tie 3deti nemal mat s chorou zenou,..,.bolo to nezodpovedne a aj jej rodina nemala mlcat a klamat,mali mu to povedat pred svatbou,oni to vedeli a tajilici dufali,ze to prejde..no prave to,.ze ti ludia si to sami nepripustia a dobrovolne sa neliecia skonci vacsinou tragicky.,..ako u nas...az nakoniec to umiestnenie zachranilo aspon nas deti...minimalne mladsich surodencov ,ti si ju uz nepamataju...dalsia neodpustitelna vec.aj nam klamali..keby sme poznai pravdu..a spravnu diagnozu-mozno by som teraz nemala 4 deti..ale zatial zvladame,jasne genetika nepusti a desi ma,co ked dospeju a prejavi sa to aj u nich??..no verim,ze budem mat dost sil im pomoct a zachranit ich vcas,..uz teraz su sledovane a problemy,co su nad moje sily radsej konzultujem aj so psychologmi a psychiatrami,..nedam tomu sancu opat znicit zivoty...I

@nrvipka Dakujem ti srdiecko za nadherne pismenka , nemam teraz sil pisat , len co sa trochu pozbieram napisem mail , zas som nasla dnes ,,maleho - velkeho,, lezat krizom cez sedacku - bez odozvy , bez nicoho , nevedela som ho rozobrat , kricala som ako sialena ked nakoniec otvoril oci ....vraj ho boli hlava , je mu zle a uz aj zvracal ....poviem ti ze som sla rovno do kuchyne a vtisla si do ust celu cokoladu 😢

@nrvipka Ja sa Ti čudujem, že to vydržíš! Len mám dojem že ničí život Tebe aj deťom, pre všetkých by bolo lepšie keby bola v DSS, ved ju tam môžete prísť pozrieť kedy sa bude dať. Ona si dobre uvedomuje že ťa môže buzerovať, že si na ňu dobrá. Veď toto človek ani dieťaťu netoleruje! Určite by si mala byť na ňu prísna. A teda podľa mňa je veľmi nebezpečné takéto prostredie pre tvoje deti aj pre Teba, ešte sa aj oni začnú takto k Tebe správať. Niektorí ľudia potrebujú len tvrdú ruku. Podľa mňa pre všetkých bude lepšie keď bude v DSS, veď trochu počúvaj svoje deti, tvoj mama už bola DSS zvyknutá, možno mala aj kamarátky s ktorými si rozumela. Nie každý má rád rodinu, asi jej to pripomína že zlyhala ako matka kedysi, keď vidí aká si ty dobrá mama. Keby bola s Tebou a deťmi taká šťastná, tak by sa takto nesprávala.

@zuzkabeno ono je lahko popisat..tazsie vysvetlovat..velmi mi chybala mama...cely zivot..nemala som ani otca ako sa da tymto slovom pomenovat ten moj...mna zlomilo to,ze na onkologii mi povedali,ze mmak zomera, presnejsie ze a pred sebou tak 9 mesaicov zivota s tou rakovinou v tele,.... ceel noci som preplakala..nechat ju tam,nepomoct jej..bolo to 400km od domu,nedalo sa ju len tak navstevovat... nechat ju samu zomierat..presiel rok a pol a my sme tu pliagu porazili,sice nie definitivne,ale vsetko je zastavene, vyoperovala sa aj metastaza a mama zije..preto ta dilema...neratala som s touto situaciou navzdy..sorry mozno to vyznie kruto,ale slubila som detom,ze max na rok...a teraz nechcem vypadat ako svina a zbavit sa jej...do kelu ☹ a este ejdna podstatna vec ..mama bola v DSS kd esa mesacne paltilo 400eur..ona ma dochodk 236 a ja svoj 148 a 4deti...nedokazem jej ten domov zaplatit a lieky a hygienicke potreby si musi hradit sama..takze viete asi kolko nas vyjde liecba..ma este aj cukrovku, prisnu dietu,lebo jej vyoperovali kus hrubeho creva,vajecniky a okrem toho je astmaticka a teraz po operaciii pecene v decembri-vybrali metastazy... z coho ten DSS zaplatit? dokonca sa zmenili aj podmienky umiestnenia..zo zakona..ak ste vlastnikom rod.domu na DSS nemate narok ist..a umiestnenie stoji cca 2000 eur..a ste v poradovniku..co moze trvat aj 2 roky,kym bude pre nu miesto...a keby predala dom..tak myslim 5rokov jej nedaju umiestnenie a este si vsetko musi zaplatit.. aj to je dolezite pri rozhodovani 😠

@mima1311 nema CT mozgu,co nasli? toto pripomina male epi..mal by brat lieky na to...boze co sa to deje vsade len zle veci..drzte sa

ESTE PRE PODANIE VYSVETLENIA jeden maly podtitul..detstvo zo SCHIZOFRENIOU moze vypadat aj takto ako to moje..... ono keby som popisala,ako sa citim ja..akoby ma ta paranoia tiez zacinala zozierat, akoby sa mi usadila pod kozou a stale ma to desi...ked v noci lezim a zacnem mysliet na problemy- cele telo mi opantaju krce..ako ked ti strpne ruka a niekolko minut neviem ani dychat..taku hrozu to vo mne obcas vo vnutri vyvolava...je to tazke,..mami mi je luto..ale to zle co sa u nas dialo ked som bola dieta sa mi zle vysvetlilo a diagnozu som sa dozvedela,az ked som ako dospela patrala po tom,preco sme vlastne boli bez mami...opisat ten pribeh je tazke....a myslim, ze je dobre aby ludia vedeli,ze je to choroba a boj aj pre tu osobu,hlavne ked ona netusi,ze je ina...ako malu ma casto nezmyselne bila.. susedia vravelo o tom,ze ma tahala po dvore za vlasy-tak toto si uz nepamatam-mala som 2 ci 3roky...ze u nas bol neustale krik a slzy ,bitky a zvady..to ano...otec to enzvladol a chlastal,..prilieval ohen..miesto toho aby zabezpecil jej pravidelne liecenie,sa jej vyhybal a byval do vecera v krcme..neviem ci bolo horsie sa divat na nu..ked cele dni spala a nedbala o nic,alebo ked otec sa vliekol pomaly po styroch z krcmi,... neskor pribudla sestra...potom brat-ten uz zial bol v dojcenskom domove,lebo mamka uz nezvladala bezny zivot ...ja som mala 6,setra 1 r a brat bol dojca..bolo strasne smutne chodit kazdu nedelu do dojcaku a objimat to male dietatko,davat mu pit a ucit sa o neho starat,inak by nam ho nedali domov,vtedy nemohol otec ist na matersku ako teraz,..a neexistovalo aby bol sam s 3 malymi detmi... cele to skoncilo zle..mamu prepustili,brata nam vratili a otec mamu zbil a dostal podmienku-zlomil jej sanku,...najhorsie asi bolo,ze otec sa tiez v tom case pokusil o samovrazdu-nasli sme ho s mamou obeseneho. na povale -ja som mu drzala nohy a mama ho zrezala dolu....paradox? Nas zverili do vychovy matky a odisli sme byvat k jej rodine do inej dediny...tam nas oetc navstevoval,..asi po roku sme sa s mamou vratili opat k otcovi byvat ale bez brata,ten ostal u jej rodiny az do 4-5 rokov..otec mal rad sestru a mna obvidnoval z toho,ze si moju mamu musel vziat,..narodila som sa skor ako bola svadba....a tak som bola vecne parkhant ... ale neskor som si svoj svet spravila sama- starala som sao brata-to uz mamu definitivne umiestnili na psychiatrii...predtym prebehlo u nas peklo...mama robila veciktore asi uz ani papier neznesie..ako priklad: nasla som ju nahu na ulici v noci "hrat sa" na psa a zavijat.... pisala rozne udania a pribehy napr.prezidentovi,policii ..tvrdila,ze ju s otcom okradame o dochodok,ze chodim na nepristupne filmy a pod,... stale nieco bolo zle a stale boli u nas hadky..az raz v noci zmizla...s nozom v ruke s aprikladla k otcovi a chdela ho podrezat..do rana sme ju hladali,az nakoniec sme zistili,.ze rpesla v noci pesi domov do vedlajsej dediny v nocnej kosely a tym nozom sa dorezala a tvrdila,ze sme ju my dorezali a vyhodili..ja som mala myslim 11rokov..odtvedy sme ju nevideli az o par rokov na sude....opat PARADOX dozadovala sa svojich rodicovskych prav..chela nas deti..vychovavat...kde v ustave? aj sa jej pytali...a samozrejme aj mna- totiz jedina som mohla vypovedat lebo som mala nad 12rokov .Ked s apytali ,ci chcem zit s matkou...a ona poukazovala na tazke pomery u nas a na alkoholizmus otca...bol to strach..chceli nas dat do detskeho domova ..vtedy som prvy krat klamala..povedala som pred matkou,ze to nie je pravda,ze otec nepije, ked ona nie je doma a ze sa o na stara...v podstate nieco na tom pravdy bolo,ale ovela viac ma desilo, ze nas daju do domova...
Viac som mamu nevidela,zakazala nam to jej rodina..vraj sme zle nevychovane deti...az po tych 25rokoch..ale to je uz sucastnost a iny pribeh...no ten des a strach vo mne ostal...ani rokmi to neviem rpekonat...najhorsie bolo,ze s anam ludia kvoly tomu vyhybali,bola som ako dieta velmi zakomplaxovana..trpela som pocitom,ze som na svete zbytocne a casto ma matalo,ci by nebolo lepsie skoncit to trapenie samovrazdou,..ale na to som mala prilis rada zivot a milovala som svojho maleho brata... utiekala som sa ku kniham a potom som si pokazila zivot..prave pre ten nedostatok lasky som sa stala zavisla od ludskej lasky, doslova som o nu zobrala, podhadzovala sa a prosila,aby ma uz konecne niekto mal rad...obetovla som vsetko co som mala...preco? preto,ze ma nikdy nikto neobjal.ze mi chybala mama..ked som prezivala prve kroky k dospelosti... a preto,ze kedykolvek som mala problem-posielali ma k psychiatrovi..desim sa toho slova...neznasam co i len pocit,ze by ma zatvorili do liecebne ako moju mamu...tie mory ma matavali v snoch..moja mama bola v miestnosti asi 20-30 zien ,v nocnej kosely po liecbe elektrosokmi a pocurana,smrdela,neucesana..vraveli,ze pre jej bezpecnost-vraj by si aj hrebenom ublizila,..dokonca viem,ze raz chcela aj vyskocit z okna...takto by sa vsak k chorym ludim nemali spravat a uvedomili si ako ten pohlad vlpyval na 7-8rocne diveca.?????
Dnes je ina doba..vyspelejsia...liecba uplne ina...ale toto by sa nemalo nikdy stat..Deti by nemali trpiet za rodicov . Aj taka vazna chodroba je liecitelna..ked sa chce...a moje deti..kazda ma v karte otaznik a pri nom SCHIZOFRENIA ako dedicstvo...no mylsim,ze ten boj uz nebude marny,uz viem,ze hlavne je nebat sa ,nezlyhat a liecit sa vcas..moja dcera najstarsia sa narodila s lahkou metalnou retardaciu, ako 9 rocna mala epi zachvaty...tretia trpi ADHD-je to sice len omrvinka oproti tomu,cim presla mama,ale clovek ma stale strach,co bude... drzim vsetkym matkam palce z celeho srdca..a nebojte sa""""..Aj ja uz som starsia a mudrejsia a viem,ze deti su dolezitejsie ako moja mama,zial jej zivot jej uz nevratim spat.. ☹

moja je najlepsia aj ked vzdy to nieje idealne ale milujem ju dala by som za nu aj zivot

@nrvipka No už sa nad tým netráp čo bolo. Už tomu lepšie rozumiem s DSS. Možno aj tvoja mama mala ťažké detstvo, neskúšala si sa jej na to spýtať? Mama by Ti mala pomáhať, skús ju k tomu primäť, každý človek je zlý a nervózny, keď celý deň nič nerobí. Treba jej to asi stále hovoriť ako dieťaťu, urob toto, tamto, pochváliť ju, pohladkať, ale aj byť prísna keď niečo vyvedie. Asi má aj ona z toho všetkého zlé zážitky z DSS. Aj deti by jej mali hovoriť, že Ti má pomáhať. A aj deti Ti musia pomáhať aby ste to zvládli, len im to stále treba opakovať dokola.

@nrvipka 😒 😒 😒 😒 😒 😒 😒 Boze moj strasne 😒 😒 😒 😒 😒 😒 si strasne silna , fakt hocikto by to nezvladol bez toho zeby sa zlozil , vies je to strasne citat , az mi husia koza naskakuje a nie to prezit , ja som prezila tiez par vystupov , kde otcim nahanal nozom v ruke mamu a ta vtedy nasla cestu k svojej mame - mojej babke kde som zila , kopance do dveri , krik , susedia volali na neho policajtov , lebo my sme sedeli a triasli sa po tme zamknute v byte , no oproti tvojim zazitkom je to nic a na mna uz toto teda zanechalo pamiatku , bola som samotar utiahnuty , stacilo ked nahle niekto zvysil hlas , ja som vyskocila a triaslo ma ....potom ked sa niekedy stalo ze k nam mama dobehla , babka vedela ze bude zasa cirkus , tak ma zaviedla spat k susedom , ale minimalne na 5 te poschodie 10 poschodaku , lebo vedla o dvere by to nemalo zmysel , to su moje spomienky na detstvo a zial prerazaju to kvantum spomienok ktore boli dobre ..
Co sa tyka syna , on je na liekoch uz niekolko rokoch , len ich pridavaju a pridavaju , momentalne sme na 9 a pol lieku denne , 2 mu zobrali co boli z nefrologie , lebo uz ich mal cez 11 ☹ a ziaden vysledok , tak miesto tych 2 nafasoval plienky 😢

@mima1311 viem dievca moje,ze zivot je pes..ja som len potrebovala poradit..aj ked vzdy je to definitivne rozhodnutie na mne..veru co bolo bolo...ale ked si to clovek vsetko da dokopy,minulost nas stale dobieha,kde nie na mne tak v detoch stale vidim tu hrozbu...a choroba je to asi najhorsie a najma tieto psychicek problemy...mozno prave zato je aj Branko taky,asi toho chudacik ma uz dost,ved tie lieky ho len otupuju,ako ma vnimat zivot,vidim na mame,ved len spi.. ☹ .

@zuzkabeno myslim ze minulost som uz niekde v kutiku zadnej casti mozgu uzamkla.teraz ma len trapilo,aby som sa rozhodla spravne..dolezity je aj pre nu urcity rezim a tak som skusala aj znanat nejaky denny stacionar pre takychto ludi..NEEXISTUJE" vraj nie su na to peniaze..ved ono by to chcelo len nejake par hodinove stretnutia typu skupinove terapie,nech sa vykecaju,trebars vysivaju a pod..ono aj doma jej davam ulohy, pomahat pri vareni,umyva riad a upratuje si izbu,denne aspon chvilku na prechadzku s malou..no ona sa zatne..a vtedy je tazko..ved aj na deti musi mat clovek cas..najhorsie je ked nerobi zakladne ukony ako umyt ruky po WC a pod..aby pri nej stale niekto stal....obcas aj nakricim,kym si neuvedomi,ze nie ej male dieta..a najhorsie ked zacne zo spomienkami..ona ma uplne ine..SVOJ svet..a ked mi opisuje ako sa o mna starala a ako nam varila..hroza..tak vtedy neviem kam ujst..aby som nerevala..a KEDY???.. raz vzala farby a pomalovala mi zvonku celu fasadu domu,ze ked som neni schopna dat si dom do poriadku..a potom,ze mam zavolat otca nech to vymaluje..az na to ze je uz 12rokov po smrti..takto sa prejavuju jej vypadky... ale inak pohoda..ked je vo svojej normalnej nalade dame kavu a kecame..no jedna vec je divna..doma je zla nahnevana a ked prideme medzi ludi akoby ju vymenili,samy usmev...a ludia sa divia,preco sa stazujem,ved je mila a vcelku pohodicka..toto su dve tvare..na cudzich OK,doma opak... a ja som potom ta zla,ved ona chuda chodi na chemoterapiu a ja ju sekirujem.. ☹ .