Ako ďalej?

Žili sme prvý pol rok u jeho rodičov.... máme vynikajúci vzťah aj cez to, že sú z úplne iného sveta ako my (ja mám 26, partner 24 jeho rodičia 56 a 69), sú to typickí dedinskí jednoduchí ľudia, ale perfektne si rozumieme a mám ich veľmi rada.... ALE, po niekoľkých týždňoch som si uvedomila, že aj keď som sa bála, aké to bude s bábätkom (lebo predtým som nikdy nemala žiaden vzťah k deťom), MLADÍ MAJÚ BYŤ SAMI.... po cca štyroch mesiacoch už prišli veci, na kt. mali všetci iný názor, jeho rodičia mi s malým nevedeli pomáhať (pretože partner je adoptovaný od 3-och rokov a nemajú skúsenosti s bábätkami), som prišla s tým, že bolo by dobré vrátiť sa do KE, aj kvôli partnerovej robote (keďže bol cez týždeň v KE u mojich rodičov a na víkendy chodieval za nami) a presne, aby sme si sami gazdovali.... tiež bol tak trochu problém, lebo ja som v podstate nevarila, upratovala len naše izby a tak, partner bol nervný, že prečo nerobím aj iné - jeho rodičia nechceli aby som sa tým zaoberala, ich varením, poriadkami atď... tak som po 5 a pol mesiaci vyhlásila, že najneskôr 1. mája idem s malým do KE, tak nech sa rozhodne, či ide s nami (už som mala nervy v kýbli, stále sme sa na niečom aj my dvaja naťahovali, aj s jeho rodičmi to škrípalo a mne veľmi nepridávalo to, že ja, zvyknutá na hektický život čo sa súkromnej aj pracovnej stránky týka som pol roka v treskúcej zime bola v dedinke so 150 obyvateľmi, kde líšky dávajú dobrú noc)..... a tak padlo pár debát, kde si aj každý poplakal, a pekne 29-ho apríla sme odcestovali do KE, kde sme si postupne dávali doporiadku domček, gazdujeme si sami, podnikanie funguje a všetko sa 180° zlepšilo, aj vzťahy, aj keď sa jeho rodičia dlho nevedeli zmieriť s tým, že už tam nie sme s malým.... ja robím klasické veci čo žena na materskej, varím, periem, upratujem, vychovávam dieťa, navštevujeme sa, chodievame do dedinky na predĺžené víkendy, pomáhame si, keďže jeho rodičia majú tiež dosť zdravotných problémov a nakoniec aj oni uznali, že najlepšie je, keď je "každý na vlastnom piesočku" 🙂

Takže môj názor z mojich skúseností: osamostatniť sa určite, pomáhať sa dá tak či tak a je možné, že chlap sa v tomto zmení, naozaj podmienky v kt. žijete ho určite ovplyvňujú, ale zistíš to len tak, že to urobíš 🙂
A čo sa týka dieťaťa, tiež ho dedkovci a babkovci rozmaznávajú a robia veci, kt. ja poviem, že NESMÚ (ale bohužiaľ, od toho tu oni sú) a keďže je so mnou teoreticky nonstop (po presťahovaní), raz za čas čo ho povaruje niekto iný to nezaškodí 🙂

Baby ani neviem ako vam podakovat, otvorili ste mi oci, dali iny pohlad, viem, ze to bude tazke. No s drahym som hodila vaznu debatu ked maly zaspal. Aj sme si poplakali, ale mam s toho dobry pocit. Dohodli sme sa,na jednom,ze spolu zabojujeme a prerobime si to tu, no a co sa tyka jeho zapajania, poprosil ma aby som mu vzdy povedala den do predu ci sa bude robit, aby sa nato psychicky pripravil a zariadil casovo a ze on to spravi mozno nie za jeden den, ale spravi aspon sa bude snazit. Asi to zobral vazne bo uz kosi dvor 😀, a ako bonus ktory ma velmi potesil, raz za tyzden sa bude venovat malemu a ja mozem ist vypnut ( na nakupy, kozmeticke, popripade s kamoskou na kavicku) a prist na ine myslienky. Potom ma silno objal a povedal, ze mi to spolu zvladneme, a ze sme jeho pokladiky o ktore nikdy nechce prist. A co sa tyka mobilu mi povedal, ze ked sa k nemu pritulim vzdy ho s radostou odlozi, taaak vecer vyskusam. Jaj mate vsetky pravdu, zivot je tazky a niekedy prinasa tazke rozhodnutia, viem uz som ich mala vela, vsetko som zvladala len toto obdobie, ze som stale doma ma nejako obera o sili, nemam komu povedat co v sebe dusim, a potom asi dojde k takemu zruteniu mozno s lahkym riesenim ako vcera. Ste skvele a spravne zeny, maminy a manzelky....🙂, este raz vam vsetkym dakujem a isto napisem ako pokracujeme, a ci to nejak pomohlo a jeho nadsenie sa nevytratilo, isto sa musim aj ja zmenit, nie je spravne to vyzadovat len od neho.

@zuzana76 takto sa spýtam - ty keby si sa privydala do nejakej napr. statkárskej rodiny, nasťahovala sa k nim,lebo to tak chce hlavne manžel a jeho rodičia, tak by si s radosťou ráno o 4 vstávala ku kravám, kosila pozemok, sypala sliepkam, lebo tam bývaš aj ty? ja za seba rovno poviem, že nie... a ako som spomínala - spoločne sa mali postarať o bývanie, to je tiež názor, ktorý ja neuznávam, že nech sa chlap postará, keď chce aby sme spolu žili... veď ja to chcem tiež, tak hádam sa postaráme spoločne, nie? samostatné bývanie pochopiteľne nezaručí, že partner zrazu bude ochotnejší k robote, ale je vysoký predpoklad, že k svojmu bude mať trošku lepší vzťah a väčší pocit zodpovednosti ako k cudziemu... a ak to nepôjde, tak sa ona má kam vrátiť...
@slniecko2806 som rada, že si ma pochopila 😉

@slniecko2806 to sa dobre číta, držím palce 😉 a vidíš, ani to nebolelo 😉

@slniecko2806 🙂 spolu to urcite zvladnete 😉 pomozte si navzajom naucit sa ako si mate pomahat 😉

Baby este ze som vas tu nasla, ano presne tak vztah tvoria dvaj a maju si pomahat, a byt si vo vsetkom oporou, a preto sa aj my dvaja snazime, a ucime na kazdej chybe, ved sme sa samy rozhodli byt spolu, zalozit si rodinu a preto treba ist za svojim a hladat to nase stastie a kompromisi. Ved sme mlady a ucime sa, a ja mozem byt len vdacna, ze mam muza takeho akeho mam i ked s chybami, problemy su vsade a este ovela horsie.

@slniecko2806 ja len k tomu jeho vyjadreniu, že nebude robiť u vašich, že keby bol vo svojom,tak áno

no neviem, ale skôr mi to príde, že NIE
ono, aj keď kúpite byt, jeho bude pár izieb, o ktoré sa tiež bude treba starať a potom tam budú spoločné priestory v bytovom dome, o ktoré sa tiež bude treba starať - podľa služieb. umývať, zametať, sneh odhŕňať,....
áno, dá sa dnes už aj platiť nejaká pani, chlap, ktorí to za vás spravia
tak nech si zaplatí aj teraz, u vašich - a možno príde na to, koľko prác tam vlastne robíš zadarmo 😉
myslím,že v zime aj on chodí po nejakom chodníku k domu a je fajn,že je odhrnutý od snehu, pozametaný,....a ešte lepšie je na tom, že sa to robí "samo" 😝

prepáč, ale nemám rada ľudí, ktorí ostanú bývať u rodičov a tým,že sa podieľajú na nejakom spoločnom nájomnom, to aj uzavrú
a nejaká údržba okolia im ani nenapadne

podľa mňa to nebude v tom,že by mu vyhovoval byt a má pokoj, lebo ako som spomínala, ani tam ten pokoj mať nebude
o svoje bývanie sa treba starať
asi bol chlapec z domu naučený obskakovať mu okolo zadku a teraz vyfasoval aj takú fajn ženu, ktorá síce ofrfle ale spraví. a on sa môže hrajkať. krásne 🙄

a úplne blbé mi príde prepisovanie domu za života rodičov na deti. príde mi to potom také....no ako napr. u teba,akosi ťažšie sa odchádza z domu, ktorý je tvoj
a je to aj odveci, zadlžovať sa na byt, ak mám dom, len kvôli nejakému lenivcovi

no- nič moc dievča 😒

držím palce

@slniecko2806 Citujem " A s priatelom to tiez ide dole vodou, vobec sa nestara ci nieco treba spravit okolo domu to mu clovek musi doslovne povedat, len sedi pri mobile a surfuje po nete, cita clanky, alebo hra tie sproste hry, vobec ma v nicom nepovzbudi, nezastane, nepomoze, lebo to nevie a ani nema zaujem sa naucit, by ste neverili, ale ja u nas vesam lustre, montujem zastrcky, opravujem kvapkajucu bateriu atd...
A ked sa ho opytam preco, odpovie mi, ze keby byvame samy tam by ho to bavilo. "

Na toto je jednoduche riesenie............spytaj sa ho, ze ci caka na "zazracnu vilu", ktora ho vystahuje a kupi vam, alebo prenajme pre vas VASE samostatne byvanie..........Alebo, ci to urobi ten telefon, s ktorym sa stale hra, alebo ci mu tie hry na pocitaci davaju mesacne na konto nejake peniaze.....aby ste byvali sami.

Nemusis prestat pomahat rodicom, ale potrebujete vasu domacnost.......a tvoj priatel sa iba vyhovara... Kazdy chlap, ktory chce byvat sam (bez svokrovcov) sa o to bude snazit trosku inak ako hrami na pocitaci a klikanim do telefonu.

@sissy27 aj ked je idealne samostatne byvanie, al eto co tu spominala zakladatelka su uplne normalne bezne veci, ktore sa riesia priebezne a nie okopavanie kukurice. podla mna je len pohodlny.

@aurorag prepáč, pre mňa montáž elektrických zásuviek alebo oprava vodovodnej batérie nie je bežná vec... ale asi som len neschopná, môj chlap rovnako, lebo ani jeden sa nemontujeme do toho, čomu nerozumieme a bez hanby voláme elektrikára alebo inštalatéra...
no a ako vidíš, hodili doma reč a dočkala sa vytúženej podpory... problém bude asi v tom, že ako sa hovorí, nemému decku ani vlastná mater nerozumie, chlapovi obzvlášť - ak od neho niečo chcem, nestačí na to myslieť, treba mu to na rovinu povedať a najlepšie v krátkych jednoduchých vetách...