Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako bojujete so smútkom?

luvika
8. jún 2014

Krásne ránko všetkým ľuďom s dobrým srdcom 🙂 Hm, rada by som vytvorila tému, ktorá by možno pomohla aspoň trošku tým, ktorí sú nešťastní pre akýkoľvek dôvod. nemyslím chvíľkový smútok (mne na taký pomôže hudba a spánok a ráno som znovu nabitá energiou). Skôr myslím smútok, keď človek cíti, že niečo nie je v poriadku, že sa mu kazí vzťah, na ktorom mu záleží, keď stráca milovanú osobu, keď prekoná rozchod, rozvod, keď sa mu nedarí, aj keď sa snaží a má pocit, že zbytočne atď...napr. pre mňa sú v takých chvíľach najťažšie rána a večery. Ráno, keď sa človek zobudí s pocitom, ako mu stisne hne´d po prebudení srdce pre to, čo ho trápi a slzy, ktoré sa snaží potlačiť v prvom momente, keď si svoju situáciu uvedomí. Potom prídu každodenné povinnosti a starosti aj radosti, práca, deti, domácnosť, rodina, priatelia a vtedy človek zamestná ako tak svoju myseľ a to sa dá celkom prežiť. A príde večer a zas to isté čo ráno a zaspávanie s pocitom, že prečo...atď. Ja momentálne nič také neprežívam, len som sa zamyslela nad tým a tak mi napadlo takú tému vytvoriť a dať tipy, ako komu čo pomáha, ako sa trebárs zmieriť s danou situáciou, a pod. 🙂

monika11m
8. jún 2014

no ťažko odpovedat na takúto otázku ,ako a tým bojovat u mňa to chcelo zakaźdym neaku velku zmenu ,potom človek nadobudne iné myšlienky.

luvika
autor
8. jún 2014

@monika11m no áno, ja viem, že neexistuje presný recept a na každého platí niečo iné, ale práve preto som túto tému vytvorila...aby sa každý podelil o to svoje 🙂 aj keď vo všeobecnosti na všetko je najlepší čas (ale ten aspoň u mňa pomáha až vtedy, keď mám celú situáciu vyjasnenú a už sa mi treba s tým len zmieriť) 🙂 najhoršie sú určite tie chvíle, keď trvajú naťahovačky, kedy človek netuší čo a či a prečo a čo príde, či dúfať alebo to nechať odísť, aby neurobil unáhlený záver či chybu a potom neľutoval atď...

mirtill
8. jún 2014

Určite na to nie je jednoznačný liek,čas je prvý,čo každého napadne,mne osobne pomáha vrhnúť sa do domácich prác,upratovanie skríň,triedenie nahromadených vecí,dobre je mať kamarátku,úplne stačí jedna,tá ktorá sa o teba zaujíma už x rokov a treba ju vyhľadať,kedˇona sama sa neozýva,potom prechádzky prírodou so psíkom,slniečko...A nevzdávať sa,lebo časom všetko stratí na sile,aj smútok prebolí,aj láska zoslabne,A tam kde je tieň,je aj slnko 🙂 (alebo opačne,to som niekde čítala)..Vo svojom okolí sú ženy,ktoré stratili manželov,budˇ kvôli chorobe,alebo rozvodu a prvé roky tvrdili,,nikdy už nechcem žiadneho,on bol jediný,, atdˇ.a časom sa dali do poriadku a teraz už žijú svoj každodenný život(a s partnerom)

mawka
8. jún 2014

@luvika
"najhoršie sú určite tie chvíle, keď trvajú naťahovačky, kedy človek netuší čo a či a prečo a čo príde, či dúfať alebo to nechať odísť, aby neurobil unáhlený záver či chybu a potom neľutoval atď..."

..a najhorsie je, ked sa v tom clovek utapa. ako pises, treba mat veci vyjasnene hned od zaciatku a ked ma clovek pocit, ze sa deje nieco, treba zase zapatrat po pricine a nedat smutku a depresii, aby nas ovladala.

No a u mna, tak ja suhlasim s @monika11m vzy urobim nieco velke. nejaku zmenu, ci na sebe, alebo pre seba alebo s detmi, nieco, co mi odvedie myslienky.

V zasade sa vsak drzim hesla - neminam energiu tam, kde mi ju nevratia. Cize netopim sa v smutku nad niekym alebo niecim, co uz dobre nie je a nebude alebo kde druha strana nema zaujem. Vtedy robim veci inak.

Krasnu nedelu, kočky 🙂

lwhiterose
8. jún 2014

ahoj, mne pomáha čítanie kníh. pri čítaní sa človek na pár hodín denne zahĺbi do nejakého príbehu..a aspoň na chvíľu zabudne na svoje problémy 🙂 Inak súhlasím s kočkami vyššie, že problémy treba riešiť a neutápať sa v smútku..ale nie vždy sa to dá 🙂 pekný dník

mima4
8. jún 2014

@luvika
uz som davno nezazila smutok ale ked som ho zazivala, predkladala som ho Oteckovi v dovere, ze vsetko je v Jeho rukach a dalej som si pripominala posledny vers z Matusa, kde Pan Jezis povedal, ze bude s nami po vsetky dni zivota az do konca sveta... a to pre mna je proste totalna PECKA!!!! Mam taketo zaslubenie...a aj ked mi je tazko, ci mi bolo tazko... On skutocne pri mne bol a aj je 🙂

A mozem prehlasit, ze kedze zmyslom zivota je u mna Boh... ktory tu vzdy bude, bol a aj teraz je... tak je to super!!! Tento zmysel nemozem stratit 🙂

monika11m
8. jún 2014

@luvika moj posledny boj so smotkum som so mvyriesila stahovanim a farbenim vlasov z ciernych na blond .a celkom to pomohlo!

ivka585
8. jún 2014

@luvika presne o tomto čo pišeš som vytvorila temu nevera môjho partnera
kedy netusim,či to ma význam,či dúfať alebo to nechať odísť
a vlastne sa bojím tej chvile ked to vzdam,že budem sama ako predtým
a budem len rozmýšlat a trapit sa a bojim sa že zas jeho slovam neodolam
a on to vie

luvika
autor
8. jún 2014

@mirtill krasna odpoved 🙂 dakujem a suhlasim.

luvika
autor
8. jún 2014

@ivka585 ja som premyslala kvoli inej teme, ktoru som vytvorila (chapanie muzov a zien), ze mnohe veci muzi vnimaju jednoduchsie, bezcitnejsie a ze mozno takto je to niekedy dobre tiez brat...ale je to tazke. Ak raz cloveka nieco trapi a chce to zmenit k lepsiemu a nevie ako, tazko sa da na to nemysliet. Neboj sa toho, ze budes sama. Ja sa samoty nebojim. Bala by som sa len toho, ze by som to nezmyselne ukoncila a mohlo to dopadnut krasne, kebyze som trpezliva. Preto si myslim, ze komunikacia vo vztahu je strasne dolezita. Povedat si narovinu, co kto z nas planuje, citi, chce. Aby sme sa vzajomne pridlho netrapili, prip. aby sme sa zacali co najskor tesit znovu jeden druhemu po vyrieseni si urcitych otazok. Neistota je najhorsia. Ak by mi niekto povedal, ze to nevzda, a ze je to len obdobie, ktore prejde, tak sa tym netrapim a viem, ze bude dobre. Ak mi povie, ze je koniec, chvilku si poplacem a poviem si nevadi, a idem dalej odznova a aj tak bude dobre. Ale byt len tak a nevediet co, a skutocny dovod preco, a netusit ako dlho este takto mam zit, to je podla mna totalne na psychiku. Ach jaj 🙂

ivka585
8. jún 2014

@luvika hmm... keby mi povedal že je koniec,tak isto ako pišeš poplakala by som si a prešlo by to určite
ale ta neistota.....
vlastne on ma vo vztahu nedrží,ale ani neopúšťa
a na psychiku to je,to je fakt!!!!
preto som sa musela vykecat aspon tu.

arabela283
8. jún 2014

..ja som zastanca radikalnych rieseni a hlavne sa neotacat a nerozmyslat 🙂 a s odstupom casu si poviem, to som vazne spravila? 🙂 neviem cakat, co bude, ci sa to zmeni,...
a drzim sa toho, ze aj pad na hubu je krok vpred.. 🙂 a zatial to vychadza 😀

monika11m
8. jún 2014

no ja mam aspon to štastie ze priatel ma zakazdym podrzal ked sa nieco stalo stál vzdy pri mne, aj dek my zomreli rodicia a aj teraz ked sa nam nedari zatial otehotniet tak je taky statocny! laska moja!

ajka006
8. jún 2014

mne pomáha v depke alebo keď som smutná zapnúť si rádio na plné pecky a vyjašiť sa

radlinka
8. jún 2014

Treba hlavne zmenu prostredia, vypadnut von medzi ludi, najst si novych priatelov, ist na dovolenku a relaxovat, najst si nieco zaujimave co cloveka dalej udrzi ci uz nove hobby, sport, nejaku zaujimavu cinnost, studium, zmenu zivotneho stylu atd. Treba si zvolit nejaky ciel, najst si novu motivaciu...aha toto je to prave, toto ma bude bavit a zmaknem to... nieco vymysliet co clovek bude hnat do predu ako motor a namotivuje ho robit nieco pre seba a mozno aj pre druhych.
Najlepsi je asi sport a cvicit pravidelne, ist medzi ludi, zoznamit sa s novymi priatelmi, urobit aj nieco pre seba aby sa clovek citil lepsie, vyzeral lepsie a nechal veci plynut tak ako su, vsetko ma svoj cas a vsetko sa vyriesi, mozno je to teraz najlepsia cesta. Niekedy je lepsie neriesit a ist dalej ako o tom premyslat a psychicky sa ruinovat a ak je tazko treba na cas zmenit prostredie a predychat to vsetko co sa udialo. Drzim palce. x
U mna osobne zabera zmena prostredia, dovolenka, zmena krajiny, nakupy, nejake stretka, kavicka a posedenie so super ludmi, zahrada a kvety, nejake pekne veci alebo predmety co ma v domacnosti potesia a hlavne vizas, nechty, vlasy a hned sa citim lepsie. Ked chce niekto vyplavit hormony stastia tak nech skusi beh alebo fitko..😉

luvika
autor
8. jún 2014

@ajka006 to ano, toto pomaha aj mne, ak je to chvilkove...ale ak nieco trva dlhsie, lebo je to vazna vec, tak chut skakat teda rozhodne nemam 🙂 a najhorsie je vtedy zapnut radio a ja mam stastie na tu somarinu "opri sa o mnaaa, bude ti lepsiee"...vtedy sa idem uplne ze utopit v slzach, ako naschval 😀

atrami
8. jún 2014

Ja som sa takto trápila po rozchode s priateľom. Mala som 18. - takže som mala dojem, že život skončil. Ķeď chcel on mňa, ja som nechcela jeho a potom naopak. Ďalej som to nezvládala. Prišiel čas, keď som to uzavrela a viac sme sa nestretli. O novom priateľovi som nechcela ani počuť. Osud to zariadil tak, že za rok som bola aj vydatá a s manželom oslávime 15. výročie 🙂 Moja rada, uzavreť a nevraciať sa viac k tomu.

luvika
autor
8. jún 2014

@atrami jej tak to je pekne, blahozelam...asi mas pravdu, nie je dobre utapat sa pridlho v smutku. Zivot mame len jeden a je kratky a ak si nas nevie niekto natolko vazit, aby sa snazil aj on, tak ho treba nechat ist...mozno pride niekto, kto si bude vedomy toho, co v nas ma 🙂 a ak nie, tak je aj tak lepsie byt sama nez s niekym, kto nevie, ci lubi ci nelubi, ci chce ci nie. A on nech si potom lame hlavu nad tym, ze preco to pokaslal, ked mal vsetko na dosah 🙂

6969eva
8. jún 2014

Po celé dni mi spieva na plné pecky Lucie Bílá, dáva mi silu spevom aj osobným životom, potom cvičím. Šport je úžasná vec, dáva energiu, už 4 roky pravidelne 1 a pol hod. trávim čas na bicykli, bežeckom páse a posilňovacej veži. S telom aj dušou to robí zázraky, a tak, keď práve prežívam rozchod, som rada, že ma zastihol v takomto činorodom období. Keby som bola zanedbaná, nestarala sa o seba, tak by som si vyčítala aj toto. Rovnako ako telo treba zamestnať aj dušu. Môžem však z vlastnej skúsenosti povedať, že s telom to ide ľahšie. Spočiatku som nevládala prečítať ani stránku v knihe, dnes je to lepšie,no nie také, aké to bolo predtým, nedokáže ma zaujať poriadne ani film, hneď tam nachádzam súvislosti. Mne osobne sa zdá, že fyzická činnosť je najlepší liek. Treba sa ukonať a hotovo. Potom nie je čas na smutné myšlienky. Už sa teším na leto, budem plávať a upracem celý dom zhora nadol a zdola nahor.Verím, že zas bude dobre. Inak, ale dobre. Musí byť!

luvika
autor
9. jún 2014

@6969eva moja zlatunka, drzim prsteky 🙂 ano, tiez verim, ze fyzicka namaha je jeden naj liekov na to, aby clovek nemyslel 🙂 tiez mi pomaha upratovanie, teda upratujem aj za beznych okolnosti, ale v takychto chvilach doslova drhnem, ze by deti mohli kludne jest zo zeme a olizovat okna :D cvicenie je fajn, predtym som cvicila tiez pravidelne. Len pri dvoch detickach, domacnosti a jedno z toho male babo, ktore si ma non stop vyzaduje, tak to nie je take jednoduche, ale joj hej, su to asi len vyhovorky 😀 beh na pase nedam, ale zvladla som hodinu rychlej chodze a to som bola na seba ze aka pysna 🙂 a veru nebol cas premyslat nad hlupostami :p

sisija2806
9. jún 2014

Ahoj. Mňa síce priateľ neopustil, ale skoro celé moje tehotenstvo je v Čechách, kde odišiel pracovať, aby sme mali na začiatok viac peňazí. Ten smútok je najhorší v noci. Cez deň sa to dá, pretože stále niečo robíš alebo riešiš, máš okolo seba priateľov, ale v noci to všetko začne doliehať. Vtedy sa snažím myslieť na všetky pekné veci čo som zažila a čo ma ešte čakajú, rozprávam nášmu bábätku o tom ako ho máme všetci radi a počúvam hudbu, na ktorú mám pekné spomienky. Snažím sa ten smútok odohnať, lebo viem, že mi len ubližuje, nakoľko som epileptička a práve to mi môže spustiť záchvat. Preto s tým aj bojujem, aby som neublížila dieťatku.

elenka4
9. jún 2014

Mňa keď chytí taký smútok, tak sa snažím predstaviť si koľko ľudí trpí oveľa viac ako ja a môžem byť rada za svoje problémy. Alebo ešte viac mi pomáha prechádzka po lese, kde je kľud a krásne. Väčšinou prídem na iné myšlienky.

atrami
9. jún 2014

@luvika len to niekedy dlho trvá, kým na to príde. Ono asi treba, aby každý dostal od života riadnu facku, potom človek pochopí čo je podstatné.

luvika
autor
9. jún 2014

@sisija2806 je fajn, ak myslis na pekne veci 🙂 ja sa tiez snazim, alebo sa snazim co najrychlejsie vtedy zaspat, len ja sa dost casto budim, ked som nestastna a potom je cela noc o tom, ze sa zobudim, poplacem si a zas zaspim a to snad aj 10x a rano zas slzy, umyjem sa a pocas dna sa da 🙂

@elenka4 ja zas potrebujem skor spolocnost nez byt sama niekde...ked som sama, myslim na vsetko a mozem sa prechadzat v lese ci na horach 🙂 ale ked mam okolo seba ludi, pomalicky to ide.

@atrami no len keby uz tych faciek nebolo tolko 🙂 uz by hadam aj stacilo niekedy.

atrami
9. jún 2014

@luvika ak potrebuješ, napíš mi IP. Mne pred pár rokmi pomohla jedna kočka tu z MK, keď mi bolo ťažko, celé noci sme sedeli na skype a ,,kecali" Ja som skôr na počúvanie ako na vyrozprávanie, napísať niekomu čo ma trápi mi pomohlo.

luvika
autor
9. jún 2014

@atrami jej dakujem, si strasne zlatunka 🙂 ale ja myslim, ze cokolvek sa deje zvladnem, ved clovek zaziva neustale cosi, raz je lepsie, inokedy horsie a tam kde je tien, je aj slnko 🙂

atrami
9. jún 2014

@luvika pekne sa drž, určite si silná a detičky sú najväčší dôvod vstať a ísť ďalej. 🙂

sisija2806
11. jún 2014

@luvika to večerné stavanie poznám. Aj ten plač. Viem, že by som nemala kvôli malému, ale niekedy si nemôžem pomôcť a preplačem aj celý deň. Potom sa však prinútim myslieť na to, že sú ľudia, ktorí sú na tom oveľa horšie tak si vravím, nesťažuj sa mohla si dopadnúť aj horšie. Väčšinou to zaberá.

molnija1985
11. jún 2014

Jéééé super téma. Môžem jááá, prosím prosím. Ok, takže. Keď som smutný...fú, to zneje dosť buzňácky, tak chlapsky, keď mám na p.ču náladu, tak mám tendencie si na p.ču náladu ešte niekoľko znásobiť. Proste idem až na dno, najlepšie pomocou hudby, dosť dobre na to slúži Nirvana pesničky I hate myself i wanna die, alebo Sad and Sappy, alebo Something in the way. Dobrá je aj hudba Radiohead, alebo Pink Floyd pieseň High Hopes, neskutočný requiem. Proste patologicky depresívne veci, ale zároveň dostanú ma do bodu, keď si poviem, že už stačilo a zmením náladu z minúty na minútu. Je potrebné isť ďalej, žiť nie len prežívať - pokračovať a byť silný. Kedysi som dosť často býval smutný, kvôli hovadinám, napr. kvôli tomu, že som len obyčajný daňový poplatník, žiadna významná persona, proste nič výrazné - len taká nicotná bodka. Teraz sa nad tým smejem. Mám rodinu, ženu, dieťa a čím som starší tým zisťujem, že človek nemusí byť rocková hviezda, známy herec, politik ani žiadna iná známa osobnosť aby tu po sebe niečo zanechal. Ale môj životný cieľ resp. cesta by sa dala zhrnúť do posledných viet z filmu trainspotting :

Choose Life. Choose a job. Choose a career. Choose a family. Choose a fucking big television, choose washing machines, cars, compact disc players and electrical tin openers. Choose good health, low cholesterol, and dental insurance. Choose fixed interest mortage repayments. Choose a starter home. Choose your friends. Choose leisurewear and matching luggage. Choose a three-piece suite on hire purchase in a range of fucking fabrics. Choose DIY and wondering who the fuck you are on a Sunday morning. Choose sitting on that couch watching mind-numbing, spirit-crushing game shows, stuffing fucking junk food into your mouth. Choose rotting away at the end of it all, pishing your last in a miserable home, nothing more than an embarrassment to the selfish, fucked up brats you spawned to replace yourself.

Choose your future.

Choose life.

sari24
11. jún 2014

@luvika smutok ako pride tak aj odide. Momentalne som smutna kvôli rodinnym problemom a riesim to tym ze sa vzdy zdôverim najblizsim osobam a to je hlavne priatel. Mne nic ine nepomaha len kecat a kecat aby som to nedusila v sebe. A ano vecer je vzdy hrozny..clovek odpociva a uvazuje nad vsetkym..casto ma chyta plac ale pre mna to je aj forma uvolnenia a dostanem vsetok stres zo seba. Kazdy dalsi nasledujuci den je uz lepsi 🙂 len treba vela rozpravat aby clovek uvazoval aj o dacom inom

Tu začni písať odpoveď...

Odošli